Baby-led weaning

História

    BLW znamená nechať jesť dieťa samé, bez pomoci,od úplného začiatku. Termín BLW vymyslela health visitor a pôrodná asistentka Gill Rapley. Avšak BLW nie je žiadna novinka. Bolo to známe skôr ako sa začiatkom 19.storočia zaviedlo dojčenie podľa časového harmonogramu (každé 3-4h), len to nemalo takýto názov. Keďže pri nesprávnom dojčení (podľa časového harmonogramu) matke klesla tvorba mlieka, musela začať inak prikrmovať. Mnohé deti od 3-4 mesiacov (ale aj skôr) museli byť prikrmované tuhou stravou. V tomto veku dieťa nie je schopné samo sa plnohodnotne nakŕmiť, tak sa pravdepodobne kŕmilo lyžičkou prepasírovaným, postrúhaným alebo popučeným jedlom. Nie je o tom veľa historických zdrojov. Vtedy sa takéto vedomosti predávali od matky k dcére ústne. Kým ešte neexistovalo umelé mlieko a matka nemala mlieko, rodičia mohli dieťaťu zaplatiť dojku. Dojka dojčila ich dieťa. Ak nemali peniaze na dojku, museli to riešiť tuhou stravou. Neskôr Henri Nestlé vynašiel umelé mlieko, vďaka ktorému rapídne klesla dojčenská úmrtnosť.

Kedy dieťa začína jesť, prvé skúsenosti s jedlom

    Väčšina detí sa začne zaujímať o jedlo v 6. mesiaci života. WHO odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia. Výlučné dojčenie je možné aj počas horúceho leta, pokiaľ je dieťaťu umožnené dojčiť sa na požiadanie, možno si bude chcieť „cucnúť“ aj každých pár minút.

    Po preštudovaní si článkov od laktačných poradkýň som dospela k názoru, že pokiaľ má dieťa záujem o jedlo napr.: v 5. mesiaci a 2 týždne, alebo v 6.mesiaci a 2 týždne môžeme mu dať jedlo vtedy. Ten čas je len orientačný. Tak ako niektoré deti začnú rozprávať skôr, iné neskôr. Tak isto to je aj s jedlom (záujmom o jedlo). Pod pojmom „mať záujem o jedlo“ sa myslí, že dieťa sleduje ako jeme, načahuje sa za jedlom, vie si samo z taniera zobrať kus jedla a vie ho chytiť a vložiť do úst. Rodičia si môžu pomýliť pozorovanie jedenia u 4-mesačných detí. Vtedy deti začínajú s výrazným záujmom sledovať všetko, čo robia ich rodičia. Nejde o to, či rodič obeduje, sprchuje sa, alebo číta noviny, dieťa sleduje všetko. 4-mesačné dieťa ešte nie je pripravené na jedlo. Nemá tak vyvinutý žalúdok. Dojčené deti je vhodné výlučne dojčiť cca do 6.mesiaca. Keď začnú javiť záujem o jedlo, tak nech si sami zoberú a snažia sa zjesť to, odkusnúť si. Ak má Vaše dieťa napr 5 mesiacov a 2 týždne, zbytočne by sme čakali 2 týždne na ukončený 6. mesiac, zbytočne by sme ho brzdili. Dieťa sa spočiatku plnohodnotne nenaje. Prvé dni zavádzania pevnej stravy sú v BLW vyslovene len o skúmaní tvaru a konzistencie. Dieťa sa snaží odkusnúť si, ale ešte to ani poriadne nevie. Nikdy to nerobilo. Je to pre neho novinka. Avšak ak je mu umožnené, aby sa to naučilo, ono sa to naučí veľmi rýchlo. Vidieť to napr ak v nejakých intervaloch dávate tú istú potravinu. Napr. môj syn má rád jablká. Na jeseň sme mali veľa jabĺk. Tak som mu takmer každý deň dala kúsok surového jablka a sledovala ako z neho mizne. Spočiatku nezmizlo vôbec nič, len žužlal. Ale bavilo ho to. Asi vo 8.-9. mesiaci už vedel zobrať celé nenakrájané jablko, ja som mu odtiaľ raz odkusla a on jedol pokým chcel. Prvé nakusnutie ešte nevedel urobiť.

