V predchádzajúcich článkoch som s Vami zdieľala postupne náš príbeh o ubolenom bábätku, kolike a iných bolestiach bruška. Hlavnou postavou bol môj dnes už 10 a pol mesačný synček, ktorého od narodenia trápili bolesti bruška a ako časom vyšlo najavo, pôvodcom boli viaceré intolerancie. 

Synček reagoval na laktózu, lepok aj bkm, preto som mu špeciálne upravila jedálniček a prispôsobila ho jeho intoleranciám. Z toho uplakaného uboleného klbka je dnes vyškerený švihák motajúci sa okolo nábytku a dokým na ihrisku zdvorilo neodmietnem piškótu s tým, že žiaľ takú papať ešte nemôže, nikto by nepovedal, čím sme si prešli a že ho čokoľvek trápi.

V poslednom článku som spomínala opätovné testy, ktoré nás čakajú a z ktorých by malo byť zrejmé, nakoľko intolerantný ešte stále je. Aby sa vytvorili v tele protilátky, mal by prísť do kontaktu s problematicķými potravinami ešte pred testami.

Posledné týždne som preto špekulovala kedy skúsim v nepatrnej forme zaradiť niečo mliečne či s lepkom. Úprimne priznám, že našpekulovala som sa riadne. Stále som mala pre očami tie reakcie spred pár mesiacov a nevedela som, či mám dosť síl na ďalšie tíšenie či prebdené noci. 

No vyzerá to, že nie je všetkým dňom koniec, lebo po prvom pokuse s kozo-ovčím jogurtom sa stalo... vlastne sa nestalo nič?! Po lyžičke, dvoch, ani po pol poháriku na tretí deň, sa nestalo nič pre mňa viditeľné, akokoľvek aj tento jogurt obsahuje laktózu. Žiadne plače, žiadna bolesť, žiadne iné reakcie. To ma nakoplo. Poskúšam bezlaktózový a potom snáď aj obyčajný a uvidím. 

Možno mu ozaj to bruško dozrelo, upokojilo sa vhodnou stravou, možno.... alebo si niekde niekto povedal, že už mi naložil dosť a dá nám pokoj🙂

V akejkoľvek miere bude toto klbko tolerantnejšie, každý jeden minikrôčik je pre mňa úspechom.

Vám všetkým podobne dotknutým prajem veľa zdravíčka a tiež nejaký ten posun do tolerantnejšieho spektra

V.

Práve si užívam poobedné hojdanie v kresle na terase s mojim drobcom. Všetci ma za uplynulé dni chvália akú mám krásnu zdravú farbu - bodaj by nie, veď sa pravidelne cez obedy vyhrievam povinne na balkóne,

kým mladý muž na mne dospáva v nosiči, ja sa v pokoji hojdám. 

Keď sa mal narodiť náš druhorodený syn, zaprisahávala som sa, že si pri jeho výchove skúsim uľahčiť čo možno najviac. Mala som na pamäti nočné drepovanie s mojim prvorodeným synom v manduce o 3:00 ráno aby zaspal, večerné uspávanie na pleci a na rukách, škrabkanie po chrbte až pokým dosiahol ten hybernujúci stav a mohla som ho preložiť do postieľky, naše x-hodinové kočíkovania, pri ktorých spal len keď bol kočík v pohybe, takže zastať čo i len na sekundu bolo nemysliteľné. Aj kojenie malo svoje osobitosti... keďže fľašu a cumeľ som ako prvorodička podľa laktačných trendov a doporučení zahrnula na čierny zoznam, môj syn si na niekoľko mesiacov spravil cumlík zo mňa. To, že sme mu vodičku či akúkoľvek tekutinu dávali po lyžičkách nekomentujem, zo žiadnej fľaše či pohára dlho nevedel piť lebo fľaša je smrrrť?! Prikrmovala som cez cievku viac ako 10 mesiacov, niekoľkokrát denne, z čoho už aj skúsené sestry na kramároch padali na zadok, že som to vydržala tak dlho. Pamätám si ako dnes ako som s nervami v koncoch vyletela z izby keď mi asi siedmy raz vybral cievku z pusinky a povedala som si že se..m na to už aj z pohára nech si pije je mi jedno no toto robiť nebudem! Dnes sa na tom smejem, no veľakrát mi bolo naozaj do plaču, že to materstvo je sakra ťažký oriešok.

Je to kúzelné obdobie, skúška trpezlivosti plná nezabudnuteľných okamihov. Múdri sa učia z chýb iných, tí druhí si vyžerú tie svoje. A ja som si ich vyžrala do dna.

Tie malé uzlíčky, čo si prinesieme z nemocníc, sa spravidla dožadujú len toho, čo sme ich naučili od prvého dňa ich príchodu na svet. 

Preto hlavne vy, budúce prvorodičky, nezabúdajte byť svojmu bábätku nablízku každú sekundu, priskočte pri akomkoľvek zamrnkaní, ihneď nato ponúknite prsník... bábätko ideálne noste na rukách, najlepšie je ho tak aj uspávať. Kľudne skáčte na fitloptách, pochodujte v nosičoch, vybaľte deti z periniek hneď keď prídu z nemocnice a obklopte ich množstvom zbytočných hračiek, nech sa majú na čo pozetať. Presýtlťte ich vnemami, vymýšľajte čo najpestrejší program, ideálne do neskorých večerných hodín...

