Ako sa testuje s poukážkami?  Ako to vyzerá v predajni Billa? Majú vždy čerstvý tovar a dostatočné zásoby? Sú ovocie a zelenina chutné? Čo som vykúzlila zo zakúpeného ovocia a zeleniny? A nakoniec hlavná otázka, oplatí sa v Bille kupovať ovocie a zeleninu? Odpovede na tieto otázky zistíte v tomto článku 😉

• Poukážky a čo s nimi...

V jeden pekný pondelok mi kuriér doručil zasielku, v ktorej som našla 6 poukážok v celkovej hodnote 30€ na nákup ovocia a zeleniny v Bille. Testovanie sa mohlo začať. Tu musím napísať, že testovanie s poukážkami je trošku zložitejšie ako keď už dostanete na testovanie konkrétny produkt. Predsa len treba ísť do obchodu, vyberať vhodné produkty, vymyslieť čo s nimi...ale zase na druhej strane, vyberiete si to, čo naozaj využijete 🙂 Osobne sa už asi budem zaujímať iba o testovania konkrétnych produktov, nakoľko v poslednom čase žijem nejako viac hekticky.

• Ako to vyzerá v predajni, nájdem tam vždy všetko?

Do Billy som si to namierila rovno v pondelok po doručení poukážok, no veľmi som nepochodila. Regály poloprázdne, zo slovenského ovocia a zeleniny málo druhov na výber, nakoniec som si vybrala len paradajky. Druhý pokus bol vo štvrtok, deň po začiatku nového akciového letáku. A to už v predajni vyzeralo úplne inak. Ovocie a zelenina podokladané, regály, prepravky a prútené košíky plné. Musím Billu pochváliť, že na prezentácii tovaru si dáva záležať (pokiaľ teda neprídu zákazníci a je po prezentácii, ako vidieť napríklad na banánoch na druhej fotke 😉 ). Billa v našom meste je jedna z tých menších, no väčšinou tam nájdem to, čo potrebujem, akurát ku koncu akciového týždňa je to so zásobením horšie.

• Čerstvosť a chuť ovocia a zeleniny...

Tento odsek je asi o šťastí a subjektívnom pohľade. Tak ako v jednej Bille nájde človek iba perfektné a dokonale čerstvé kúsky ovocia a zeleniny, tak v inej môže odísť znechutený a s prázdnym košíkom.  Ja som trochu postihnutá dokonalosťou 😀 Paradajky musia byť pekné červené (alebo aspoň väčšina v balení) a pevné, uhorky tvrdé, jablká, nektárinky, broskyne bez povrchových škvŕn... No proste toto je moja diagnóza 😀 

V Bille sa dá vybrať (keď je z čoho) 🙂 Počas testovania som mala zlú skúsenosť s balenými nektárinkami Slovenskej Farmy, keď som doma po rozbalení našla jednu už napoly zhnitú.

Preferujem kusovo predávané ovocie a zeleninu, pretože si každý kus môžem poobzerať zo všetkých strán, žiaľ počas prvého testovacieho týždňa mali nektárinky a broskyne len balené po 6 kusov. Broskyne ma však sklamali, tak balené ako aj voľnopredajné, rovnako ako aj hrušky kúpené počas druhého týždňa testovania. Obom by som dopriala trochu dlhší pobyt na strome a ešte viac slniečka, boli tvrdé, chuťovo mdlé a kyslé. Naopak nektárinky boli sladké, pevné, akurát keď som ich krájala, musela som ich orezávať od kôstky, nechceli sa jej pustiť 🙂 Paradajky boli taktiež výborné, voňali ako od babky zo skleníka, tú vôňu si pamätám od detstva. Čučoriedky a ríbezle- výzorovo krásne, chuťovo kyslejšie, oboje skončili spracované, v smoothie a v koláči 🙂 Naše roky pestované plodiny ako zemiaky, mrkva, kukurica, cibuľa, cesnak a cuketa obstáli v teste výborne, boli také, ako sa od nich očakáva 😉 Na melón som natrafila iba na maďarský, poviem to asi tak, že neurazil ale ani neohúril, slabší priemer na toto ročné obdobie. So slivkami bolo treba urobiť rýchly proces, buď ich zjesť alebo použiť do koláča, inak s nimi urobila rýchly proces skaza. Boli tiež kyslejšie, na to,ako rýchlo sa kazili. Banány by slovenské nečakal asi nikto, preto hodnotím krátko- sladké, pevné, chutné. Jabĺčok som vyskúšala viacero druhov dopestovaných na Slovensku, všetky boli chutné, no tieto posledné so slovenskou nálepkou boli fakt TOP! Krásne sfarbené, dužina chrumkavá, chuť príjemne sladko-kyslá, vo vnútri ma nečakalo žiadne prekvapenie vo forme nahnitého jadrovníka. Boli kupované až po ukončení testovania, nakoľko sme boli 4 dni mimo domu a zostala mi ešte jedna poukážka, ktorú som využila na doplnenie zásob ovocia a zeleniny po návrate z mini dovolenky.

