Je úplne normálne, že ste mali zvláštne pocity, keď ste počuli slovo hypnopôrod. Boli ste v tom, že pôrod je traumatizujúci a ako len toto hlúpe slovíčko môže pomôcť vášmu dieťaťu prežiť pozitívny pôrod? Je to úplne prirodzené. Keď budete čítať tento dokument, dozviete sa viac o hypnopôrode a uvedomíte si, že je to naozaj možné – pomôcť vášmu dieťaťu mať z pôrodu krásny a silný zážitok.

Čo je to vlastne Hypnopôrod?

Je to plnohodnotná predpôrodná príprava, počas ktorej sa budúci rodičia dozvedia:

• Čo sa deje počas pôrodu
• Skvelé dýchacie techniky, ktoré pomôžu budúcej mamičke zostať počas pôrodu pokojnou
• Relaxačné techniky
• Pôrodné pozície
• A ako nechať odísť strach z pôrodu

Vynašla to žena v Amerike, ktorá neverila, že pôrod musí byť iba zlá a bolestivá skúsenosť. Spolupracovala s pôrodnými profesionálmi a hypnoterapistami a na svete bol Hypnopôrod.

Tak ako to vlastne funguje?

1) Maternica je sval, ak je uvoľnený, tak pracuje hladko.

Môžete si to ľahko vyskúšať – zovrite päsť tak silno, ako len dokážete a pokiaľ je pevno zovretá pokúste sa pohnúť prstami. Je to nepríjemné? Teraz uvoľnite vaše prsty a pohnite nimi. Je to lepšie?

To je podstata Hypnopôrodu! Uvoľnené svaly pracujú hladko.

Takže budúci rodičia sa učia, ako sa uvoľniť a relaxovať počúvaním CD a precvičovať cvičenia každý deň.

2) Ak má telo pracovať hladko a efektívne, potrebuje počas pôrodu veľký prísun kyslíka. Dýchanie, ktoré sa učí na kurzoch Hypnopôrodu zabezpečí, že budúca mamička má dostatok kyslíka, ktorý potrebuje na to, aby zostala uvoľnená. Pôrodné asistentky zbožňujú Hypnopôrodné dýchanie.

3) Počas pôrodu sa v tele uvoľňuje veľa užitočných hormónov, z ktorých najužitočnejšie sú oxytocín a endorfíny.

Endorfíny sú prírodné anestetiká a niektorí uznávaní vedci veria, že endorfíny sú silnejšie a účinnejšie ako samotné morfium. Endorfíny sú uvoľňované mnohými spôsobmi, ktoré sa budúci rodičia sa naučia na kurze.

Oxytocín zas pomáha budúcim mamičkám, aby boli uvoľnené a aby kontrakcie boli jemné, účinné a v mnohých prípadoch bezbolestné. Tieto hormóny sú teda neuveriteľne užitočné pri pôrode a umožňujú jeho jednoduchší priebeh.

Naopak, adrenalín, ktorý sa uvoľňuje vtedy, keď sa bojíme a sme napätý, potláča tieto dobré hormóny a necháva mamičku porodiť svoje ieťatko vo veľmi ťažkej situácií.

Prostredníctvom relaxácie a odstránenia strachu z pôrodu zabránime budúcej mamičke návalu adrenalínu, vďaka čomu sa môže spoliehať na pozitívne hormóny zabezpečujúce ľahší a pohodlnejší pôrod.

Ako môžete pomôcť Vy?

Ako rodičia budúcich rodičov chcete, samozrejme, zabezpečiť, aby bol pôrod príjemná skúsenosť. Ako k tomu môžete prispieť?

• Podporujte budúcu mamičku a budúceho otecka v ich rozhodnutiach a rozprávajte pozitívne o ich nadchádzajúcom pôrode. Pomôžete tak zaistiť, aby sa budúca mamička nebála a nemala v tele počas pôrodu adrenalín.
• Pripomínajte im, akí úžasní rodičia z nich budú.
• Ponúknite budúcej mamičke pomoc s dýchacími cvičeniami a relaxáciami.
• Dajte im všetku vašu lásku a podporu.

Koncepcia a princíp extatického zážitku z pôrodu je pre veľa žien cudzí a nepochopiteľný.

Ich prvou reakciou je smiech či prevracanie očami. S takýmto prístupom sa vôbec nestotožnia, keďže kategoricky vylúčia už jeho prvotnú myšlienku.