Teraz bez irónie:

Jediné, čoho bábätká potrebujú veľa, je veľa veľa lásky a tých najobyčajnejších chvíľ;)

Ak však máte akékoľvek ďalšie tipy na to, ako si skomplikovať matetstvo, sem s nimi

Majte krásny deň

V.

Ako sme sa zbavili rektálnej rúrky

V prvé januárové dni sa stal priam zázrak. Podarilo sa mi spojiť sa s pani doktorkou, pre ktorú asi prvú bol môj syn zaujímavý a už v telefonáte mala veľa otázok na jeho stav. Vnímala som, že hneď nahlas rozmýšľa, čo by jeho jednotlivé problémy mohli indikovať. Najviac sa upokojilo, že v závere telefonátu povedala, že nás zoberie už o týždeň, že ho nenechá viac sa trápiť.

Po nasadení Nutrilonu Allergy Digestive Care zmizli v priebehu pár dní kožné prejavy, syn prestal zvracať a hlavne aspoň v noci pár hodín spokojne spal. Avšak kakal len s rektálnou rúrkou. Akékoľvek jedlo však neprijal dokým sa mu črievka nevyprázdnili. Boli sme zas v kolobehu rektálnej rúrky, aj keď jeho stav bol podstatne lepší ako pri bezlaktózovom mlieku. Evidentne mal aj problém spracovať bkm a potreboval špeciálnu štiepenú formu. Kožné testy v ambulancii boli negatívne, na testovanie krvi a výsledky sme mali čakať ďalší mesiac.

Úprimne poviem, že po počiatočnom nadšení som začala byť trošku skeptická, lebo do výsledkov krvi doktorka navrhovala mliečko nemeniť. Chápala som, že najkritickejšie veci sme vyradili, môžeme medzičasom skésiť pridať aspoň mäsko a žĺtok, no aj tak som zo skladby jeho jedálnička nebola nadšená.

Totiž pri mojich posledných pokusoch o naštartovanie trávenia som siahla aj po ovsených vločkách a jačmenných krúpach a syn evidentne reagoval aj na lepok – v stolici sa zjavili zrazeniny a hlieny, zas ho bolelo bruško a v noci sme nenaspali takmer nič. Utvrdila ma aj detská dm bio krupica určená pre deti od 4. mesiaca – 3 pokusy, rovnaké zmeny v stolici sprevádzané bolesťou bruška a nespavosťou. Lepok som okamžite vylúčila...

Čiže suma sumárum synček v 7mom mesiaci mal mať ovocie, zeleniny, aspoň mäso a žĺtok, doplnené mliekom, ktoré veľmi nechcel piť. Z obilnín po prvých pokusoch vychádzala ryža, no keďže mal beztak problém so stolicou, tú som dávať nemala.

V tom čase boli pre mňa bezlepkové obilniny španielska dolina, priznám sa, že ešte pred pár mesiacmi som nevedela, či sa amarant pije alebo je, s quinoou to bolo podobne....

V nasledujúcich týždňoch sa mi podarilo celkom zorientovať v bezlepkových obilninách a obohatila som mu stravu aj o pohánku, kukuricu a pšeno v rôznych podobách. Po čase som skúšala aj tie vyššie uvedené, no moc ma neoslovili a teda toho môjho malého stravníka už vôbec. Napriek uspokojeniu s ďalším rozšírením jedálnička ma však stále trápilo to kakanie... dokým sa syn nevykakal, nič nezjedol, kakal len s rúrkou a na váhe stagnoval...

Do výsledkov krvi sme mali čakať ďalšie 2 týždne a stále som nevedela, čo si mám od nich vlastne sľubovať. V najoptimistickejšej variante som si predstavovala, že pani doktorka zmení mlieko na iné a synček začne sám kakať... veď predtým kakal sám...lenže čo keď nie? Čo keď nezmení? Čo keď napriek zmene nezačne kakať sám? Mala som reálnu obavu, že sa na tú rúrku spolieha a zbaviť sa jej nebude také jednoduché.

Povedala som si, že naštudovala som sa už kadečoho, tak skúsim prelúskať aj všetky možné tipy na stolicu bábätka, vhodné pre jeho vek a zohľadňujúce jeho intolerancie.

V lekárni mi napríklad skúsená pani lekárnička odporučila probiotiká Biopron Baby Bifi, na ktoré nedám dopustiť. Naozaj si myslím, že mu to bruško upratali, resp. spravili aspoň taký základ zdravej črevnej mikroflóry. Práve od nej som sa dozvedela, že napríklad Biogaia môže u deťoch s laktoózovou intoleranciou spôsobovať problém. Vrátil sme sa k masážam, aby sme pohyb čriev rozhýbali. Pri každom prebalení, ale ozaj pri každom som synovi dopriala niekoľko minút masáži bruška.

Pokiaľ sa týka pitného režimu, snažila som sa ho podporiť čajíkom (osvedčil sa nám Teekanne fenyklový pre deti) a ovseným mliekom riedeným s jablkovou šťavou z dm babylove (to som sa dočítala, že je výborné prírodné preháňadlo). Súčasne sme varili aj ľanový odvar – sliz a ľanový olej som začala dávať aj do príkrmov.

