Ako zistiť, ktorý učiteľ a škola je tá naj...?
Zjedla som už balík čipsov, asi 3 mandarínky, pol balíčka sušených fíg, vypila dva poháre sladeného nápoja a... nič. Nepomohlo. Myslela som, že mi to obalí nervy. Zatiaľ sa ale zdá, že mi to obalilo skôr môj, už aj tak málo viditeľný pás. Samozrejme, že zajtra si za to budem nadávať, ale dnes som to pokladala za jediné
riešenie (tanierov mi bolo ľúto). Ešte sa teda pokúsim z toho "vypísať" (aj keď riskujem, že hrabnem do osieho hniezda). Určite sa pýtate, čo ma tak vytočilo. V podstate blbosť.
Teda možno zajtra si to budem myslieť, ale dnes to bola pre mňa vec, ktorá sa ma
neskutočne dotkla.
V priebehu jedného dnešného stretnutia sme sa dostali k témam deti a škola. Počas debaty, keď sa kamarátka chválila svojími ratolesťami som si dovolila povedať niečo v zmysle, že moja dcéra (tretiačka) tiež nemá problém s učením, že jej to ide v podstate samo. A vtom prišla studená, vlastne ľadová sprcha. Reagovala kamarátka -
učiteľka. Už si ani nepamätám, čo presne povedala, ale niečo ironické v zmysle, že sa mám "tešiť", keď dcéra prejde do školy v XY, a že na tej našej škole sa všetci učia ľahko a reči podobné. Pre objasnenie bývame na dedine, kde je škola iba pre prvý stupeň, potom poväčšine idú deti ako piataci do vedľajšej dediny, alebo ich tam rodičia dajú už od prvej triedy.
No skrátka absolútne zdehonestovala prácu aj jej bývalých kolegov a čo je horšie, ja som mala pocit,že sa mi priam vyhráža. Že tie naše deti sú už vopred odsúdené na neúspech na ich úžasnej škole iba preto, lebo my, rodičia, sme urobili "nesprávne" rozhodnutie a vybrali sme im zlú školu. Nedokážem ani opísať, aká doslova fyzická bolesť mnou prešla. Nezmohla som sa na slovo. Iba ma zaliali slzy, ktoré som si potajomky utierala.
A tak celý večer rozmýšľam. To kam sme sa dostali s celým našim školstvom v honbe za získaním žiaka? Alebo to nie je o školstve? Žeby to bolo o nejakom učiteľskom egu?
Môže niekto hodnotiť prácu niekoho, koho ani nepozná, nikdy ho nevidel učiť a nevie,
prečo to ten človek robí tak, a nie inak? Ako sa vlastne hodnotí kvalita učenia či učiteľa? A to sa zatiaľ zamýšľam nad kvalitou na prvom stupni. Je mi jasné, že pri prechode na
druhý stupeň to bude všelijaké.
Kvalitnejšia je teda škola, kde je menej žiakov v škole aj triede a kde vládne tzv. rodinná atmosféra, alebo klasická veľká škola, kde sú väčšie možnosti napr. v rámci
mimoškolských aktivít?
Napíklad angličtina. Je povinná až od tretej triedy. Čo je teda lepšie - známkovať už
prvákov, ktorý nevedia poriadne čítať a písať po slovensky a dávať im naučiť sa 30
slovíčok naraz, za ktoré dieťa donieslo domov 4-ku, alebo ísť metodou, ktorá nie je v 1. a 2. triede hodnotená známkou, ale deti to baví a neznechucuje ich to. Ktorí z tých dvoch
učiteľov je KVALITNEJŠÍ?! Ktorá škola je tým pádom lepšia?
Písomky, päťminútovky. Jeden učiteľ ich dáva každý deň, iný ich dáva zriedkavejšie.
Hovorí nám to niečo o kvalite učiteľa, učenia, či školy?
A čo domáce úlohy? Je lepší učiteľ, ktorý dáva deťom veľa úloh, alebo ten, kto nedáva
žiadne, resp. minimum? Ktoré deti toho budú vedieť viac?
Známkovanie. Kamarátka sa minule rozčuľovala, že jedna dcéra - druháčka má už známkami zapísanú jednu stranu a tá druhá - štvrtáčka, ktorá ale navštevuje inú školu má iba pár známok. Čo by mi to ako rodičovi malo napovedať o kvalite?
