Pôrod v Ružinove
27.2.2018
Zajtra tomu bude 8 týždňov, čo som v ružinovskej nemocnici porodila prvorodeného syna. Dnes už mám dosť síl na to, aby som o tomto zážitku napísala. Prečo mám tú potrebu? Písať o svojom pôrode? Nejde ani tak o pôrod samotný, skôr o to, čo sa dialo potom... A to preto, aby sa veci začali meniť, aby z tejto pôrodnice odchádzalo menej frustrovaných mamičiek, aby ich spomienky na pôrod a obdobie hospitalizácie mohli byť tie najčarovnejšie... aby sa skrátka vedelo...
Môj pôrod sa začal v utorok ráno, keď som pocítila prvé kontrakcie, ktoré sa vracali v 6 minútovom intervale, do pôrodnice sme sa neponáhľali, a v kútiku duše som si bola istá, že ma otočia ešte domov... Neotočili... Kontrakcie boli relatívne slabé (na pásoch), no boli stále bolestivejšie, interval sa skracoval, no ja som sa neotvárala... Trvalo to 24 hodín, kým som sa dostala zo stavu "pre prst otvorená" na 3.5cm.
V stredu ráno ma teda previezli na pôrodnicu s tým, že pôrod sa definitívne začal... Od piatej ráno už boli bolesti naozaj silné, no pásy stále ukazovali malé "krtince", bola som už vyčerpaná po celej noci a tak som súhlasila s epidurálkou, ktorú som naozaj nechcela využiť a dúfala som v prirodzený pôrod, bez akýchkoľvek medikamentov...
Keď mi praskli vodu, ktorú som tiež chcela nechať prasknúť prirodzene, uvedomila som si, že pôrod nemám vo svojich rukách, že sa všetko deje inak a musím to len prijať a čakať čo bude ďalej... A ďalej prišiel bod číslo tri - oxytocín - ani ten som nechcela... a už mi prúdil do žily - moja maternica si totiž dala šlofíka, rozhodla sa, že má po viac ako 24 hodinách dosť a prestala kontrahovať... Oxytocín jej činnosť síce udržal na chvíľu v chode, no ja som sa otvárala snáď po milimetroch za hodinu... Bábätko nezostupovalo a nerotovalo a pôrod sa zastavil...
O 16:00 sme s doktorom začali riešiť možnosť cisárskeho rezu. Veľmi som sa vnútorne tomu scenáru bránila, nuž som si zažila o niekoľko desiatok minút aj ten. Rozhodnutie lekára považujem za nanajvýš profesionálne a celý môj pôrod bol nakoniec pohodový zážitok. Na 24 hodín trvajúce kontrakcie človek dokáže rýchlo zabudnúť. Na to, že všetko bolo inak, ako som si plánovala, na to som sa vykašľala hneď ako mi malého priložili ústočkami k ústam a ja som zacítila teplú krv a jemnú tváričku na svojej pokožke... Zamilovala som sa na prvý nádych jeho omamnej vône, na prvý dotyk, na prvý vzlyk, ktorý vydali jeho silné pľúca...
Na sále bola dokonca zábava, keďže som bola pri vedomí so silnou dávkou epidurálky a nič som necítila až na jeden bolestivý moment, keď malého museli potlačiť von, vtipkovalo sa a celkovo atmosféra bola skvelá. Za to ďakujem úžasnému tímu lekárov a sestier (aj pán sanitár bol skvelý) pod vedením doktora Redechu mladšieho. Hoci nič nešlo podľa môjho plánu, všetko išlo dobre, zjavne podľa vyššieho plánu a ja som vďačná za túto skúsenosť.
A teraz prejdem k menej príjemnej časti, oddelenie šestonedelia...
Previezli ma ihneď po pôrode aj s mužom na izbu nadštandardu na šestonedelí. Ujala sa ma veľmi milá a ochotná sestra Paťka, a starala sa o mňa celú noc. Ráno sa pokúsila so mnou prejsť no v kúpeľni mi prišlo zle, bola veľmi trpezlivá a milá, vzala ma na posteľ a umyla ma, o niekoľko hodín prišla iná sestra, to už som ja sedela na posteli a podarilo sa nám prejsť do kúpeľne a osprchovať sa.