Čerstvosť a chuť predávaného ovocia a zeleniny v našej Bille hodnotím tak na 75% pozitívne. Niekedy musím trochu dôkladnejšie pozerať, zobrať do rúk viac balíčkov, aby som našla ten, pre mňa, dokonalý, ale celkovo som spokojná.

• Čo s nakúpeným ovocím a zeleninou?

Priznávam bez mučenia, odkedy chodím do práce, varím minimálne 😀 Iba cez víkendy, aj to len pokiaľ sme doma. Teraz cez leto sme rozbehaní na všetky strany, takže naše využitie ovocia a zeleniny kúpeného v Bille bolo fakt primárne- očistiť, pokrájať a zjesť. 

No podarilo sa aj varenie jeden deň a to zeleninová polievka s mletým mäsom a fašírky z morčacieho mäsa a cukety so zemiakovou kašou.

Polievku som začala osmažením červenej cibule, následne som pridala pomleté morčacie mäso, keď zbledlo pridala som mrazenú zeleninu (áno,som lenivá 😀 ), slovenské zemiaky, ku koncu som pridala strúhanú cuketu na zahustenie.

Fašírky:

Pomleté ovsené vločky, mleté mäso, vajíčka, cesnak, cibuľa, postrúhaná cuketa (šťavu trochu vytlačiť), soľ, korenie, majoránka, všetko zmiešať, obaľovala som v pomletých ovsených vločkách zmiešaných s postrúhaným syrom. Porcia nášho malého chlapa 🙂

Po prvom nákupe som stihla narýchlo zmixovať smoothie z melónu, banánu a slovenských čučoriedok. Na moje prekvapenie, deti všetko vypili, len manžel akosi nedôveroval 😀

• Tak teda ako, oplatí sa nákup ovocia a zeleniny v Bille?

Áno... Aj keď treba si určite pozrieť to, čo kupujeme. Billa má na plagátoch informáciu, že ovocie a zelenina sa kontroluje každé dve hodiny. To potvrdiť neviem, ale často v Bille niekoho z personálu stretnem v tomto oddelení. No stane sa, že už pri nákupe vidím plesnivú paradajku v balení, uhorky v rôznom stave "zrelosti", banány s odtrhnutými koncami... Treba si dávať pozor, ale to nielen v Bille,  aj v iných reťazcoch. Poviem vám pravdu, do Billy som často nechodievala, prišla mi drahá s biednym výberom, no odkedy otvorili túto našu, som tam často, má akurátnu veľkosť, takže tam nestrávim polovicu dňa, poväčšinou tam nájdem to, čo hľadám a odchádzam spokojná. A ešte jedna vec- často ste v príspevkoch riešili to, či slovenské je naozaj slovenské. Toto už je len na svedomí a morálke daného reťazca. Samozrejme radšej kupujem u nás vypestované plodiny, ale keď nie sú, kúpim aj tie dovezené, cena sa nejako radikálne nemení a ako som aj pri testovaní zistila, nie všetko slovenské je aj chutnejšie 😉 

V neposlednom rade chcem poďakovať spoločnosti Billa ako aj Modrému koníku, že som bola medzi vybranými používateľkami a mohla som testovať ovocie a zeleninu. Verím, že sa vám moja recenzia páčila a samozrejme rada odpoviem na akékoľvek ďalšie otázky.

