Dnes som otvorila malej bublifuk a začala jej púšťať bublinky. Má rok. Je to jej prvý bublifuk a prvé bublinky. Najprv sa čudovala a snažila sa každú bublinku chytiť do rúčky, no samozrejme všetky praskli. Páčilo sa jej to a začala ich veselo naháňať po obývačke a povzbudzovala ma, aby som jej vyfúkla ďalšie. Tešila som sa aj ja aj ona z toho, že sme zase objavili niečo nové na zábavu. Moja radosť však netrvala dlho a začala som rozmýšlať, čo za svinstvo dávajú do tých bublifukov, určite sú tam škodlivé látky a možno aj jedovaté a neviem či vôbec je to vhodné pre také malé dieťa, padá jej to na vlasy a na pokožku a môže to aj prehltnúť. Alebo vdýchnuť! A radšej by som mala bublifuk schovať a už nikdy jej ho nevytiahnuť.

Taká sranda ako bublifuk. Obyčajný, bezvýznamný, neškodný bublifuk ma priviedol k úvahe, v akej hroznej dobe to žijeme. Vďaka internetu máme trilión informácií o všetkých nástrahách, ktoré číhajú na nás aj na naše deti. Človek sa už nemôže tešiť z bežných vecí, ktoré boli kedysi vzácne. Teraz už sú nebezpečné. Človek 21.storočia má extrémne ťažkú úlohu vo filtrovaní všetkých informácií, ktoré sa k nemu dostávajú. Musí rozhodnúť čo bude najlepšie. Neviem ako vy, ale ja som občas z tých všetkých možností, ktoré sa nám ponúkajú doslova zahltená a zmätená tak, že sa neviem rozhodnúť a trápia ma neustále výčitky a pochyby, či to čo robím je to najlepšie.

Napríklad také prvé príkrmy a jedlo vo všeobecnosti. Deti by mali jesť najmä ovocie a zeleninu, no okej, ale nie len takú obyčajnú. Ale bio! Rodič sa môže zodrať aby obehol všetky obchody a našiel to správne. Keď už sa cítíte ako víťaz, zabudli ste zistiť, či to bio pochádza z kvalitného zdroja, či je to slovenské, miestne, lokálne a fare trade. Ak z toho chcete niečo uvariť, musíte sa uistiť, že máte kvalitnú panvicu, kvalitný olej, kvalitné korenie, soľ a všetky suroviny bez éčok, farbív, konzervantov. Ideálne hotový pokrm spotrebovať do pol hodiny. Nie aby ste to prihrievali v mikrovlnke. Sú teraz moderné rôzne potraviny, o ktorých nielen naše mamy, ale ani my sami sme nechyrovali ešte pred 10 rokmi. Rôznia sa odporúčania čo ako a kedy dávať dieťaťu jesť. To čo vám niekto odporučí, vám následne niekto iný v momente vyvráti a vy sa môžete z toho aj zblázniť. Raz sa dočítate, že máte používať kokosový olej, potom, že kokosový olej sa nemôže tepelne upraviť a nakoniec je kokosový olej vlastne jedovatý. A vlastne hlavne nie ten z Karibiku, ten je úplne najhorší. Môžete dať svojmu dieťaťu jesť cviklu, ale musíte ju variť dve hodiny v odokrytom hrnci. Vy chcete dávať dieťaťu mäso? No fajn, ale nie len také obyčajné mäso, treba si zistiť v akých podmienkach zviera žilo, zomrelo a ako ho spracovali. A ešte ako žili aj jeho rodičia a starí rodičia. No ale zase neviem či chcete pchať do dieťaťa tie antibiotiká čo sa v ňom nachádzajú. Taktiež sa na to pozrite z etického hľadiska. Ako by sa vám páčilo, keby zvieratká jedli vás? Rovnako nebezpečné sú aj vajíčka a mlieko...teda moment, mlieko mu radšej vôbec nedávajte. Určite ste počuli ako veľmi je mlieko nezdravé a to čo sa ponúka u nás v obchodoch vlastne ani nie je mlieko. Len biela zafarbená tekutina plná hormónov a kravského utrpenia. Používajte radšej rastlinné mlieko. Ale nie tú presladenú vodu, čo majú v obchodoch! Vyrábajte vlastné. No ale pozor na to, že z čoho! Vodu z vodovou nepite, je plná chlóru a nečistôt. Deťom dávajte len dojčenskú vodu, avšak pozor, lebo z plastových fliaš sa uvoľňujú tie plasty do tej vody. A okrem toho, kto už chce kupovať dnes plasty a škodiť planéte? Chlebík iba kváskový a hlavne nie pšeničný! Samozrejme domáci. Každá jedna gazdinka musí vedieť vypestovať kvások. Aj všetko ďalšie pečivo či koláče treba mať domáce. Pozor na suroviny a zdroje!!! Prášok do pečiva určite bezfosfátový, škoricu cejlonskú a vanilku bourbonskú, cukor brezový. Ryby sú zdravé, treba jesť ryby...no ale tiež len nie také hociaké. Vedeli ste, že chovné lososy plávajú v špinavej vode plnej svojich výkalov a mali by ste kupovať tie voľne žijúce. Papajte strukoviny, ale hlavne žiadnu sóju a kukuricu, tie sú predsa geneticky modifikované. Také polotovary, sladkosti, údeniny vás môžu rovno zabiť. Párky sú plné koží a zvyškov z mäsa, kto by to len dal dieťatu... Pozorne sledujte etikety a pokiaľ na obale nie je: bio, eko, vegánske, bez lepku, bez laktózy, bez konzervantov, bez umelých sladidiel, farbív, eticky vypestované, fair trade...tak si to rovno vyhoďte z hlavy...a nákupného košíka.Dostaňme sa ešte aj k cenovej rovine...nechcete jesť chemické zbrane? Nooo tak to otvárajte peňaženky. Že svoj rodičák miniete na potraviny jednorazovo? Koho to zaujíma, robíte to predsa pre zdravie. V tomto mali naše mamy obrovskú výhodu. Pre ne bolo jediným odporúčaním, kŕmiť svoje dieťa. Skrátka dať mu jedlo, nenechať ho hladné. Dnes má človek výčitky len čo vstúpi do obchodného reťazca.

