Anjeličku, môj strážničku, ďakujem ti za vetvičku, čo položiť smel som k nohám. Ty môj milý pomocníčku, odkáž im, že smutno je mi, ale že i tu, na Zemi, kvety vonia po ich láske, v srdci tlčie mi ich jas, že i usmievam sa zas, pri spomienke z rannej rosy. Že ma stále stráži ktosi i klepká mi po pleci. Že to stále kdesičosi zvládam ľahšie, keď ich mám. Že ich príbeh v duši nosím. Nech si vejú, že ich prosím, ako pierko vo vánku. Že vďačím tým mojim drahým, za svoj život, za čo spravím, za tých, čo si postretám, za silu, za vrúcny štít. Za všetko, čo má tak byť, za ich úsmev po slnku.
Ľahšie ide kráčať vedno, keď viem, že sú v nebi jedno.
Objím mi ich, anjeličku, pozriem sa dnes na hviezdičku, na korálky starých mám.
(Vratko Kalamár)
Art: Nino Chakvetadze