Veronika 🙂

Veľa krát tu vídavam fotky mamičiek, ako prišli domov a tam ich čakalo prekvapenie, ktoré im nachystal novopečený otecko 🙂 Balóniky, transparenty, kytice, darčeky.... U nás to bolo trošku inak, hm, trošku je asi slabé slovo, bola to riadna akcia, aj keď vtedy mi do smiechu veľmi nebolo 😀

Tak sme v nemocnici pobudli tých potrebných 5 dní a konečne prišiel deň, kedy sme mali ísť domov. Juchuu,juchuuu,asi mi dá každá za pravdu, že po ničom inom ste netúžili,len ísť konečne domov, starať sa o svojho drobčeka samé bez múdrych a často rozporuplných rád sestričiek,ktoré vám chcú samozrejme len dobre...ja už som odrátavala sekundy 😉

Bol štvrtok ráno, vizita moja, vizita Belinky, našťastie všetko v poriadku, počkám na prepúšťacie správy a na obed príde drahý pre nás. Volala som mu okolo desiatej so správami v ruke a nedvíhal, o chvíľu prišla sms: Mám poradu, zavolám ti neskôr. No ok,tak som teda čakala a čakala,asi po hodine som volala zase a nič...

Zrazu sa vo dverách zjavila moja krstná, čomu som sa vôbec nedivila, lebo kedysi robila sestričku, tak ma chodila pozrieť na izbu. Ešte jej hovorím, že jej,super,aj ty si pre mňa prišla? A ona: nezľakni sa,ale Miškovi sa niečo stalo. Ako išiel ráno po schodoch, šmykol sa a spadol na chrbát.... Ja oči vypleštené a hneď,že čo je s ním...

(pred rokom bol o takomto čase sneh,poriadne mrzlo,tak sa ani nečudujem,bývali sme v dome po mojom dedkovi a viedlo tam asi 6 schodov, ktoré dosť ľahko namŕzali a môj chlap, rodený mešťan a dedinského života neznalý chlap, to akosi neodhadol a ujo,ktorý tam býval s nami schody nestihol posypať a bolo...)

Tak mi krstná rozpovedala,ako to bolo, že Miško išiel do roboty,už bol pri aute ale ešte sa pre niečo vracal dnu a ako išiel von,šmykol sa. Zostal ležať pod schodami a len ručal (doslova mi to bolo takto opísané). Moja mama a krstná niečo započuli,no najskôr si mysleli,že to ujo opäť dostal epileptický záchvat,no ten sa zrazu zjavil v kuchyni,že Miško leží vonku na zemi a nemôže sa pohnúť. Mojej mame by sa isto krvi nedorezali,ona všetko dosť prežíva a isto ani krstnej to nebolo jedno, takže pekne zavolali záchranku, jeho medzitým nejako dopravili dnu, záchranka prišla, odviezli do nemocnice na pohotovosť a krstná s ním od rána behala po RTG a zas na úrazovku a zas na RTG,všade sa samozrejme čakalo,jak keby zadarmo dávali...Pointa toho,že mi drahý nezdvihol telefón bola samozrejme v tom,že mu zakázali mi čokoľvek povedať,aby som sa nezľakla a podobne (ja som inak chladná hlava,takže súdili asi podľa seba,lebo ako mi to krstná povedala,zaujímalo ma akurát to,či žije a čo je s ním som riešila až potom)

Hm,príbeh som si vypočula a čo teraz? Zavolala som sestričku, či by som Belinku mohla ešte nechať na novorodeneckom,ja som sa obliekla a išla s krstnou za tým našim lazarom. Chúďa naše malé, 5 dní malo a už bolo odložené ☹ "Šťastie" bolo,že som ešte nedojčila,tak o nasýtenie našej dcérky som sa starať nemusela, sestričky vyriešili.