Môže byť pôrod vôbec potešujúci? Realita vyzerá tak, že skoro všetci túto udalosť označujú za jednu z najbolestivejších skúseností v živote ženy. Alebo sa mýlim?

Toto je jedna z vecí, ktorá nám bola vštepovaná už od detstva a v ktorej sme boli vychovaní – fakt, že pôrod je bolestivý a treba ho len pretrpieť s nohami hore. Nieje tomu až tak dávno, čo som si ovplyvnená touto strašidelnou predstavou sama chcela zvoliť radšej pôrod sekciou, mysliac si, že je to omnoho elegantnejší spôsob.

Bežná prax je zväčša taká, že ženy, ktoré si pôrody užili, mali krásny, extatický zážitok a pri pôrode svojich detí zažili mnoho krát orgazmy, boli ticho. Hovoriť o takýchto veciach sa všeobecne považuje za zahanbujúce, či dokonca obscénne. Čo myslíte?

Prvým krokom ako zažiť extatický pôrod je Vaše vedomie. 

Je práve najvyšší čas prebudiť sa zo zaužívanej paradigmy, ktorá hovorí, že bez bolesti nemožno dosiahnuť žiaden zisk. Platí to rovnako pre prípad pôrodu, ako aj náš prístup k životu. Preto je načase prevziať zodpovednosť za naše vlastné zážitky, aby sme vedeli vedome vytvoriť to, čo chceme. Podstata programu Extatický Pôrod spočíva v práci samej na sebe, čo sa zákonite pozitívne odzrkadlí aj na našich životoch a celkovej kvalite ich prežívania.

Nasledujúce 3 typy hovoria o tom, ako sa stať vedomejšou v príprave na Váš extatický pôrod:

1. Nová idea o existencii inej alternatívy – Nemám na výber inú možnosť, keď neviem o inej alternatíve. Vašou prvou myšlienkou musí byť odhodlanie otvoriť sa extatickému zážitku z pôrodu. Faktom zostáva, že existujú mnohé ženy, ktoré si dokázali svoju cestu k pôrodu, ako aj samotný pôrod svojho dieťatka naplno užiť. To znamená, že program Extatický Pôrod Vám poskytuje reálnu možnosť, ako to úspešne dosiahnuť.

2. Pretvorte vašu „kultúru“ pôrodu! – Vyrastali sme s vedomím, že pôrod je bolestivý, že treba ísť do nemocnice, kde sa musí pretrpieť, zvládnuť a atď. Táto predstava je ukrytá hlboko v našich mysliach, v našich telách, hlboko v nás.

3. Vedomosti sú skvelé – Vzdelávajte sa v oblasti pôrodu (zase nie moc – častokrát bývame zbytočne preinformovaní) a výberu Vašich pôrodných možností. Sami sa rozhodnite, akým spôsobom budete chcieť rodiť, kde a v koho prítomnosti.

„Intuitívna myseľ je posvätný dar, zatiaľ čo racionálna myseľ je jej verný sluha. Vytvorili sme si spoločnosť, ktorá si váži sluhu a zabudli sme na samotný dar.“

                                                         Albert Einstein

Predstavte si, že ste otvorená myšlienke zažiť extatický pôrod. Ale ako začať? Ako sa možno dobre pripraviť na extatický pôrod?

Kde by ste chceli porodiť? Čo sa vlastne deje pri pôrode? Čo by ste chceli mať počas pôrodu pri sebe? Kto by tam mal byť?

Otázok je mnoho …

Niektoré ženy nevedia prísť na to, ako zosúladiť to, čo je k dispozícií s tým, čo chcú a čo budú cítiť po tom extatickom pôrode. Preto často krát zdvihnú ruky do vzduchu a urobia nejaké tradičné rozhodnutie na základe toho, čo im odporučí väčšina ľudí.

Väčšinou argumentujú tým, že sa dozvedeli alebo dočítali o tom, že ženy v dnešnej dobe veľmi vymýšľajú a pod vplyvom hormónov nie sú pri zmysloch. Pozor! Nikdy tehotnej žene nehovorte, že jej šibe alebo je plná všelijakých hormónov a nie je to ani ona! Verte mi, že to je ona a v skutočnosti ide o jej pravdivejšie ja. Žena sa totiž tehotenstvom a pôrodom mení, ide hlbšie do seba, viacej počúva svoju intuíciu a svoju múdrosť. Veď aj žena, ktorá sa možno trochu odovzdane rozhodne pre tradičnú voľbu, dúfa, že to bude pre ňu to najlepšie.

