trinka
13. okt 2019
227 

Náročný bezlepkáč

Áno, áno - hlásim sa - ja som ten nešťastný a nikdy nezmierený s diagnózou bezlepkáč. Celý život som mala trampoty so žalúdkom, nechutenstvo, nikdy som nemohla pribrať, až to vyvrcholilo pred piatimi rokmi kolapsom a hemoragickou gastritídou. A moje: "Je to len črevna chrípka..." na nikoho už nezaberalo. Primárka ma presvedčila na gastroskopiu a diagnóza znela: Celiakia! Lekárka sa vyjdarila vtedy hrozivo. "Črevo máte úplne zničené - veď vy ste ju museli mať dlhé roky!" V mojej hlave znela zmes nadávok... NDR ... moja obľúbena (no do r**i) . A začal boj. Áno BOJ! Prečo? Aj za normálnych okolností som náročný stravník... 

Dievčence a žienky, ak sa dá varte svojim deťom, pečte im, nekupujte polotovary, mrazené, ak to nie je naozaj nutné. Píšem to preto, lebo aj keď si moju mamku vážim, ona v kuchyni veľmi nepobrala a ja som dnes tam, kde som. 

Po diagnóze a úvodnom zhrození, v čom všetkom je vlastne lepok a čo ja nemôžem, nastal boj. Chudák môj manžel to prežíval a testoval so mnou. Mnohí známi vás radi odbijú: veď raz za čas môžeš, nič sa ti nestane... Moje naposledy "raz za čas" skončilo akútnou gastritidou v nemocnici.  

Moje stravovanie je vzhľadom na moju prácu náročnejšie. Cestujem a stravovanie mimo domu... veď to poznáte. A navyše - mama celiatička? Snáď sa všetky riadime heslom: ak sú v miske štyri koláče, mama je prvá, ktorá povie: ja si neprosim! 

Som teda na chvoste a ešte teraz kojím... :D Kombinácia roka, vám poviem. Preto ma neskutočne potešilo a veľmi milo prekvapilo, keď som bola vybraná na testovanie GLUTEN FREE výrobkov. (Obrovské ďakujem!!!)

Možno dlhší úvod, ale chcela som vás zasvätiť.

Baličisko ako svet, ťažký ako kôň - samozrejme, že dievčence hneď nabehli a začali otvárať a študovať. "A to je tvoje? A to je len pre teba?" Aby ste pochopili, tak u nás je všetko bezlepkové jednoducho hnusné. Akoby sa im vypestovala nejaká fóbia. Ak sa mi niekedy nechce variť dve jedlá a urobím bezlepkové halušky, či dám bezlepkové cestoviny, tak im to poviem až zjedia. 

Prvý padol za obeť DŽEMIK. 

Vôňa, chuť - za mňa 100/100! Top produkt - dúfam, že sa budú vyrábať vo viacerých prichutiach. 

CHRUMKY - ďalšia mňama-hama! Vzala som si ich na cestu... (Už som si kúpila ďalšie tri balenia!)

Samozrejme, že som si sľúbila, ako budem všetko fotiť a testovať! Samozrejme, že som ochorela - čo ja?! Ale môj manžel ma, prosím pekne, 37,1!!! Takže zahlásil, že je chorý aj on! Hotovo - zemeguľa sa dotočila.

Ale dnes som už vstala, a kým seňority boli s tatom na karate, mladý seňor mi ujukal do ucha (pretože mu idú asi všetky zuby alebo čo?), vytiahla som KONEČNE to čoko cesto, na ktoré som poškuľovala od začiatku.

Poslušne som si, za hlasného EEEEEEMMMM do ľavého ucha, prečítala návod na použitie a zhodnotila som, že to takto nepôjde, keď som sa už dvadsiatykrát skláňala pre cumeľ. Posadila som seňora do kresielka, dal mi jasne najavo svoju nevôľu a ja som vedela, že mám na to, tak ako vždy, 5 minút čistého času.

Takže takto: nie, nerobila som podľa návodu, ale skúsila som urobiť bezlepkové čoko Muffiny. Pridala som ale namiesto vody mliečko. Isabelka si k ním vytiahla aj ten fajný džemík.

Podotýkam, že jediná bezlepková som ja. Ale keď som konečne uložila seňora zubadlo, ostal mi jeden koláčik. Že môžem ochutnať! Výborný bol...! Dikyyyyy rodina!

Potrebovala som zúžotkovať kúsky kuracinky, pretože môj drahý neznáša akýkoľvek kúsok mastného maska, tak čo s tým... Nedám takú fajnotku snáď korytnacke ‍️ Taaakže padla za obeť paradajková omáčka - a cestovinky!
Omáčku som nedochucovala, pridala som len k osolenému mäsku, olivy a tesne pred dovarením som pridala kúsok masla.


Cestovinky sa varili o trochu dlhšie ako píše obal. Myslím, že to bolo viac ako 15 minút...
Jedlo bolo chutné, sýte, rýchle - hodnotím veľmi, veľmi pozitívne.

Tak aby som nebola nebola len pozitívna a ako som sa v úvode priznala, som náročná, vymýšľavá, teraz tá druhá časť (kto dočítal až sem, nech dá LIKE :D) 

- jogurt s kešu - toto by som ja teda nedala do pusy. Ochutnával manžel, keďže on má kešu rád. "Poď si teda urobiť fotku. A kam to pôjde? Na toho slona??" Láska - haloooo? Netvar sa ako dement!"Tak im tam napíš, že to nebudeme kupovať..." Tak vám to teda píšem.

- musli ja nejedávam, tieto chutia ako "normálne" - odkazuje manžel tester :D Takže kto je bezlepkáč a má také rád, určite ocení.

- zmes na orientálne jedlo - tiež čaká v poličke, lebo stále uvažujem, či to môžem použiť ako základ pre údenú polievku alebo je to blud... Môžem??

- na ostatok ostal hrachový neviem čo + masala - žienky, budete sa smiať, ale ja som gúglila, že čo to vôbec je. Kedže kojím a Lukyno teraz ide "Kakám 10x do dňa", neodvážila som sa. Kamoška mi ale pošepla, že vraj je to super ako dip k tortilám. 

Ďakujem dm DROGERIE, že sme mohli otestovať. Včera sme boli kúpiť mladému plienky a dievčatá už od vchodu kričali: "Mamka a kúpme ten SUPER BIO DŽEMÍK, čo si testovala!" Predavačky išli do kolien a hlavne, keď manžel poznamenal suchým hlasom: "Nezabudni toaletný..."

P.S. Nie, nezabudla som na chlebovú múku! Aj napriek tomu, že sa mi pokazila rúra a umývačka riadu (v priebehu dvoch dní), mi tu teraz vyvoniava po kuchyni - pečený v pekárni! 

#test_dm24  #recenzia

Začni písať komentár...

Odošli