Príbeh druhý: Prvý rok je za nami alebo na tri krále o krok dále 🙂

Je 5.1.2014, pred rokom som o takomto čase ani netušila, že zajtra sa naša slečna narodí. Bola to taká klasická posviatočná sobota,večer som sa v sprche oholila,umyla som si vlasy,veď keby náhodou...inak som sa necítila nejako zvláštne,nechávala som to na drobca,kedy sa mu uráči, ešte som si tak v sprche hovorila,že no dobre,termín som už mala,večer niečo poriešime s drahým,nech sa drobec rozhýbe...

haha,malá dáma nedopriala tatovi žiadne potešenie,lebo ako som si ľahla do postele,pozerala chvíľu telku,zrazu som len zacítila jemné puknutie a slabý tok teplej vody...otočila som sa na drahého,že mi praskla voda,že idem rodiť...pozrel na mňa,že to fakt???si si istá? a ja že jasné 😀 tak som sa pomaly začala chystať,baliť posledné veci,proste pohodka,nie je kam sa náhliť,veď po prasknutí vody stačí prísť do nemocnice do dvoch hodín...hm,to drahý asi nevedel,lebo ten bol nachystaní asu za dve minúty 😀 😀 takže tam potom pekne na mňa čakal,kým som sa nachystala

nemala som žiadne bolesti,žiadne kontrakcie, ešte sme skočili pre moju krstnú do vedľajšej dediny, lebo mala byť moja opora pri pôrode, drahý si nebol istý,či chce byť priamo pri "tom"

do nemocnice sme prišli okolo pol dvanástej večer,asi hodinu a pol po odtečení vody, sestrička začala vypisovať lajstrá a pýtala sa ma na kadejaké otázky, najlepšia bola, že koľko vody mi odtieklo...koľko???to som mala akože ako odmerať?hovorím,že nie veľa,lebo to zachytila vložka a ona: prečo ste mali vložku? ja na to,že pre istotu, že som mala taký zvláštny pocit pri krčku,akoby ma tam pichalo,tak sa zasmiala,že to počuje prvý krát,že niekoho pichalo pri krčku...no a??čo sme všetky cez kopirák,nejaká musí byť výnimočná,nie? 😀 😀 no ale vtedy som sa cítila,ako keby som spadla z jahody,čo vám budem hovoriť,sestričky vedia byť niekedy extra milé,že? no a tak po vypísaní papierov,kedy som jej asi 4-krát vysvetľovala, ako má napísať povolanie môjho muža "ajtý technik" ako IT technik,no jej to stále nešlo do hlavy :-P, ma prišla vyšetriť mladá doktorka, bola milá,zistila,že mám ešte dosť plodovej vody, ktorá mi len po častiach odtekala, následne urobila sono, kde odhadla hmotnosť drobca (takmer sa trafila 🙂 ) a poslala ma na pásy, kde sa žiadne kontrakcie neukázali, takže čakať a že si mám skúsiť pospať...hm,no ok...drahého aj krstnú som poslala domov, že aj tak to bude ešte na dlho...

tak som si ja ležala na pásoch a zrazu prišla ďalšia budúca mamička, u tej to malo celkom rýchly spád, keďže to bolo už jej 7 či 8 dieťa? chvíľu si posedela na stonárni a ako by som povedala,potom ho skoro vypľula 😀 no aj tak nemala na ďalšiu štvrtorodičku, tá už prišla s takými kontrakciami, že jej žiadne predprípravy nestihli urobiť, išla rovno na posteľ, pár krát potlačila a už plakalo ďalšie bábo...tak díky baby,bola som tam prvá a vy takto???ale keď ja budem rodiť štvrté či ôsme dieťa,tiež tam obehnem nejakú prvorodičku,pche 😀

hm,bolo okolo štvrtej ráno a ja stále nič, dr. ma skontrolovala,že mám ešte dosť vody, že ju prepichne, išlo to našťastie prstom,tak žiadna ihla nebola potrebná a aj som sa veľmi pomaly otvárala,ale asi sa jej nechcelo so mnou prplať,tak mi ani nič nedávala na urýchlenie...o šiestej sa menili smeny,prišla ďalšia dr.,na odporúčanie jednej zlatej sestričky,že mám na ňu počkať s pôrodom,že je lepšia ako tá predtým,som teda počkala 😀 okolo ôsmej sa ma dr. opýtala,či to trochu urýchlime a ja že kľudne 😀 to už tam bol aj drahý,aj krstná,tak mi bolo jedno...nasadila mi oxytocín, nejaké antibiotiká a injekciu do zadku,takú parádne teplú 😀

