,,Babka, som unavená, tak unavená z tohto života..."

,,Vezmi svoju únavu, dcéra moja a oviň ju okolo seba.
Ako prikrývku v chladných zimných mesiacoch.
Únava prichádza, aby si urobila hniezdo, aby ťa priviedla k pohodlnému oblečeniu, aby si sa ponorila do jej teplého objatia.
Pozýva ťa, aby si zostala vo svojom vnútri.
Bez sily, bez myšlienok, bez činov.
Ako sneh, ktorý pokrýva všetko, aby zjemnil svet, stlmil ho, chránil pred hlukom.
Prijmi vločky svojej únavy a nechaj sa nimi úplne prikryť."

,,Mohla by som zomrieť a byť tým pochovaná..."

,,Namiesto toho sa znovuzrodíš.
Ako semienko v zemi.
Nebráň sa svojej únave, neodmietaj ju tisíckami činov, tisíckami úmyslov, tisíckami pocitov viny.
Chce ťa len chytiť za ruku a priviesť ťa k tomu, aby si sa ponorila do prázdnoty.
Práve tam, kde sídli zdroj každej vnútornej sily. Učia nás byť silnými tak, že budeme všetkému odolávať.
Ale skutoční hrdinovia sa rodia v odovzdaní sa."

,,Bojím sa, babička. Čo ak ma zničí únava?"

,,Dcéra moja, nebojíš sa únavy, ale straty kontroly nad sebou samou.
Nastal čas, aby si sa odovzdala životu.
A splodila spolu s ním tie najúžasnejšie deti: plody svojej duše!" .... Elena Bernabè