Vydarenú edíciu encyklopédií pre deti Vieš už prečo? už niekoľko rokov na náš trh prináša vydavateľstvo Pro Solutions. Obľúbenými sa stali, a možno niektoré máte aj doma: Čas a hodiny, Ako sa stravujeme, V záhrade a Všetko o pirátoch (s Mimi ich odporúčame pre všetky zvedavé deti). Vydavateľstvo ponuku rozšírilo o tituly pre najmenších Vieš už prečo? Junior. V tejto edícii zatiaľ vyšli Môj svet, Zvieratá a novinka, o ktorej vám dnes prinášam článok: Kto žije v záhrade?

Príťažlivosť celej edície Vieš už prečo? je v tom, že sú prehľadné, informácie sú podané zrozumiteľne, vyskytuje sa v nich množstvo detí, ktoré malého čitateľa sprevádzajú tou, ktorou témou, ilustrácie sú čisté a realistické. V neposlednom rade je to krúžková väzba a (odolné) otváracie okienka, ktoré deti tak zbožňujú.

Novinka Kto žije v záhrade? malého čitateľa pozýva do sveta živočíchov, vtákov a hmyzu v našich záhradách. Prostredníctvom príbehu sa deti dozvedia ako vyzerajú, čím sa živia, kde žijú, aké sú ich charakteristické vlastnosti a čím prírode pomáhajú. 

Celý článok nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Knihu Magdaléna a psík z knižnice by sme mohli zaradiť medzi motivačnú literatúru pre deti. Autorka a ilustrátorka v jednej osobe - Lisa Papp ju napísala pre všetky deti, ktoré sa práve učia čítať.

Naučiť sa čítať nie je veru ľahká vec a trvá nejaký čas, kým sa deťom jednotlivé písmenká spoja do slov, ktoré dávajú zmysel. My, dospelí, častokrát v texte ani nečítame celé slová, však? Stačí nám letmo pozrieť na vytlačené slovo alebo prečítať len jeho prvé písmená a už vieme čo to je. Slovo vnímame ako obraz a poznáme jeho význam. Aby deti dosiahli tento stav, musia prejsť dlhú cestu. A veru od čítania kníh, toto obdobie namáhavého učenia sa čítať, môže nejedno dieťa odradiť.

S čítaním sa trápi aj hlavná hrdinka tejto obrázkovej knihy, školáčka Magdalénka. Pani učiteľka im za dobré čítanie nahlas dáva hviezdičky. Magdalénka však vždy dostane len srdiečko s nápisom snaž sa ďalej. Najhoršie je, keď sa jej za chyby pri čítaní posmievajú spolužiaci...

... celý článok nájdeš na blogu Mimi malá knihomilka.

Vydavateľstvu Verbarium sa tento rok podarilo úžasné prekvapenie! Do slovenčiny preložilo a vydalo dokonca až dve knihy o slávnom slonovi Elmerovi.

Kniha Elmer po prvýkrát vyšla v roku 1968, jej druhé vydanie v roku 1989. Je to teda riadny starček. Autor David McKee knihu Elmer napísal ako reakciu na rasizmus, s ktorým sa stretla jeho dcéra ako dieťa, má totiž anglo-indický pôvod a teda trochu tmavšiu pokožku. David McKee napísal zatiaľ 34 kníh o tomto pestrofarebnom slonovi a vo viacerých z nich reaguje na aktuálnu situáciu vo svete, napríklad v knihe Elmer and the Hippos (2003) píše vlastne o imigrácii. 
Knihy Davida McKeea boli preložené do viac, než 50 - tich jazykov, teším sa, že teraz si ho môžeme prečítať i v slovenčine.

Elmer

Kniha Elmer je o odlišnosti, o tom, že každý máme jedinečné vlastnosti a tak je to dobre. Elmer hýri všetkými farbami, no ako to už býva, túži vyzerať ako obyčajný slon. Trápi sa, že ostatní sa mu smejú a tak odíde do džungle kde nájde krík so sivými bobuľami. Váľa sa v nich dovtedy až kým z neho nie je sivý slon. Stane sa však niečo nečakané. Ostatné slony ho nespoznávajú, neprijímajú ho medzi seba. Potom začne pršať a dážď odhalí Elmerovu pôvodnú farbu. Ostatné slony sa tešia, že majú svojho zábavného, pestrofarebného slona späť a Elmer pochopí, že jeho priatelia ho majú radi práve preto, aký je.

Celý článok aj s náhľadom do oboch kníh nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Autor Peter Karpinský napísal humorné dielko. Teta Agáta je láskavá, milá, vždy má pochopenie pre svoje tri mačky a štyroch kocúrov. A tí veru dokážu stvárať náramné huncútstva! Veď povážte, vystrašili poštára tak, že ten chudák vyliezol na stôl v kuchyni tety Agáty, kocúr Utorok dokázal sám spráskať piškótový koláč určený pre návštevu, kocúr Štvrtok pre zmenu skočil šípku rovno do narodeninovej torty, zvedavá mačka Sobota porozbíjala všetky veľkonočné vajíčka a vôbec, všetci vymýšľajú také kúsky ako deti. Veru, mačky tety Agáty majú ľudské vlastnosti. Každú zlobu však oľutujú a najmä, celým svojim zvieracím srdcom zbožňujú tetu Agátu.