Iná žena zase príde sebavedome v opätkoch, vybojuje si svoje práva a chce všetko, čo pre seba považuje za dôležité. Chce byť svojim vlastným advokátom a je odhodlaná bojovať za svoje práva, no zabudne na to, že ona sama nebude schopná toto všetko pri pôrode zabezpečovať. Predtým sa však cíti byť silná a je veľmi dobré, že má konkrétnu predstavu o tom, čo chce. No, keď už príde k samotnému pôrodu, bude sa musieť koncentrovať len na seba, na svoje dieťatko a uvoľniť sa. Týmto aktívnejším prístupom možno dosiahnuť lepšie výsledky ako v prípade prvého scenára. Napriek tomu ani táto cesta nevyzerá celkom najlepšie alebo extaticky…

Tretia a najlepšia možnosť hovorí o spojení sa so svojou vnútornou múdrosťou – našou intuíciou a dovoliť jej, nech nás vedie.

Dokonca znie aj oveľa jednoduchšie ako tie predchádzajúce.

Mnohí z nás asi vyrastali v tom vedomí, že múdrosť je v prvom rade mentálna zručnosť, niečo ako inteligencia v kombinácii s určitými skúsenosťami.

Naša vnútorná múdrosť však nie je racionálna záležitosť.

Kľúčom k tomu, aby sme vstúpili do našej vnútornej múdrosti, je práve spojenie sa so svojim vlastným telom, nie mysľou. Naše telo má múdrosť, ktorá je komplexom našej mentálnej a racionálnej múdrosti, našich skúsenosti, ako aj múdrosti našich predkov.

Každá skúsenosť, ktorú ste kedy zažili, každá časť vášho bytia je zapísaná do všetkého, čo je vo vašich bunkách, vo vašom DNA.

Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá, pretože spôsobuje, že sme každý svojím spôsobom úplne jedinečný. Nikdy nikto nechodil vo vašich topánkach a nikto nemá takú istú minulosť ako vy. Nikto nemá rovnaké nádeje, sny, strachy ani myšlienky.

Nikto vám nepovie, ako máte porodiť vaše dieťatko, prípadne ktoré možnosti sú pre vás zaručene správne. Nie sú žiadne správne možnosti, sú len možnosti, ktoré si práve zvolíte.

Vaša vnútorná múdrosť – intuícia je prvým krokom ako zažiť extatický pôrod. 

Dáva vám silu – naviguje vás počas Vášho rozhodovania, kde chcete rodiť, koho chcete mať pri sebe počas vašej pôrodnej skúsenosti a počas materstva takým spôsobom, aby ste sa cítili naozaj dobre.

Jeden zo spôsobov, ako vstúpiť do vašej vnútornej múdrosti, vedie cez venovanie pozornosti svojim pocitom. Pocity sú jazykom tela. Sú to práve pocity, ktoré vás budú viesť každým štádiom pôrodu vášho dieťatka, budú vás nútiť pohybovať sa a stónovať takým spôsobom, ktorý bude pre vás tým najlepším. Pocity predstavujú kľúč k odovzdaniu sa vašej vnútornej ženskej múdrosti.

Vyskúšajte si nasledujúce cvičenie:

Na chvíľu sa zastavte! Zavrite oči a nadýchnite sa! Predstavte si vaše telo a precíťte ho zvnútra. Uvedomte si každý pocit, ktorý pri tom máte! Na pár sekúnd pomaly dýchajte a preciťujte ho! Pomaly presúvajte vašu pozornosť smerom od špičiek na nohách až k temenu hlavy!

Priebeh cvičenia môžu sprevádzať aj fyzické pocity, napríklad stuhnutie svalov – Vaše telo vám hovorí, aby ste sa natiahli, plný močový mechúr – choďte na toaletu Môžete mať aj emocionálne pocity, napríklad príjemný pocit vo vašom bruchu – to znamená, že vnútorný súlad. Ak pociťujete úzkosť, vtedy sa pohybujte opatrne. Skrátka, pocity sú cestou vášho tela, ktoré s vami komunikuje.

Tieto znalosti sú pre vás dostupné v každej chvíli, v každom momente!