Keď už ste dokázali svoje dieťa nakŕmiť a pritom ho nezabiť, gratulujem vám, no ešte sa netešte. Dávajte pozor aj na jeho oblečenie, kozmetiku a všetko s čím sa hrá a prichádza do kontaktu. Hádam len nekupujete oblečenie plné farbív a chrómu. Vyrobené za neľudských podmienok v Bangladéši a Číne. Podporujete vykorisťovanie a detskú prácu. Vôbec nekupujte farebné oblečenie, ale ani biele. To je predsa vymáčané v chlóre. Viete že treba podporovať hlavne slovenskú tvorbu, čo na tom, že také tričko stojí 40 eur. Robíte to predsa pre svoje zdravie a o to ide. Keď na to nemáte, mali by ste radšej chodiť nahí. Viete aké zdravé je otužovanie? Hračky nesmú byť v žiadnom prípade s obsahom plastu, ftalátov, BPA a ani fľaše, riad, či hrnčeky. Keď už máte aj hračky drevené, tak bez laku a farby. Deti kúpte len v čistej vodičke (prevarenej Evian v sklenenej flaši). Nepridávajte žiadnu chemickú kozmetiku, ktorá obsahuje silikóny a parabény a je testovaná na zvieratách, len čisto prírodné bio oleje za studena lisované po domácky vypestované a vyrobené. Pevne verím, že vaše deti nepoužívajú jednorazové plienky (ani vlhčené obrúsky) a že tie látkové periete v mydlových orechoch po domácky vyrobených.

Takže do boja ženy! Miesto toho aby sme v noci spali, vydajme sa na nekonečné štúdium toho, čo nám škodí a čo nám prospieva. Ako sa starať o seba a svojich blízkych, aby sme prežili dobu jedovú. Ako sa nenechať zavádzať, klamať a tráviť obchodníkmi, ktorým ide len o zisk.

Ak sa budete cítiť unavene, zmätene a frustrovane, vedzte, že v tom nie ste samé. A nalejte si víno (dobrého pôvodu).

Tak odpoveď na túto otázku naozaj nepoznám, lebo sama slobodnou mamou nie som. Mám manžela. Skvelého manžela a skvelého otca pre môjho syna. Takého skvelého, že keď príde unavený domov po dni strávenom v práci, väčšinou sa vždy usmieva, vybozkáva nás a prvé čo urobí je, že sa vrhne na nakladanie umývačky, lebo vie, že to neznášam. Ale to nepíšem preto, že by som chcela machrovať, ale preto, že chcem zložiť pomyselný klobúk z hlavy pred mamami, ktoré buď s otcom svojho dieťaťa nežijú alebo žijú iba so spolubývajúcim, ktorý sa do chodu domácnosti nezapája. Keď sa k tomu ešte pridajú babky bývajúce stovky kilometrov „mimo“, uuuuffff, zložím si tých klobúkov aj viac.

