Vďaka BKM bez plienky od 5,5mesiaca

Bez plienky od 5,5 mesiaca

    Keď som bola tehotná, tak som plánovala používať látkové plienky. Chcela som byť ekologická, nemať hromadu odpadu, dať detskej pokožke to najlepšie a aj som počula, že keď dieťa v látkovke cíti mokro, tak sa mi podarí skôr ho odplienkovať ako keď v jednorázovej plienke vlhko necíti. Keď som prvý raz počula o BKM, tak som si pomyslela, že to je poriadna blbosť. Avšak začalo mi to vŕtať hlavou. Zadala som do google BKM a našlo mi termín bezplienková komunikačná metóda. Znelo to šialene a ja som ani článok nedočítala do konca. Ku koncu tehotenstva som sa stále viacej stretávala na fóre s tým, že mimička popri látkovaní bezplienkuje. Znovu ma to začalo zaujímať. Niečo málo som si o tom prečítala. Ale neverila som, že by som bola schopná všimnúť si, že mi novorodenec „hovorí“, že chce cikať. Nejak som neplánovala bezplienkovať. Nechávala som to tak, že možno sa mi podarí, uvidíme.

    Už v deň pôrodu sa mi stávalo, že som si myslela, že treba bábo prebaliť. Otvorím plienku a tam sucho. Tak som zabalila. Mala som plienky, na ktorých zvonku zmodrel pásik, keď boli pocikané. A tak keď som suchú plienku zapla, zrazu pásik zmodrel. Toto sa mi stávalo často. Taktiež s hovienkom. Začal kakať až keď som ho rozbalila. Videla som na ňom, že bude vylučovať.

    Doma som už začala uvažovať nad tým, že to bezplienkovanie sa asi dá. Lenže netušila som ako môžem také malé bábätko dať vycikať. Zistila som, že poloha klbko je na to vhodná. Ale nevedela som ako tak mám chytiť také málé bábätko. Tak som vždy drobca doniesla na prebaľovací pult, rozbalila látkovku a nastavila štvorec tak, aby to zachytilo cikanie. S kakaním to bolo podobné. Ale veľa toho skončilo aj v plienke. Keď mal syn cca 1,5 týždňa som sa odvážila skúsiť polohu klbko. Neviem prečo som sa toho bála. Bolo to v pohode. A tak sme začali vylučovať do vani. Vždy keď bol syn nervózny alebo keď tak špeciálne mrnkal som ho zobrala nad vaňu, on sa vyprázdnil a bol spokojný.

    Raz počas obedu som bola lenivá ísť dať syna vycikať aj keď som si všimla, že potrebuje a pýta sa. No muž mi povedal, že keď už to robím, tak nech to robím poriadne. A zobral ho cikať. Uvedomila som si, že má pravdu. Veď keď chcem mať úspechy, tak to nemôžem robiť polovične. Odvtedy vždy keď som bola lenivá, tak som si povedala, že nemá zmysel bezplienkovať polovične a očakávať výsledky ako keby som plne bezplienkovala. Tzn. čím viackrát nepôjdem na wc napriek tomu, že na dieťati vidím, že bude vylučovať, tým viackrát sa pociká. Myslím, že toto spôsobilo to, ako sa mi darilo.

    Časom som si všimla, že keď sa drobec dojčí a začne byť nespokojný alebo sa hmýri, tak chce cikať. Po vycikaní sa už dojčil normálne, bez problémov. Ale myslím si, že treba pouvažovať, či nemôže byť problém v dojčení ak je dieťa často nespokojné na prse (znížená tvorba a pod.). Ja hovorím o nie až tak častých prípadoch. Zasa nie za každým keď dieťa papá aj chce vylučovať. A vždy po vycikaní „problém“ zmizne.

