Profesor sa pred začatím hodiny postavil pred svoju triedu študentov filozofie a mal pred sebou rôzne predmety. Keď jeho hodina začala, bez opýtania sa  zdvihol prázdny a veľký pohár od zaváraniny  Začal ho pred všetkými študentami napĺňať golfovými loptičkami. Vzápätí sa študentov opýtal, či je fľaša úplne plná. Všetci povedali áno

Profesor si položil krabičku plnú kamienkov a nasypal ich všetky do jedného do pohára. Mierne s ňou zatriasol. Všetky kamienky zaplnili voľné medzery medzi golfovými loptičkami. Opäť sa študentov opýtal, či je pohár plný, všetci znovu súhlasili.

Natiahol sa pre ďalšiu krabicu, teraz však plnú piesku. Nasypal piesok do pohára. Samozrejme, že piesok zaplnil všetko ostatné. Spýtal sa ešte raz, či je fľaša plná. Študenti jednohlasne odpovedali rovnako, ako doteraz.

Profesor nakoniec vytiahol dve pivá spod stola a nalial ich celé do pohára, čím efektívne zaplnil medzery medzi pieskom. Študenti sa začali smiať. Za pokračujúceho smiechu študentov profesor povedal: “Teraz chcem, aby ste si tento pohár predstavili ako pohár reprezentujúci váš život. Golfové loptičky sú tie dôležité veci – rodina, deti, zdravie, priatelia a vaše obľúbené vášne. Ak by sa stratilo všetko ostatné, stále by bol váš život naplnený. Kamienky sú tie ostatné veci, na ktorých záleží – práca, dom, auto. Piesok predstavuje všetky ostatné záležitosti.

“Keď najprv budete napĺňať svoj pohár pieskom,”, odvetil profesor, ” tak vám neostane žiadne miesto pre kamienky alebo golfové loptičky. To isté platí pre život.

Ak strávite všetok svoj čas nad maličkosťami, nikdy u vás nebude miesto pre veci, ktoré sú pre vás dôležité. Venujte pozornosť veciam, ktoré sú kritické pre vaše šťastie.

Jedného dňa sa medzierkou díva myš na sedliaka so ženou ako rozbaľujú balíček. S hrôzou zistí, že je v ňom pasca na myši. Beží na dvor a kričí: „Pasca na myši, pasca na myši!“

Sliepka sa na ňu pozrie a hovorí: „Viem, že sa veľmi bojíš, ale nie je to môj problém, ja sa nemám čoho báť.“

Myš sa teda obrátila na prasa s tým istým: „Pasca na myši, pasca...“

Prasa zachrochtá a vraví: „Je mi to ľúto, ale mňa sa to netýka. No budem sa za teba modliť.“

Myš sa teda rozbehla za kravou a zasa: „Pasca na myši...“

Krava zabučí: „Pánabeka, myška, to je mi ľúto, ale nejde o moju kožu...“