Naozaj som rada,že som bola po pôrode tak rýchlo fyzicky v poriadku, lebo keby som za tým mojim nešťastným chlapom mala ísť ešte v bolestiach,tak by som ho tam asi aj vyfackala. On mi totižto rád robí takéto prekvapká 😀 Už som si veľakrát myslela,že ma ničím neprekvapí,ale toto bolo úplne že najprekvapujúcejšie prekvapenie. Och, chudák,ležal tam na vozíku,pomaly sa ani otočiť nemohol, z úrazovky ho zas poslali na RTG a ako som vedľa neho sedela a čakala,tak na mňa doľahli popôrodné hormóny a plakala som a nadávala mu,že prečo zrovna on sa musel vytrieť na schodoch, prečo zrovna dnes, veď mal pre nás prísť a či musí všetko pokaziť,ja som sa tešila domov a on mi toto urobí a podobne...viem,že som mala byť šťastná,že žije,že sa môže ako tak hýbať a neviem čo,ale vtedy som to nedokázala,doľahlo to na mňa,chcela som obyčajný odchod z nemocnice domov,kde budeme spolu a takto to dopadlo...som tam pri ňom vyzerala asi biednejšie ako on 😀

Až okolo druhej či tretej sme sa konečne dovybavovali, nakoniec sa mu podarilo aj postaviť, dostal nejaké injekcie, verdikt znel nalomená kostrč, vďakabohu žiadne zlomeminy chrbtice, len nejaké obrazeniny...počkal nás teda na úrazovke,ja som išla pre Belinku a prišiel pre nás krstnej priateľ.

Domov sme namiesto na obed prišli až po štvrtej poobede, tam ma ešte k tomu vytočila moja mama, poviem vám, na jeden deň toho bolo na mňa dosť...bola som rada,keď bol večer a boli sme konečne sami traja v izbe, všade kľud 🙂

Malo to aj jedno plus, že drahý bol mesiac na PNke a tak mi pomáhal či cez deň či v noci, keďže naše žieňa občas ťahalo nočnú od jednej do tretej a tak podobne 🙂 Myslím, že aj tréning hojdania Belinky na rukách prospel drahého chrbtici 😀

Koniec dobrý,všetko dobré,držte palce,nech už takéto prekvapenia nezažívam a nabudúce aby bol návrat domov o niečo veselší 🙂

Je 5.1.2014, pred rokom som o takomto čase ani netušila, že zajtra sa naša slečna narodí. Bola to taká klasická posviatočná sobota,večer som sa v sprche oholila,umyla som si vlasy,veď keby náhodou...inak som sa necítila nejako zvláštne,nechávala som to na drobca,kedy sa mu uráči, ešte som si tak v sprche hovorila,že no dobre,termín som už mala,večer niečo poriešime s drahým,nech sa drobec rozhýbe...

haha,malá dáma nedopriala tatovi žiadne potešenie,lebo ako som si ľahla do postele,pozerala chvíľu telku,zrazu som len zacítila jemné puknutie a slabý tok teplej vody...otočila som sa na drahého,že mi praskla voda,že idem rodiť...pozrel na mňa,že to fakt???si si istá? a ja že jasné 😀 tak som sa pomaly začala chystať,baliť posledné veci,proste pohodka,nie je kam sa náhliť,veď po prasknutí vody stačí prísť do nemocnice do dvoch hodín...hm,to drahý asi nevedel,lebo ten bol nachystaní asu za dve minúty 😀 😀 takže tam potom pekne na mňa čakal,kým som sa nachystala

nemala som žiadne bolesti,žiadne kontrakcie, ešte sme skočili pre moju krstnú do vedľajšej dediny, lebo mala byť moja opora pri pôrode, drahý si nebol istý,či chce byť priamo pri "tom"