Synček si na Nutrilone ADC zrovna nepochutnával, preto som zvýšila počet príkrmov na 4 denne a mlieko zredukovala...na doplnenie som mu dávala piť cez deň trošku mandľového. Pekne sa rozpapal, zvykol si veľmi rýchlo aj na kaše zo zdravých bezlepkových obilnín a čuduj sa svete, začal sám kakať. Prvý týždeň ešte s odstupom 3 dní potreboval pomôcť rúrkou, no po 2 týždňoch sme ju zahodili úplne. Po týždňoch problémov bol stabilizovaný, mal nastavené mlieko, papal príkrmy zohľadňujúce jeho stav a kakal sám.

Konzultácia výsledkov krvi ma len utvrdila v tom, že bolo dobré zobrať to do vlastných rúk. Testy na bkm aj laktózu boli negatívne, keďže v čase testovania bol na špeciálnom mlieku 3 týždne. Negatívne vyšli aj protilátky na lepok, lenže pred testami bol tiež vylúčený aspoň 2 a pol týždňa, takže neviem, nakoľko to bolo relevantné.

Dôvod na zmenu mlieka podľa doktorky  nebol, o to viac som bola šťastná, že som mu črievka rozhýbala sama.

Za cca mesiac nás čaká kontrolné testovanie, takže najbližšie dni budem musieť niektoré z tých jeho alergénov vyskúšať opatrne zas... Neviem, či sa cítim na ďalšie prebdené noci, no dúfam, že už v tvári nebude mať to strašné utrpenie a že sa medzičasom stal aspoň o niečo „tolerntnejší“J

V uplynulých týždňoch nás skolili doma choroby, tak sa priznám, že som hasila akútnejšie problémy ako tento blog. Na druhú stranu musím povedať, že som bola činná trošku inak, nakoľko od napísania článkov som bola v kontakte s viacerými mamičkami s uplakanými bábätkami s boľavými bruškami. Niekde pomohol Coliprev, niekde naozaj stačilo nastaviť správny čas kŕmenia a popracovať na odgrugnutí. V každom prípade už teraz viem, že všetko, čo som tu kedy napísala, malo zmysel🙂

Na druhej strane som sa občas zamýšľala nad tým, čo ma viedlo k napísaniu akéhokoľvek článku, lebo som doteraz touto formou činná nebola.... Úprimne poviem, že mi naozaj šlo o to, aby sa netrápili zbytočne iné deti, lebo vidím, že intolerancie v rôznych formách sú všade okolo nás... musím si však priznať, že som možno potrebovala aj dostať zo seba to všetko, čo som vnímala ako krivdu na mojom dieťati... a možno som len dúfala a stále dúfam, že sa ozve niekto s podobným stavom, ktorý zázračne pominul a dá mi nádej, že za pár mesiacov budem môjmu malému „intolerantovi“ s hrdosťou v potravinách kupovať aspoň grahamový rožtek alebo mu do ruky namiesto kukuričných a pohánkových chrumiek ponúknem špaldové medovníčky od babky.

V každom prípade, keď sme pri tých rožkoch, práve som dochystala moje prvé bezlepkové kváskové rohlíčky a mám z nich obrovskú radosť, snáď aj keď sa upečú budú ok a ten môj malý zajko bude mať konečne niečo na žužlanie.Posledné týždne som prelúskala mnoho receptárov a blogov s cieľom obohatiť mu jedálniček, zarobili sme kukuričný kvások a skúšame aj takéto novinky, tak určite obohatím aj album, lebo sme sa zas niekde posunuli.

Záverom sľubujem, že sa v najbližších dňoch pokúsim dokončiť pokračovanie článku o našej ceste so zameraním na to, ako sme sa zbavili rektálnej rúrky, keďže ak si dobre spomínate, po poslednej zmene mliečka syn kakal len s ňou.

A keďže predpokladám, že niekto na môj blog narazil po 1x a tiež má doma ubolené bábätko, s ktorým si nevie rady, opätovne pripájam aj návod na ubolené brušká z predchádzajúceho článku:

TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Predtým, ako sa uzrozumíte s tým, že Vaše bábätko má určite koliku či iné bolesti bruška, skúste vylúčiť tie úplne najjednoduchšie príčiny plaču bábatka – únavu a hlad.

