Ja Sára

A jedujem sa v tej posieľke, jedujem, šak já vám dám. Takto ma ignorovať. Moju malú dôležitosť. A nebudem spať a just. Nebudem, aj keby ste sa na hlavy stavali. Tak toto je náš boj. Boj o moc, kto z koho. Komu rýchlejšie a efektnejšie prasknú nervy. A nezaspím, môžeš ma tu aj natrásať, čaj nechcem, ja nechcem nič iné len vypadnúť z postieľky a pokačovať vo svojom deštrukčnom umení. Už som ti rozlámala všetky kolíky na prádlo, preriedila fikus, docapkala všetko na čo som dosiahla. A ty sa ma chceš takto zbaviť? Budem revať, ešte chvíľu a budem revať. Budem tak moc revať, až príde nejaká milá teta z Úradu sociálnych vecí a rodiny a potom uvidíš....Niektoré decká na ihrisku rozprávali, že im mamy spievajú keď zaspávajú, iné smiešne poskakujú, tým väčším čítajú rozprávky. Mne ani ťuka. Revem, revem, mrnžím, vyhrážam sa a potom sa akosi stratím. To je život. Ale sú veci, ktoré mám rada. TATO! To je moje potešenie. Je to moja veľká, mäkká a chlaptá hračka, ktorá mi všetko dovolí. Skáčem po ňom, chodím, depilujem ho, hážem do neho veci, naťahujem sa s ním. Občas sa s ním aj pohrám. Aby sa nenudil. On stavia a ja búram.... on leží pri tom obrázkovom veľkom čude, a ja mu trhám chlpy. Je zábavný, všetko si nechá. Je to proste kamoš. Deti na ihrisku ma nebavia, nenechajú si to, čo tato. Dáva mi rôzne dobroty. Keď sa mama nedíva, tak mi dáva také malé hnedé sladké kúsky. Raz mi dal niečo čo mi nechutilo, až kým moja mama po ňom nevykrikovala „ty nie si normálny decku dať klobásu“ aj tak som im to vyplula na nový koberec. A zadupala doň.

Ale viem byť doma aj užitočná. Napríklad som minule urobila eee do nočníka, mamina ma obliekla, a kukaj ho, niekto zvonil pri dverách, utekala tam. Tak som si povedala, že to vynesiem sama. Chytila som nočník, a hups! Zasa ten nový koberec. Mama sa netrvárila nijako nadšene. Tak som sa rozhodla protestovať, proti nočníku. Mesiac ma na neho nedostala. Niekedy sa mame rozhodnem pomôcť zvesiť prádlo zo sušiaku. Netuším ako, ale vymklo sa mi to spod kontroly, a to mokré prádlo sa na mňa nejako polepilo, utekám a tej mokrej príšery nie a nie sa zbaviť. Báááách!!!! Sušiak na mne.

Potatila som sa. Vymyslela som zoprár fajn zlepšovákov. Napríklad. Kam všade sa dá sadnúť a ušetriť pohybom. Sedím na krabici od lega, sedím na krabici od kociek, sedím už prakticky na všetkých krabiciach. Na nočníku sa dajú robiť také fajn veci. Čítam tam časopisy, teda iba pozerám na obrázky a občas niekoho označím za svojho otca. Minule to bol Pyco. Dokonca by som povedala, že je to môj otec. Je fajn si prisniesť nejakého veľkého plyšáka a vyložiť si na neho nohy, všakde kde to ide. Aj na nočníku.

Vyliezam, a zliezam. Skovávam sa. Pod postieľku. Doma je fajn. Až na to, že niekedy dosť časťo počúvam no, no. To už tak zábavné nie je. Ale ja to vyšpekulujem 🙂