Malý bol na JISke a nosili mi ho sporadicky na pár minút, niekedy raz za tri hodiny, inokedy som si počkala aj dlhšie, občas na nás asi zabudli a nechali mi ho aj pol hodinu, inokedy boli už po 10 minútach poňho a nervózne mi ho brali preč. Často to záviselo od sestry, ktorá ho priniesla, našli sa aj milšie, ktorým nevadilo, že som si ho rozbalila z perinky a vybozkávala som ho od hlavy po päty, iné na mňa zazerali, keď mi ho brali, načo som ho rozbaľovala, že jemu je zabalenému dobre. No samozrejme, dieťa vám prinesú na pár minút denne a ani si ho nerozbalíte... to určite...
Keďže som bola po sekcii a malého mi nosili sporadicky, nikto sa neunúval niečo ma naučiť okolo bábätka, kočka, čo bola so mnou na izbe dostala inštrukcie k prebaľovaniu, kŕmeniu a nakoniec aj kúpaniu. Ja som sa sotva dozvedela niečo o malom, keď prišla detská vizita na izbu, zase to súviselo s tým, aká lekárka prišla, podľa toho som dostala informácie.
Malý bol monitorovaný kvôli možnej srdečnej vade a tak som pochopiteľne bola v strese, iba jedna lekárka, bohužiaľ meno neviem, mi naozaj starostlivo vysvetlila všetko okolo malého zdravotného stavu. Iná lekárka v iný deň sa neunúvala mi nič povedať, iba, že stav je ok, monitorujú ho a uvidíme čo bude ďalej... na moje otázky ani nereagovala. Keď mi bolo dlho, a chcela som malého pozrieť na JISke, sestričky prevracali očami, že som hysterická, no nakoniec ma k nemu pustili.
Na izbe sme boli dve, a moja spolubývajúca, tiež prvorodička, mala dotazy ohľadom jej dcérky a plienok (či je ok keď kaká toľko, koľko kaká), sme prvorodičky a naše deti majú cca tri dni, ako máme vedieť koľko je dosť? Sestra, ktorá jej dala malú a učila ju prebaľovať, povedala, že v každej plienke musí byť nakakané, malá ale už 12 hodín nekakala, tak pochopiteľne mamička mala stres a pýtala sa teda lekárky ako to je, jej odpoveď nám obom vyrazila dych „Ešte raz mi položíte takú otázku, už vám niečo poviem.“ – a tón najviac nahnevaného človeka, ktorého ste práve bytostne urazili... odpovede sme sa nedočkali.
O pár dní mi malého nechali už na izbe, vraj ho ďalej netreba monitorovať. Tu sa ešte zastavím a spomeniem, že keď sme boli na prenatálnom ECHO vyšetrení, kde nám zistili práve možnú srdcovú vadu, povedali nám, že počas hospitalizácie v Ružinove by mali lekári vybaviť prevoz sanitkou na Kramáre, kde malého vyšetria a alebo pošlú späť, alebo hospitalizujú a bude sa pokračovať podľa jeho stavu. Aj napriek tomu niekto rozhodol, že keď nás po piatich dňoch prepustia z Ružinova, na Kramáre pôjdeme po vlastnej osi hneď v ten deň. S čím sme ale nepočítali, bolo, že vyšetrenia budú trvať celý deň, malého museli uspať, precikal si posledné oblečenie, nemali sme so sebou nič na jedenie ani pre seba (to nevadí) no ani pre malého – na Kramároch sme boli sedem hodín, a ja som ešte nemala mlieko. Požičali nám body a nakoniec sme aj dostali pár ml Nutrilonu. No celé to bolo o to viac stresujúce, že dieťa sme nakoniec niesli domov relatívne hladné, zabalené v mojom hrubom svetri a teplom fusaku. Výsledky zatiaľ našťastie dopadli dobre.
Vráťme sa do Ružinova... Keď mi malého nechali na izbe, dostala som igelitový sáčok s asi 10 plienkami a masť s rybím olejom na zadoček. Dieťa mi dovtedy nosili najedené a prebalené, a nikomu nenapadlo, že by som mohla potrebovať pomoc. Našťastie som šikovný samouk a plienky sme zvládli aj vďaka tréningu so synovcom, no kŕmenie, to už bolo o inom. V nejakom momente som sa pokúšala malého nakojiť, keď nám do izby vtrhla sestra, keď ma videla, začala lamentovať ako to robím zle a ukázala mi, ako to mám teda robiť inak. Potom prišla moja pôrodná asistentka, ktorá mi ukázala, ako mám malého prikladať a on sa, čuduj sa svete, prisal a fungovalo nám to. Moja PA je skvelá a v otázkach pôrodu aj kojenia jej plne dôverujem. Lenže o pár hodín prišla iná sestra, malý papal, ale ona sa rozhodla, že to robíme zle a celého mi ho poprehadzovala, že to mám robiť takto, prsník mi stláčala ako o život hoci sa zdalo, že aj dovtedy bol malý spokojný a všetko fungovalo... len nie po jej...