(obozretné by ste mali byť hlavne vtedy, ak je Vaše 3-týždňové dieťatko hore 2 či 3 hodiny, to je už totiž dávno „prepálené“ a utíšiť a uspať ho je vtedy naozaj veľmi obtiažne – na druhej strane, neuspateľnosť dieťaťa môže byť tiež podmienená práve bolesťou; pokiaľ sa týka hladu, to by mali spozornieť hlavne kojace maminy, ktoré nemajú kontrolu nad tým, koľko bábätka vytiahnu, často sa len mojkajú, prípadne len hasia smäd a nie hlad, preto sa môžu prsníka dožadovať často a keď im je odopieraný sú plačlivé – preváženie u pediatra prípadne zakúpenie novorodeneckej váhy nie je na škodu hlavne pri bábätkách s nižšou pôrodnou hmotnosťou či žltačkou, ktoré bývajú spavejšie a ťažšie zasýtiteľné)

Ak máte za to, že príčinu ste stále nenašli a bude zrejem v brušku, posvietiť by ste si mali na:

• Mechanizmus kŕmenia

- hlavne prvorodičky sú v očiach pediatrov hysterky práve preto, že nevedia svoje dieťa správne nakŕmiť. Kojenie je na začiatku fakt veda, kedy a ako často dať, ako nechať odgrgnúť, ako polohovať po kŕmení (verím, že skúsené, zdôrazňujem skúsené laktačné poradkyne ozaj môžu pomôcť)

- mamičky majú často tendenciu ponúknuť dieťaťu prsník pri sebemenšom zaplakaní. Sú deti, čo sa len ukľudnia na prsníku namiesto cumlíka, sú deti, ktoré sajú vždy a riadne. Samozrejme keď sa nacucajú do prasknutia po hodinke a ešte ak si ani neodgrgnú, plačú a ide to z nich von (žiadna kolika, žiaden reflux, jednoducho nenažranosť)

- s tým súvisí aj prúd mliečka, ktoré dieťa papá. Niektoré pijú veľmi hltavo, či už kvôli nevhodnej fľaške či polohe (to platí aj pre kojené deti) a nahlcú sa aj veľa vzduchu, ktorý opäť spôsobuje bolesť bruška

• Posilnenie črevnej mikroflóry

- skúste sa pozrieť na probiotiká, my sme skúšali viaceré, pokrok som zaznamenala len pri Bioprone, v každom prípade nečakajte zázrak na počkanie, vybudovanie prostredia v črevách bábätka nie je 1ový záležitosť

- pozor však, ako som sa sama poučila, niektoré preparáty určené už najmenším detičkám môžu paradoxne stav zhoršiť vtedy, ak je príčinou koliky laktózová intolerancia (ak Vaše bábätko má teda zlú reakciu na probiotiká, konzultujte s lekárnikom iný druh vhodný aj pre takýchto problémoch – za skúšku to určite stojí)

• Prdíky

- samostatná kapitola súvisiaca s nezrelosťou

- bábätká nie sú schopné vylúčiť plynu vznikajúce pri trávení mliečka, preto im treba pomôcť

- na trhu je množstvo preparátov typu Infacol, Sab simplex, Espumissan ci Baby Calm (niektoré z nich majú podobnú účinnú látku simeticon, tak je na úvahu, či je potrebné skúšať viacero preparátov s rovnakou účinnou látkou) – Baby Calm je napríklad iné prírodné liečivo

- samozrejmosťou by mala byť masáž bruška, ideálne pri každom prebaľovaní, na youtube je množstvo inštruktážnych videí, materskú si však môžete spríjemniť aj absolvovaním kurzu s profesionálom. Verím, že pravidelná masáž je naozaj kľúčová a môže prispieť s spokojnosti Vášho bábätka v podstatnej miere

- aj čajíky na boľavé brušká stoja za zmienenie, u nás mal úspech fenyklový od Teekane a to sme teda skúšali celú radu, aj z lekárne

• Laktózová intolerancia
• ako som už spomínala, na truhu sú kvapky, ktoré detičkám vedia nahradiť chýbajúci enzým, určite stoja na vyskúšanie (u nás to bol Coliprev, neviem pre bábätká o inom preparáte)
• pokiaľ je dieťatko nastavené na vhodnom UM, nemal by byť problém vyskúšať ich
• v prípade kojenia ide do mliečka všetko, čo matka prijme a ak dieťa okrem laktózy má aj iný problém – lepok či bkm ako môj syn, kvapky zázrak neurobia
• v tom prípade je na úvahu aj eliminačná diéta na všetky základné alerény, kde by mal byť ale podporou matky v prvom rade pediater.
• Vigantol

Viaceré maminky udávajú ústup bolestí po zmene D vitamínu na iný preparát, určite je na úvahu aj to, aj keď myslím, že Vigantol je niekedy zbytočne stigmatizovaný.

Ak máte pocit, že ste už skúsili všetko, no žiaden pokrok nenastal, môže Vaše bábätko mať vážnejšie problémy ako prdíky a intoleranciu, vyšetrenie stolice pediatrom na vylúčenie zápalov by malo byť samozrejmosťou.

Majte krásny deň, čoskoro sa vidíme

Veronika

Náš príbeh (2. časť) - bkm

Bol december a ja som mala pocit, že veci nabrali správny smer. Od operácie bol synček v podstate spokojné bábätko, aj umelé hypoalergénne mliečko v kombinácii s Coliprevom fungovalo. Dokonca sa mi podarilo vrátiť ho do kočíka, čo pri jeho bolesťou poznačených krátkych spánkových cykloch bolo pre mňa malé víťazstvo. Pri pohľade na krabice mlieka a kvapky mi len občas prevrátilo oči nad cenami a tým, prečo poisťovňa neprepláca aspoň časť ceny týchto preparátov, no hovorila som si, že snáď je to len otázka mesiaca či dvoch a kvapiek sa zbavíme.