    K problematike kedy začať prikrmovať dieťa by som ešte rada napísala, že niektoré zdroje uvádzajú, že čiastočne dojčené deti a nedojčené deti je vhodné začať prikrmovať po ukončenom 4.mesiaci a postupne vysadiť UM. K tomuto sa radšej nebudem vyjadrovať, keďže s tým nemám skúsenosť. Syn bol výlučne dojčený do 5,5mesiacca, potom začal mať záujem o jedlo. Nemám to dostatočne naštudované na to, aby som sa o tom mohla verejne vyjadrovať.

Ako pokračovať s dojčením počas prvých jedál

    Český preklad knihy Baby-led weaning od Tracy Murket and Gill Rapley sa volá Dítetem vedené odstavení. Myslím, že tento názov je veľmi výstižný. Dieťa sa začína odstavovať od materského mlieka, keď sa začne zoznamovať s normálnym jedlom. Ale to neznamená, že keď mama ponúkne tuhú stravu, nedá dieťaťu prso. Pri BLW odstavenie riadi dieťa. Dieťa si samo riadi koľko príjme mlieka a koľko tuhej stravy. Prvé mesiace si dieťa určuje ako hlavný príjem potravy mlieko a tuhá strava je ako bonus, niečo navyše.

    V praxi to u nás vyzeralo asi takto: Situácia syn si vypýtal mliečko, dostal mliečko, neobmedzovala som dojčenie, vypil koľko chcel a kedy chcel. Ale mala som v pláne v tom istom čase obedovať. Tak sme sa nadojčili a ja som následne podávala obed. Syn pravdaže ako 6-mesačný ešte nesedel (nepodporujem pasívny sed), tak ležal na brušku na penových puzzliach. Ponúkla som jedlo aj jemu. Z dlhšieho pozorovania som dospela k záveru, že nezávisle od toho, či sa práve nadojčil, alebo sa dojčil pred hodinou, zjedol cca rovnaké množstvo jedla. Predošlú vetu píšem práve preto, že niekedy sa doporučuje najprv dať dieťaťu tuhú stravu a až následne „dodojčiť“. Čiže nedať dieťaťu prso, i keď ho pýta. Toto je možno možné pri kŕmení lyžičkou, ale nie pri BLW. Pri BLW väčšinou keď je dieťa hladné a chce sa dojčiť, tak z tuhej stravy nezje nič, alebo minimum. Pri BLW nenahrádzame dojčenie tuhou stravou. Dieťa až po niekoľkých mesiacoch prikrmovania zistí, že z tuhej stravy sa vie zasýtiť. Dovtedy tuhú stravu berie ako hru, objavovanie. Až niekedy po 9. mesiaci sa deti rozjedia, je to individuálne. Materské mlieko dieťaťu prvých 9 mesiacov života stačí, dovtedy je jedlo ako zábava, pri ktorej sa učí jesť. Za tú dobu sa naučí ako správne žuť, presúvať jedlo v ústnej dutine, kam až hlboko si môže dovoliť posunúť jedlo, aby sa nezakašlal (dáveniu a duseniu venujem samostatnú časť). Až potom zistí, že sa vlastne dokáže zasýtiť a začne jesť preto, že chce naplniť bruško. Predtým to je skôr o tom, že objavuje niečo nové nepoznané. Neskôr bude objavovať, ale už sa aj vedome zasýti. Materské mlieko má aj naďalej vysokú výživovú aj psychologickú hodnotu. Do 1,5 roku je vhodné dieťaťu aktívne ponúkať dojčenie.