do nemocnice sme prišli okolo pol dvanástej večer,asi hodinu a pol po odtečení vody, sestrička začala vypisovať lajstrá a pýtala sa ma na kadejaké otázky, najlepšia bola, že koľko vody mi odtieklo...koľko???to som mala akože ako odmerať?hovorím,že nie veľa,lebo to zachytila vložka a ona: prečo ste mali vložku? ja na to,že pre istotu, že som mala taký zvláštny pocit pri krčku,akoby ma tam pichalo,tak sa zasmiala,že to počuje prvý krát,že niekoho pichalo pri krčku...no a??čo sme všetky cez kopirák,nejaká musí byť výnimočná,nie? 😀 😀 no ale vtedy som sa cítila,ako keby som spadla z jahody,čo vám budem hovoriť,sestričky vedia byť niekedy extra milé,že? no a tak po vypísaní papierov,kedy som jej asi 4-krát vysvetľovala, ako má napísať povolanie môjho muža "ajtý technik" ako IT technik,no jej to stále nešlo do hlavy :-P, ma prišla vyšetriť mladá doktorka, bola milá,zistila,že mám ešte dosť plodovej vody, ktorá mi len po častiach odtekala, následne urobila sono, kde odhadla hmotnosť drobca (takmer sa trafila 🙂 ) a poslala ma na pásy, kde sa žiadne kontrakcie neukázali, takže čakať a že si mám skúsiť pospať...hm,no ok...drahého aj krstnú som poslala domov, že aj tak to bude ešte na dlho...

tak som si ja ležala na pásoch a zrazu prišla ďalšia budúca mamička, u tej to malo celkom rýchly spád, keďže to bolo už jej 7 či 8 dieťa? chvíľu si posedela na stonárni a ako by som povedala,potom ho skoro vypľula 😀 no aj tak nemala na ďalšiu štvrtorodičku, tá už prišla s takými kontrakciami, že jej žiadne predprípravy nestihli urobiť, išla rovno na posteľ, pár krát potlačila a už plakalo ďalšie bábo...tak díky baby,bola som tam prvá a vy takto???ale keď ja budem rodiť štvrté či ôsme dieťa,tiež tam obehnem nejakú prvorodičku,pche 😀

hm,bolo okolo štvrtej ráno a ja stále nič, dr. ma skontrolovala,že mám ešte dosť vody, že ju prepichne, išlo to našťastie prstom,tak žiadna ihla nebola potrebná a aj som sa veľmi pomaly otvárala,ale asi sa jej nechcelo so mnou prplať,tak mi ani nič nedávala na urýchlenie...o šiestej sa menili smeny,prišla ďalšia dr.,na odporúčanie jednej zlatej sestričky,že mám na ňu počkať s pôrodom,že je lepšia ako tá predtým,som teda počkala 😀 okolo ôsmej sa ma dr. opýtala,či to trochu urýchlime a ja že kľudne 😀 to už tam bol aj drahý,aj krstná,tak mi bolo jedno...nasadila mi oxytocín, nejaké antibiotiká a injekciu do zadku,takú parádne teplú 😀

fuuu,potom už boli tie kontrakcie iná káva, čím ďalej, tým silnejšie a silnejšie, normálne som nechápala,čo je to za bolesť a tešila sa na tie minútky bez bolesti...len horšie bolo,že sa to začalo otáčať,dlhšia bolesť,kratší oddych od nej 😀 vtipný moment bol,keď som mala presjť zo vzdychárne na sálu priamo počas kontrakcie,sestrička bola jednoducho srandistka,ledva som vládala dýchať,ako som mala a nie,ešte aj kroky robiť 😀 no ale akosi sme sa tam dostali a ja som si ľahla,dr ma pozrela,že na 3 prsty a ja že a na koľko mám byť,že aspoň na 5 (hahahahahahaha,kokos,nikdy som si nemyslela,že dva prsty trvajú tak dlho 😀 keby ste nevedeli,tak u mňa necelú hodinu  😝)