V 6-tom mesiaci som mala pokus o zmenu mlieka na normálne a znižovanie dávok kvapiek, no oba dopadli bezúspešne. Synček reagoval okamžite bolesťami bruška, aj v stolici sa opäť objavili zrazeniny, zas sme vyťahovali zo šuplíka rektálnu rúrku a celé noci som ho nosila. Vravela som si, že to chce asi len čas, že sa mu tvorba enzýmu zrejme ešte nenaštartovala. Coliprev nefungoval ani pri normálnom mlieku rovnakej znčky, no domnievala som sa, že to je len problém vyššej koncentrácie laktózy, na ktorú už kvapky nestačia.

Na poradni v polke decembra sa však pediatrička pri mojich pokusoch zháčila, bola zarazená, že synčekovi stále musím kvapkať Coliprev. Z poradne sme odchádzali s predpisom na bezlaktózový nutrilon. Potešila som sa, že sa jeho stav začína konečne riešiť aj odborne, nielen mojimi úvahami a analýzami poznatkov od Mudr. Googla.

Lenže synček po zmene mlieka prestal kakať. Najskôr som to pripisovala zmene mlieka, že aj trávenie potrebuje čas. Nepomohli slivky ani riedenie mliečka, on totiž nebol zapečený, len to v ňom akosi stálo a nechcelo ísť von. Po pár dňoch sa vyhádzal na brušku aj okolo ústočiek, začal byť značne nepokojný, vrackal zvláštne zrazeniny a nastali aj problémy so spánkom. V noci som ho zas nosila, riešila ubolené bruško a plačlivé bábätko. 8. či 9-ty deň užívania už ma kolobeh rektálnej rúrky značne znepokojoval, navyše mliečko začal odmietať.

Porovnávala som krabice pôvodného a nového mlieka, čítala niečo o štiepených bielkovinách uľahčujúcich trávenie, no z môjho laického pohľadu som videla s jednoznačnosťou len to, že predchádzajúce mlieka sa hrdí obsahom probiotík a prebiotík. Kontaktovala som aj nutrilon linku, kde som sa pýtala, či si je výrobca vedomý nejakého iného podstatného rozdielu v mliečkach, neprišlo mi totiž, že synovi mliečko len nesadlo. Práve na infolinke ma usmernili ohľadne použitých bielkovín a odporučili návštevu pediatra s podozrením na reakciu na bielkovinu kravského mlieka (bkm). Pred zmenou značky spomenuli ešte ich výrobok Nutrilon Allergy Digestive Care, ktorý neobsahuje laktózu a súčasne má štiepený bielkovinu, tak ho tolerujú aj deti reagujúce na bkm.

Bolo medzi sviatkami, všetkým išlo hlavou niečo úplne iné a ja som z pediatrickej ambulancie odchádzala s plačlivým bábätkom, výmenným lístkom na alergologické vyšetrenie a predpisom na nové mliečko – Nutrilon Alergy Digest ive Care a nádejou, že horšie to už snáď nebude a niekto mi s ním urgentne pomôže.

Vytriezvenie nastalo v momente, keď som sa horko-ťažko dopátrala aspoň pár ambulancií v Bratislavskom kraji. Bolo mi jedno ísť aj do Pezinka či Malaciek - len nech mi niekto povie čo s ním a pomôže mi. Ani súkromné kliniky neboli riešenie, nebrali tak malé detičky. Najbližší voľný termín mi ponúkali na polku marca... 3 mesiace čakania na zázrak?!

Povedala som si, že tomuto mlieku dám poslednú šancu a ak nebude behom pár dní lepšie, nech to stojí čo to stojí, ideme naspäť na fungujúcu kombináciu Hipp HA a Coliprev....

Náš príbeh (1. časť) vrátane TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Som matkou 2 detí a materstvo ma naučilo 2 základné rovnice:

šťastná mama = šťastné dieťa a

spokojné bruško = spokojné bábätko.

Prvý synček koliky nepoznal a jeho plač bol podmienený hladom a únavou. Isto je viacerým z Vás známy bludný kruh dieťatka, ktoré samozrejme nemá cumlík na upokojenie, nepozná fľašu, je dokrmované cievkou v zmysle všetkých trendov a odporúčaní, avšak nevie zaspať samo, nosíte ho, tíšite, konečne sa ukľudní na prsníku, pocucká však len pár hltov a zaspí na prsníku od únavy. Plače, lebo je hladné, unavené, stále ho prikladáte, no nevie sa zasýtiť. Také boli moje prvé mesiace s prvorodeným synčekom. To je ale na iný príbeh.

Avšak moje poučenie bolo, že základom je novorodeniatko zasýtiť, potom už aj spánok dieťaťa nemusí prichádzať tak ťažko... S týmto odhodlaním som šla do pôrodnice a aj tam som videla, že naozaj bábätká, ktorých maminky mali dostatok mliečka, v podstate prvé dni len spali, papali, maximálne kakali, a to celé dokola.

Začiatky sa našim druhým synom niesli presne v tomto zmysle, s mliečkom taký problém nebol, keď, tak som ho dokŕmila a on spokojne odfukoval. Lenže po 2 týždňoch sa náš malý uzlík zmenil zo spavého spokojného bábätka na plačlivé ubolené klbko.

