Už pár dní som nič nenapísala lebo som nevedela či a čo....Včera večer sme mali rozhovor na základe ktorého vyšlo, že je definitívny koniec. Chce sa rozviesť a čo najskôr. A čo bude potom sa uvidí. Či si k sebe nájdeme opäť cestu alebo nie. Už spáva v obývačke a nechce mať so mnou nič. Síce vychádzame spolu relatívne normálne a správame sa k sebe milo je koniec.
Že mám dve možnosti buď naňho zanevrem a zatrpknem a do obdobia kým odíde budem odmerana a potom ešte viac. Alebo sa stým zmierim, priznám si svoju časť viny a pokúsim sa konečne zmeniť. Čas, ktorý ostáva do konca sa budem snažiť pracovať na tom aby som nebola nepríjemná, usmievať sa aj keď to bude ťažké (hlavne kvôli malému) a mužovi ukázať, že nie som tak beznádejný prípad ako si myslí.
Keďže mám v sebe to hrdé a urazené ego, je to veľmi ťažké. Strašne to so mnou hádže a najradšej by som kričala a hádzala zem ako malé decko. Najradšej by som muža bila päsťou do hrude ako rozmaznané dieťa čo nedostalo to čo chcelo.
Viem ale, že to nie je správne a chápem že aj pre manžela je to takže, nehovoriac o malom, keď to zistí. Čo bude hneď po vianociach.
Manžel mu to chce normálne vysvetliť pričom nechce dávať vinu nikomu a chce mu vysvetliť, že síce sme kamaráti ale už sa tak nemáme radi. A v tomto duchu by som nemala mať v sebe žlč a hnev.
Mala by som byť okúzľujúca a sexi aby videl o čo prichádza.
Áno. Toto bude riešenie. Je to takže. Hlavne keďže nemám žiadne kamarátky, ktoré by ma podržali a podporovali. Ale nevadí. Mám tento denník a tým aj váš a verím, že to zvládnem.
Možno bude naozaj sa rozviesť. Uzavrieť túto strašnú kapitolu a začať odznova a ak sme si súdený naše osudy nás znova spoja a môže byť nová krajšia a lepšia svadba ( tá prvá stála za veľké guľové ale to iný príbeh).
Tak mi držme palce a uvidíme. Idú Vianoce, čas zázrakov a ak pošlem žlč a hnev kade ľahšie, možno to nedopadne tak zle. Čo vy na to?
@gabika223 ahoj nedotkla a máš absolútne pravdu. Roky rokúce riešime len mňa a moje mindraky ktoré sa mi nové a nové objavujú vždy z nejakého dôvodu. Sama vidím pôvod svojho spravania v tom , že ako píšeš kopírujem svojich rodičov. Aká mala som ich veľmi milovala a mama bola pre mňa všetko. Preto som ako ona. A máš pravdu aj v tom, že vidím na malom ako opakuje moje vzorce správania a je mi to ľúto. Máš pravdu že by som sa skôr mala sústrediť na čas, ktorý ešte máme spolu ako rodina aby som neskôr mala z čoho čerpať energiu a silu bojovať. Ďakujem ti krásne za tvoje slová 😍 a budem na ne myslieť, aby som dokázala vybrať sama nad sebou. Keďže sa poznám viem že to musím zvládnuť sama bez pomoci inak to bude len povrchné. 🙂
Urob si este jeden "dennik" ale na den dopredu co by si pekne chcela urobit pre svojich blizkych a aj pre seba, myslim take drobnosti, urobit kavu, caj pre muza, prechadzka, niekoho pochvalit, len si niekoho vypocut... A kazdy vecer si odskrtnut co sa Ti podarilo... To je ako planovanie co budes varit na najblizsi den, tyzden, tak aby to ulahodilo vsetkym clenom rodiny, vratane Teba, tak drzim palce
Gabika ďakujem ti za radu skúsim to 🙂 snáď mi to pomôže. Veľmi so mnou teraz lomcujú emócie a musím ich dostať pod kontrolu. Snáď tým denníkom na deň dopredu sa mi podarí mysliet pozitívne. Ešte raz ďakujem. (Mimochodom s tým že, treba myslieť dopredu na to čo navarim aby som sa odbremenila tiež prišiel manžel :( )
Zalezi mu na Tebe, daj mu najavo ze zalazi aj Tebe na nom a na rodine 😉
Začni písať komentár...
Ahoj, ked Ti mozem poradit nenechaj to tak, vies ze nerobis tak ako by si si priala a stale riesis seba dookola a tym nutis aj svoje okolie aby riesilo Teba a pritom Vam ako rodine unika nadherny cas, ktory uz nikdy nevratis a mozno o niekolko rokov to budes lutovat... Mozno to svoje ego zastavis na niekolko dni alebo tyzdnov ale opat sa vrati pri horsej nalade... Mozno by pomohlo najst ozajstnu pricinu preco sa tak spravas, mozno by Ti poradil psycholog alebo manzelska poradna... A treba si uvedomit ze toto spravanie od Teba moze odkopirovat aj syn, lebo deti kopiruju dobre aj zle a mozno aj viac cenit manzela kym ho mas... Uz ked vies kde mas problem, je fajn si ho uvedomit ale dolezitejsie je aktivne ho riesit a ked sa Ti to nebude darit samej nehanbit sa obratit na nejaku pomoc... Dufam ze som sa Ta nijako nedotkla...