A projekty? Hmm? Vypočula som si rozhovor, kde sa mamička sťažovala, že štvrtáci
robili neskutočne veľa projektov, že sa jej pri tom slove už stavali všetky chlpy. Vraj v
piatej triede sa to trošku zmiernilo. Takže kvalita učenia spočíva v množstve projektov?
Samostatnou kapitolou sú rôzne akcie - akadémie, besiedky, exkurzie, tématické dni a
pod. Aj v tomto sa školy pretekajú. Tak ktorá škola je lepšia? Tá, ktorá ich robí veľa (aj to je istý spôsob učenia a učenia sa), alebo tá, ktorá ich robí minimum, ale radšej sa venuje klasickému učeniu?
Alebo jednoducho najlepšia je škola, kde učím ja? A najlepšie sú moje vyučovacie metódy?
Určite by sa tých otázok ešte našlo veľa. Ale ani na tieto akosi neviem nájsť tu správnu
odpoveď. Ale budem sa musieť poponáhľať. Dcéra je o chvíľu piatačka a syn ide do prvej triedy. Len po dnešku neviem, v ktorej škole.
Odporúčame
no tá tvoja kamarátka, učiteľka z tej druhej školy, je evidentne ješitná a závistlivá pizda. Takéto primitívne hlupane neznášam, čo nie sú schopné prekonať svoje ego a radšej aj dieťaťu ublížia akoby mali uznať, že je možno naozaj šikovné alebo nebodaj má dobrú učiteľku. Nik nie je jasnovidec a nik nemôže dopredu povedať, kde by to dieťaťu šlo lepšie, aj deti majú rôzne povahy a každému môže vyhovovať iný prístup. A aj na zlej škole môže natrafiť zrovna na dobrú učiteľku alebo na dobrej na zlú a je to v kýbli. Vykašli sa na tú hlupaňu, nenechaj sa ňou rozhodiť, dôveruj svojim deťom, že to nejak dajú, aj keby neboli zrovna vo všetkom tie najlepšie, ale veď to predsa nie je v živote to najdôležitejšie.
Zaujímavé zamyslenie... Ja som učiteľka (2. stupeň ZŠ) a musím povedať, že po prečítaní tvojho článku som sa zamyslela tiež. Bohužiaľ, neviem odpovedať na otázky, ktoré kladieš. Čo je lepšie? Z môjho pohľadu a skúseností je "lepšie" tam, kde sú spokojné deti a ich rodičia. Vtedy je naozaj jedno, či má škola 800 žiakov, alebo len 200, či chodia na exkurzie každý mesiac, alebo len raz za rok...Učiteľ, ktorý do popredia kladie svoje ego a dôležitosť nie je dobrý učiteľ, treba to vnímať tak, že my (učitelia) sme tam pre deti, nie naopak. Učím na menšej škole v okresnom meste, máme v triedach menej žiakov, vládne tam rodinná atmosféra, každým rokom nám počet detí stúpa. Nerobíme počas roka veľa akcií, máme pár stabilných, nemáme veľa úspešných detí, ktoré nás môžu reprezentovať v rôznych oblastiach, nesúťažime v tom, kto koľko projektov dá deťom robiť... Darmo môže byť škola kvalitná, keď v nej dieťa bude nespokojné a rodič s ním. Tá spokojnosť podľa mňa tkvie v dobrej komunikácii, spravodlivosti učiteľa, priateľskom prístupe, láske k deťom a ochote byť tu pre nich. A čo sa týka počtu úloh, projektov, besiedok, myslím, že tak ako v živote - všetko s mierou. Ak natrafíš na takých učiteľov, tak si vyhrala a našla si to "lepšie" 😉
To sa vobec neda takto pausalizovat. Ak mas v triede dajme tomu 20 ziakov, tak 5 z nich budu tvrdit, ze ich skola a ucitel je super, 5 z nich povedia, ze je to hrozne, a 10 sa nebudu vediet vyjadrit. Rovnako rodicia.
Sama to vidim na detoch, niektore chodia do skoly rady, s nadsenim, niektore nie.