Nechápala som, že prakticky po každom kojení dvíhal nepokojne nôžky, napriek odgrgnutiu a polohovaniu sa pučil, zadúšal plačom a ronil krokodílie slzy. V priebehu ďalších pár týždňov postupne odmietal kojenie cez deň a neskôr i v noci. Odsávala som si mliečko a dokrmovala ho najskôr cez cievku a potom aj z fľašky. Jediným upokojením bolo nosenie v šatke.

Akokoľvek som nasadila probiotiká, všetky možné kvapky na prdíky, vymenila vigantol, menila polohy pri kojení, po papaní dôsledne nechávala odgrgávať, masírovala bruško pri každom prebaľovaní, plakal a plakal. Mal svojich pár kľudných minút, kedy bol ako anjelik a potom to behom pár minút po jedle zas prišlo. Nezostávalo mi nič iné len ho stále šatkovať.

Nakŕmiť ho bol neskutočný boj. Zatiaľ čo podľa tabuliek už mal dávno piť aspoň 120 ml mliečka, horko-ťažko som doňho za spevného a tanečného doprovodu natlačila 60 ml mlieka – v tom čase už umelého zmiešaného s mojim odsatým s nádejou, že aspoň hodinku snáď bude sýty a zaspí aj inak ako v šatke. Keď sme boli vonku, všetci ho obdivovali, aký je pokojný a ako si sladko spokojne spinká. Čo bolo doma nemal nikto ani tušenie. V niektoré dni, keď som zas a znova už snáď ôsmy krát viazala to malé uplakané ubolené klbko do šatky, bolo do plaču aj mne, a to som typ, čo znesie veľa.

Odvnímala som len to, že náš syn je hladný no niečo mu bráni papať a zasýtiť sa – mať spokojné bruško. Keď mu v 5 týždňoch vybehol pruh v slabinách, dočasný vinník nespokojnosti bol jasný – predsa len, pruh mu vybiehal celkom pravidelne a isto ho to bolí. Materský inštinkt mi však stále nahováral, že v neporiadku je toho viac.

Jeho stolica bola nepravidelná, kyslo páchnuca, často zelená, kakal v podstate len s rektálnou rúrkou, a to sa z neho celý obsah čriev len vylial alebo doslova vystrelil. V stolici boli zrazeniny, aj voda.... Ešte v tom čase som si stále odsávala aj dokrmovala. Pediatrička na poradni ma viac-menej odbila s tým, že všetko býva, deti plačú, deti bolieva bruško.... Okúsil fľašu, nechce prso, má ten pruh k tomu, priberať priberá.... a bola som vybavená...

Naše dni boli čoraz monotánnejšie, v podstate som sa stále snažila prinútiť ho aspoň niečo spapať, nosila ho v šatke a podľa odporúčania chirurgov robila všetko preto, aby neplakal a pruh mu nevybiehal. Pátrala som v strave, snažila sa obmedziť okrem štandardne problematických potravín pri kojení aj čerstvé pečivo, ktoré som nahradila dvojdňovým, mliečne výrobky bezlaktózovými, vylúčila všetko, čo by len teoreticky mohlo nadúvať, pila rôzne čajíky a tie zarábala i synovi. Niečo sa stalo, zaznamenala som aspoň nejaký malý pokrok. Niečo mi vravelo, že na tie mliečne veci sa musím pozrieť bližšie.

V tom čase som naozaj nemala predstavu o tom, že bezlaktózové výrobky sú aj tak mliečne, lebo obsahujú bkm. Všetko možné som načítala a okrem iného ma to naviedlo v prvom kroku na laktózovú intoleranciu, ktorá, ako som sa dočítala, je veľmi častou príčinou detských kolík. Jedná sa o stav, kedy bábätkám spravidla niekoľko týždňov po narodení dochádza v tele enzým laktáza zodpovedný za štiepenie mliečneho cukru – laktózy. Zvyčajne sa jeho tvorba znovu naštartuje okolo 3 až 4 mesiaca. Práve vtedy v podstate zo dňa na deň kolika zmizne.

V tejto súvislosti som sa dočítala o kvapkách Coliprev, ktoré tento enzým vedia bábätkám doplniť. Dovtedy som si myslela, že sa jedná len o ďalšie kvapky na prdíky, navyše dvojnásobne drahé... žiaľ, táto moja nevedomosť bola v prípade syna priam fatálna.

Čítala som aj o bkm, štiepených bielkoviných, špeciálnych umelých mliekach, no jeho problémy mi v tom čase najviac evokovali práve chýbajúci enzým (kyslá stolica, zadržiavanie obsahu). Podujala som sa na pokus, kedy som dovtedy používané UM nahradila hypoalergénnym a synovi kvapkala Coliprev do každej kvapky mlieka. V priebehu pár hodín pookrial a bolesti bruška ako som ich poznala u neho dovtedy, jednoducho zmizli.

Podobných prípadov detí s týmto problémom mám v širokom okolí množstvo. Väčšine detí sa tvorba enzýmu naozaj naštartovala okolo 4-tého mesiaca. Náš syn bol na dvojkombinácii Hipp HA a Coliprev aj v 6 mesiaci, po operácii pruhu konečne kakal sám bez väčších ťažkostí. Ráno sa budil pokakaný a s úsmevom.