    Dlho sa mi nedarilo zachytiť cikanie, keď bol syn na brušku. Na brušku sa pocikával asi pokým mu bolo 5 mesiacov. Ale presne si to už nepamätám. Na bruško som ho dala vždy tesne po vycikaní. Keď na brušku začal byť nepokojný, dala som ho vycikať. Aj keď to bolo 5 minút po tom, čo už cikal. On sa vycikal vo väčšine prípadov. Keď som ho dala znovu na bruško, tak bol spokojný...pokým nechcel znovu cikať. Vekom pribúdal čas strávený na brušku (aj počet za deň a aj dĺžka jedného pobytu na brušku). Myslím, že aj z pohľadu psychomotorického vývinu je lepšie dať malé bábätko viackrát na bruško na kratšie časové úseky, ako ho tam dať 2x za deň na dlho. Ešte k tomu keď po pár minútach začne plakať, lebo už na brušku nechce byť. Syn dospel do veku, že chcel byť skoro stále na brušku takže verím, že som robila správne a nenútila ho byť na brušku, keď nechcel.

    Počas leta mával syn stále červený zadok. Dávala som mu na to repíkový čaj. Ten mu to vyliečil, ale akonáhle bolo zasa horko, tak mal červený zadok. Ani sa nečudujem, veď tie plienky sú hrubé. Na dvojvrstvovú nohavičkovú plienku pridajme PUL, ktorý je síce viac priedušný ako jednorázovky, ale nechcela by som byť v tom v lete. Tak som von brávala syna bez plienky. Keď ma ocikal, tak čo? Prezliekla som nás a hotovo. Avšak ako bývalo viacej a viacej teplo, tak som mu prestala dávať plienku v čase obeda vo vnútri. Intervaly bez plienky sa predlžovali a riťka bola normálnej farby. Postupne som v 4,5 mesiaci prestala dávať plienky na deň a dávala iba na noc. Vtedy som si vravela, či nie je jedno či operiem 5-10 plienok alebo nohavíc, resp. bodyčiek (v lete bol iba v bodyčku).

    Do 5,5 mesiaca sme bývali v noci v plienke a cez deň bez plienky. Sem tam sme aj mali celý deň bez pocikania. Ale na noc som si ešte netrúfla. Avšak začiatkom piateho mesiaca začal syn zle spávať. Dokázala ho aj mucha zobudiť. Takže dať ho v noci vycikať (on sa počas cikania dojčí a rovno aj zaspí na prse) a následne mu dať plienku bolo ťažké. Niekoľkokrát som ho zobudila tým, že som mu dávala plienku. Raz už mi praskli nervi a keď zaspal, tak sme si ľahli spať bez plienky. Vravím si, však maximlne budem musieť prať celú perinu. Prvé tri noci bez plienky sa nepocikal. Potom sa 1x pocikal, ale to som len vymenila nepremokavú podložku a spali sme ďalej. V letných mesiacoch je ale podľa mňa lepšie dať dieťaťu na noc slipy/nohavičky alebo aspoň kraťase, keď na slipy/nohavičky je ešte malé. Lebo keď je zapnuté body a dieťa sa pociká, tak treba body prezliecť. To môže dieťa natoľko prebudiť, že už nezaspí. Slipy sa dajú prezliecť aj jednou rukou, keď mám dieťa v náručí na prse. Kebyže chlapcom nedáme zábranu vo forme slíp alebo nohavíc, tak je možné, že nám páradne ocikajú perinu. Vďaka tomu, že bol bez plienky som videla všetky signály skôr ako sa vycikal. Vedela som presne kedy to pustil a čo tomu predchádzalo. Pomohlo mi to.

    Asi od 7 mesiacov bol syn dlhý tak, že už mi jedna ruka nestačila na to aby som ho na prse udržala. Takže rukou držím stehienko a riť položím na moje stehno. Nohu si vyložím na wc aby bola do pravého uhlu. Nedávam nesediace dieťa sedieť, on v podstate leží a moja noha je len také predĺženie ležoviska. Dojčenie a cikanie zároveň: držím dieťa v bočnom klbku. Hlavú má na predlaktí, držím ho rukami za stehná. Ja som k umývadlu bokom.