    Dieťa si už počas tehotenstva robí zásoby vitamínov a minerálov, často rozoberané železo má v rezerve cca tých 9 mesiacov. V tehotenstve a aj počas dojčenia to funguje tak, že ženské telo dodá predovšetkým vitamíny a minerály dieťaťu a až následne samotnej žene. Čiže pokiaľ žena bude mať nedostatok vitamínov pre oboch, predovšetkým tie vitamíny dostane dieťa. Počas tehotenstva  má žena pravidelné testy na obsah vitamínov v krvi, doktor by vedel, kebyže vitamínov nemá dostatok a následne by nasadil adekvátnu liečbu. Dospelý taktiež majú povinné prehliadky u obvodného lekára, na ktorých sa odoberá krv a robí rozbor vitamínov. Vápnik nie je súčasťou tejto prehliadky, to si pacient hradí sám.

    To, že dieťa ešte spočiatku nevie rozkúsať mäso neznamená, že počas žužlania, sania šťavy a pri pokusoch o požutie nezíska nejaké vitamíny a minerály z mäsa. Dieťaťu to stačí a väčšinou do doby, kedy už nebude mať rezervy z bruška, už sa bude vedieť samo najesť a železo získa sám. Železo môžeme získať aj z týchto potravín: vajíčka, strukoviny, kapusta, mak, mrkva, orechy, pažítka, ovsené vločky, pór, špenát, celozrnné výrobky. Pravdaže kedy čo zaradíte dieťaťu do jedálnička je na Vás.

Prvé jedlá

    6-mesačné deti sú vyvinuté na to, aby sa dokázali sami nakŕmiť jedlom. Nepotrebujú pomixované. Ponúkame deťom ovocie a zeleninu nakrájané vo vhodných veľkostiach. Kusy jedla by mali byť dlhé aspoň 5cm, tak aby dieťaťu vytŕčalo z dlani. Deti v tomto veku sú schopné uchopiť jedlo, ale nie posúvať si ho v dlani.

    Pokúsila som sa zostaviť zoznam potravín, ktoré mi prídu vhodné na začiatky s BLW. Avšak vy sami si určíte kedy chcete zaradiť dieťaťu napr. cudzokrajné jedlá ako banán a avokádo. Sú zdravé a konzistenciou vhodné na začiatok, avšak nie sú naše a preto som s nimi čakala. Avokádo má aj vysoký obsah histamínu. Histamín sa v našom tele prirodzene vyskytuje, ale vo vysokých množstvách škodí. Pravdaže z jedného avokáda hneď nebude mať dieťa reakciu (pokiaľ nemá histamínovú intoleranciu). Avšak kvôli alergiám a intoleranciám si myslím, že zoznami, kedy čo zaradiť dieťaťu do stravy, majú svoj zmysel, nesúhlasím s nimi úplne, ale sú dobrou pomôckou pri zavádzaní stravy. 