Toto bol obecne najväčší problém celého oddelenia šestonedelia, resp. novorodeneckých sestier, každá má svoje praktiky, neuznáva praktiky tej druhej a núti vám silou mocou tie svoje, a to bez ohľadu na to, ako to vyhovuje vám alebo vášmu dieťaťu.
V noci sa nám dokonca stalo, že sme sa na chodbe stretli dve mamičky s postieľkami a v nich dvaja nespokojní chlapci, hladní, pýtali sme teda Nutrilon v striekačke, a aj inštrukcie ako ich nakŕmiť, stáli sme vedľa seba, dve sestry sa nám venovali, každá nám ukazovala iný spôsob a jedna z nich priamo pred kolegyňou začala veľmi ostro kritizovať ten druhý spôsob, ktorý práve tá kolegyňa predvádzala jednej z nás. Zmätenosť a frustrácia sa zvyšovali a tak sme si šli po svojom s hlavami plnými otáznikov a skúšali sme, čo na tých našich drobcov bude fungovať. U nás to skončilo odmietaním striekačky a plným prechodom na fľašu, ešte stále som nemala mlieko.
Na ďalší deň sa zdalo, že sa mi konečne tvorí mlieko, no malý sa nevedel pekne prisať, tak som sa rozhodla, že skúsim odsávať. Požiadala som o odsávačku, ale mali iba s pokazeným motorčekom, spýtala som sa, že ak požiadam muža, nech mi kúpi a prinesie moju odsávačku, či mi ju budú vedieť vysterilizovať. Odpoveď „My nesterilizujeme!“ So slzami v očiach a s hnevom v hlase som sa opýtala ČO MÁM TEDA ROBIŤ? Mám hladné dieťa. Nakoniec sa našiel motorček, ktorý sme si na izbe požičiavali.
Neochota a nepríjemné správanie novorodeneckých sestier boli pre mňa najnepríjemnejším zážitkom z celého pobytu v nemocnici. Gynekologické sestry boli fajn, a aj keď niektorá nemala zrovna dobrý deň, človek si to tak nebral, no keď novorodenecké sestry predvádzali svoje divadlo, bola to katastrofa, tu sa totiž už jednalo o naše deti. Stretli sme sa na chodbe štyri so slzami v očiach. Keď sme sa začali rozprávať, všetky sme mali rovnaký problém.
Sestry, ktoré nám mali pomáhať s deťmi, boli nepríjemné, správali sa k nám bez kúska rešpektu, každá si robila po svojom a často celkom odlišne jedna od druhej, čo v nás vyvolávalo stres a mnoho ďalších otázok, ako je to vlastne správne. Sestry si navzájom podkopávali autoritu jedna druhej. Čokoľvek sme potrebovali, mali sme pocit, že obťažujeme, lebo práve ide v telke super program, alebo "ešte som si nedoesemeskovala s kamoškou"... Z rôznych, nám neznámych dôvodov, sme často čakali hlavne v noci a v nedeľu na sestru, aby sme sa dostali k mlieku pre plačúce dieťa, a často sme tú sestru napríklad našli zašitú v izbe s miminkami sedieť v kresle s mobilom v ruke. Mali sme pocit, že obťažujeme, keď vstávala z kresla s prevracajúcimi očami, či keď sme pýtali fľašu a sestra s počudovaním v hlase „Fľašu? Nie striekačku?“...
Tiež konkrétna sestra Hana, pýtala od nás mailové adresy pod rúškou tajomstva... rýchlo rýchlo tuto píšte, pošlem vám informácie ku kojeniu, ale nikomu to nehovorte... nevedela som prečo, no s prvým mailom mamila gangu mi to došlo... Mimo to mala veľmi nemiestne nepríjemné vtipy či už na naše mená, alebo na to, ako sme sa rozhodli kŕmiť naše deti... Keď sa ale so mnou rozprávala desať minút a potom o pol hodiny nevedela kto som, začala som mať obavy, či bolo dobré rozhodnutie dať jej mail. Našťastie to skončilo po asi desiatich mailoch a viac sa neozvala. Nepríjemné bolo aj to, keď nás lanárila, aby sme jej dali mail, mnohým povedala, že bola pri našom pôrode, no väčšina z nás sme si boli sté, že nebola. Tak skúsila tak všeobecne „Ale dobre ste pri tom pôrode kričali.“ – no nekričala, bolo to celkom v pohode...