Príbehy sú detsky nevinné, milé a vtipné. Kniha má 45 strán, je teda pomerne útla, obsahuje 19 krátkych príbehov. Ako ste si všimli, svoje mačky teta Agáta pomenovala podľa dní v týždni (keď bola teta Agáta ešte iba malou Agátkou, čítala knihu o Robinsonovi). Peter Karpinský dal každej mačke osobité charakteristické črty. Mne sa najviac páči Nedeľa, ktorá celé dni prespí alebo presedí pri okne na podobločnici. Mimi sa zas páči čierny Piatok, ktorý má labky biele akoby stúpil do mlieka a má iba jedno oko.

A ešte sa nám páčia ilustrácie, ktoré namaľoval náš obľúbený Peter Uchnár (postupne rozširujeme zbierku kníh s jeho prácami).

Knihu Teta Agáta a jej mačacia sedmička odporúčam pre začínajúcich samostatných čitateľov, príbehy sú motivačne krátke (na 2 - 3 strany), písmená dostatočne veľké a bezpätkové, čo sa deťom ľahšie číta. Samozrejme na predčítanie aj skôr.Napriek tomu, že knihu máme iba týždeň, stihli sme ju prečítať po večeroch už dvakrát. A to myslím, hovorí za všetko.

Teta Agáta a jej mačacia sedmička

Text: Peter Karpinský

Ilustrácie: Peter Uchnár

Perfekt, 2017

viac článkov o detských knihách nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka

Vedeli ste, že „písať ako ďateľ“ sa hovorí preto, že pôvodne boli písacie stroje vyrábané z dreva a tak vlastniť ďatla bola vyslovene nutnosť? Vedeli ste, že v minulosti holiči so svojimi ostrými britvami zastupovali aj iné profesie? Napríklad lekárov - púšťali pacientom žilou a robili menšie chirurgické zákroky. Vedeli ste, že padák vymyslel slovenský murár Štefan Banič? Dokonca u nás vo Vajnoroch po ňom máme pomenovanú ulicu. Šikovných Slovákov však bolo oveľa viac. Aj informácie o nich nájdete v knihe Mať tak o koliesko viac.

Mať tak o koliesko viac je jedna skvelá kniha o rôznych vynálezoch, ktoré prinieslo 20. storočie. Napísal a ilustroval ju Ivan Popovič, jeho syn Dávid navrhol obálku, graficky ju upravil a zalomil knihu do strán. Dal jej teda súčasnú podobu.Ide o druhé, doplnené vydanie. Prvýkrát vyšla kniha Mať tak o koliesko viac v roku 2001. V rokoch 2002 až 2015 otec a syn Popovičovci spoločne na jej základe vytvorili rovnomenný animovaný seriál, ktorý vám s Mimi odporúčame pozrieť si (v tomto vydaní knihy nájdete obrázky použité zo seriálu). Tak ako kniha i seriál sú veľmi nápadito spracované, nečakajte žiadne nudné vymenovávanie faktov. 

Samotný Ivan Popovič v knihe uvádza, že nebolo jeho zámerom informácie o jednotlivých vynálezoch spracovať vyčerpávajúco. Zámerom bolo skôr podať ich tak, aby deti motivoval hľadať ďalej, napríklad v knižnici. Tento zámer sa mu podľa mňa vydaril. Výsledok je hravý, pútavý, ilustrácie Ivana Popoviča knihe dodávajú humor.

Celý článok nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Mať tak o koliesko viac

Text: Ivan Popovič

Ilustrácie: Dávid & Ivan Popovič

Stonožka, 2017

Malé deti ešte nevedia pomenovať a ovládať svoje emócie. Preto je dobré, že existujú knihy ako Knižka o pocitoch od Amandy McCardie, ktorá im môže pomôcť pochopiť vlastné pocity i pocity iných ľudí.

Pretože je len úplne prirodzené, že človek okrem pocitov spokojnosti a šťastia zažíva i smútok, či nepokoj. Amanda McCardie vytvorila knihu, ktorá deťom cez im blízke situácie v rodine a škole pomenováva emócie a pomáha im ich spracovať. 

Napriek tomu, že táto kniha nie je vyslovene príbehová, skôr sa skladá z niekoľkých malých epizód, tie na seba prirodzene nadväzujú čo pôsobí celistvo. V hlavnej úlohe je rodina - mama, otec, Samo, Katka a ich pes Tuli. Čiže prostredie blízke deťom.

