TOTE HNEVY

Celé moje okolie mi vypisuje, že čo sa to deje, že sú takí nasraní, depresívni, že majú chuť odkusovať ľuďom hlavy, vybuchovať a biť sa...

Nuž, ta čo by sa dialo?
Už minule som spomínala, že sme sa ocitli v temnej fáze roka.
Presne v totej, v ktorej sú ženy každý mesiac na dva týždne a kávičkujú si v pekle.
Akurát že teraz si tam pobudneme šicke, vrátane chlopoch a budeme piť totu kavej ešte tak zo štyri mesiace...
To žeby človek nezapomnul, že za svätožiaru má aj rohy a že s ničím sa to nemá bars preháňať, ani so slunkom a svetlom, bo ťa speče.
To všeckým teraz tak požehnane hrabe.
Ne si sám, neboj sa.
Aj mne hrabe, aj môjmu chlopovi, aj dzecom a ešte aj kocúrovi...
A to s totými stavmi ty neurobíš nič.
Nič.
S tým sa proste musíš len zžiť, tak jak sa zžívajú aj tote stromy a vtáčky v prírode.

"A to sa akože mám zžiť aj s tým hnevom a výbuchmi?"
"No môj ty bože! Ta a čo by si sa nemohla zžiť aj s hnevom aj s výbuchmi konečne?"
"No, lebo to tým druhým ubližuje! Prečo by som mala ja druhým ubližovať? Vrieskať po nich!"

A doma sme...
Tu sa ešte furt jehá v nastavení "tí druhí", hejže...
Tým druhým ubližujem a vtedy som ja tá vinná, ja ten netvor, ja tá najhoršia, a oni sú úbohé biedne obete.
A druhé nastavenie je: Tí druhí ubližujú mne a vtedy sú oni tí vinní, oni tí netvori, oni tí najhorší, a ja som úbohá biedna obeť.
A dze do rici je dajaký tvorca?
Dze?
Dze do rici je toto, že ja ubližujem sebe, keď sa nenávidím za svoje prejavy hnevu, alebo za potláčanie hnevu?
A učíš to ešte aj dzeci...
Hnev má grády a ty to všecko tiskaš dnuka do bunkoch, bo ti zakázali sa hnevať...
A jak príde tota chvíľa, keď to už viac neni kde zatlačiť, ta vtedy tanere z kredenca vyletujú...
Dokolečka dokola...

Znaš, ono s tým hnevom je to taký bludný, začarovaný kruh.
Jeho začiatok je dakde tam, kde bola na hnev uvalená aj tota slávna nálepka "HRIECH".
A jak je toto čudo dakde nalepené, ta už je to v rici všecko, bo nechceš byť za zlého...
A tak je to aj v totej časti ezoterickej spoločnosti, ktorá chce vibrovať len dakde na nebesko-anjelskych frekvencioch, vysoko nad oblakmi...
Tam máš tiež do bludu predsudkoch a kadejakého glupstva vyčanelovaného...
Tam tiež je grupa, čo chce len súznieť, len poletovať v totých výšinoch a tam z teho vrchu ti bude vypisovať návody, že jak máš dostať pod kontrolu hnev.
Toten hnev, ktorý je dakde dolu, kde oni z totých výškoch ani nedovidia.
A že vraj aj bars nízko vibruje.
Hej? Bars nízko vibruje? Abo sce ľem bars vysoko povyľetovali?

Jak može dakto spisovať postupy, že jak máš dostať pod kontrolu Krakena z hlbín, keď sa za teho svätého Igoša nespustia o kus nižšie...
Sa boja, že ich zožere, abo čo...
Ta šak svetla majú v sebe teľo, že to zaraz celú galaxiu povyčisťuje aj nabije, ale už po tom čarnom lese sa boja chodiť...
Už im hady a patkaňe vadia.
Už do svojej temnej jaskyne sa nejdú pokukať...
Do teho temného mora s príšerami ich to tiež dajak fest netiska...
Do totej šalenej hĺbky, do tmy a tlaku naj sa trepú len "temní čarodejníci", hejže...
Temní...
To je tiež taká nálepka z nasratosti.
A znate prečo?
Bo totým "temným" stačí baterka...
Baterka...
Netreba im šalené vysokovibračné, oslňujúce gama reflektory, žeby sa neposrali od strachu...
A aj tebe stačí tota malá baterka.
Stačí, že aspoň kus pokukaš na teho svojho krakena.
Že máš gule byť aj toten hnevlivý netvor.
Že sleduješ tote svoje výbuchy.
Bo jak si ich nedovolíš prežiť, ta jak si na nich chceš posvietiť?
Jak s nimi chceš pracovať, keď ich nevidíš?

Není problém z dakeho dostať vonkaj hnev.
Vesmír už zna jak na teba, jak na tvojho chlopa, jak na pápeža a keľo ubrať svetla, žeby ti rohy vyšli spoza svätožiary...
On nemá problém poslať tvoje dzecko so sudokremom, naj ti čerstvo umyté okno počape...
Nemá problém poslať kocúra, naj sa ti vyriga do nových papučoch...
Problém je, že hnev má nálepku a že tota nálepka ti ho natlakuje tak hlboko, že už potom totu beštiu nechceš vidieť ani cítiť, bo už tanere z kredenca vyhadzuje a začínaš sa jej báť.
Zato ani tota ezo elita, ani preblahoslavená elita sa tam nechce kukať.
Nechce sa kukať nato, čo to tam všecko natiskala...
Ona to vlastne ani nemá...
To máš len ty!
To len ty máš problém, ktorý musíš riešiť.

Ne, neboj sa.
Nemáš problém.
Hnev musí mať grády až z pekla, žeby si si vedel nastaviť hranice, žeby si odhodil tote podžubané predsudky, žeby si sa obliekol a učesal jak ty chceš, žeby si znal zarevať:

"Vyserte si šicke oči!"

Deti sa vedia nasrať jak Hulk, zvieratá sa vedia nasrať, jak Godzilla, ber si príklad...
Celá matka príroda sa vie nasrať tak, že plano kukať potom na to.
Nakop boxerský mech, nakop matrac, búchaj do podložky a dovoľ to aj deťom...
Dakto tancuje, dakto si poriadne zap*čuje (moja jedinečnosť teraz ťahá až z päty), dakto predýchava, jak pri pôrode...
Dakto vrčí, dakto vreští, dakto treska s dverami...
Kukaj sa na toto všecko.
Vnímaj tote vibrácie v tele, v paľcoch...
Precíť si to.

Toto je tvoj vnútorný Avenger a jak sa s ním zžiješ, ta ti jedného krásneho dňa zachráni prdel...

Trimte sa...