• Surové: hrušky. marhule, broskyne, nektarinky, slivky (odkôskované), banán, avokádo, jablko, uhorka, mrkva,
• Tepelne spracované: mrkva, jablko, batat, cuketa, tekvica, kura, morka, králik (dieťa ešte nevie kúsať mäso, avšak môže vysávať živiny, taktiež pri žužlaní si sliny niečo naštiepia)
• Kaše: ovsená, kukuričná, krupičná… Ja zarábam s vodou, nie s mliekom. Môžte do kaši postrúhať ovocie. Instatné kaše nepovažujem za zdravé a vhodné pre deti.
• Pečivo: radšej doma upečte, viete čo v tom bude (obsah soli, typ múky, žiadne konzervanty...). Doporučujem kváskové pečivo. Kvások obsahuje cca 40 druhov baktérii podporujúcich trávenie. Kvasnice obsahujú jeden druh. Kvások viacej štiepy lepok. Lepok je potom ľahšie stráviteľný. Taktiež keď si pozriete zloženie pečiva z hocijakej pekárni, väčšina pečiva obsahuje sójovú múčku alebo sójovú drť. Sója je silný alergén. Taktiež mnohé pečivo obsahuje srvátku, mlieko, sušenú kravskú bielkovinu... Vtedy rodič može nevedomky zaviesť dieťaťu mlieko do stravy. Mlieko je tiež silný alergén. Často som sa pri rozhovoroch s maminkami stretla s názorom, že margarín je zlý a oni také dieťaťu nedajú. Ale každý jeden rožok, či už z pekárni alebo z tesca, obsahuje margarín, nehovoriac o konzervantoch a pod. Kvôli alergiám si dôkladne čítam etikety. Na SR zo zákona sú povinný poskytnúť zoznam alergénov v jedle. Nebojte sa vypýtať si. Minule som si v pekárni všimla, že v zložení pečiva majú napísané stolový margarín. Ďalej nerozpísané aký margarín. Avšak v dodatku (o niekoľko A4 ďalej) už bolo rozpísané o aký margarín sa jedná, že obsahuje rastlinné stužené tuky, sójový lecitín... Sója v zložení k tomu konkrétnemu rožku nebola písaná. Avšak margarín, ktorý sa nachádzal v rožku sójový lecitín obsahoval. Čiže by mali vypísať sóju k rožku. Je to malé množstvo sóji, ale takýmto spôsobom, hociaj v malom množstve zavediete dieťaťu do stravy sóju. 

Zemiak mi moc vhodný neprišiel. Drobí sa, dieťaťu sa odlomí v puse väčší kus ako by chcelo. Môj syn z neho kašlal a vždy ho vyvracal. Odložili sme ho a niekedy v 7.mesiaci znovu skúsili. Odvtedy v pohode. Ak chcete skôr, doporučujem nastrúhať. Tak sa dieťaťu bude ľahko naberať do ruky a nebude z toho kašľať. Naberať si môže aj kašu.

    Pri bábätku by sme mali dbať na výber kvalitných potravín. Deťom do 1 roku by sme vôbec nemali soliť, lebo to príliš zaťažuje obličky. Dieťa do 1 roku. by malo prijať max. 1g soli za deň (na obaloch kupovaných vecí pozrite obsah soli alebo sodíka. V prípade sodíka sa to ráta krát 5). Deti do 2. rokov by mali prijať max. 2g soli za deň. BLW neznamená, že dieťaťu dáme všetko to, čo jeme my. Dáme mu to, čo uznáme za vhodné a primerané jeho veku. Môžeme uvariť spoločné jedlo vhodné pre dieťa a zároveň chutné pre dospelých. Môžme uvariť spoločne, dieťaťu odobrať a následne dosoliť pre dospelých.

    Ešte by bolo vhodné spomenúť, že v niektorých cudzích krajinách zavádzajú mlieko a mliečne výrobky skôr ako u nás, taktiež cudzokrajné ovocie.

Ako ponúknuť jedlo

    Nakrájané a očistené ovocie alebo zeleninu položíme pred dieťa a necháme ho samo skúmať jedlo. Väčšina detí v tomto veku ešte nesedí, preto je vhodné ponúkať dieťaťu jedlo v ľahu na brušku. Táto poloha je najvhodnejšia na vykašľanie potravy v prípade, že dieťaťu zabehne.  Poloha v lehátku alebo vo vajíčku nie je vhodná, lebo dieťa si tlačí na hrudník a vykašliavanie je sťažené. Vo Veľkej Británii a Amerike sa deti pasívne posadzujú, ale u nás to nie je považované za zdravé.