To aké super to je nebyť na dieťa a domácnosť sama si uvedomujem skoro stále, ale ešte viac cítim chýbajúcu ruku v domácnosti, keď je môj muž služobne preč celý deň aj noc, jedna babka je zrovna na pedikúre a druhá má stretko s kamoškou zo strednej. Občas sa do tejto situácie zamontuje ešte nejaká tá detská virózka so 40tkami teplotami a je oheň na streche.

V našej rodine je to tak, že všetko máme spoločné. Máme spoločné dieťa a aj spoločnú domácnosť, v ktorej všetci žijeme, varíme, jeme, spíme a preto sa o ňu aj spolu staráme. Samozrejme, vymieňanie žiaroviek a montovanie skriniek z Ikei je mužská práca a umývanie záchoda a kúpeľne zasa ženská aj u nás. Ale inak si pomáhame navzájom. Jeden vysáva, druhý umyje dlážku, jeden naloží umývačku, druhý vyloží. Jeden navarí, druhý uprace. A tak je to aj s malým. Je jedno kto ho dá cikať, kto mu umyje ruky, kto ho nakrmí. Kto ho má skrátka „po ruke“, ten to urobí. Áno, ja som s ním doma na rodičovskej. Ale! Vládne u nás pravidlo, že ja som na rodičovskej len v pracovných dňoch od 8.00 – 16.30, rovnako ako je manžel vtedy vo svojej platenej práci. V ostatnom čase sme obaja rodičia, ktorí sa na starostlivosti a výchove dieťaťa podieľajú spoločne a nerozdielne. Funguje to perfektne! Každý z nás si na podvečer naplánuje aj nejaké svoje voľnočasové aktivity a ten druhý funguje s malým sám. Neviem si predstaviť, že manžel by vystupoval ako dieťa číslo dva a po jeho príchode z práce by som zabezpečovala potreby dvoch ľudí  - navar, nachystaj, prines, umy...pozbierala by som popadané slipy a ponožky, zatiaľ čo on by sedel a odpočíval po celom dni v práci. Načo by mi taký bol?

Občas sa však stane, ako sa stalo aj dnes, že musí odísť na služobku a všetko ostane na mne. Poviem Vám, nemám tie dni rada. Spomínam si, že keď mal malý iba pár týždňov a ostala som s ním úplne prvú noc sama doma, v strese som zabudla zavrieť vchodové dvere a spali sme celú noc s otvorenými. Ale nie že s odomknutými, ale že normálne s pootvorenými. Keď som to ráno zistila, hanbila som sa ako pes. Dnes už som zorganizovaná oveľa viac a takéto veci sa mi nestávajú.

Smutné je, že nie vždy sa láska podarí a mama s otcom fungujú v oddelenej domácnosti a žena ostane na všetko sama. Alebo manžel pracuje po večeroch, nociach, má tri práce, kvartálne uzávierky, či jazdí na kamióne... Byť doma s dieťaťom sama je ťažké, veľmi ťažké. Niekedy je tých detí dokonca viac ako jedno. Malé deti sršia neskutočnou celodennou nevybiteľnou energiou, čo znamená, že ich treba aspoň 2x denne „venčiť“ a túto činnosť spojiť s nejakým behom, prelezaním, skákaním, či vozením na odrážadle. Taktiež fungujú ako malé rádio, ktoré vkuse vyhráva nejakú „muziku“, pokladá neustále otázky, všetko komentuje a opakuje. Ďalej stále niečo požadujú, niečoho sa dožadujú a citovo vydierajú a ešte aj keď so spoteným čelom stojíte za sporákom, aby ste im pripravili niečo „bio“, visia Vám na teplákoch a kričia: „Poď sa so mnou huať, teuaz.“ Keď už sme pri hraní, najlepšie je hračky aj vyrábať a deťom neustále ponúkať zaujímavé podnety pre ich rozvoj... Takže prepáčte, ale na jednu ženu, ktorá má popri tomto stíhať ešte aj prať, žehliť, vysávať a utierať prach je to ozaj veľa.

Naozaj som veľmi rada, keď sa o 16.30 otvoria dvere a tam sa zjaví niekto dospelí, komu môžem dieťa zveriť a na hoďku byť sama v tichu a pokoji. Nie že by som medzitým robila niečo super cool, ale predsa len sa tá večera lepšie varí bez teplákového prívesku a predsa len lepšie chutí v trojici.

Baby, ktoré to sami ťaháte s deťmi z akéhokoľvek dôvodu, máte môj obdiv. A to, že tie deti bývajú občas aj choré, postihnuté a so špeciálnymi potrebami, to ani nevravím. Robíte super prácu. Prácu, ktorá nikdy nekončí a žiadne peniaze sveta by ju nezaplatili...

Dobrú noc 🙂