Naozaj by som bola rada, keby som sestru Hanu a jej podobné v budúcnosti na novorodeneckom oddelení nemusela stretnúť. Také sestry môžu byť na dospeláckych oddeleniach, kde neočakávate, že o vaše miminko bude dokonale postarané, keď vy ešte nevládzete, alebo že vám budú nápomocné, keďže toho o bábätkách mnohé z nás veľa, ako prvorodičky, nevedeli.
Naopak ľudia ako doktor Redecha mladší, či starší šedivý pán sanitár na pôrodnici, PA Martinka Dideková, sestrička Paťka na šestonedelí ale aj iné jej kolegyne, ktorých mená neviem, lebo nikto nenosil menovky, a aj novorodenecká sestrička Jarka, takých by toto oddelenie potrebovalo podstatne viac... Všetkým sa chcem poďakovať, že mi boli schopní spríjemniť pobyt v nemocnici, aj napriek stresu, z možného ochorenia či nutnosti operácie bábätka po pôrode, ale aj napriek niektorým sestrám či doktorom (pediatrom), ktorí svojou neochotou a neschopnosťou vcítiť sa do pocitov čerstvej matky, ktorou môžu zmietať hormóny rovnako ako nezodpovedané milióny otázok, rapídne zhoršovali kvalitu pobytu v tejto nemocnici.
Odporúčame
Presne a pravdivo.Do Ruzinova som isla na odporucanie inych mamiciek a veru prvy a posledny x.Neochita na vzdycharni,v samotnej porodnej saly,lebo bolo o 2v nici a vtedy sa ma spat az po samotny a z mojho pohladu zbytocna akutna sekcia kde mi nedali ani na vyber a hned mna celu uspali. Prve informacie o babatku az po velkom kriku,kde mam dieta a co sa mi vlastne narodilo az po prepustanie,kde mna sestricka odhodila bokom pri obiekani babatka a samotne vlozenie do vajicka.Este sa jej nepacila farba oblecenia,farba,vajicka a ze ja si nemamnco sama obliekat svoje vlastne babatko.
Napisala si presne to, co som tam 2 tyzdne zazivala aj ja. Syn sa narodil predcasne a keby nas uz konecne nepustili, podpisala by som revers. Ofucane sestry, ktore boli urazene, ze nemozu v klude dofajcit na balkone. Komentovanie jedna druhej a tajomna Hana. Porod a doktori u mna tiez super, ale to sestonedelie katastrofa.
@tatiana8358 Fuha, tak to si mala ešte hádam horší zážitok ako ja
@magdalenakg tajomná Hana 🤣 no presne...
baby idem písať aj mudr Zahumenskemu sťažnosť, lebo sa to nikdy nezmení... už ju plánujem dlho, ale pri malom nemám veľa času... chcela som najskôr dokončiť ten článok, mala som ho rozpísaný mesiac... Zahumensky chce z tej nemocnice urobiť naozaj kvalitu, preto idem poslať tu sťažnosť, lebo nemá na to páky, ale keď bude mat sťažnosti, bude on mat viac možnosti... ❤️
@ywpismenkova Super, ak bude treba nieco podpisat, idem do toho. 👍
Dievcata ja som zhrozena z vasich skusenosti 😮 lebo ja mam uplne opacnu skusenost, ja nemozem nic zle povedat...iba ak to, ze nesla telka na “nadstarde”...ale inak sestry sa spravali normalne, aj novorodenecke boli ochotne...to sa tam tak zmenilo za 2 roky? 😲
@magdalenakg ak máš chvíľu času, opísať situáciu pár vlastnými slovami, tak mi napíš a hodím to k mojej sťažnosti, ywana.b@gmail.com
@mili78 ja som mala problem iba s novorodeneckými sestrami, ale teda výrazne ma to ovplyvnilo v názore na pobyt tam... bohužiaľ... ak panboh dá a budem mat druhé babo, budem urcite rodiť v Ružinove a ak bude niekto nepríjemný, vyžerie si to hneď... ako prvorodička som bola v strese...