    Nedávajte dieťaťu jedlo do úst. Nechajte nech si ho samo vkladá do úst. Nech môže kontrolovať pohyby, učiť sa. Ak sa dávi, je to spôsob ako si môže vrátiť jedlo do úst, nepanikárte. Niektorí rodičia tvrdia, že dieťaťu pomáha, keď robia prehnané výrazy prežúvania a vydávajú patričné zvuky.  Jednoducho položíme jedlo pred dieťa a necháme ho, aby si mohlo jedlo prezerať, olizovať, pučiť, hrýzť. Keďže ešte malé deti nemajú skúsenosť ako silno treba chytiť mäkký banán a ako tvrdé jablko, veľa jedla popučia. Avšak za krátku dobu sa to naučia. Pri BLW zvyknú mať deti viacej vyvinutú jemnú motoriku ako ich rovesníci kŕmení lyžičkou, keďže majú každý deň možnosť trénovať rôzne úchopy, ako silno treba chytiť jedlo aby sa nepopučilo, ako uchopiť rôzne veľké jedlo, rôzne mazľavé, tak aby to z ruky nevypadlo. Pre deti je to hotová veda. Postupne sa naučia pinzetový úchop, budú zbierať hrach, ríbezle, omrvinky.

Dávenie a dusenie

    Dieťa má dávivý reflex citlivejší ako dospelý. Reflexný bod spúšťajúci dávivý reflex má dieťa umiestnený vyššie na jazyku, dospelý ho majú cca pri dýchacích cestách. Čím je dieťa menšie, tým má reflexný bod vyššie na jazyku. Badateľný rozdiel je už aj pri 6- a 10-mesačnom dieťati. Dávivý reflex chráni dieťa pred dusením. Ponúkať kusy jedla je vhodné od začiatku prikrmovania, lebo dieťa má možnosť naučiť sa jesť celé kusy v dobe, keď je menšia šanca dusenia, dávyvý reflex sa spustí skôr, ako sa jedlo čo i len priblíži k dýchacím cestám. Keď sa dieťa dávi, tak kašle, vydáva nejaký zvuk. Ak sa dusí, tak nevydáva žiaden zvuk a vyzerá zmätene. Z vlastnej skúsenosti ak sa dieťa dávi, tak nepotrebuje moju pomoc. Niekedy som mala pocit, že som ho skôr spomalila, než mu pomohla počas dávenia. Vypľuje to sám. Avšak ak sa dieťa dusí, tak mu musíme pomôcť okamžite. Pri dusení pretočíme dieťa tvárou dolu a búchame ho medzi lopatky. Ak to nepomôže a vidíme v ústach jedlo, tak ho ručne vyberieme. Je dobré vedieť ako pomôcť dusiacemu sa dieťaťu, avšak ja osobne som to nezažila. Teraz už má drobec 2,5 roka. Vie úžasne kúsať, ani orechy mu nerobia problém.

    Dieťa veľmi ovplyvňuje naše správanie, náš výraz v tvári. Keď sa dieťa zakašle a my sa zatvárime vystrašene, vystraší sa aj dieťa, zhoršíme tým situáciu.  Dávenie nie je nebezpečné vo väčšine prípadov. Dieťa dostáva signál do mozgu, že pokiaľ aj nabudúce posunie jedlo tak hlboko do úst, tak sa zakašle. Nabudúce ho už tak hlboko neposunie. Má možnosť učiť sa ako správne posúvať jedlo v ústach, ako využívať jazyk.

    Dúfam, že Vám tento článok pomôže v BLW začiatkoch. Uvítam, ak mi napíšete svoj BLW príbeh (do súkromnej správy, prípadne na mail) pre budúce písanie článkov. Ďakujem členkám zo skupiny BLW - Baby led weaning za poskytnuté cenné informácie, skúsenosti, odporúčania pre začiatočníčky 🙂

