Aj takto sa dá alebo Začiatok mojej kariéry rodiča školáka

Tak, prázdniny sú zdarne za nami. Po prvotnom šoku z nového školského roka som dnes prekonala ďalší pri pohľade do kalendára. Veď budúci týždeň už opäť majú deti prázdniny, tentoraz s prívlastkom „jesenné“!  Uf, a ja som si raz dávno sľúbila, že po prázdninách, keď deti pôjdu do školy a škôlky, sa opäť vrátim k písaniu. Ešteže je tých prázdnin toľko, takže vždy je šanca „začať po prázdninách“.

Ale nie  o tom som chcela. Dnes som sa rozhodla venovať  trošku ťažšej téme. Téme, ktorá je spojená so školou, téme, ktorej sa venuje nejedno diskusné fórum práve na začiatku školského roka (bola som upozornená na takéto diskusie aj tu na MK), téme, ktorá je pre mnohých zahalená rúškom tajomstva. Tou témou je „ZRPŠ“, teda tzv. rodičovské združenie. Viem si celkom živo predstaviť, že v tejto chvíli väčšina z vás dospela k rozhodnutiu, že nebude strácať čas čítaním takejto blbosti a radšej si prečíta napr. „Týždeň zo života mamičiek“.  Veď tam sa človek aspoň zasmeje, zlepší si náladu (aj ja to rada čítavam 🙂). Nuž, aj ja som do istého času takto reagovala. Zmenilo sa to nástupom dcéry do škôlky.

Aj takto sa dá

Ako v iných škôlkach, aj v tej našej nastal čas „plenárky“.  Mali sme ju spolu so školákmi, keďže sme jeden subjekt. Možno to poznáte. Všetci rodičia všetkých detí sedia v jednej miestnosti so všetkými pedagogickými a niekedy aj nepedagogickými zamestnancami školy.  Ako novopečený rodič – škôlkar som si len tíško sadla a sledovala, čo sa budediať.

Otvorenie, privítanie, prejav – jeden, druhý, tretí..., sem – tam padla nejaka otázka, ktorá mi prišla skôr ako rečnícka, pretože sa nenašiel  medzi rodičmi nikto (no, aby som bola objektívna, tak poviem skoro nikto), kto by mal odvahu reagovať. Teda reagovať verejne.  Samozrejme, šuškandy  s rukami na ústach fungovali  medzi rodičmi dokonale. A že po kom to tie deti majú! A potom nastal moment, keď pred rodičov predstúpil predseda ZRPŠ s požiadavkou, že si máme za „malkáčov“ zvoliť niekoho do rodičovského združenia.  Ani som sa nestihla ... vlastne nič som nestihla, lebo v tom momente vykríkla kamoška (odvtedy stále rozmýšľam, či jej tento titul neodoberiem) moje meno. A ja som ako v tranze súhlasila. Dodnes si nedokážem logicky odôvodniť tento krok, ale stalo sa. Takto sa začala moja kariéra v ZRPŠ!

Prvé zasadnutie

Prešlo pár dní a dostala som pozvánku na zasadnutie ZRPŠ. Myslím, že už na tom prvom  veľmi oľutovali, že ma „zvolili“ do tejto funkcie. Ja som to totiž nebrala na ľahkú váhu. Prežívala som akýsi vnútorný pocit zodpovednosti, ktorý mi hovoril, že ja tam nezastupujem iba seba, ale zastupujem predsa všetkých rodičov z triedy. Pravidelne mi v  súvislosti so ZRPŠ prichádzala na um veta:

NEZNALOSŤ ZÁKONA  MA NEOSPRAVEDLNÍ!!!

A tak som začala klásť otázky. Potrebovala som vedieť, ako ZRPŠ funguje, čo je a čo nie je v mojej kompetencii člena, pýtala som si na preštudovanie stanovy, zápisnice z minulých zasadnutí, aby som „bola v obraze“ a... a... a... nakoniec som mala pocit, že ma všetci vnímajú prinajmenšom ako inšpektorku Štátnej školskej inšpekcie.

A čo ďalej?

Nuž, začiatky veru neboli ľahké. Ale môj pocit zodpovednosti silnel a nevedela som tomu nijakovsky zabrániť. A objavil sa ešte iný pocit - pocit „hladu“ po informáciách.  A tak nastúpil "ujo Google“, ktorému vo veľkej miere vďačím za moje súčasné poznatky a ktorý môj „hladný pocit“ ako-tak nakŕmil. Ale keď som si  myslela, že ma už žiaden pocit nemôže „prepadnúť“, objavil sa pocit potreby podeliť sa so zistenými poznatkami. Len... spolu s ním sa vynorili aj pochybnosti, či to bude mať zmyslel. Nuž, možno aj reakcie na tento môj úvodný článok k tejto problematike rozhodnú o tom, či to bude mať zmysel.  

Ale možno aspoň pre môj dobrý pocit... 

P.S. Článok som už raz publikovala, je to úvodný článok k téme školskej "ZRPŠ", poplatkom a pod. Článok však prešiel istým zásahom, "stratil sa" 🙂 a preto ho publikujem opäť.

#mk_blog_academy
#blogujem

#skola #zrps