fuuu,potom už boli tie kontrakcie iná káva, čím ďalej, tým silnejšie a silnejšie, normálne som nechápala,čo je to za bolesť a tešila sa na tie minútky bez bolesti...len horšie bolo,že sa to začalo otáčať,dlhšia bolesť,kratší oddych od nej 😀 vtipný moment bol,keď som mala presjť zo vzdychárne na sálu priamo počas kontrakcie,sestrička bola jednoducho srandistka,ledva som vládala dýchať,ako som mala a nie,ešte aj kroky robiť 😀 no ale akosi sme sa tam dostali a ja som si ľahla,dr ma pozrela,že na 3 prsty a ja že a na koľko mám byť,že aspoň na 5 (hahahahahahaha,kokos,nikdy som si nemyslela,že dva prsty trvajú tak dlho 😀 keby ste nevedeli,tak u mňa necelú hodinu  😝)

btw,tie "polohovacie" postele sú aj tak naprd,aj tak som viac ležala ako by som mala,gravitácia mi moc nepomáhala,nabudúce už budem vedieť,už sa nedám len tak odpinkať ako neskúsená prvorodička...ale dr. bola veľmi zlatá,povzbudzovala ma, podporovala, stále mi hovorila,že ešte dve predýchate a už môžete tlačiť,už som sa toho nevedela dočkať, som bola tak odkysličená z toho dýchania, ruky mi tŕpli, nohy mi tŕpli, ešteže mi ho dávali dýchať, inak neviem...

ale poviem vám, môj chlap bol pri mne,aj keď si myslel,že to asi nezvládne,stál pri mne,aj keď neviem,čo robil,ani som ho veľmi nevnímala,ale vnútorne som bola rada,že je tam a vďaka nemu máme fotky nášho malého človiečika v prvých sekundách,ako zo mňa vyšiel 🙂

ale teda späť,konečne dr. zahlásila,že môžem tlačiť,v mojej hlave vybuchol radostný ohňostroj,že hurá,hurá,konečne nemusím dýchať,konečne môžem tlačiť a tak som tlačila...ZLE! 😀 človek by si ani nemyslel,že sa dá tlačiť zle,že? ale dá sa,čo vám poviem,asi moja zlá poloha na posteli,asi to,že kvôli stŕpnutým rukám som si absolútne nemohla pritiahnuť nohy k bruchu a aj keď som sa snažila ako sa dalo,akosi to nešlo...tak mi sestrička pomohla tak,že mi tlačila na bruchu,to si to odnieslo striami,ktoré sa celé tehotenstvo neukázali,no po pôrode zrazu áno...a ešte som mala oši ako angorák,krásne červené,žiaden upír by sa nemusel za ne hanbiť 😀 a tvár a ramená som mala kropkaté od povyskakovanej krvi,haha,vyzerala som asi tak 1000x horšie ako bol samotný pôrod 😀 jaaaaj a zase sestrička srandistka,že tlačte ako na záchode na veľkej potrebe...ehm,potom som si to spätne skúšala,ale asi teda tlačím zle aj na záchode 😀

ach,zasa som odbočila,teda s pomocou sestričky, nástrihu,ktorý som našťastie ani necítila, som vytlačila hlavičku-druhý ohňostroj radosti,juchuchuuuu,hlavička je vonku,už bude slečna o chvíľu na svete (drahý si myslel,že po vete dr.-hlavička je vonku,to bude trvať ešte tak hodinu,našťastie sa prerátal 😀) som s ďalšou kontrakciu vytlačila našu krásnu Izabelku do rúk doktorky 🙂

bola nedeľa, 6.1.2013, 10:25 doobeda 😵

naša malá kuklička 😵

naše malé žieňa mi položili na brucho,kde si ma hneď označkovala-ocikala ma 😀 pohladkala som ju,drahý urobil pár záberov a odniesli ju poutierať a podobne....mrzí ma,že nebolo prvé prisatie ešte na pôrodnej posteli,akosi som si to neuvedomila,nabudúce budem múdrejšia,možno by nám to uľahčilo dojčenie,ale o tom niekedy inokedy 😉

počas toho,ako Belinku upravovali,aby som sa jej na druhý pohľad nezľakla 😀 ma dr. zašívala,kecali sme, hovorila,že som sa trochu natrhla,ale nič strašné,síce ma šila pol hodiny,no asi pedantne,lebo teda našťastie som potom nemala nijaký problém 🙂 potom mi ju doniesli ukázať,drahý spravil zas pár fotiek a odniesli ju preč ( táto praktika mnohých slovenských pôrodníc sa mi veľmi nepáči,ale pravdu povediac,vtedy som bola taká vyčerpaná,že neviem,či by som si užila tie necelé dve hoďky,čo som ešte na sále strávila)...drahý s krstnou odišli tiež,poriadne sa vyspať a mňa rovnako čakal spánok, až kým mi Belinku nedoniesli prvý krát priložiť....

tu už sa ale začína iný príbeh, príbeh mamy a dcéry, príbeh našej rodinky, už nie len nás dvoch ale troch ♥

#magazin #tehotenstvo #test