Bez plienky od 5,5 mesiaca

    Keď som bola tehotná, tak som plánovala používať látkové plienky. Chcela som byť ekologická, nemať hromadu odpadu, dať detskej pokožke to najlepšie a aj som počula, že keď dieťa v látkovke cíti mokro, tak sa mi podarí skôr ho odplienkovať ako keď v jednorázovej plienke vlhko necíti. Keď som prvý raz počula o BKM, tak som si pomyslela, že to je poriadna blbosť. Avšak začalo mi to vŕtať hlavou. Zadala som do google BKM a našlo mi termín bezplienková komunikačná metóda. Znelo to šialene a ja som ani článok nedočítala do konca. Ku koncu tehotenstva som sa stále viacej stretávala na fóre s tým, že mimička popri látkovaní bezplienkuje. Znovu ma to začalo zaujímať. Niečo málo som si o tom prečítala. Ale neverila som, že by som bola schopná všimnúť si, že mi novorodenec „hovorí“, že chce cikať. Nejak som neplánovala bezplienkovať. Nechávala som to tak, že možno sa mi podarí, uvidíme.

    Už v deň pôrodu sa mi stávalo, že som si myslela, že treba bábo prebaliť. Otvorím plienku a tam sucho. Tak som zabalila. Mala som plienky, na ktorých zvonku zmodrel pásik, keď boli pocikané. A tak keď som suchú plienku zapla, zrazu pásik zmodrel. Toto sa mi stávalo často. Taktiež s hovienkom. Začal kakať až keď som ho rozbalila. Videla som na ňom, že bude vylučovať.

    Doma som už začala uvažovať nad tým, že to bezplienkovanie sa asi dá. Lenže netušila som ako môžem také malé bábätko dať vycikať. Zistila som, že poloha klbko je na to vhodná. Ale nevedela som ako tak mám chytiť také málé bábätko. Tak som vždy drobca doniesla na prebaľovací pult, rozbalila látkovku a nastavila štvorec tak, aby to zachytilo cikanie. S kakaním to bolo podobné. Ale veľa toho skončilo aj v plienke. Keď mal syn cca 1,5 týždňa som sa odvážila skúsiť polohu klbko. Neviem prečo som sa toho bála. Bolo to v pohode. A tak sme začali vylučovať do vani. Vždy keď bol syn nervózny alebo keď tak špeciálne mrnkal som ho zobrala nad vaňu, on sa vyprázdnil a bol spokojný.

    Raz počas obedu som bola lenivá ísť dať syna vycikať aj keď som si všimla, že potrebuje a pýta sa. No muž mi povedal, že keď už to robím, tak nech to robím poriadne. A zobral ho cikať. Uvedomila som si, že má pravdu. Veď keď chcem mať úspechy, tak to nemôžem robiť polovične. Odvtedy vždy keď som bola lenivá, tak som si povedala, že nemá zmysel bezplienkovať polovične a očakávať výsledky ako keby som plne bezplienkovala. Tzn. čím viackrát nepôjdem na wc napriek tomu, že na dieťati vidím, že bude vylučovať, tým viackrát sa pociká. Myslím, že toto spôsobilo to, ako sa mi darilo.

    Časom som si všimla, že keď sa drobec dojčí a začne byť nespokojný alebo sa hmýri, tak chce cikať. Po vycikaní sa už dojčil normálne, bez problémov. Ale myslím si, že treba pouvažovať, či nemôže byť problém v dojčení ak je dieťa často nespokojné na prse (znížená tvorba a pod.). Ja hovorím o nie až tak častých prípadoch. Zasa nie za každým keď dieťa papá aj chce vylučovať. A vždy po vycikaní „problém“ zmizne.

    Dlho sa mi nedarilo zachytiť cikanie, keď bol syn na brušku. Na brušku sa pocikával asi pokým mu bolo 5 mesiacov. Ale presne si to už nepamätám. Na bruško som ho dala vždy tesne po vycikaní. Keď na brušku začal byť nepokojný, dala som ho vycikať. Aj keď to bolo 5 minút po tom, čo už cikal. On sa vycikal vo väčšine prípadov. Keď som ho dala znovu na bruško, tak bol spokojný...pokým nechcel znovu cikať. Vekom pribúdal čas strávený na brušku (aj počet za deň a aj dĺžka jedného pobytu na brušku). Myslím, že aj z pohľadu psychomotorického vývinu je lepšie dať malé bábätko viackrát na bruško na kratšie časové úseky, ako ho tam dať 2x za deň na dlho. Ešte k tomu keď po pár minútach začne plakať, lebo už na brušku nechce byť. Syn dospel do veku, že chcel byť skoro stále na brušku takže verím, že som robila správne a nenútila ho byť na brušku, keď nechcel.

