Denník zlej manželky - 4.časť

Dnes som si uvedomila, že moje ego ma má neskutočne v hrsti. Dvakrát pristihla ako do mňa vstupná zlosť a hnev. Ako sa mi zatemnuje pred očami a chystám sa vysloviť slová, ktoré sakra oľutujem. Našťastie sa mi to podarilo však uvedomiť a zastaviť to.

Viete mám pocit, že tým že som zasa svoje ego neudržala tak som sa dostala do horšej situácie ako kedykoľvek predtým. Manžel sa vo mne opäť sklamal. Dal mi šancu ukázať, že rodina je pre mňa dôležitejšia ako ego ale ja som túto šancu rozdupala a vyhodila. 

Neodolala som svojmu egu a vyletela som opäť. Ešte v pondelok som verila, že nás čakajú krásne Vianoce a ešte krajší nový rok konečne a teraz mi je do plaču. Manžel opäť hovorí o tom ako sa teší keď už odomňa odíde a už mu viac neublížim.

U nás je to podobne ako keď pozeráte zámenu manželiek a tam je troška chlap čo len všetko sľubuje a o ničom sa nechce rozprávať a všetko veď potom a nedá sa. Žena sa snaží ako sa dá ale raz príde ten koniec. Akurát u nás je to naopak. Ja som ten muž zahľadený do seba bez práce a koruny a muž je ten čo sa stále snaží rozprávať a hľadať riešenia. 

Áno môj manžel sa rád rozpráva a verí že základom manželstva je komunikácia. Dobre že? Akurát nie keď ste vyrastali v prostredí kde sa nikto a nikým ak nemusel nerozprával. V tom prípade tomu vôbec nerozumiete a nechápte dôležitosť rozhovorov.

Trvalo mi neskutočne veľa rokov kým som to pochopila a akceptovala ale stále sa pri tom necitim konfortne. A keď mám dávať von emócie často plačem. Čo už samozrejme každému vrátane mňa ide na nervy. Mám tvar od večného plakania ako storočná žena a oči ako ten najsmutnejší bernardín. 

Teraz viem len to, že nemôžem už pustiť svoje ego k slovu jedine keby hajilo našu rodinu. Ale pri manželovi, pri svojej rodine, ego rozhodne nepotrebujem. 

Inak ďalšiu vec pochopiť mi trvalo neskutočne dhlo (ešte aj včera som to spravila, kvôli čomu som ešte zhoršila situáciu) a to je keď Vám povie muž aby ste doňho nerýpali, tak doňho naozaj nerýpte. Nemá to zmysel. Len to veci zhorší. Niekedy je naozaj lepšie držať hubu a krok. Netreba byť stále tie najmúdrejšie.

Joj žienky, dúfam, že sa mi podarí vyhrať nad mojím egom a zachrániť svoju rodinu......