V knihe nájdete emócie a situácie vyskytujúce sa v každej rodine, napríklad pocit šťastia pri spoločnom trávení času, pocit, že je dieťa milované, hnev pri klbčení sa so súrodencom, plachosť v spoločnosti nových ľudí, strach pri večernom zaspávaní, smútok pri úmrtí domáceho maznáčika, pochopenie, že rodičia majú dieťa radi i keď sa hnevajú, žiarlivosť prichádzajúca s narodením mladšieho súrodenca a podobne. Táto kniha deťom citlivým spôsobom ukazuje, že naše emócie sa môžu meniť. Páči sa mi tiež, že kniha znázorňuje aj pocity mamy a otca, čo môže deťom lepšie pochopiť správanie ich vlastných rodičov. 

Celé znenie článku nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Táto kniha sa nedá prehliadnuť. Nádherná obálka so záplavou hrdzavo-oranžových vlasov plných maznáčikov, majiteľkou ktorých je dievčatko s veľkými usmievavými očami.

Vlásky sú autorskou knihou, typu picture book, Magdaleny Takáčovej o dievčatku s tak dlhými vláskami až s nimi má len samé problémy. Preto sa jedného dňa rozhodne s trápením skoncovať a ostrihať sa. Myslíte, že tým sa všetko vyrieši? Veru nie...

Kniha zaujme neskutočne rozkošnými ilustráciami. Na každej stránke sa to len hemží chlpatými maznáčikmi a drobnými zvieratkami. Hlavná hrdinka Alica s hrivou ohnivých vlasov upútava pohľad, zasnívate sa aké by to bolo mať také dlhé a husté vlasy až by v nich vedeli nájsť úkryt malí priateľskí chlpáči.

Napriek Alicinmu trápeniu sa budete baviť, bude vás fascinovať napríklad vaňa plná vlasov pri ich umývaní. Precvičíte si aj počty, pretože Alica spotrebuje toľko šampónu, ako keby sa kúpalo jeden, dva, tri, štyri... pätnásť ľadových medveďov! A ten posledný! No na zjedenie strapatý.

Lenže s vlasmi boli čím ďalej, tým väčšie problémy, pri chôdzi sa všade zachytávali, skrátka s nimi Alica už nevedela ďalej žiť. Prišlo rázne rozhodnutie ostrihať sa. Príbeh odrazu naberá inú atmosféru.  

Alica nie je na krátke vlásky zvyknutá s čím prichádzajú opäť problémy. Kým doteraz ju v pohybe brzdili dlhé, naozaj dlhééé vlasy, zrazu môže voľne behať a tak sa stane, že narazí do stromu. Zraní sa. S krátkymi vlasmi príde o svojich maznáčikov, ktorí sa už nezamotávajú do jej vlasov a ona ostane sama. Smutná. 

Uvedomím si, že dieťa moje vedľa mňa nejako stíchlo. Premýšľa. Prežíva Alicino trápenie ako keby bolo jej vlastné. Toto je na deťoch úžasné. Neuvažujú dopredu, prežívajú daný okamih. A pritom sa dá všetko nejako vyriešiť. Nič nie je stratené. Všetko dobre dopadne aj s okatou hlavnou hrdinkou tejto knihy. A napriek tomu, že v závere príbehu prší, objaví sa vašim deťom úsmev na tvári, ale psst, ten záver... ten si užite sami.

Vlásky

Text a ilustrácie: Magdalena Takáčová

Fragment, 2017

Srdečne vás pozývam do skupiny o detských knihách tu na MK:

Nakuknime spolu do detskej knihy a na môj blog Mimi malá knihomilka.

Každý rodič túži vychovať zo svojich detí slušných ľudí. Najväčším vzorom sme pre deti my, maminy a tatinovia, no nezaškodí si občas pomôcť aj knihou, najmä keď je pútavo a pekne spracovaná.

A takou etiketa pre malých huncútov - Vieš sa správne správať rozhodne je. Napísala ju Štěpánka Sekaninová, ktorej tento rok vyšla Veľká kniha snehu a ľadu, (tá sa ihneď po vyjdení stala bestsellerom) a ilustroval ju Jakub Cenkl, jeho ilustrácie vám budú povedomé, na konte má napríklad, v minulom roku obľúbené, leporelo Už sa nebojím tmy (to bolo jeho prvotinou).

Kúzlo knihy Vieš sa správne správať? spočíva v posuvnom systéme, ktorý poznáte z kníh pre najmenšie deti - na boku každej strany je ťahadlo, obsahuje ho dokonca aj obálka (čo je netradičné a zároveň perfektné, Mimi si to náležite užívala). 

Kniha obsahuje témy ako osobná hygiena, cestovanie dopravnými prostriedkami, kamaráti, ulica, stolovanie a čarovné slovíčka. Každej téme je venovaná dvojstrana, pričom na ľavej strane nájdete vždy 5 kvízových otázok, ktoré treba najprv zodpovedať. Po zatiahnutí za ťahadlo sa odhalia správne odpovede.

Na pravej strane sú zas ilustrácie k danej téme s rôznymi situáciami (5-6 situácií ku každej téme). Najprv ich vidíme tak ako by nemali vyzerať, až po zatiahnutí za ťahadlo sa odhalí správne konanie jednotlivých postavičiek. 

