Denník zlej manželky - 11.časť

Ani neviem co napísať...manžel sa naozaj snaží, aby mi pomáhal a aby bola doma príjemná atmosfére v rámci možností a ja som napnutá a ako guma v gaťoch....na všetko reagujem podráždene

a citlivo....na všetko zazerám a som jak prepnutá.

A pritom ja som tá, čo túto sitáciu spôsobila a nie on...ja by som sa mala snažiť a nie on....

Neviem čo sa to so mnou deje a prečo som zrazu takáto. Deň dva som v pohode a potom bum...jak šibnutá. Pritom viem, že týmto len škodím celej situácii.

Moje ma chce stále chrániť, ale už nemá pred čím....tak prečo ho nedokážem ovládať? Prečo stále so mnou lomcuje? Prečo stále mám potrebu byť hnusná a nervózna a kričať?

Je to celé na dve veci....nedokážem sa sústrediť. 

Tvárim sa, že som v pohode...že to zvládam s nahľadom, že som kráľovná situácie...ale som akurát zmätená.

Možno by bolo načase si reálne priznať v akej situácii som a reálne sa priznať, že muž odchádza, pretože nedokáže so mnou žiť. Pretože mám vlastnosti, ktoré nie sú s ním kompatibilné a rozhodnúť sa, či s tým chcem niečo spraviť alebo nie.....lebo zatiaľ mám pocit že nie...že sa nechcem zmeniť....aj keď viem, že by som mala, pretože mám veľa zlých a nepríjemných vlastností.

Potrebujem si upratať živoť, upratať myšlienky a upratať seba samu. 

Mám už veľa rokov a je načase sa rozhodnúť čo so mnou. Môj syn ma potrebuje.

Moja rodina ma potrebuje. Ja samú seba potrebujem.

Potrebujem sa znova usmievať, mať sa rada, vážiť si seba samú a dopriať si veci. Nehrať rolu obete a odopierať si všetko.

Potom možno nájdem rovnováhu a kľúd a všetko sa dá dokopy...je to dlhá cesta ale keď sa na ňu nevyberiem teraz tak nikdy.....