Športom k čítaniu? List ministrovi

Vážený pán minister Plavčan,

už dlhšiu dobu vo mne rezonuje odporúčanie Vášho ministerstva podporiť čitateľskú gramotnosť u žiakov. Téma i myšlienka je skvelá, pravda, ak by ste nepovedali ako na to, urobili by ste lepšie...

Prišli ste s nápadom, ako to docieliť. Behom, lebo „čítanie je pohyb myšlienok a jeho rozvoj je spojený aj s pohybom tela.“  Skvostné! Také  nápadité a originálne! Toto by mňa ako rodiča veru nikdy nenapadlo. Svoju myšlienku rozvíjate aj ďalej: „Šport prispieva aj k prekonávaniu pohodlnosti, a teda k budovaniu vytrvalosti, cieľavedomosti a sústredenosti. Rovnako aj čítanie si vyžaduje tréning, pravidelnosť a koncentráciu."

Nuž, ja svoje deti od malička vediem ku knižkám cez obrázky, písmenká, príbehy, rozprávky. Priznám sa, že skutočne by mi ani len vo sne nenapadlo ísť na to cez šport.

Rozviňme lepšie návrh z Vašej dielne. Viem si predstaviť, že mnoho „kapacít“ si muselo pekne dlho lámať hlavu nad tým, aby také čosi vymyslelo. Tramtarará, a máme to!

Teda: Vybehnem s deťmi von, pekne všetci v teplákoch, teniskách a poďme, šprintom (na rozdiel od mestských detí máme našťastie les len pár metrov od domu). Takže neleniť a bežať, čím dlhšie, tým lepšie. Neobmedzujme sa však len na jednu rodinu, navštívme aj základnú školu. Pani triedna učiteľka mojej dcéry už tri roky úspešne v triede vedie vlastný projekt „Čitateľko“. Nabáda deti, aby knihy, ktoré si doma prečítajú, prišli odprezentovať pred spolužiakmi. Ale prečo na to ísť takto priamočiaro, okato... ukryme zmysel toho celého a zahaľme ho do športového úboru.  Rozcvička a raz, dva, tri, bežíme!

Vlastne načo strácať ešte čas s inými predmetmi... Beh vyrieši všetko. Nevieš matiku, fyziku, zemepis? Zabehaj si. A vlastne, niektorí naši milí športovci nám môžu ísť príkladom. Vytrvalo odpovedajú na kameru na otázky športových novinárov. Niekedy sa im podarí povedať aj jedna súvislá veta. Ale často aj nie...

Fíha, nefunguje to? Kam sa podela ich vytrvalosť, prečo sa ku knihám evidentne nikdy nedostali?

Prepáčte mi odvahu, ale väčšiu koninu som už dávno nepočula. Najprv som sa zasmiala, keď som to čítala. Potom som sa zamyslela a nakoniec som zosmutnela. Je mi smutno, že nemáte vo svojom rezorte nikoho špecializovaného na oblasť literatúry. Niekoho, kto vám otvorene povie, aká je to hlúposť. Niekoho, kto vie, ako podporovať čitateľskú gramotnosť skutočnými systémovými krokmi. A nielen povie, ale aj aktívne na tom pracuje. Potom by sa nemohlo stať, že školské knižnice zívajú prázdnotou, absentujú nielen žiaci, ale aj knihy. A to je ešte ten lepší príklad. V niektorých školách akoby sa po knižnici zľahla zem. A o niektorých obecných, či mestských knižniciach tiež škoda reči. Neuveríte, koľko „odborníkov“ som už za tie roky v knižniciach stretla. V detstve mi ponúkali dievčenské love stories, v dospelosti ženské bestsellery. A pritom som mala záujem o Remarqua a Dostojevského. Alberta Camusa a Knuta Hamsuna. No, najprv by som však musela tetám knihovníčkach vysvetliť, ako sa ich meno správne píše a čo napísali... Asi venujú behu viac času, ako by mali.

#mk_blog_academy #blogujem #detske knihy