Áno, áno - hlásim sa - ja som ten nešťastný a nikdy nezmierený s diagnózou bezlepkáč. Celý život som mala trampoty so žalúdkom, nechutenstvo, nikdy som nemohla pribrať, až to vyvrcholilo pred piatimi rokmi kolapsom a hemoragickou gastritídou. A moje: "Je to len črevna chrípka..." na nikoho už nezaberalo. Primárka ma presvedčila na gastroskopiu a diagnóza znela: Celiakia! Lekárka sa vyjdarila vtedy hrozivo. "Črevo máte úplne zničené - veď vy ste ju museli mať dlhé roky!" V mojej hlave znela zmes nadávok... NDR ... moja obľúbena (no do r**i) . A začal boj. Áno BOJ! Prečo? Aj za normálnych okolností som náročný stravník... 

Dievčence a žienky, ak sa dá varte svojim deťom, pečte im, nekupujte polotovary, mrazené, ak to nie je naozaj nutné. Píšem to preto, lebo aj keď si moju mamku vážim, ona v kuchyni veľmi nepobrala a ja som dnes tam, kde som. 

Po diagnóze a úvodnom zhrození, v čom všetkom je vlastne lepok a čo ja nemôžem, nastal boj. Chudák môj manžel to prežíval a testoval so mnou. Mnohí známi vás radi odbijú: veď raz za čas môžeš, nič sa ti nestane... Moje naposledy "raz za čas" skončilo akútnou gastritidou v nemocnici.  

Moje stravovanie je vzhľadom na moju prácu náročnejšie. Cestujem a stravovanie mimo domu... veď to poznáte. A navyše - mama celiatička? Snáď sa všetky riadime heslom: ak sú v miske štyri koláče, mama je prvá, ktorá povie: ja si neprosim! 

Som teda na chvoste a ešte teraz kojím... :D Kombinácia roka, vám poviem. Preto ma neskutočne potešilo a veľmi milo prekvapilo, keď som bola vybraná na testovanie GLUTEN FREE výrobkov. (Obrovské ďakujem!!!)

Možno dlhší úvod, ale chcela som vás zasvätiť.

Baličisko ako svet, ťažký ako kôň - samozrejme, že dievčence hneď nabehli a začali otvárať a študovať. "A to je tvoje? A to je len pre teba?" Aby ste pochopili, tak u nás je všetko bezlepkové jednoducho hnusné. Akoby sa im vypestovala nejaká fóbia. Ak sa mi niekedy nechce variť dve jedlá a urobím bezlepkové halušky, či dám bezlepkové cestoviny, tak im to poviem až zjedia. 

Prvý padol za obeť DŽEMIK. 

Vôňa, chuť - za mňa 100/100! Top produkt - dúfam, že sa budú vyrábať vo viacerých prichutiach. 

CHRUMKY - ďalšia mňama-hama! Vzala som si ich na cestu... (Už som si kúpila ďalšie tri balenia!)

Samozrejme, že som si sľúbila, ako budem všetko fotiť a testovať! Samozrejme, že som ochorela - čo ja?! Ale môj manžel ma, prosím pekne, 37,1!!! Takže zahlásil, že je chorý aj on! Hotovo - zemeguľa sa dotočila.

Ale dnes som už vstala, a kým seňority boli s tatom na karate, mladý seňor mi ujukal do ucha (pretože mu idú asi všetky zuby alebo čo?), vytiahla som KONEČNE to čoko cesto, na ktoré som poškuľovala od začiatku.

Poslušne som si, za hlasného EEEEEEMMMM do ľavého ucha, prečítala návod na použitie a zhodnotila som, že to takto nepôjde, keď som sa už dvadsiatykrát skláňala pre cumeľ. Posadila som seňora do kresielka, dal mi jasne najavo svoju nevôľu a ja som vedela, že mám na to, tak ako vždy, 5 minút čistého času.