Napríklad v téme o cestovaní vo verejných dopravných prostriedkoch je ilustráciou vlastne vnútro autobusu - vidíme, že nejakí chlapci sa tlačia pri nastupovaní do dverí, ďalší chlapec zas konzumuje zmrzlinu, jeho kamarát má na chrbte batoh, ktorým prekáža inému cestujúcemu a pod. Po zatiahnutí za ťahadlo sa nám odhalí správne konanie a teda, že pri nastupovaní do vozidla sa postavíme do radu, že v autobuse nič nejeme, radšej pomôžeme kamarátovi a vezmeme si jeho batoh na kolená, aby neprekážal ostatným pri postupovaní do vozidla (fu, som teraz ako z plagátiku dopravného podniku).

Hoci je v knihe iba šesť tém, zabavíte sa ňou naozaj dlho. Mimi kvízové otázky bavili, tešila sa z každej správnej odpovede a keby mohla, ťahala by ťahadlo ešte aj v spánku. 

Celý článok nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Vieš sa správne správať?

Etiketa pre malých huncútov

Text: Štěpánka Sekaninová

Ilustrácie: Jakub Cenkl

Albatros, 2017

Srdečne vás pozývam do skupiny o detských knihách tu na MK:

Nakuknime spolu do detskej knihy.

Kniha Co se skrýva v našem těle? je novinkou vydavateľstva Host a osobne som sa na ňu veľmi tešila. Poďte nazrieť do tejto originálnej detskej knihy o ľudskom tele.

Ako sa dá pochopiť už z obálky, ilustrácie v nej sú robené technikou RGB, čo znamená, že sú vytvorené z troch základných farieb - žltej, červenej a modrej - navzájom sa prekrývajú a na to, aby sme odhalili konkrétny obrázok, potrebujeme použiť farebné fólie (lupy) v zelenej, modrej a červenej farbe. Tie sú ku knihe priložené.

Pomocou zelenej lupy môžeme vidieť ako vyzerá telo zvonku, modrá lupa odhalí rôzne vtipné detaily, ktoré predtým nebolo vidieť a nakoniec červená lupa umožní nahliadnuť do ďalších tajomstiev ľudského tela, dostaneme sa ňou doslova pod kožu.

Kniha je v češtine, avšak vôbec to nevadí. Textu je skutočne málo, sú to len krátke vetičky pod každým obrázkom, aby sme vedeli na čo sa pozeráme pri používaní jednotlivých farebných lúp. Samozrejme, knihu Co se skrýva v našem těle? nemožno brať ako encyklopédiu a jedinú knihu o ľudskom tele, ktorú by ste doma mali mať. Predstavujem si ju ako taký hravý doplnok, ktorý zároveň niečo nové naučí. Pre Mimi ju odkladám na Vianoce, zatiaľ som ju dala vyskúšať aspoň manželovi. Bolo veselé pozorovať ho ako študoval obrázky aj niekoľkokrát, porovnával jednotlivé lupy, vrátil sa k tomu, čo už videl... Nuž, môžem zodpovedne vyhlásiť, že sa na ňu (s prepáčením za výraz) určite namotá celá rodina. 

Co se skrýva v našem těle?

Text a ilustrácie: Aina Bestard

Host, 2017

Celý článok nájdete na mojom bloguMimi malá knihomilka.

Zároveň vás srdečne pozývam do skupiny o detských knihách tu na Modrom koníku - Nakuknime spolu do detskej knihy.

Kniha Namiko na hubách je novinkou vydavateľstva Perfekt. Jej vydanie som očakávala veľmi netrpezlivo, zaujala ma obálka a fakt, že ju ilustrovala japonská autorka žijúca na Slovensku Nana Furiya. Keď som knihu zbadala na Bibliotéke, neváhala som ani sekundu. 

Sľubne vyzerajúca obálka, ktorú som niekoľko dní predtým obdivovala na internete, nesklamala. Kniha má nádherné ilustrácie. Bodaj by nie. Veď Nana Furiya je skúsená ilustrátorka, vyštudovala na Katedre grafiky a knižnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave u prof. D. Kállaya a doteraz vytvorila ilustrácie k vyše 80 knihám (prevažne japonským, no jej diela sú prekladané aj do čínštiny, či kórejčiny). K niektorým napísala aj text. Tak je tomu i v prípade knihy Namiko na hubách.

Namiko na hubách vyšla v japonštine už v roku 2010 (hlavnú hrdinku nazvala podľa svojej dcéry). Potešilo ma, že týmto spôsobom autorka predstavila Slovensko vo svojej krajine. A že nás tak vystihla, lebo musíte súhlasiť, že Slováci sú vášniví hubári. 

Príbeh tejto knihy je o jednom dni, o jednom výlete do lesa. O pute medzi starými rodičmi a vnúčatami. O fantastickom dobrodružstve a trochu aj o strachu.

Namiko so svojim dedkom a bratancom ide do lesa na huby. Dedko svojej malej vnučke ukazuje rôzne huby, učí ju, ktoré sú jedlé a ktoré naopak, jedovaté. Namiko sa pohrúži do hľadania dubákov na polievku, no jej zrak odrazu upúta krásny červený klobúčik muchotrávky. 