Až neskôr sa ukázalo, ž sa Coliprevu nevieme zbaviť a tak isto prechod na bezlaktózové mlieko nebol úspešný, syn reagoval na bkm v týchto preparátoch a medzičasom aj na lepok, o tom už ale až v ďalšej časti nášho príbehu.

Na záver pár TIPS&TRICKS na boľavé bruško

Predtým, ako sa uzrozumíte s tým, že Vaše bábätko má určite koliku či iné bolesti bruška, skúste vylúčiť tie úplne najjednoduchšie príčiny plaču bábatka – únavu a hlad.

(obozretné by ste mali byť hlavne vtedy, ak je Vaše 3-týždňové dieťatko hore 2 či 3 hodiny, to je už totiž dávno „prepálené“ a utíšiť a uspať ho je vtedy naozaj veľmi obtiažne – na druhej strane, neuspateľnosť dieťaťa môže byť tiež podmienená práve bolesťou; pokiaľ sa týka hladu, to by mali spozornieť hlavne kojace maminy, ktoré nemajú kontrolu nad tým, koľko bábätka vytiahnu, často sa len mojkajú, prípadne len hasia smäd a nie hlad, preto sa môžu prsníka dožadovať často a keď im je odopieraný sú plačlivé – preváženie u pediatra prípadne zakúpenie novorodeneckej váhy nie je na škodu hlavne pri bábätkách s nižšou pôrodnou hmotnosťou či žltačkou, ktoré bývajú spavejšie a ťažšie zasýtiteľné)

Ak máte za to, že príčinu ste stále nenašli a bude zrejem v brušku, posvietiť by ste si mali na:

• Mechanizmus kŕmenia

-    hlavne prvorodičky sú v očiach pediatrov hysterky práve preto, že nevedia svoje dieťa správne nakŕmiť. Kojenie je na začiatku fakt veda, kedy a ako často dať, ako nechať odgrgnúť, ako polohovať po kŕmení (verím, že skúsené, zdôrazňujem skúsené laktačné poradkyne ozaj môžu pomôcť) 

-    mamičky majú často tendenciu ponúknuť dieťaťu prsník pri sebemenšom zaplakaní. Sú deti, čo sa len ukľudnia na prsníku namiesto cumlíka, sú deti, ktoré sajú vždy a riadne. Samozrejme keď sa nacucajú do prasknutia po hodinke a ešte ak si ani neodgrgnú, plačú a ide to z nich von (žiadna kolika, žiaden reflux, jednoducho nenažranosť) 

-    s tým súvisí aj prúd mliečka, ktoré dieťa papá. Niektoré pijú veľmi hltavo, či už kvôli nevhodnej fľaške či polohe (to platí aj pre kojené deti) a nahlcú sa aj veľa vzduchu, ktorý opäť spôsobuje bolesť bruška 

•         Posilnenie črevnej mikroflóry

-    skúste sa pozrieť na probiotiká, my sme skúšali viaceré, pokrok som zaznamenala len pri Bioprone, v každom prípade nečakajte zázrak na počkanie, vybudovanie prostredia v črevách bábätka nie je 1ový záležitosť 

-    pozor však, ako som sa sama poučila, niektoré preparáty určené už najmenším detičkám môžu paradoxne stav zhoršiť vtedy, ak je príčinou koliky laktózová intolerancia (ak Vaše bábätko má teda zlú reakciu na probiotiká, konzultujte s lekárnikom iný druh vhodný aj pre takýchto problémoch – za skúšku to určite stojí) 

• Prdíky

-    samostatná kapitola súvisiaca s nezrelosťou

-    bábätká nie sú schopné vylúčiť plynu vznikajúce pri trávení mliečka, preto im treba pomôcť

-    na trhu je množstvo preparátov typu Infacol, Sab simplex, Espumissan ci Baby Calm (niektoré z nich majú podobnú účinnú látku simeticon, tak je na úvahu, či je potrebné skúšať viacero preparátov s rovnakou účinnou látkou) – Baby Calm je napríklad iné prírodné liečivo

-    samozrejmosťou by mala byť masáž bruška, ideálne pri každom prebaľovaní, na youtube je množstvo inštruktážnych videí, materskú si však môžete spríjemniť aj absolvovaním kurzu s profesionálom. Verím, že pravidelná masáž je naozaj kľúčová a môže prispieť s spokojnosti Vášho bábätka v podstatnej miere

-    aj čajíky  na boľavé brušká stoja za zmienenie, u nás mal úspech fenyklový od Teekane a to sme teda skúšali celú radu, aj z lekárne 

• Laktózová intolerancia
• ako som už spomínala, na truhu sú kvapky, ktoré detičkám vedia nahradiť chýbajúci enzým, určite stoja na vyskúšanie (u nás to bol Coliprev, neviem pre bábätká o inom preparáte)
• pokiaľ je dieťatko nastavené na vhodnom UM, nemal by byť problém vyskúšať ich
• v prípade kojenia ide do mliečka všetko, čo matka prijme a ak dieťa okrem laktózy má aj iný problém – lepok či bkm ako môj syn, kvapky zázrak neurobia
•         v tom prípade je na úvahu aj eliminačná diéta na všetky základné alerény, kde by mal byť ale podporou matky v prvom rade pediater.
• Vigantol

Viaceré maminky udávajú ústup bolestí po zmene D vitamínu na iný preparát, určite je na úvahu aj to, aj keď myslím, že Vigantol je niekedy zbytočne stigmatizovaný.