@ywpismenkova Ja som rodila v juli 2016, tak sa mi to teraz trochu ozivilo. Vecer porozmyslam a nieco o tych sestrach skusim hodit na papier. 😉
@ywpismenkova ...naozaj ma to velmi prekvapilo, lebo ku nam boli normalne. Chodili sa pytat ohladom kojenia, riesili mi situaciu s prsnikmi, odsavacku ponukli, dokrmovanie, pri kupani tiez velmi mila sestricka, ked som potrebovala ciste bodynko doniesli...no skoda, ze vy ste mali takuto skusenost :(
Nakoľko ma o 2 mesiace čaká pôrod tak čítam veľa o pôrodniciach a skúsenostiach žien s nimi... či je to nejaká pôrodnica v BA kraji, v TT kraji, v BB kraji alebo KE kraji, tak najviac na novorodeneckom sa ženy sťažujú na odporné sestričky , začínam mat pocit, že tie sestričky si pomýlili náplň práce so športom "ktorá sa budeme správať odpornejšie" 😏 Katastrofa, sú tiež ženy, mali by chápať ako sa žena cíti tesne po pôrode a dupľom prvorodička, mali by ich podporovať, byt nápomocné a nie odporné, frustrované a zakomplexované .
Dobre robíš že chces napísať Zahumenskemu sťažnosť , nech vie čo mu robia na oddelení
Mohla by som obdobny napisat o Antolskej😒Zenske sestry super,spravanie lekarov a detskych sestier k pacientkam = jednaniu s dobytkom. Uz len bucanie po kazdom ich odchode chybalo..Ta neskutocna nadradenost "my sme tu niekto a vy len 💩" 🙈 Ano ano,teraz sa urcite ozvu zastankyne vsetkych lekarov sveta,ake tazke to maju s pacientkami. Ano bol tam jeden lekar,ako medik,ten by si zasluzil aj pohladkat😁 On tu pracu fakt robil s laskou..ale ti ostatni..🙈 Nie,nemala som vlastny porodny plan,ani speci poziadavky,oba razy som rodila pre zdrav.komplikacie sekciou,ale nikomu som nestrcila nic do vacku,takze mi to dali riadne pocitit. Videla som ten rozdiel v pristupe k zazmluvnenym...A nie,nesli sa ani roztrhat od roboty,dva dni som bola sama na normalnej izbe,chodby poloprazdne,lebo boli sviatky..aj tak sme tam obtazovali.
Super, že si to napísala. Ja som podobne vytočená odchádzala z Kramárov. Tam to bolo naopak, novorodenecký personál až na výnimky skvelý, gynekologické sestry na nadštandarde otras. Ja som to nejako predýchala, verím že aj vy už ste v pohode, držte sa.
@katuli3enocka dovolim si s Tebou nesuhlasit, ak ma niekto negativnu skusenost ma pravo ju popisat a podať staznost, nevidim v tom zamer ociernovat. Autorka popisala aj pozitívnu skusenost so skvelymi ludmi ktorych dufam bude viac s viac vdaka netolerovaniu zleho pristupu z nasej strany. Ak budeme mat vsetky pristup že sme si odniesli domov dieta tak budme rady a tich tak sa situacia nikdy nezmeni. Po pôrode si zeny zaslúžia dostojne a mile spravanie zo strany nemocnicneho personalu a hadam sa aj my posunieme do 21. storocia. Len nesmieme mlcat, ani v nemocnici ani doma.
Ach jaj, sestra Hana... Aj ja som mala tu česť.. Brrr... Tak necitlivá osoba by na oddelení s novorodeniatkami a mamičkami určite nemala pracovať 😡😡😡
V Galante tak isto! Sestry na novorodeneckom priserne, zdute, prevracajuce oci uz len ked nas zbadali, drze a vyslovene zlé.
@tana85 Ved ja hovorim o lekaroch,nie sestrach..to je zvlastna kapitola to ich chovanie,to by bol dalsi pribeh. Mna prave zarazil pristup lekarov,kedze to bol moj druhy porod tam a ta zmena v pristupe bola citelna. Nie som cintlavka,ale aby sa predomnou rozpravali v style :"Ty ju zoperuj! Ja nebudem,ona nie je moja pacientka. A otoci sa este na mna:"Ze vas mam operovat,ale nech si to robi niekto iny,Vy nie ste moja pacientka"..a ja tam uz lezim ofacovana,zacievkovana s bolestami medzi nohami a on chuj riesi,ci bude robit to co mu sef prikazal,alebo nie?!?! To co je za pristup?! A ze ten jeho sef - konkretne Redecha starsi na mna navrieskal pri prijme,odmietol ma palpacne vysetrit aby som vedela,ci od predosleho dna nalez postupil a mam teda pockat,alebo ist na sekciu. Miesto toho na mna zvreskol:"Tak chcete tu sekciu,alebo nie??!!!"
