Keď sme boli ešte mínus, skladal otec s mamou mítus.
Aké mená nám dať, ako nás budú volať.
Čas ten letel nastal deň, mama bledá, z otca tieň,
Letia s nami kamsi preč , o chvíľu už vidíme svet.
Mama kričí: " Pošli zvesti už ich máme ratolesti "
No vidíte nie sme chlapy aj cez chúťky ocinka,
aj mená nám pekné dali TEREZKA a LUCINKA.
Začni písať komentár...