Dnes sa mi stala úžasná vec
Urgentne som potrebovala ísť s Markusom ( 14 m. ) na vyšetrenie s uškom k ORL doktorke
Ráno okolo 8:15 hod sme leteli k našej obvodnej aby nám dala výmenný lístok, odtial cesta autom k ORL doktorke trvala asi 7 min.
Ked sme tam dorazili časenky boli už minuté, už ich ten prístroj nevydával
Vravím si ked už som tu aspoň sa opýtam ked bude volať dalšieho pacienta či nás náhodou na konci nevezme že sme akútny prípad. Čakali sme v čakárni ktorá mala asi 2x2 metra a bolo tam 7 stoličiek, a malinky stolček na krelsenie pre deti, ale že úplne mini čakáreň.
Vedla mna sedel pán cca 55 rokov. Markus sa prechádzal po čakárni, skúmal čo všetko v nej je a svojou rečou všetko komentoval. A aj to malo čo tam bolo sa snažil rozobrat alebo hrat sa s tým. Usmieval sa na pána ktorý sedel vedla mna, niečo mu vravel a skúmal jeho tenisky
Mne už pomalým prúdom tiekol pot po chrbte ako som sa snažila zachránit 15 krát vešiak na bundy aby ho nezhodil
Boli sme tam asi 30 minut, ked vyšla sestrička a pýtala sa kto je další na rade.
V tom sa postavil pán vedlasediaci a podal mi jeho časenku, že mám ísť ja so synčekom že ved on sa neponáhla že môže prísť na budúci týžden.
Všetkým ludom v čakárni padla sánka a mne aj slza vyhrkla od dojatia, že sa nájdu ešte taký úžasní ludia ako tento pán
Asi 10x som mu podakovala, on sa len usmial a odišiel.