Hlbšie v lese je ich viac a ona očarená sleduje klobúčik za klobúčikom až sa ocitne pred celou hŕbou muchotrávok. Namiko s muchotrávkami hrá naháňačku, tancuje s nimi a spieva pesničku:

čakanča - čančan, čakanča - čančan,

čančaka - čančaka, jappó - jappó

Muchotrávka červená sa v detských rozprávkach vyskytuje často a tak každé dieťa vie, že je to jedovatá huba. Túto jej vlastnosť si malý čitateľ môže uvedomiť cez bláznivé dobrodružstvo, ktoré Namiko s muchotrávkami zažije.Na záver Namiko končí v náručí dedka a pri sušení nazbieraných húb u starých rodičov doma. Kniha ako stvorená do Prečítaného leta o starých rodičoch.

Namiko na hubách

Text a ilustrácie: Nana Furiya

Perfekt, 2017

Viac článkov o pekných detských knihách nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Zároveň vás pozývam do skupiny o detských knihách tu na Modrom koníku - Nakuknime spolu do detskej knihy.

Novinka Raťapíška, Ako myška Raťapíška syr vyrobila zaujme na prvý pohľad nádhernou obálkou s rozkošnou myškou medzi poľnými kvetmi.

Autorom ilustrácií v tejto knihe je Ľuboslav Paľo, ktorého predstavovať určite netreba. Na konte má množstvo knižných ilustrácií. Pri motíve myšky mám pocit, že sa mu tieto drobné stvorenia stávajú osudovými. 

Ako už samotný názov napovedá, v knihe ide o výrobu syra. Hlavná hrdinka, hladoška myška Raťapíška sa jedného rána zobudí a zistí, že doma jej nezostal už ani kúsok syra. Rozhodne sa vyrobiť si vlastný a tak priateľku kravičku Táničku požiada o trochu mlieka a láskavého baču o návod ako na to. 

Bača myške prezradí, že na výrobu syra je potrebné syridlo, to obsahuje špeciálny enzým chymozín, ktorý je dôležitý na to, aby sa z tekutého mlieka stal tuhý syr. Myška celá šťastná príde domov, pustí sa do práce a malí čitatelia sa tak úplne nenásilnou formou naučia postup výroby syra. 

S Mimi máme z prvého čítania Raťapíšky pekný zážitok. Odkedy chodí do škôlky, čítame najmä večer pred spaním a nebolo tomu ani teraz inak. Ležali sme v posteli, rozplývali sa nad rozkošnou hlavnou hrdinkou a potom to prišlo. Stránka kde si Raťapíška s obrovskou chuťou zahryzla do hrudky voňavého čerstvého syra! To bol náš koniec. Mimi ma začala srdcervúco prosiť, aby som jej odkrojila kúsok eidamu, ktorý sme mali v chladničke, najprv som odolávala, ale nakoniec som podľahla. Zuby síce umyté, no my sme ležali v posteli, hryzkali syr a knihu si prečítali ešte dvakrát. Takže moja rada - kým sa pustíte do čítania, naservírujte si prezieravo tanier syru, lebo veľké chúťky vám táto kniha urobí!

Okrem chúťok mlsných vám urobí aj chúťky tvorivé. Na druhý deň ráno si Mimi na Raťapíšku spomenula hneď ako otvorila oči a jej prvá otázka znela kedy kúpime syridlo, aby sme si aj my vyrobili domáci syr. Neviete mi pomôcť kde by som ho vedela zohnať?

Autorka Andrea Cvečková je mama, ktorá rozprávku o myške vymyslela pôvodne pre svoju dcérku. Som rada, že ju dala do knižnej podoby, Podarilo sa jej vytvoriť milú detskú knihu, z ktorej sa  deti dozvedia niečo užitočné, prostredníctvom rozprávky si s ľahkosťou nové informácie zapamätajú a naučia sa aj nové slová ako syridlo, enzým a chymozín. S tým sa už dá machrovať!

Dúfam, že autorka nezostane len pri jednej knihe, prijala by som celú sériu rozprávok, z ktorých by sa podobne nenásilným spôsobom deti dozvedeli aj ďalšie užitočné veci. Ak aj vás zaujíma ako to bude pokračovať, môžete sledovať stránku www.ratapiska.sk

Raťapíška, Ako myška Raťapíška syr vyrobila

Text: Alexandra Cvečková

Ilustrácie: Ľuboslav Paľo

Triglyf, 2017

Viac článkov o pekných detských knihách nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Zároveň vás pozývm do skupiny o detských knihách tu na Modrom koníku

Nakuknime spolu do detskej knihy.

Kniha Vtáky našich lesov je novinka nakladateľstva Edika. Dlho som váhala, či po nej siahnuť alebo nie nakoľko Mimi už zo zvukových leporel vyrástla (čochvíľa bude mať 5 rokov). Nakoniec moja zvedavosť vyhrala, povedala som si, že v rodine ju prípadne máme komu posunúť a objednala ju.