Ak máte pocit, že ste už skúsili všetko, no žiaden pokrok nenastal, môže Vaše bábätko mať vážnejšie problémy ako prdíky a intoleranciu, vyšetrenie stolice pediatrom na vylúčenie zápalov by malo byť samozrejmosťou.

Ak Vás čokoľvek z týchto riadkov nasmeruje na riešenie problému Vášho bábätka, budem šťastná a rovnako vopred ďakujem všetkým, ktorí majú záujem pridať aj svoju skúsenosť či pokrok do komentárov k tejto téme.

PS: Doma máme stále akútny chorobný stav, tak sa k Vám vrátim, keď si na Vás ušklbnem zas troška času🙂

Všetkým pekný deň

Veronika 

V priebehu prvých týždňov po narodení vytúženého bábätka sa asi každá mama stretne so situáciou, kedy jej malé klbko neutíšiteľne plače a nech robí čokoľvek, plač neustáva a trvá aj celé hodiny. Stáva sa to večer alebo nadránom, často vnímame stonanie a pučenie bábätiek, ich nepokoj, a rána s milovaným malým človiečikom tak začínajú vo veľmi skorých hodinách a vôbec nie príjemne...

Matka – hlavne prvorodička - zúfalo googli a je konfrontovaná s kvantom informácií o dojčenskej kolike a o tom, že je to bežný jav, spôsobený predovšetkým nezrelosťou tráviaceho traktu a v podstate z väčšiny informácií jej zarezonuje, že to treba len pretrpieť, nanajvýš skúsiť nejaké z komerčne dostupných kvapiek, olejov, probiotík....

Na poradni pediater pravdepodobne v obdobnom zmysle sucho skonštatuje, že to býva, že deti bolí bruško, deti plačú a že je normálne, keď nespia dlhšie ako 35 minút. A vy si možno v istý moment poviete, že ste zrejme len ďalšia precitlivená hysterka.... nie je to vylúčené, no môj príbeh, ktorý som sa s Vami rozhodla prostredníctvom týchto článkov zdieľať, je práve o tom, že v spleti všetkých detí s ubolenými bruškami je možno nádej, že toto obdobie nie je nevyhnutne potrebné len pretrpieť, ale že vo veľa prípadoch sa dá bábätkám pomôcť a nájsť riešenie pre podstatné zlepšenie tohto stavu. Niekedy stačí načúvať viac materský inštinkt a zo strany lekárov rešpektovať a počúvať aj mamičky, pretože si dovolím povedať, že empatický lekár by mal vedieť matku za použitia elementárnej logiky nasmerovať na riešenie problémov bábätka bez väčších ťažkostí prakticky okamžite. Žiaľ, nedeje sa tak, aspoň zväčša.

V dnešnej dobe čoraz viac zapĺňajú bábätká čakárne gastro- a alergo ambulancií s diagnózami potravinových alergií a intolerancií, ktoré sa prvýkrát objavujú už po pár dňoch života bábätka. Je teda možné, že aj keď pretrpíte prvé 3 mesiace života svojho bábätka v nádeji, že sú to 3-mesačné koliky, ktoré treba len vydržať, ani 4. či 5. mesiac života Vášho uzlíka nemusí problémy s bruškom zázračne vyriešiť. Žiaľ, až po tomto období bude už pediatra nejaký ten diskomfort bábätka zaujímať a keď budete v ruke s nádejou na zmenu stavu držať lístok na odborné vyšetrenie zistíte, že sa na rad dostanete tak najskôr o 3 mesiace... To, že vy máte doma utrápené uplakané klbko nikoho nezaujíma, také sú tam na dennom poradí.

Ak sa ani vy nechcete zmieriť s tým, že s Vašim dieťatkom je všetko v poriadku, lebo cítite, že to tak nie je a Vaše bábätko potrebuje naozaj pomoc, možno bude môj príbeh pre Vás inšpiráciou. Ak čo i len 1 z matiek vďaka týmto riadkom začne hľadať príčinu nepokoja svojho bábätka a nájde spôsob, ako mu pomôcť, tak články, ktoré budem postupne uverejňovať v mojom profile majú zmysel.

Viem totiž, koľkokrát som sa pozerala do očí môjho plačúceho dieťatka s tým, že som vedela, že jeho bolesť má príčinu, no nevedela som ju nájsť a pomôcť mu. Stabilizovať sa mi ho podarilo v 4 mesiacoch prakticky zo dňa na deň po nasadení správnych kvapiek a umelého hypoalergénneho mlieka. O svoje mlieko som, žiaľ, prišla, no po 4 mesiacoch som končene videla na jeho tvári úľavu, spokojnosť a úsmev a už som na neho nemusela hľadieť s prosíkom, aby neplakal...

Vaša Veronika