Denník zlej manželky - 14.časť

Život je boj, to je už  raz tak. Každý bojuje s niečím a každého je ten jeho boj najväčším a najťažším. 

Manžel ako sľúbil odišiel. Dohodli sme sa, že aby to malý lepšie znášal pôjdu na pánsku jazdu na lyžovačku, keďže mňa lyžovanie nejak extra neťahá a týmpadom sa zabavia a nebude to lúčenie také ťažké.

Som už pár dní sama, a som prekvapená so svojích pocitov. Myslela som si, že ho budem nenávadieť a hnevať sa. Ale pravda je taká, že každý deň sa mi v mysli  prehrávajú nanovo ďalšie a ďalšie situácie, kde som sa veru ako dobrá manželka nezachovala a naplno začínam precitovať to moje egoistické správanie voči nemu.

Včera som opäť raz počula jednu múdru myšlienku a to, že manželstvo prežije všetko len ak je postavené na základe priateľstva. My sme síce boli priatelia a to najlepší, ale ak sa o to priateľstvo nestaráte tak aj to najlepšie po čase vychladne a to sa presne stalo.

Prestala som byť jeho priateľkou a začala som byť len frustrovanou ženou, ktorá nevie vyjadriť svoje emócie.

Dnes sa už hnevám len na seba a svoju neschopnosť. Hnevám sa na to, že som si dovolila stratiť samú seba. Stratila som v tej vlne sebaľútosti to dievča, do ktorého sa zaľúbil, tu iskru a bojovnosť.

Ostala len chodiaca troska a múmia, ktorá len plače, pretože inak nevie vyjadriť svoje pocity. Dnes už chápem, prečo odišiel a už vidím, že on to nechcel ale nemal na výber.

Je teraz na mne, čo spravím. do konca januára sa určite nevráti. Takže dovtedy sa musím vschopiť a nájsť v sebe opäť tú bojovníčku, ktorá som kedysi bola.

Som ešte príliš mladá aby som bola len telo bez duše.

Keď sa pozriem do zrkadla, vidím len príšerne zanedbanú pleť, zostárnutú od toľkých sĺz. Opadnuté plecia pod ťarchou sebaobviňovania a obviňovania iných a vidím smutné práznde oči.

Toto ale nie som ja. Smútné však je, že keď som si sadla, že si teda napíšem čo by som so sebou chcela spraviť, aké plány a ciele si dám do nového roka, pristihla som sa, že ako vždy idem písať manželové ciele v ženskom rode a nie vlastné.

Musím stým prestať a nájsť samú seba. Inak to nepôjde.

Je to náročné a bude to ozajstná výzva, ale kto nečelí v živote svojej ozajstnej ťažkej výzve ten nežije. Pre každého je niečo iné výzva. Nemôžeme sa porovnávať. Je len viem, že rok 2019 bude o tom, aby som sa ešte predtým ako dvŕšim v lete 35 rokov zistila, kto vlastne som, čo vlastne viem a aké moje poslanie na tejto zemi. 

Verím, že tentoraz to vzládnem a oslobodím sa od večnej potreby ľutovať sa a obviňovať iných a hlavne od závislosti od iných. Pretože momentálne som nenormálne závislá od iných. Od ľudí v mojom okolí a to je zlé. Je mi nepríjemné byť sama. 

Preto ma čaká boj a verím, že vyhrám.