Anotácia ku knihe sľubuje reálne zvuky vtákov v nej obsiahnutých. Trochu som sa bála, či to bude naozaj tak, lebo viete ako je to s kvalitou zvukových leporel. Väčšina z nich je doslova hrozná, majú príšerné ilustrácie a neidentifikovateľné zvuky. 

Aby som vás už nenaťahovala, Vtáky našich lesov je skvelá a presne taká ako som dúfala, že bude. Zvuky vtákov sú reálne, zreteľné, dokonca so zvukmi lesa v pozadí. Nájdete v nej týchto 12 vtákov - Mlynárka dlhochvostá, Ďateľ veľký, Kukučka obyčajná, Brhlík obyčajný, Kolibiarik spevavý, Králik zlatohlavý, Myšiak hôrny, Sojka obyčajná, Holub hrivnák, Sýkorka uhliarka, Bažant obyčajný a Sova obyčajná. 

Každý operenec má v knihe priestor na jednu dvojstranu. Na pravej strane je jeho fotka (čo sa mi veľmi páči nakoľko pokiaľ ide o detské knihy o prírode, uprednostňujem tie s reálnym zobrazením rastlín a živočíchov), pod ňou rámček so zaujímavosťou z jeho života s názvom Vedeli ste, že...?.  Na ľavej strane knihy je krátka informácia zo života toho, ktorého vtáka, jeho latinský názov a potom skratkovite kde sa vyskytuje, akou potravou sa živí, z čoho má hniezdo, koľko vajec znáša, rozdiel medzi samčekom a samičkou a jeho dĺžka.Pozadie každej dvojstrany je vlastne fotka prirodzeného prostredia, v ktorom vták žije.

Kým som nedržala toto zvukové leporelo v rukách a nevyskúšala ho s Mimi, myslela som si, že je určené pre deti tak do troch rokov. Po osobnej skúsenosti musím povedať, že by som ho zaradila pre deti škôlkarskeho veku a teda od 3 do 6 rokov aj vzhľadom na informácie v ňom obsiahnuté. Nebudem však klamať, zaujalo celú rodinu vrátane starých rodičov.

Odkedy som Mimi knihu dala, má ju stále pri sebe, každú chvíľu počúva zvuky. Naučila sa názvy všetkých vtákov, vymyslela hru, pri ktorej som si musela dať na tvár masku, ona mi zapla zvuk a ja som musela uhádnuť, ktorému vtákovi patrí, potom sme sa vymenili (nezdá sa to, ale je to celkom ťažká hra). Už má aj svojich vtáčích favoritov, sú to Kukučka, Sojka a Sova. Na jar ju berieme do lesa a ako Mimi povedala, budeme vtáčikov hľadať a pomocou knihy s nimi komunikovať.

Kvalitu zvukov v leporele môžete počuť po prekliknutí sa na môj blog Mimi malá knihomilka.

Pre viac knižných inšpirácií vstúpte do skupinyNakuknime spolu do detskej knihy.

Verili by ste tomu, že od prvého vydania detskej knihy Babka na rebríku, autorom ktorej je slovenský básnik, prozaik, scenárista a spisovateľ Dušan Dušek, ubehlo už 31 rokov? Vtedy ju ilustroval Peter Kľúčik a vyšla vo vydavateľstve Mladé letá, bolo to v roku 1986. Naše vydanie je z roku 2009 s ilustráciami Kataríny Ilkovičovej. Reedícii vďačíme vydavateľstvu Slovart a keďže záujem o túto knihu ani rokmi neutíchol, bola začiatkom tohto roka urobená dotlač. Čím si Babka na rebríku získala toľko detských čitateľov?

Autor Dušan Dušek (1946) je z generácie slovenských spisovateľov, ktorí píšu príbehy a rozprávky s plným pochopením detského sveta. V dnešnej dobe, keď na nás z každej strany útočí akcia, záplava farieb a vnemov, pôsobia knihy našich klasických autorov ako balzam na dušu.

A okrem toho je Babka na rebríku veľmi svieže dielko, humorné, dobre a ľahko sa číta aj predčíta. Ideálna je pre prváčikov na prvé samostatné čítanie nakoľko autor niektoré slová opakuje v príbehu viackrát vďaka čomu sa im v hlávkach lepšie zafixujú, lebo verte, naučiť sa čítať je veľká a nie veru ľahká vec! 

Zo samotného textu cítiť, že Dušan Dušek je tiež básnik, slová plynú jedno za druhým až sa priam rýmujú, autor tiež využíva expresívne výrazy, najmä zdrobneniny. Nie sú to však žiadne podliezavé zdrobneniny, k akým sa uchyľujú mnohí súčasní supermarketoví autori, práve naopak, ešte viac umocňujú príbeh a spolu s gradáciou deja, ktorú Dušan Dušek využíva hojne, vedú k humorným vyústeniam.