btw,tie "polohovacie" postele sú aj tak naprd,aj tak som viac ležala ako by som mala,gravitácia mi moc nepomáhala,nabudúce už budem vedieť,už sa nedám len tak odpinkať ako neskúsená prvorodička...ale dr. bola veľmi zlatá,povzbudzovala ma, podporovala, stále mi hovorila,že ešte dve predýchate a už môžete tlačiť,už som sa toho nevedela dočkať, som bola tak odkysličená z toho dýchania, ruky mi tŕpli, nohy mi tŕpli, ešteže mi ho dávali dýchať, inak neviem...

ale poviem vám, môj chlap bol pri mne,aj keď si myslel,že to asi nezvládne,stál pri mne,aj keď neviem,čo robil,ani som ho veľmi nevnímala,ale vnútorne som bola rada,že je tam a vďaka nemu máme fotky nášho malého človiečika v prvých sekundách,ako zo mňa vyšiel 🙂

ale teda späť,konečne dr. zahlásila,že môžem tlačiť,v mojej hlave vybuchol radostný ohňostroj,že hurá,hurá,konečne nemusím dýchať,konečne môžem tlačiť a tak som tlačila...ZLE! 😀 človek by si ani nemyslel,že sa dá tlačiť zle,že? ale dá sa,čo vám poviem,asi moja zlá poloha na posteli,asi to,že kvôli stŕpnutým rukám som si absolútne nemohla pritiahnuť nohy k bruchu a aj keď som sa snažila ako sa dalo,akosi to nešlo...tak mi sestrička pomohla tak,že mi tlačila na bruchu,to si to odnieslo striami,ktoré sa celé tehotenstvo neukázali,no po pôrode zrazu áno...a ešte som mala oši ako angorák,krásne červené,žiaden upír by sa nemusel za ne hanbiť 😀 a tvár a ramená som mala kropkaté od povyskakovanej krvi,haha,vyzerala som asi tak 1000x horšie ako bol samotný pôrod 😀 jaaaaj a zase sestrička srandistka,že tlačte ako na záchode na veľkej potrebe...ehm,potom som si to spätne skúšala,ale asi teda tlačím zle aj na záchode 😀

ach,zasa som odbočila,teda s pomocou sestričky, nástrihu,ktorý som našťastie ani necítila, som vytlačila hlavičku-druhý ohňostroj radosti,juchuchuuuu,hlavička je vonku,už bude slečna o chvíľu na svete (drahý si myslel,že po vete dr.-hlavička je vonku,to bude trvať ešte tak hodinu,našťastie sa prerátal 😀) som s ďalšou kontrakciu vytlačila našu krásnu Izabelku do rúk doktorky 🙂

bola nedeľa, 6.1.2013, 10:25 doobeda 😵

naša malá kuklička 😵

naše malé žieňa mi položili na brucho,kde si ma hneď označkovala-ocikala ma 😀 pohladkala som ju,drahý urobil pár záberov a odniesli ju poutierať a podobne....mrzí ma,že nebolo prvé prisatie ešte na pôrodnej posteli,akosi som si to neuvedomila,nabudúce budem múdrejšia,možno by nám to uľahčilo dojčenie,ale o tom niekedy inokedy 😉

počas toho,ako Belinku upravovali,aby som sa jej na druhý pohľad nezľakla 😀 ma dr. zašívala,kecali sme, hovorila,že som sa trochu natrhla,ale nič strašné,síce ma šila pol hodiny,no asi pedantne,lebo teda našťastie som potom nemala nijaký problém 🙂 potom mi ju doniesli ukázať,drahý spravil zas pár fotiek a odniesli ju preč ( táto praktika mnohých slovenských pôrodníc sa mi veľmi nepáči,ale pravdu povediac,vtedy som bola taká vyčerpaná,že neviem,či by som si užila tie necelé dve hoďky,čo som ešte na sále strávila)...drahý s krstnou odišli tiež,poriadne sa vyspať a mňa rovnako čakal spánok, až kým mi Belinku nedoniesli prvý krát priložiť....

