Moja písmenková terapia - pokračovanie

Máša je iba slabý odvar. V porovnaní s našou Grétkou myslím. Ak by som predala námet na ďalšie časti, tak nemusím chodiť do práce. Ešte to zvážim. Grétka je totiž vzor pre mnohé deti. Hlavne u nás na ihrisku pri dome, kam chodievame. Odvtedy ako začala chodiť do škôlky, tak sa okruh jej fanúšikov rozšíril a priamo úmerne sa znižuje kredit mňa, ako jej matky. Pretože nezvládam vlastné dieťa. Podľa niektorých. Väčšinou jednorodičov. Pretože tí, ktorí majú už viac ako jedno dieťa, sú viac tolerantní. Možno nemali šťastie už s prvým modelom a boli dostatočne odvážni aj na druhý model, ktorý im nedokonalosť prvej verzie iba vynahradil.

Ja som mala smolu, že som dostala total nadupaný, vyšperkovaný model. Zúfalstvo, čo budem s tým malým balíčkom robiť, trvalo našťastie iba pár dní. Kým sme prišli z nemocnice. Keď spomínam na to, ako som si cestou z pôrodnice do detailu naplánovala komu všetkému musím v pondelok zavolať, už sa iba smejem. Mala som strach, či to všetko zvládnem. Obrovský strach. A rešpekt, že to musím zvládnuť, aby to malé stvorenie prežilo do nasledujúceho dňa. Spoliehala som sa na to, že v aute sa okrem nás troch, vezie aj moja mama a pomôže. Vychovala mňa s bratom a pomohla aj bráškovi, keď sa mu narodili ich dievčatá. Ja som si v hlave robila zoznam:

kolegyňa právnička – ako dlho musím zostať doma, aby som neprišla o materské. Ak nebude vedieť, vypýtať kontakt na niekoho, kto sa orientuje v pracovnom práve. Prípadne sa opýtať Zuzky (personalistka)

Andrejka – určite bude mať kontakt na niekoho, kto sa bude vedieť postarať o malé dieťa. Zistiť koľko to bude stáť!

Zavolať do práce, aby so mnou počítali. Žiadne 3 roky doma!

Návšteva detskej lekárky – termín dohodnutý hneď na pondelok popoludní

Kramáre – konrola srdiečka

prvá facka prišla v utorok ráno, kedy nám zavolali, že zomrela stará mama a bude pohreb. To znamenalo, že prichádzame o jednu z istôt, že to náš drobec prežije a budeme na všetko sami dvaja. Vlastne už traja. Zvládli sme to, myslím, že úspešne, aj keď nám pár dní trvalo, kým sme pochopili, že mať dieťa je úžasné. Pri druhom som tento pocit nemala. Vlastne trval celkom krátko. Presne toľko ako trvalo pri prvom, že to nezvládnem. Spolu 5 dní. Presne tých 5 dní, ktoré sme boli v nemocnici. Neborila som sa s problémami, čo je to polohovať dieťa. Do sprchy som išla asi 3 hodiny po pôrode. Sestričke, ktorá ma prišla skontrolovať a nenašla ma v posteli, ale cestou z kúpeľne, som spôsobila malú srdcovú zástavu. Nepadla som na hlavu. Ani na inú časť tela. Malá spokojne odfukovala v postielke a ja poučená z toho aké to je jednoduché mať dieťa, veď o jedno sa úspešne starám už 7 rokov, čo budem čakať a išla som sa sprchovať.

Okrem nových interiérových dverí, ktoré montovali deň pred našim príchodom z nemocnice, ma doma čakalo aj prekvapenie vo forme prítomnosti oboch starých mám. Teda mojej mamy a svokry. 2v1. Život ohrozujúca kombinácia. Čo tam po tom, že som svojmu manželíkovi donekonečna vysvetľovala, že nechcem, aby u nás bola svokra ani nie týždeň po pôrode. Mal total v paži. Mňa aj všetky články o tom, ako treba akceptovať želania čerstvej maminky po pôrode. A ak niečo nechce, treba vyhovieť. Jemu vyhovovalo, že ráno odišiel do práce. Veď som tam mala mamu. Dokonca aj tú jeho.