“Keď som písala oznámenie o narodení pre všetkých známych znelo asi takto: ” Jerguško – piaty člen našej rodinky, už v deň pôrodu spinká doma v kolíske. Je to naše ‘hypnobábätko’, na svet prišiel v kľude a intimite, bez veľkých bolestí, bez chémie, za zvukov relaxačnej hudby, pri vôni pomaranča, bez kriku a silného tlačenia, vydýchaný maminkou a hlavne za značnej podpory tatinka a úžasnej pôrodnej asistentky. Je to naše zlatíčko, stále spinká a vôbec neplače.”

Čo mi dal hypnopôrodný kurz pred pôrodom.

Ak by som mala v skratke na začiatok zhrnúť, čo mi hypnopôrodný kurz dal, tak na prvom mieste by určite bol pokoj na duši, navrátenie istoty a vymazanie strachu či obáv z  pôrodu.

Okrem toho mi kurz pomohol aj preto, že pár dní pred pôrodom sa nahromadili neočakávané rodinné udalosti, ktoré nám hodne menili plány. Aj vďaka relaxáciám a afirmáciám, ktoré odstraňovali po kúskoch skryté napätie a neistotu, čo nepomohla vykryť ani sila rodiny, sa ma v podstate tieto udalosti dotýkali len okrajovo.

Hypnopôrodnou metódou som sa pripravovala až na moje tretie bábätko a musím povedať, že to bol jednoznačne rozdiel. Poprvýkrát som sa na pôrod neskutočne tešila a dokonca som sa párkrát pristihla pri myšlienke, že ani nechcem aby som ako treťorodička odrodila rýchlo, aby som si mohla užiť všetko to príjemné, čo sme doma s manželom mesiac nacvičovali. Tešila som sa na príjemnú hudbu, na to že ma nikomu nedovolím, aby ma rušil v mojej relaxácii, meditácii a predstavách, na prítomnosť muža, ktorý mi bude oporou, na jeho príjemné masáže, či na vôňu, ktorú som starostlivo vybrala. Tešila som sa tiež na pocit, ktorý zažijem, keď o chvíľku uvidím svoje ďalšie dieťatko, keď si ho priviniem a nepripúšťala som inú možnosť. Takto som si to vysnívala a takto to nakoniec aj bolo. Nebolo tam miesto pre strach a “čo keby”, pretože som vedela aj na základe skúseností z predchádzajúcich pôrodov, že toto sa jednoducho ovplyvniť pri samotnom pôrode z mojej strany nedá inak, ako kľudom. Ostalo mi veriť v seba, svoje telo, silu prírody a  prípadné “čo keby” nechať na moju pôrodnú asistentku a doktora za dverami.

Priebeh môjho (hypno) pôrodu

Silu hypnopôrodnej metódy som pocítila hneď na začiatku, keď ma pôrodné bolesti zastihli cestou domov v aute, hlavou mi začali behať myšlienky či stihneme prísť domov, čo ešte musím stihnúť pobaliť, či sa ako treťorodička dostanem včas do pôrodnice, … Keď som vystúpila z auta, bola som v strese, manžel sa ma stále pýtal, či som si istá, že naozaj rodím, nohy sa mi triasli, cítila som silné nástojčivé tlaky tak v 3 minútových intervaloch a vtedy som si povedala, že presne takto to predsa nechcem. Dala som si teda teplú sprchu, založila sluchátka s relaxačnou hudbou, ľahla som si a ponorila sa do svojho sveta relaxácie a predstáv. Kým som ja bola na svojej pláži a sledovala príliv či rozvíjajúce sa ruže 🙂 môj manžel rozvoňal izbu pomarančom a stlmil svetlá. Občas sme zasrandovali, dávala som mu inštrukcie a on všetko nachystal. Uvaril mi čajík, občas pribehol a dal mi príjemnú masáž. Všetko sa ukľudnilo a tatinko začal konečne vyberať meno pre svojho tretieho syna. Po bolesti zrazu nebolo ani stopy, bezbolestné vlny prichádzali tak po 4 minútach, jedna slabšia a jedna silnejšia. Robili sme si z toho srandu, keď som mu povedala: “Ide vlna” on povedal:”Ja viem slabšia” alebo pozrel na hodinky a povedal :”Silnejšia vlna príde – teraz.” .V kľude som ich predýchavala, cítila som sa uvoľnene, veľmi príjemne a pokojne. Najradšej by som v tejto krásnej intimite ostala donekonečna – len ja, muž môjho života sústredený len na mňa a tretí malý človiečik na ceste. Takto to šlo tri hodinky, potom sme sa  rozhodli predsa len už premiestniť do nemocnice v Rakúsku. 

