MENEJ HODNOTNÁ PRÁCA NEEXISTUJE...

Neni týždňa...
Neni týždňa, žeby v daktorej ženskej skupine nevykukol príspevok typu:

"Môžem sa aj zodrať, ale môj muž si aj tak nikdy nevšimne, čo všetko robím v domácnosti a popri deťoch!
Nepomôže mi...
Nevidí to, neváži si to, neocení to, nikdy ma nepochváli.
Neuzná, že aj keď nechodím do práce, alebo nezarábam toľko čo on, tak robím niečo hodnotné."

A máš pravdu, žena.
Máš stopercentnú pravdu 👍
Môžeš sa kľudne aj zodrať, môžeš sa pred ním kľudne aj obesiť na prvom kandelábri, ale jediný, kto tu neuznáva tvoju robotu, si ty sama.

Ó môj ty bože! Že, jaká trápna a otrepaná fráza, hejže...

Ale, šak sa kukni na seba, že čo ty stváraš!
Žobreš, jak žebrák.
Nastavuješ ruku, plačeš, zlostíš sa, poukazuješ na to, jaká si zmorená, ubolená, zničená a nikto si tú tvoju obrovskú obetu neváži...
Nikto to nevidí...
Šak sa už na mňa konečne kuknite!
Halóóó!
Tu som!
Do p*če tu, aj s takým posratým životom!

A ešte sa hoď o zem...

Žena...
Vieš, že jak sa chodí okolo žebrákov?
Ta širokým oblúkom.
Širokým oblúkom.
A každý okoloidúci, radšej odvráti zrak.
Nechcú ich vidieť, nechcú ich počuť.
Chceš almužnu?
Chceš fľusanec uznania od svojho chlopa?
Dumáš, že ťa to z tých kolien zdvihne?
Z kolien...
Lebo, ty nestojíš v živote.
Ty kľačíš.
Ty si menej.
Ty si LEN.
A tam dolu, ťa nezatlačil tvoj chlop.
Tam dolu, si si kľakla ty.
Kľakla si pod ťarchou všeckého toho nákladu, ktorý si na seba naložila.
A jak si raz kľakneš, ta všetci začnú po tebe šľapať.
Nebudú ti pomáhať.
Prečo by aj mali?
Šak to je tvoj náklad.
Tvoja obeta.
A ešte ti aj doložia!
Špinavé bagandže si o teba akurát obtrú, lebo ty si tam LEN na to.
Takto to máš nastavené v hlave.
To v tvojej hlave beží, posvätná "LEN" mantra:

Šak umývam LEN osraté zadky deťom, šak umývam LEN osraté nočníky, LEN osratý hajzel, LEN špinavé umývadlá, LEN špinavú vaňu, LEN špinavé zrkadlá, LEN špinavé riady, LEN špinavé prádlo, LEN špinavú podlahu, LEN špinavé okná...
Špina, špina, špina...
Robím LEN obyčajnú, špinavú prácu...
A zadarmo.
Varíš?
Servíruješ jedlo?
Spratuješ taniere zo stola do myčky?
Vykladáš myčku?
Chodíš na nákupy?
Vykladáš nákupy?
Chystáš deti do školy, škôlky, robíš s nimi úlohy?
Vybavuješ lekárov?
Riešiš topánky, vetrovky, posteľné prádlo, krúžky?
Čo darčeky? Čo Vianoce a oslavy?
Nože si podopisuj toten zbytok, čo máš naložený na chrbte a dlho, predlho sa na to pozeraj.
Čo deti?
Koľko hodín denne si s nimi sama?
Jakých všeckých možných démonov, už z teba stihli vytiahnuť na svetlo sveta?
Jaký je to tlak?
Je to príjemné?
A jak na teba, ako na matku tlačí okolie?
Nemala by si ešte viac pridať?
Nemala by si ešte viac schudnúť?
Nemala by si rovno skapať za pochodu?

Od narodenia tvojho prvého potomka, až po toho posledného, nemáš plnohodnotný spánok, žena...
Nemáš plnohodnotný spánok!!!
A to sa neráta na mesiace.
To sa ráta na roky!
Roky neplnohodnotného, permanentne prerušovaného spánku...
Vieš, jaké všecky možné zdravotné sračky, ti v živote dokáže pospúšťať tento jeden faktor?
Dokedy tam budeš mať to LEN?

Keď tvoj chlop ide raz za týždeň vyondiť smeti do smetiaka, abo zmyje podlahu, ta si hnedkaj skladá oslavné ódy!
Ave JA!
Ja som vyniesol!
On nemá problém si udeliť aj vyznamenanie za zásluhy o výstavbu štátu!
Jak ho chytí sopeľ, ta nemá problém okamžite zaľahnúť aj na tri dni.
A teba to vytočí, pravda?
Ci Boha a jak!
A vieš prečo?
Lebo, ty si to tam nedáš.
Nedáš si to tam sama, chceš žeby ti to dali druhí.

Tam si sama zaves totu medailu na krk, moja zlatá!
Až po Matku Zem sa sama sebe pokloň, zdvihni tote špinavé spotené ponožky, zdvihni tote osraté trenírky, zdvihni smeti a všecky tie hovná a postav ich na rovnakú hodnotovú priečku, na jakú si postavila aj svojho chlopa a jeho peneži.

Hovná sú do p*če posvätné!
Špina je posvätná!
Lotos sa na svetlo sveta vyondí z bahna!
Z bahna!
Tam, v totej posvätnej špine a prachu, je zadupaná hodnota všetkej tvojej špinavej práce.

Zdvihni ju.
Až vtedy si ťa začne vážiť aj tvoj chlop, aj všetci naokolo.
Až vtedy priložia ruku k dielu, pretože už nebudeš žobrákom...

Trimte sa 😁🥰😍