A sama tiez vidim, ake byvaju rozdiely medzi narokmi ucitelov. Ked som nastupila na SS, prisli mi deviataci z roznych skol. Deti, ktore mali na vysvedceni jednotky, nevedeli v ANJ ceknut celu vetu same, a niektori trojkari nemali problem rozpravat polhodinu v kuse.
Ja sama, ked si spomeniem na svoje ucitelky z detstva, ktore som mala rada a ktore nie, viem, ze moji spoluziaci by mali uplne iny nazor.
No a este par skusenosti, moja znama chodila na bilingualne gymnazium, jej otec sa zlostil, ze im strasne vela hodin odpadava, ze namiesto 6 hodin chodili do skoly na dve, tri. Aj moja kolegyna, ktorej znama sla na 8. rocne gymnazium, tvrdi, ze sa tam ucia ovela menej, ako na nasej ZS.
No a potom je tu este faktor, ak mas skvelu skolu, skvelych ucitelov, a Tvoje dieta sa dostane do triedy, kde bude jedno tyranske dieta alebo sikana ☹.
Na margo tych projektov...ucitelov stale tlacia do toho, aby ucili inym sposobom. Aby robili co najviac aktivit mimo skoly, s rodicmi. Aby sa zucastnovali velkych projektov. Aby o ich skole bolo pocut...nevies si predstavit, kolko casu sa mina na taketo veci. Lebo zial, aj skolstvo je uz biznis ☹. A potom sa vytraca ta pointa. TEda podla mna, niekto iny na to moze mat uplne iny nazor.
Nedaj sa vobec znechutit. Pocuvaj svoj instinkt, pocuvaj svoje deti.Ta ucitelka mozno len svojim sposobom robi nabor pre svoju skolu.
Uff, vystihla si mnohe otazky, ktore sa v duchu pytame aj same. Dokonca, rozhodovanie v meste je casto aj horsie, lebo tie preteky skol a veru aj rodicov su priam citelne. Verim, ze kazde rozhodnutie sme urobili dobre, ak sme mysleli na dieta, jeho prospech (ci uz prijemne miesto alebo milion projektov alebo navaly ucenia) a jeho talent. Predsalen ho pozname najlepsie, pomahame a usmernujeme. A cas, kedy si samo bude vyberat skolu a my budeme len trpezlive radkyne pride. Hlavne im verme. Ja priznavam dobrovolne, ze pre mna je tazke verit, ze sme vybrali dobre, ze ich “ucime” dobre, ale snazim sa zo vsetkych sil. Skola ma byt aj krasna spomienka na detstvo a kamaratov. Impulz odo mna ano, ale schopnosti dietata pomahat rozvijat tak, aby to bolo jeho usilie, jeho vedomost, jeho cesta. 🙂 ano, ano viem, vidim zatial len po prvy stupen... drzim palce
@rata Myslím, že dcérka je v takej škole, a ked som citala ten pispevok, tak som mala pocit, ze ho pise nasa pani ucitelka. Len sa bojím, čo bude potom. Či si za tento môj "nesprávny" výber neskôr niekto nezgustne práve na nej. Presne, ako mi to bolo včera naznačené.
Lebo viem o mamičkách, ktorých deti tam potom trpeli len preto, lebo boli z nasej skoly, poniektorí ucitelia mali na nich iny meter. V par pripadoch sa stalo, ze tie deti potom dali do inej, aj ked vzdialenejsej skoly, kde su spokojné.
Začni písať komentár...
No co ti poviem, je brutal rozdiel v kvalite skol. A nase dieta, co malo len 1-2ky (ano v nemecku rarita v podstate, kedze znamkuju az po 6ky) je zrazu v piatej 3karka dokonca z nabozenstva a fyziky na 4ku... zatial som to psychicky prezila haha Ona to nesie tazko. Podla mna je ten skok normalny, rok-dva potrva, nabehnu na iny rezim a zvyknu si a budu fungovat. Len netreba mat prehnane ocakavania, ze to pojde uplne hladko. Vsade je iny system vyuky, iny system hodnotenia, ine testy, ine ustne hodnotenie, inak znamkuju prace na hodine, inak ulohy. To ale o kvalite ziaka nesuvisi, kvalitny ziak sa prisposobi...