Babka mala vnuka Ferička, tatko Ignác a mamička Katarína mali syna Františka a ich dcéra Lojzka mala päťročného brata Fera, ale niekedy aj Feriska, podľa toho, či ju poslúchal, alebo neposlúchal: keď poslúchal, bol len Fero, keď od neho niečo chcela, bol aj Ferko, ale keď ju zlostil, bol vždy Ferisko.

Dej sa odohráva v babkinom domčeku, na dvore a v jej záhrade. Okrem babky sa v príbehoch stretneme s jej synom Ignácom, nevestou Katarínkou, vnučkou Lojzkou a vnukom Feričkom, ktorého veľké uši sú na pozadí každého príbehu v knihe. 

Babka a Ferko sú ústrednými postavami knihy, majú spolu krásny vzťah (pri čítaní si chcete-nechcete zaspomínate na vlastné detstvo), Ferko dokonca spí v babkinej izbe. Babku trápia jeho ušiská, chce s nimi niečo urobiť, no nakoniec nie je nikdy čas. Raz treba upiecť tortu, inokedy opraviť kukučkové hodiny, či zmajstrovať šarkana. Až jedného dňa... alebo viete, čo? To si už prečítajte s deťmi sami.

Viac článkov o detských knihách nájdete na mojom blogu Mimi malá knihomilka.

Zároveň vás pozývam do skupiny o detských knihách tu na MK - Nakuknime spolu do detskej knihy.

... mám používať?!“, pomyslela som si stojac v lekárni pred vitrínou plnou rôznych fľaštičiek a túb La Roche-Posay, vraj značky vhodnej aj pre pre ľudí s extrémne suchou pokožkou. V ambulancii mojej kožnej sme totiž práve doriešili môj ekzém, ktorý sa mi v tom období opäť zhoršil a ona mi, medzi iným, strčila do ruky leták so všetkými výrobkami značky La Roche-Posay a pár vzorkami so slovami, že je perfektná.

„Hmm... perfektná možno je, ale nie som Onassis“, pomyslela som si v duchu a od lekárničky si prebrala len krémy a tabletky z receptu. Doma som vzorky síce vyskúšala a zaujali ma, no tým sa to pre mňa skončilo. To bolo v januári.

Začiatkom leta prišlo rozhodovanie, ktorý opaľovací krém pre nás s dcérkou (4,5 roka) kúpim. Mimi vzplanul ekzém ešte ako bábätku, no po krátkom čase sme ho ukľudnili a odvtedy má pokožku celkom dobrú. Napriek tomu dávam aj u nej na kozmetiku pozor. Doteraz sme používali opaľovacie krémy od Dylong a Bioderma. Nebolo to však úplne ono. Spomenula som si na odporúčanie kožnej a povedala som si, že vyskúšame teda tú „drahú značku la roš pozé“ a kúpila som Anthelios Mlieko pre deti SPF 50+/PPD 38, ktoré však, na moje milé prekvapenie, spadalo do cenovej kategórie vyššie spomenutých opaľovacích krémov. Čiže pohoda. Používali sme ho obe celé leto a bol veľmi príjemný na pokožke, dobre sa rozotieral, jedno ranné natretie nás chránilo celý deň, skrátka spokojnosť.

A potom Modrý koník prišiel s testovaním kozmetiky La Roche-Posay. Paráda! Ani sekundu som neváhala - prihlásila som sa a vyšlo to! Tak som s dcérkou dostala možnosť vyskúšať LIPIKAR telové mlieko a LIPIKAR upokojujúci a ochranný sprchový gél. Doručenie výrobkov Modrý koník načasoval výborne, v pondelok 4.9. mi ich priniesol kuriér domov a v utorok 5.9. sme odchádzali na dovolenku. Pocestovali teda s nami k moru.

LIPIKAR upokojujúci a ochranný sprchový gél má veľmi príjemnú, jemnú a dlhotrvajúcu vôňu. Pripomína mi vôňu mora, možno práve preto, že sme ho používali na dovolenke. Dcérka ho používa rada, páči sa jej vôňa a balenie. Ja oceňujem, že nedráždi a sprchovanie s ním si človek naozaj užije. Neuznávam totiž až tak sprchové gély, myslím si, že je v nich oveľa viac chémie, než v tuhom mydle. Určite záleží od stavu pokožky, na tú moju sa však „sprcháče“ príliš nehodia, štípu ma a dráždia. Sprchový gél od La Roche-Posay som však znášala dobre a vedela by som si predstaviť používať ho pravidelne, no zdalo sa mi, že si ho musím dať na seba fakt veľa, aby som mala pocit, že som celá „namydlená“. Pení len jemne. Prenechala som ho teda dcérke, ktorá sa z neho vytešuje doteraz, takže nakoniec sme ho neminuli až tak rýchlo ako som si pôvodne myslela.