    Určité obdobie mal syn signál taký, že sa ku mne priplazil a začal ma ťahať za nohavice alebo keď som sedela, tak sa na mňa snažil vyliezť a tak pomrnkával. Mal aj obdobie, kedy sa priplazil ku dverám smerom ku kúpelke. Alebo keď sme boli v kúpelke sa priplazil k umývadlu. Pred umývadlom máme koberček a kým som pochopila, že sa takto pýta, tak som nespočetne veľa krát tepovala kobeček. Teraz má syn 9 mesiacov a pociká sa do nohavíc 0-5x za deň. Zavísi to aj od toho ako som vyspatá. Keď som unavená, tak si signál nevšimnem. Keď som rozrušená, napr ma niekto nahnevá, tak tiež máme viacej pocikaných nohavíc. Teraz už keď sme na prechádzke a sme 5min od domu a syn sa vypýta, tak mu poviem aby počkal, že o chvíľku sme doma a budeme cikať. On chápe a čaká. Ale vždy zrýchlim tempo. Podľa toho ako sa správa buď počkáme domov. Alebo ho radšej ponúknem 200metrov od domu aby ma neocikal. Cikáme vonku aj v zime. Otužovanie je zdravé. Za celý život ešte drobec nebol chorý. Ale keď je taká zima, že ani ja by som vonku nechcela cikať, tak sa snažím nachádzať v takej vzdialenosti, aby som niekam stihla na wc dobehnúť (domov, na mestský úrad, do knižnici, ku lekárke). Ale keď vonku cikáme v zime, tak vždy idem na istotu. Vytiahnem riťku, cvrk a rýchlo zabaliť. Nesťahujem celé nohavice, iba riťka vykukne. Pre istotu mu na von dávam tréningové nohavičky. Je to istota. Predsa len ísť domov mokrý už je tak na chorobu a taktiež nepotrebujem mať mokrú šatku. Našej pediatričke sa bezplienkovanie páči. Dokonca som sa dozvedela, že aj ona dávala dcérku kakať mimo plienky. Prekvapila ma tým, je to postaršia pani.

    Iba kakanie mimo plienku otvára novú kapitolu. Ak mám povedať pravdu, tak ja som nad umývadlom ešte predtým ako syn začne tlačiť. Tlačiť začína až keď je v klbku nad umývadlom. Ale asi ak by niekto chcel odchytávať výlučne hovienko, tak by som poradila tieto signály:

-začína tlačiť

-vzdychá

-sústredí sa

-pri starších deťoch ->pozerá sa dolu akoby chcel vidieť čo z neho ide

-prestane vykonávať činnosť, odhodí hračku

-sčervenie v tváričke.

Pravdaže nie všetko toto musí byť prítomné aby dieťa kakalo  to sú len moje postrehy…

    Vylučovanie počas jedenia (nie dojčenie ale normálne jedlo). My praktizujeme BLW (Baby led weaning) od začiatku. Takže syn sa kŕmi sám, nekŕmim ho ja. Sám si určuje, že teraz prestane jesť. Keď prestane mať záujem o jedlo a zjedol toho málo, tak mu ponúknem wc, prso. Buď sa vyciká alebo (aj) nacucá a pokračuje v jedení. Ak nie, tak možno už je unavený, príliš neskoro som mu ponúkla jesť. Keď je unavený, tak takmer nič nezje. Pre toho, kto nevie: Baby led weaning je metóda, kedy dieťa od malička nedostáva jedlo na kašu, ale celé kusy. Môžeme mu nachystať napríklad celý kus mrkvy. Dieťa sa naučí najprv žuť a až potom prehĺtať.

    Nosenie dieťaťa v šatke/nosiči a bezplienkovanie. Spočiatku som mu dávala plienku do šatky. Avšak v šatke to vždy podržal dlhšie. Mala som viac času všimnúť si, že chce cikať. Takže som sa časom osmelila, ale až keď už nemal ukaknutia. Uvažovala som, že cez flísové tepláky by to nemuselo hneď prevlhnúť, ale až po chvíľke. Takže by možno bol čas vytiahnúť dieťa von a šatka by nebola okakaná. No už to nemám ako zistiť. Už nemáme také riedke hovienko…

Dúfam, že tento článok Vám pomôže  držím palce.

PS: žijem, nie som otrok, varím, upratujem, šijem, chodím von... Netrávim celý deň sledovaním vylučovania