    Počas leta mával syn stále červený zadok. Dávala som mu na to repíkový čaj. Ten mu to vyliečil, ale akonáhle bolo zasa horko, tak mal červený zadok. Ani sa nečudujem, veď tie plienky sú hrubé. Na dvojvrstvovú nohavičkovú plienku pridajme PUL, ktorý je síce viac priedušný ako jednorázovky, ale nechcela by som byť v tom v lete. Tak som von brávala syna bez plienky. Keď ma ocikal, tak čo? Prezliekla som nás a hotovo. Avšak ako bývalo viacej a viacej teplo, tak som mu prestala dávať plienku v čase obeda vo vnútri. Intervaly bez plienky sa predlžovali a riťka bola normálnej farby. Postupne som v 4,5 mesiaci prestala dávať plienky na deň a dávala iba na noc. Vtedy som si vravela, či nie je jedno či operiem 5-10 plienok alebo nohavíc, resp. bodyčiek (v lete bol iba v bodyčku).

    Do 5,5 mesiaca sme bývali v noci v plienke a cez deň bez plienky. Sem tam sme aj mali celý deň bez pocikania. Ale na noc som si ešte netrúfla. Avšak začiatkom piateho mesiaca začal syn zle spávať. Dokázala ho aj mucha zobudiť. Takže dať ho v noci vycikať (on sa počas cikania dojčí a rovno aj zaspí na prse) a následne mu dať plienku bolo ťažké. Niekoľkokrát som ho zobudila tým, že som mu dávala plienku. Raz už mi praskli nervi a keď zaspal, tak sme si ľahli spať bez plienky. Vravím si, však maximlne budem musieť prať celú perinu. Prvé tri noci bez plienky sa nepocikal. Potom sa 1x pocikal, ale to som len vymenila nepremokavú podložku a spali sme ďalej. V letných mesiacoch je ale podľa mňa lepšie dať dieťaťu na noc slipy/nohavičky alebo aspoň kraťase, keď na slipy/nohavičky je ešte malé. Lebo keď je zapnuté body a dieťa sa pociká, tak treba body prezliecť. To môže dieťa natoľko prebudiť, že už nezaspí. Slipy sa dajú prezliecť aj jednou rukou, keď mám dieťa v náručí na prse. Kebyže chlapcom nedáme zábranu vo forme slíp alebo nohavíc, tak je možné, že nám páradne ocikajú perinu. Vďaka tomu, že bol bez plienky som videla všetky signály skôr ako sa vycikal. Vedela som presne kedy to pustil a čo tomu predchádzalo. Pomohlo mi to.

    Asi od 7 mesiacov bol syn dlhý tak, že už mi jedna ruka nestačila na to aby som ho na prse udržala. Takže rukou držím stehienko a riť položím na moje stehno. Nohu si vyložím na wc aby bola do pravého uhlu. Nedávam nesediace dieťa sedieť, on v podstate leží a moja noha je len také predĺženie ležoviska. Dojčenie a cikanie zároveň: držím dieťa v bočnom klbku. Hlavú má na predlaktí, držím ho rukami za stehná. Ja som k umývadlu bokom.