tu už sa ale začína iný príbeh, príbeh mamy a dcéry, príbeh našej rodinky, už nie len nás dvoch ale troch ♥

Takto pred rokom som ráno vstala a keďže sme sa snažili o mimčo,urobila som si test. Pre istotu. Vydávala sa moja kamarátka a chystala som sa na hostinu, tak či si môžem čosi aj vypiť 😝 . Takže klasika,vycikať do pohárika, otvoriť test, namočiť, vytiahnuť a nechať postáť daný čas...po jeho uplynutí som pozrela na test a nikde nič :-/  Neviem síce prečo,ale test som nevyhodila, nechala som ho na poličke v kúpeľni (vnútorný pocit číslo jeden 😉 )

Odišla som z domu, išla som k dedkovi, navariť mu, upratať, poobede kuk na obrad do kostola, návšteva u tety, večer smer hostina. Zábava bola skvelá, len piť som pila tak decentne (vnútorný pocit číslo dva 😉 ), za celú noc asi dva poháriky bieleho. Spať som zostala u tety, keďže svadba bola mimo môjho bydliska.

Domov som sa dostala v nedeľu niekedy poobede. Išla som do kúpeľne, na test som aj zabudla no keď som ho tam zbadala, chytila som ho, že ho vyhodím. Pozrela som naň a neverila som vlastným očiam- na teste bol slabunký duch. Naozaj slabunký,takmer neviditeľný, ale bol! Polovičke som nepovedala nič, predsa len, čo ak je to len omyl, nech nesmútime obaja. Test som si odložila s tým,že v pondelok ráno si urobím ďalší.

Pondelok ráno a ja opäť cikám do pohárika s miernou nervozitou, ako to teda vlastne je. Nevedela som, čo si mám myslieť, pretože som už vyše týždňa mierne špinila. Na moje prekvapenie čiarka na teste už bola viditeľná aj za mokra, nie len po uschnutí 🙂

(spodný zo soboty, vrchný z pondelka 🙂 )

Zavolala som svojmu gyn, že čo ako, čo budeme robiť. Povedal, nech prídem, že mi predpíše Utrogestan, ak "tam" niečo bude, tak sa to udrží, ak nie, tak sa mi len trochu oddiali menštruácia. Nebral mi ani krv, nerobil ani sono (čo by aj tak bolo zbytočné), čakali sme, čo z toho bude 🙂 Ukázať som sa mala, keď budem doberať tabletky.

Ja som samozrejme ďalej testovala a vznikla z toho takáto zbierka:

26.4. už bola čiarka krásne viditeľná a prišiel čas oznámiť to aj budúcemu oteckovi 😉 Hmm,počítačový maniak, ako mu to originálne povedať? Vstala som oveľa skôr ako on, tak som sa trošku pohrala s fotkou a na obrazovke ho ako pozadie čakalo toto:

Keď sa zobudil, kukol na PC (asi sa divil, prečo je zapnutý 😀 ) a prišiel za mnou, že či fakt a ja že fakt 😉 Žiadne ovácie sa nekonali, my sme takí zvláštni, že nič nejako neoslavujeme, proste sme sa len tak vnútorne spolu tešili, objímali a usmievali sa na seba, že z nás budú rodičia 🙂

Rok rýchlo ubehol, preto som sa rozhodla si takto zaspomínať a článkom si uchovať svoje spomienky na dobu, keď už budem senilná a na nič z tohto si pamätať nebudem 😀

Rovnako chcem dať nádej všetkým snažilkám, že nikdy nie je nič stratené, ja som mala ovuláciu až na 21DC, špinila som, ale predsa to naše mimi teraz spinká v postieľke 😉

A tiež chcem takto zablahoželať @danulicek k prvému výročiu manželstva, nech sa stále ľúbia ako koníky a nech ich Tomáško nenapína a už príde 😉