Tiez som tu pisala par mesiacov dozadu rovnako strastiplny pribeh, z ktoreho sa dodnes neviem spamatat. Vsade je to takto ak nie horsie. Cudujme sa potom preco klesa porodnost. Slovensko potrebuje fatalne zmenit pristup k rodiacim zenam a novorodencom, cim viac uvedomelych zien tym to pojde dopredu. Mrzi ma tvoj zazitok...
Ja som rodila v Ruzinove v r 2016. Prenasala som, bola som tam 8dni dokopy. Nemala som zazmluvneneho porodnika, ale spraval sa uzasne, takisto sestry na sale aj na standarde. Muz bol pri porode, a ja som sa ho este mesiac potom pytala, ci im tam naozaj nedal peniaze, alebo nejake uplatky, lebo boli na mna naozaj velmi, velmi mili. S malym som od prvej chvile spala v posteli, nemala ho v ich perinke, nekomentovali... Porodne sestry, dve z nich boli uplne laskave, vzdy ked ma stretli, menom ma oslovili a opytali sa ako mi je. Lekar, ktori len asistoval pri porode prisiel na izbu, podal mi znova ruku a opytal sa ako sa citim... Take malickosti...ale ten pobyt v nemocnici to sprijemni.
Mrzi ma za kazdu jednu, ktora mala zlu skusenost. Ja viem byt citlivka na taketo veci, asi by som tam uz revala, ze idem domov.....
*Hanu si nepamatam, ona je len na nadstandarde? Alebo mozno mala prave volno.... 😈
@tatiana8358 Ja som im v Ruzinove hned odovzdala veci, do ktorych maleho obliekli a mal uz len svoje vlastne oblecko. Este na niektore aj povedali, ze jej ake pekne,aj naramok obdivovali.... 🙄
Tak uz budem opatrnejsia baby. Ja kazdej kamoske Ruzinov vychvalujem do aleluja. Dokelu. Tak to som ja mala fakt obrovske stastie🙏
Ja som mala opačnú skúsenosť 😊. Nadmieru spokojná so všetkým 😇
@stellasweet
Hana je sestrička z novorodeneckého oddelenia... Tvoja skúsenosť ma utvrdzuje, že to vedia robiť aj profesionálne, len musia chcieť... Resp, mali by sa zbaviť pár zamestnancov, ktorí kazia reputáciu celého oddelenia... Lekári aj v mojom prípade boli veľmi zlatí... Ale tie sestry...
@naja94 Uhm, asi tam nebola. Inak myslim, ze by som si take individuum vsimla...
@stellasweet
Bez kúska empatie, drzá, arogantná... Asi so vieš predstaviť, čo prežíva žena po pôrode, obzvlášť prvorodička po strete s takýmto individuom... Mne primárka povedala, že sa na ňu kopia sťažnosti, aj sa mi za ňu bola ospravedlniť...
@ywpismenkova iba s jednou sestrickou na sestonedeli som bola spokojna neviem jej eno.Bola taka malicka sko ja mala okuliare a take spinavo blond vlasy menovku nenosila.Pokazeny odsavacku s motorcekom si pametam a to som tam rodila pred 2ra7m.O laktacnej ani nehovorim,prsia mamickam drvila ako kamen o kamen az nam slzy tiekli.A taka vysoka carnovlaska z novorodeneckom nosila babatka takym sposobom,ako keby rozdavala svoje deti
@naja94 boze, ako sa tam takato osoba moze udrzat.... Hrozneee.
Baby ďakujem, nestiham odpísať všetkým, malý je nervózny 🙂 už sme za tým, ale chcem, aby sa o tom vedelo, a Zahumensky sťažnosti len uvíta... bez nich sa nepohne ani on ďalej...
Och a ja ze sa to rokmi.zmenilo. rodila som pre 6apol rokom a skusenost presne ta ista. Aj porod akoby si opisala ten moj. A skusenosti so sestrami som mala este horsie. Mne ani ten posraty nutrilon nedali iba teolinku pre vyse 4kilove dieta. Jedine stastie ze som tam mala nahodou znamu co som ani nevedela a ta mi nosila po tajomky. A vdaka milim sestrickam tam som aj prisla o mlieko..to sestonedelie je tam naozaj velmi zle..
