Ako sa zo mňa za jeden deň stala najhošia matka na svete!

Vždy som skúšala písať. Sama som mala rada texty s nadsázkou, humorom, kde človek nemusí rozmýšľať, len sa pousmeje. A ide ďalej.

Rozhodla som sa s príchodom mojej malej princeznej, ktorá mi dávala za 15 mesiacov jej pôsobenia v tejto domácnosti, nespočetné a neuveriteľné nápady a návody. A tak som raz sadla za pc, keď princenzná odfukovala spánkom spravodlivých a napísala niečo - O matkách, deťoch a rodine....

Niektorí z vás to čítali. Niektoré ste sa pousmiali, iné ste zatvorili..

Článok mal v sebe skrývať niečo také, ako fakt sa doma nenudíme, ale aj to, že tí naši pokladíci, sú občas trochu čertíci. V danom článku sa skrývajú zážitky za posledných 15 mesiacov. Nesťažujem sa, ale viem, že možno sa nájdu ľudia, ktorí si povedia " Konečne to niekto napíše, dá na papier tak ako to je. Alebo si len povie " celkom dobré" možno si aj povie "Väščiu hovadinu som v živote nečítala"

Na margo viacerých kladných odpovedí som sa rozhodla svoj článok uverejniť v "najčítanejšom blogu na Slovensku" . Nebyť môjho chápavého manžela, a rodičov, plačem asi dodnes.

Ľudská hlúposť je studnica, hlboká a plná nápadov ako človeku pokaziť deň a odsúdiť ho až na pranier vlastného ega. A tak som sa stala najhoršou matkou na svete, čo možno aj na planéte. Súdili, až priam linčovali ma ľudia, čo nemajú a nikdy nemali deti.... hodnotili ma ako matku, pod zárukou vlasnej anonymity. Hodnotili ma podľa fotky. Hodnotili ma ľudia, ktorí majú už ako napísala jedna super osoba - bradaté deti, a už ani nepamätajú, ich dátumy narodenia. Ostla som sklamaná. Pokus o literárno-satiristický počin skončil v rukách demagógov, ktorí vlastne ani nevedia o čom je to matersvto.

Ja to už viem, viem, že sú dni a sú dni. Dnes je krásne, malá je nádherná, bez frfľania plní príkazy, papá ukážkovo, je to proste Andelíček na zemi.

Deň druhý už nie je tak nádherný, lebo sa nám ozvali zúbky. Sme mrzutý, zlý, a panovačný. Štvrtok bol fajn, a nedeľa ma zabila. Znie z úst nejednej mamičky. Ako som už píslala, kedysi jedna kniha "Naše dieťa" a ideme. Dnes v 21. storočí máme iné možnosti, vedecké poznatky. iné spôsoby výchovy dieťaťa ako je len plésk po plienke. Dnes si môžeme prečítať nespočetne veľa kníh, publikácií, máme možnosť spolu komunikovať a radiť sa na nete. Môžme vychovávať dieťa metódou objatia, metódou krik a facka, môžeme si robiť čo chceme. Máme pampersky, a kvalitné umelé mieka.

Môj názor: Nikdy mi ani jedna metóda nevyšla, lebo nie každé dieťa je rovnaké, nie každé dieťa má svoj deň, a nie každé dieťa je ochotné zo dňa na deň zmeniť "svoj životný štýl" Vždy som sa riadila, prečítam, čo sa mi bude páčiť, skúsim, ale ak nejde - svet sa nezrúti. Každá matka pri výchove a starostlivosti o svoje dieťa používa nielen hlavu ale aj srdiečko. My sme si ich vynosili, my sme si ich porodili, a sme tu pre nich. Každý má právo na názor, ale nie na verejné linčovanie. Dnes už vieme, že máme deti, všakovaké. Niektoré sú krotké, iné sú náročné, niektoré sú ešte náročnejšie, a niektoré má proste obdobie (plaču, vzdoru, niekedy vymyselnícke, inokedy bádateľské) Dnes vieme aj to, že existuje termín, separačná úzkosť. Kedysi, ná rev si....a dieťa sa len dožadovalo matky.

Nikdy nikoho nesúdim, nehovorím, rob to tak alebo onak. Nehovorím si zlá ani nešikovná, nesúdim a chápem. Nieje to niekedy ľahké a nikto nie je stroj.  Môj otec je záhorák a vzdy hovoril "nech si každý robí co sce"

Ja som matkou, a snažím sa zo svojho dieťaťa vychovať mladého zodpoveného človeka. S vlastným postojom a názorom. Dnes sú deti, totižto iné, a každou generáciou budú a my im budeme memej a menej rozumieť.

Chcem Vám milé zlaté mamičky poďakovať, za to, že ste tu vždy milé a príjemné, za to, že len vy viete pochopiť, o čom píšem, a aj za to, že každé ráno užijete dve kvapky humoru. Patrí Vám moje zlaté veľká vďaka!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!