Rady od víkendovej maminky, ktorá svoje decko dala vychovávať svojej mame a chodila za ním na víkendy. Domov si ho zobrala v lete predtým, než nastúpil do školy. Ďakujem. Neprosím si. Poradím si sama.

Prvá výmena názorov prebehla už prvý deň. Diagnóza jasná – mlieko v hlave. Doteraz nechápem, ako by sa moje mlieko mohlo dostať do hláv ľudí okolo mňa. Ale ja som bola tá divná. To sú tie paradoxy, ktoré nikdy nepochopím.

Malá plače = je hladná/treba vymeniť plienku/bolí ju bruško. Ak keď som ju kŕmila iba pred 5 minútami, vyhodili sme už pol balenia prázdnych plienok a grgala o dušu spasenú, bolo treba zopakovať celú tortúru. Ideálne niekoľkokrát po sebe, aby sme si boli istí. Veď čo ak predsa…

prd makový, vážení

nevydržala som ani jeden deň. Už o piatej som vyhulila na plné pecky Ramazzotiho Fuoco nel fuoco a decko nechala revať v postielke. Závidela som jej, že môže plakať, pretože ja som nemohla. To kvôli tomu mlieku, aby som ho mala dosť. A aby mi malo čo stúpať do hlavy. Bola by som radšej, aby mi do hlavy stúpla radšej sláva, ale keďže nie som žiadna slovenská celebrita, ani len malá celebritka, nemalo mi čo. Teda okrem toho mlieka.

Tak prišiel na rad Eros. Aby som sa úplne nezbláznila, chcelo to niečo rytmické. Žiadne balady. Lebo by bolo po mlieku. Preto Fuoco… keď išlo asi 25x, a obe mamy mali zakázané malú z postielky vybrať, zavolali si na pomoc manželíka. Prihrmel v novom svetovom rekorde. Mala som v paži.

Aby som ich neterorizovala hlasnou hudbou, dostala som slúchadlá. Že ma to nenapadlo skôr. V slúchadlách som už mala iba Erosa. Po detskom plači ani stopa. Rozmýšľala som, či sa dá so slúchadlami aj spať, pretože to bolo geniálne. Nič nepočuť. Nevadil mi ani tak plač, iba tie blbé reči okolo toho a nevyžiadané rady. Darmo som vysvetľovala, že nie je hladná, pretože ŽRALA PRED POL HODINOU. A ani posratá, pretože sa predsa nemohlo dostať von mlieko iba chvíľu potom ako sa dostalo dnu. Ale márne. Bolo treba skontrolovať. Ešte šťastie, že sme nemali doma váhu, na ktorej by sme mohli kontrolovať prírastky na hmotnosti ako v pôrodnici. Keby svokra radšej riešila svoje prírastky na váhe, nie iného a v tomto prípade malého bábätka. Našťastie ich pozornosti ušlo, že v šuflíku mám kuchynskú váhu, inak by už určite naložili malú do nej.

Eros bez detského plaču a nevyžiadaných rád je ďaleko účinnejší. Už stačilo, keď som si ho vypočula 3x. Nebolo treba 25x. Aby som zabránila kolapsu 3 dospelých hysterických osôb, ktoré sa neúspešne pokúšali utíšť plačúce dieťa, napriek mlieku v hlave, som im to dieťa zobrala a zavrela som dvere. Ďakovala som v duchu bráškovi, ktorý pomohol pri osádzaní dverí a vďaka ktorým som mohla mať celý svet v paži teraz ja. Teda okrem toho drobca, ktorý plakal o dušu spasenú. A bol v tej izbe spolu so mnou. Nevedela som čo s ním a tak som ho iba držala na rukách. Trvalo iba pár sekúnd kým pochopila, že žiadne mlieko v hlave sa nekoná a sú to iba nepodložené fámy. Trvalo iba pár sekúnd kým som pochopila ja, že tak ako má Eros liečivé účinky na mňa, ja mám tú moc nad ňou. Upokojila sa a zostala ticho. Pozerala na mňa tými svojimi skúmavými očkami a bolo to zase malé spokojné babätko ako v nemocnici. Asi sme boli podozrivé a hysterky za dverami chodili v pravidelných intervaloch kontrolovať, či som ju nezadusila vankúšom. Nezadusila. Na to som mala chuť až oveľa neskôr…