@michelangela ja som prevažne na UM, malého mi nosili napapaneho a aj doma sa nám ťažko učili na prsko, a potom som dostala pásový opar a lieky a 7 dni bez kojenia, som rada, keď sa prisaje 1 - 2x denne
@ywpismenkova tak to ma mrzi..
@michelangela čo už narobím, netrapim malého ani seba, šťastne babatko mám, spinka 8-10 hodín v noci a stále sa smeje môj smejo ❤️ nechcem to už hrotit, lebo ani cievkovanie sa mu už veľmi nepáči... ešte sa trosku snažím, ale nie cez slzy, moje ani jeho ❤️
@ywpismenkova ano to poznam. Tiez som sa natrapila lebo som dufala ze po zapale este rozbehnem ale boli z toho len moje slzy a bolest. Ale moj maly na UM vecne spokojne a kludne babatko..tiez spal aj niekolko hodin..krasne babatko..
@michelangela je to škoda, verila som, že budem kojiť apson 6-10 mesiacov... ale som vďačná za jeho spokojnosť a verím, že mu stačí aj to malo, čo zo mna vytiahne ❤️
@ywpismenkova hej ja si tiez tak hovorim ze aspon pol roka..nevadi..vela deticiek je odchovanych na UM a su uolne v poriadku. Hlavne je ze nehladuje a a aj ty si kludnejsia urcite
Chválim tvoju snahu, dať to všetko na papier ako sťažnost, lebo inak ku žiadnej zmene nedôjde.
Všetko stojí a padá na sestrách.
Je to o to smutne, že sú to tiež ženy ako my. A keď v takýchto dôležitých situáciách miesto podpory a empatie dostaneme výsmech a nepochopenie, to boli.
Škoda, že človek v tej chvíli nemá na to, aby adekvátne reagoval ani energiu ani čas. Jednoducho hneď situáciu konfrontovať so staničnou alebo vrchnou sestrou, tie sú zodpovedne za personál.
Všetko dobre prajem.
@michelangela áno, som kludnejsia, keď bol plne kojeny pompeochode z porodnice, schudol mi dosť veľa, aj som sa zľakla, a ja sama som bola od 3 týždňov na UM a žijem 🙂
@katkazuz práve preto píšem sťažnosť až teraz, keď som už ok, aby to nevyzreli ako výlev hysterickej prvorodicky... bolo to fakt zlé, ako prvorodička som bola ticho... bála som sa o malého, kvoli tomu srdiečku, potrebovala som podporu, ale od sestier som ju nedostala...
@tana85 No ved toto..ja som mala tu cest so starym aj pri prvom porode..vtedy som sa neotvarala a po cca 35hod.,bez jedla,pitia a spanku ma isiel vysetrit a celou silou bez upozornenia do mna vrazil prsty na co mi az slzy vyhrkli a ochkala som,ze to boli,ci nemoze jemnejsie a on sa vrtal dalej a hovori "a to ako chcete porodit detsku hlavu,ked vas toto boli?"😈 Sestricky ma kazda z jednej strany len hladkali po ruke,evidentne zhrozene z jeho chovania a sepkali mi "neberte si to tak,on je taky.." Mala som chut ho nakopat do gul vtedy. Nie je prvy,co ma v zivote vysetroval a viem,ze sa to da aj bezbolestne s citom a nie ako u masiarov.
Písať Mudr. Záhumenskému je ako hrach na stenu hádzať on nemá žiadne právomoci ani kompetencie riešiť sťažnosti na sestry. Sestra je jeho kolegyňa a má rovnocenné postavenie s lekárom. Lekár nie je nadriadený sestre. Sestry riadi vrchná sestra a hlavná šéfka sestier je manažérka pre ošetrovateľstvo, alebo námestníčka pre ošetrovateľstvo. Treba to napísať ako "Podnet na prešetrenie" a adresovať vedeniu nemocnice : tu máš kontakty na námestníka pre zdravotnú starostlivosť, námestníčka pre ošetrovateľstvo: http://www.unb.sk/vedenie-unb/, http://www.unb.sk/nemocnica-ruzinov/ Treba adresovať na ich meno a adresu nemocnice, uviesť funkciu a poslať na oficiálnu adresu nemocnice. Najlepšie doporučene a obidvom, alebo odd. kontroly ma ministerstve zdravotníctva.