    Určité obdobie mal syn signál taký, že sa ku mne priplazil a začal ma ťahať za nohavice alebo keď som sedela, tak sa na mňa snažil vyliezť a tak pomrnkával. Mal aj obdobie, kedy sa priplazil ku dverám smerom ku kúpelke. Alebo keď sme boli v kúpelke sa priplazil k umývadlu. Pred umývadlom máme koberček a kým som pochopila, že sa takto pýta, tak som nespočetne veľa krát tepovala kobeček. Teraz má syn 9 mesiacov a pociká sa do nohavíc 0-5x za deň. Zavísi to aj od toho ako som vyspatá. Keď som unavená, tak si signál nevšimnem. Keď som rozrušená, napr ma niekto nahnevá, tak tiež máme viacej pocikaných nohavíc. Teraz už keď sme na prechádzke a sme 5min od domu a syn sa vypýta, tak mu poviem aby počkal, že o chvíľku sme doma a budeme cikať. On chápe a čaká. Ale vždy zrýchlim tempo. Podľa toho ako sa správa buď počkáme domov. Alebo ho radšej ponúknem 200metrov od domu aby ma neocikal. Cikáme vonku aj v zime. Otužovanie je zdravé. Za celý život ešte drobec nebol chorý. Ale keď je taká zima, že ani ja by som vonku nechcela cikať, tak sa snažím nachádzať v takej vzdialenosti, aby som niekam stihla na wc dobehnúť (domov, na mestský úrad, do knižnici, ku lekárke). Ale keď vonku cikáme v zime, tak vždy idem na istotu. Vytiahnem riťku, cvrk a rýchlo zabaliť. Nesťahujem celé nohavice, iba riťka vykukne. Pre istotu mu na von dávam tréningové nohavičky. Je to istota. Predsa len ísť domov mokrý už je tak na chorobu a taktiež nepotrebujem mať mokrú šatku. Našej pediatričke sa bezplienkovanie páči. Dokonca som sa dozvedela, že aj ona dávala dcérku kakať mimo plienky. Prekvapila ma tým, je to postaršia pani.

    Iba kakanie mimo plienku otvára novú kapitolu. Ak mám povedať pravdu, tak ja som nad umývadlom ešte predtým ako syn začne tlačiť. Tlačiť začína až keď je v klbku nad umývadlom. Ale asi ak by niekto chcel odchytávať výlučne hovienko, tak by som poradila tieto signály:

-začína tlačiť

-vzdychá

-sústredí sa

-pri starších deťoch ->pozerá sa dolu akoby chcel vidieť čo z neho ide

-prestane vykonávať činnosť, odhodí hračku

-sčervenie v tváričke.

Pravdaže nie všetko toto musí byť prítomné aby dieťa kakalo  to sú len moje postrehy…

    Vylučovanie počas jedenia (nie dojčenie ale normálne jedlo). My praktizujeme BLW (Baby led weaning) od začiatku. Takže syn sa kŕmi sám, nekŕmim ho ja. Sám si určuje, že teraz prestane jesť. Keď prestane mať záujem o jedlo a zjedol toho málo, tak mu ponúknem wc, prso. Buď sa vyciká alebo (aj) nacucá a pokračuje v jedení. Ak nie, tak možno už je unavený, príliš neskoro som mu ponúkla jesť. Keď je unavený, tak takmer nič nezje. Pre toho, kto nevie: Baby led weaning je metóda, kedy dieťa od malička nedostáva jedlo na kašu, ale celé kusy. Môžeme mu nachystať napríklad celý kus mrkvy. Dieťa sa naučí najprv žuť a až potom prehĺtať.

    Nosenie dieťaťa v šatke/nosiči a bezplienkovanie. Spočiatku som mu dávala plienku do šatky. Avšak v šatke to vždy podržal dlhšie. Mala som viac času všimnúť si, že chce cikať. Takže som sa časom osmelila, ale až keď už nemal ukaknutia. Uvažovala som, že cez flísové tepláky by to nemuselo hneď prevlhnúť, ale až po chvíľke. Takže by možno bol čas vytiahnúť dieťa von a šatka by nebola okakaná. No už to nemám ako zistiť. Už nemáme také riedke hovienko…

Dúfam, že tento článok Vám pomôže  držím palce.

PS: žijem, nie som otrok, varím, upratujem, šijem, chodím von... Netrávim celý deň sledovaním vylučovania