Očakávania okolia a moje potreby a pocity

Konečne to prišlo. Bábätko je na svete a vy sa z neho tešíte. A možno sa aj bojíte. Každým dňom, každou hodinou vás sprevádzajú nové pocity, myšlienky. O tom, na čo všetko ste zabudli pri pripravovaní výbavičky, s čím ste naozaj v praxi nepočítali, o tom, či to zvládnete a ako. 

Zároveň sa hojíte, na tele ale i na duši. Je tu mnoho nových procesov, ktoré musia vaše telo, hlava, myseľ a duša spracovať každým dňom. 

Bábätko je na svete a teší sa z neho i vaše okolie. Každý ho chce vidieť, každý chce vedieť ako sa máte, dnes, o dva dni, a o týždeň znova. 

A čo vy? Čo cítite a ako to máte? 

Nenarodilo sa len vaše dieťa, narodili ste sa aj vy ako mama a tento svet je pre vás tiež nový.

Ja som sa veľmi tešila až moje bábo uvidia moji rodičia, priatelia, no potrebovala som čas. Dlho som sa hojila, dlho som potrebovala mať svoj intímny priestor a predstava domu plného ľudí bola pre mňa neúnosná. Áno, bolo to logisticky najvýhodnejšie pre moju rodinu, ale vôbec to nesedelo s mojimi potrebami v tom čase. Viem, že to mysleli dobre, ale cítila som na seba nesmierny tlak - že by sa patrilo, že predsa majú právo nás prísť navštíviť. 

Nie, to neboli výčitky zo strany mojej rodiny, to boli moje vlastné myšlienky. Vôľa vyhovieť iným sa miešala so snahou postarať sa prioritne sama o seba. Nakoniec sme to nejako vymysleli a zvládli. No aj dnes hodnotím, že to bolo pre mňa priskoro. Pár krátkych týždňov neskôr a užila by som si to naplno.

A ešte jednu vec by som spravila inak - požiadala by som okolie, aby mi prvý mesiac nepísali, nepýtali sa na novinky a dali mi priestor ozvať sa ako prvá. Dnešné možnosti komunikácie sú úžasné. Dokážete sa spojiť s kýmkoľvek, prakticky kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Zároveň ale rýchlosť tejto komunikácie vytvára na nás neviditeľný tlak - treba reagovať na správy, veď ľudia čakajú, chcú vedieť ako sa máte. Messenger, Whatsapp, Instagram. Rodina, priatelia, známi. Niekedy by to chcelo PR oddelenie, aby sme všetko stíhali 🙂 Chcete predsa tým ľuďom reagovať, nechcete, aby si mysleli, že vám na nich nezáleží. 

V niektorých kultúrach ešte aj dnes je mame dopriavaný čas na oddych po pôrode.

Ona oddychuje, dojčí dieťa či sa s ním mazná, komunita sa stará o ostatné. Viem, toto je pre naše končiny nereálna predstava. Ale skúsme, ženy, predsa len popremýšľať nad tým, či máme koho požiadať o pomoc. Môže nám niekto navariť? Prísť upratať? Postrážiť dieťa na hodinku či dve, aby sme si mohli nerušene pospať? ….

Alebo naopak, spraví vám dobre plný dom? Pokec s kamoškou u vás na gauči? Spravte tak, aby to vám vyhovovalo, aby to vám bolo na prospech. Myslite na seba, starajte sa o seba a buďte k sebe láskavé. Toto je čas plniť potreby vás a vášho dieťaťa. 

Aké boli vaše prvé dni s dieťaťom? Ako ste to prežívali, vnímali? 

Dajte nám o sebe vedieť v komentári, alebo napíšte a zdieľajte svoj vlastný príbeh.

A čo vaši partneri, otcovia? Ako to vnímali oni? O ich pocitoch z nového života (života dieťaťa i toho svojho) hovorí len málo, ak vôbec.

Vysmiata Duša Mamky je tu pre vás, drahé ženy, ale aj pre všetkých ostatných, ktorí s vami zdieľajú vašu cestu. 

Za všetky VyDuMamky Táňa