@kalkulacka111 zahumensky je prednosta kliniky, info o tom, že mám napísať jemu dom dostala v nemocnici
prednosta môže urobiť na rannej porade iba ak také že "noo,no,no" na zdravotné sestry. Tie sa zasmejú, nakoľko ho majú v "paži" a všetko ide ďalej po starom. Podaním podnetu na prešetrenie zaslanej doporučene písomne oficiálnou cestou najlepšie štatutárovi nemocnice, alebo odboru kontroly by museli kompetentní situáciu riešiť, založiť spis, zaevidovať tvoje podanie, žiadať vyjadrenia spomenutých sestier z oddelenia a ich nadriadenej prijať opatrenia k náprave, po stanovenom čase vyhodnotiť prijaté opatrenia.
Na 6nedeli v Ruzinove som lezala mesiac a uzila som si svoje....lekari su skveli, no 6nedelie obycajne - to bol des, konecne po 2.dnoch som si vydupala nadstandard, lebo tam automaticky davali cisaraky...cest niektorym uzasnym sestrickam, ale to bolo fakt uboho malo...a kazda mudra ako radio a co som videla ako laktacne stlacali prsia, to bol horor 😑...rodila som predtym antolska a to je top ako pristupovali 👍 Bobuzial Ružinov ma co este dohanat...family friendly je urcite Antolska, Ruzinov na mile vzdialeny...dufam,ze novy primar dr. Papcun a prednosta p. Zahumensku ju zmenia k lepsiemu 👍👍lebo porodnikov tam maju spickovych 👏👏👏
@katkup suhlasim (len k antolskej sa neviem vyjadrit) 🙂
@ywpismenkova ja som mala rizikove tehu a uzila som si lezania v nemocnici...no niekedy ta anarchia sestriciek na 6nedeli v Ruzinovskej bol des...casom som zistila,ze tie si treba cokoladkami a blbostickami uplacat a zrazu boli velice mile a aj pobyt bol o cosi prijemnejsi...po pravde kazdej znamej odporucam radsej Antolsku a pritom tam som bola na normalnej izbe, lebo ta sa da porovnať s nadstandardom v Ružinove 🙈
@katkup ja ak panboh da este jedno, idem zase do ruzinova, lebo tam mam porodnika, porodny tím bol skvely, sestry na nadsandarde gynekologicke boli velmi dobre, ale novorodenecke... aaaaach ako ja som plakala kvoli nim... s druhym babom uz verim , ze si nenecham robit to co robili teraz...
@ywpismenkova presne ako pises...ja som mala vyhodu,ze uz som mala porod za sebou a kopec veci vedela...takze ku mne si az tak nedovolovali, ale x mamiciek sa vedla mna na izbe vystriedalo...jedina rada: pichnut sestricke vzdy nejaku cokoladku a hned su ako macky milene 😋 jedine tak prezijes s usmevom 6nedelie v ruzinove a urcite nadstandard👍
Baby a pls pripomente mi ako vyzera ta jezibaba Hana...uz si neviem spomenut 🤔
@katkup relaticne vysoka, mohutna, tmave skoro cierne vlasy, byva kusok odomna, vcera som ju stretla...
@ywpismenkova odfot 😁🙈 ale nie...a vek cca?
@katkup podla mna uz je dochodkyna co som pocula alebo tesne pred
Ja napíšem trochu mimo tému. Mne sa najviac " páčia" certifikáty a diplomy na stenách v nemocnici ohľadom kojenia, ale kto nemá dar zhora, že to ide bábätku aj maminke, jednoducho kojiť nebude, ani mlieko mať nebude a ešte mu aj vynadajú a pošlú k psychiatrovi. V najhorších chvíľach svojho života. Ďakujem veľmi pekne...
@lusyc ja idem este raz skusit zvysit laktaciu a kojit, maly ma coskoro 3 mesiace, zatial cista katastrofa s kojenim a dnes som sa dozvedela, ze jednou z moznych pricin je, ze ma hornu peru takmer prirastenu k dasnu a velmi pevnu uzdicku ma a keby mu to cvakli uz v porodnici, mozno by sme mali vyssie sance na kojenie... takze idem skusit tu laktaciu a ak to pojde tak aj asi strihnut a skusit kojit... je to velmi smutne, ze u nas nie je empatia v nemocniciach povazovana za dolezitu... este teraz mi byva do revu ked si na tie prve dni po porode spomeniem...
Začni písať komentár...
Aj my budeme mat 8 tyzdnov. Narodili sme sa 29.12.2017 a prave si ma inspirovala ze sem tiez napisem velmi podobnu skusenost z Kramarov 🙂