Nebudem zastierať, LIPIKAR telové mlieko na mňa urobilo oveľa väčší dojem. Dcérka ho odmietla používať, povedala, že smrdí. Je pravda, že ani ja by som ho nezaradila medzi telové mliečka s vábnou vôňou, najmä ak si ho dáte po tom pekne voňajúcom sprchovom géle, ale mne to nevadí. Za svoj život som vyskúšala toľko rôznych krémov a telových mliek určených na ekzematickú pokožku, že mi je jedno ako voňajú, dôležité je, aby fungovali. A LIPIKAR telové mlieko funguje! Používala som ho na celé telo a tvár. Pokožku po kúpeli pekne upokojilo, udržalo ju hydratovanú a dokonca som mala pocit, že tvár sa mi po niekoľkých dňoch po ňom vyhladila a zmizlo aj začervenanie.

Ekzémom momentálne trpím najviac na dlaniach a prstoch na rukách a telové mliečko ma:

1.) neštípalo – to je fakt skvelé, pretože pokožku na rukách mám skoro stále popukanú, 

2.) ukľudnilo – ruky ma prestali svrbieť, 

3.) regenerovalo – nemusela som používať kortikoid a to hovorí za všetko.

Nakoniec som presvedčila aj Mimi. Na zadočku a zápästí totiž mala tzv. lišaje, ktoré ani more nepomohlo vyliečiť. Na zápästí jej ostal doteraz, lebo si bohužiaľ to miesto ľahko dočiahne a často škriabe, s tým bojujeme, ale na zadočku po týždni lišaj úplne zmizol, z čoho mám naozaj veľkú radosť.  

Čo dodať na záver? 

Ďakujem Modrému koníku a firme La Roche-Posay, že sme dostali možnosť vyskúšať ich výrobky. Zanechali vo mne pozitívny dojem, napriek vyššej cene si myslím, že človek dostane naozaj kvalitu a určite ich odporúčam každému, kto má problémovú pokožku a už nevie čo by na ňu mohlo pomôcť.

Námet a text: Jozef Lamka, Hana Lamková, Libuše Koutná

Ilustrácie: Věra Marešová

Určite si pamätáte večerníčky o malom roztomilom psíkovi, ktorý sa vyliahne z čokoládového vajíčka a dievčatku, ktoré ho v kočíku objaví, okamžite si ho zamiluje a od tej chvíle zažívajú spolu rôzne dobrodružstvá. Katka a Šklbko.

Alebo aj Katka a Strapáčik. Tak si názov pamätám z detstva ja. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších rozprávok. 

V slovenčine sa dajú kúpiť dve knihy: Katka a Šklbko a Katka a Šklbko zasa spolu. V každej nájdete sedem príbehov, textu je už trochu viac, no príbehy sú tak skvelo napísané, že ho zvládnu počúvať aj deti, ktoré s podobnými knihami len začínajú. Tiež môžu poslúžiť na prvé samostatné čítanie pre malých školákov.

Pre mňa teda ide o čistú nostalgiu. Našťastie, aj Mimi si ich obľúbila. Keby len to! Začínam uvažovať nad nejakým sprejom do hrdla, tieto dlhšie texty mi dávajú zabrať, tri príbehy a nevládzem, no dieťa v posteli oči doširoka otvorené a že: Mama, čítaj!

Viac článkov na pekné detské knihy nájdete na mojom blogu.

A zároveň vás srdečne pozývam do modrokoníkovskej skupiny

Nakuknime spolu do detskej knihy.

Chrobáky, mušky a iné potvory

Slovart, 2016

Minulý rok pred Vianocami vyšla Veľká kniha o malých tvoroch autora Yuvala Zommera, ktorú vám dnes predstavím.

Je to kniha nabitá informáciami o živote rôznych chrobákoch, hmyze a nielen tom peknom ako sú včielky, či lienky. Nájdete v nej pavúky, modlivky, nočné motýle, slimáky, dážďovky a mnoho ďalších potvoriek nachádzajúcich sa v prírode aj v našich domovoch.

Poznatky o všetkých malých tvoroch sú podané vtipne, pútavo a stručne, takže ich zvládnu vstrebať už tí najmenší čitatelia a verím, že niektoré informácie prekvapia aj vás dospelých. Vedeli ste napríklad, že lienky boli vo vesmíre? Alebo, že vážky vedia vo vzduchu cúvať? Že stonôžky žili ešte pred dinosaurami? A mucha si najprv jedlo ovracia? Tatinom isto padne vhod fakt, že taká modlivka už počas párenia zje samčeka, aby získala silu na kladenie vajíčok. Maminy možno strasie pri čítaní o šváboch, ktoré v noci behajú po dome a žerú všetko, čo nájdu - aj lepidlo, papier, mydlo či leštidlo na topánky.

Deti zas potešia milé ilustrácie Yuvala Zommera a hľadacie úlohy skoro na každej strane. Okrem toho si prečítajú návod kde hmyz, chrobáčiky a ostatné potvorky v prírode hľadať a ako ich pozorovať. Na záver im môžu s malou pomocou dospelých postaviť útulný hotel, kemp, či kaviareň.

Viac článkov na pekné knihy nájdete na mojom blogu.

A zároveň vás srdečne pozývam do modrokoníkovskej skupiny

Nakuknime spolu do detskej knihy.