Hranicu sme prekračovali symbolicky – o pol noci za zvukov slovenskej hymny v podobe gitarového sóla, ktorá hrala práve z rádia.  Celé mi to pripadalo krásne mystické a to mi doávalo silu. Po necelej pol hodinke sme boli na mieste a po príjemnom privítaní mojou pôrodnou asistentkou a krátkej milej komunikácii som sa opäť ponorila do svojho sveta. Vybavovačky a manažment okolo hudby, vône a masáže som nechala na manžela. Ja som len predýchavala a meditovala, poprípade občas, ak som mala chuť, odpovedala na otázky. Vyskúšala som si aj pobyt vo vani, to ma ale začalo vyčerpávať a uberalo mi to na koncentrácii, tak som sa vrátila na súš, pekne do postele. Potom to prišlo, začala som vydýchavať  a pritláčať, popritom som sa pýtala manžela čo už vidí, keď už vyšla hlavička odbehol ešte dokvapkať pomarančovú vôňu. Prvýkrát som mala pocit, že mi bolesť, aj keď som párkrát nejakú pocítila, nezastiera rozum a pôrod môjho bábätka je plne pod mojou kontrolou. Ja som rozhodla kedy si oddýchnuť, kedy pritlačiť a ako dlho či intenzívne, stačilo počúvať svoje telo a nik mi nič nemusel hovoriť. Pôrodná asistentka len jemne v tichosti masírovala hrádzu a raz ma naviedla na zmenu polohy, aby malo bábo viac miesta.

O tri hodinky po príchode do nemocnice som na posteli v pokoji pri tlmených svetlách porodila svojho tretieho syna.Moja skúsenosť s hypnopôrodom

Môj hypnopôrod bol jednoznačne nezabudnuteľný, veľmi príjemný a pokojný zážitok. A to nie len pre mňa, ale aj pre tatinka, ktorý prvýkrát nebol pri pôrode vystresovaný a užíval si ho spolu so mnou a dúfam, že bol príjemný aj pre nášho synčeka.Nebol to  pre mňa nebol úplne bezbebolestný pôrod, aj keď verím tomu, že je to možné.  

Keby som povedala, že som nepocítila počas celého pôrodu žiadnu bolesť, asi by som klamala.  Jednoznačne ale poviem pravdu, že od bolestí pri prvom, u mňa veľmi ťažkom pôrode, keď ma po oxytocíne bolesť a starch ku koncu dve hodiny zhadzovali z nôh a od bolestí pri druhom pôrode, ktorý som predtým považovala za pohodový a menej bolestivý,  tieto bolesti boli na míle vzdialené a hlavne ich bolo podstatne menej. Len ku koncu to boli také silnejšie sťahy, ktoré  mali nádych nepohodlia a trvali len krátko.  To tiež nie je príjemné, ale nebolo to neznesiteľné a nechcelo sa mi pri tom jačať od bolesti, ani to  zo mňa nevycucalo všetku energiu pred tým, ako by ma  nútili vyčerpanú silno tlačiť. Stále mám ale pocit, že keby som mala trošku viac času (o hypnopôrode som sa skutočne dozvedela asi 2 mesiace pred pôrodom)  a kľudu na nácvik,  (čo bolo pri dvoch chalanoch doma niekedy ťažké 🙂  ešte by som čo to vyladila 🙂

Neviem či je to povahou nášho Jerguška, alebo aj samotným pôrodom, ale počas šestonedelia sme ho nepočuli plakať.  Okrem toho  po pôrode som nemala žiadne zranenie a po pár hodinách mi to, že som rodila, pripomínalo len ešte stále dosť veľké brucho a sťahy maternice.Chcem len poradiť maminkám, aby sa nedali odradiť ľudmi, ktorý tomuto spôsobu neveria a budú ich stále zneisťovať a spovedať, aby sa zachytili čo i len na chvíľku o niečo čím im dokážu, že to vlastne nefunguje a že nie každý to dokáže.  Zažila som tri pôrody a viem, že to funguje.