Takže takto: nie, nerobila som podľa návodu, ale skúsila som urobiť bezlepkové čoko Muffiny. Pridala som ale namiesto vody mliečko. Isabelka si k ním vytiahla aj ten fajný džemík.

Podotýkam, že jediná bezlepková som ja. Ale keď som konečne uložila seňora zubadlo, ostal mi jeden koláčik. Že môžem ochutnať! Výborný bol...! Dikyyyyy rodina!

Potrebovala som zúžotkovať kúsky kuracinky, pretože môj drahý neznáša akýkoľvek kúsok mastného maska, tak čo s tým... Nedám takú fajnotku snáď korytnacke ‍️ Taaakže padla za obeť paradajková omáčka - a cestovinky!
Omáčku som nedochucovala, pridala som len k osolenému mäsku, olivy a tesne pred dovarením som pridala kúsok masla.

Cestovinky sa varili o trochu dlhšie ako píše obal. Myslím, že to bolo viac ako 15 minút...
Jedlo bolo chutné, sýte, rýchle - hodnotím veľmi, veľmi pozitívne.

Tak aby som nebola nebola len pozitívna a ako som sa v úvode priznala, som náročná, vymýšľavá, teraz tá druhá časť (kto dočítal až sem, nech dá LIKE :D) 

- jogurt s kešu - toto by som ja teda nedala do pusy. Ochutnával manžel, keďže on má kešu rád. "Poď si teda urobiť fotku. A kam to pôjde? Na toho slona??" Láska - haloooo? Netvar sa ako dement!"Tak im tam napíš, že to nebudeme kupovať..." Tak vám to teda píšem.

- musli ja nejedávam, tieto chutia ako "normálne" - odkazuje manžel tester :D Takže kto je bezlepkáč a má také rád, určite ocení.

- zmes na orientálne jedlo - tiež čaká v poličke, lebo stále uvažujem, či to môžem použiť ako základ pre údenú polievku alebo je to blud... Môžem??

- na ostatok ostal hrachový neviem čo + masala - žienky, budete sa smiať, ale ja som gúglila, že čo to vôbec je. Kedže kojím a Lukyno teraz ide "Kakám 10x do dňa", neodvážila som sa. Kamoška mi ale pošepla, že vraj je to super ako dip k tortilám. 

Ďakujem dm DROGERIE, že sme mohli otestovať. Včera sme boli kúpiť mladému plienky a dievčatá už od vchodu kričali: "Mamka a kúpme ten SUPER BIO DŽEMÍK, čo si testovala!" Predavačky išli do kolien a hlavne, keď manžel poznamenal suchým hlasom: "Nezabudni toaletný..."

P.S. Nie, nezabudla som na chlebovú múku! Aj napriek tomu, že sa mi pokazila rúra a umývačka riadu (v priebehu dvoch dní), mi tu teraz vyvoniava po kuchyni - pečený v pekárni! 

Ahojte, konikárky moje,

ja viem, že som mala zverejniť recenziu pred tromi dňami, ale čo k nám Luky zavítal, som mala notebook zapnutý dvakrát, a kedže som nespala súvislejšie ako tri hodinky, môj "vykojený mozog" začal štrajkovať.

Áno, áno, včera mi volala naša lekárka: "Mamička, máte dnes poradňu - čakáme vás." Ja som bola úplne v tom, že poradňa je až zajtra. Ale dofrčali sme, povážili a pomerali nás, ako sa patrí. Len ja som mala celý čas pocit, že som na h***enko rodič...

Ten pocit mám aj dnes, hoci som si s dobrým pocitom sadla za notebook, lebo sa mi podarilo uložiť moju vrieskajúcu lásku. Pocit skončil, keď som otvorila poštu a miesto 26., tam bol dátum 23. Som len ja fakt takto nemožná? Ale poďme k nášmu testovaniu - oneskorene, ale predsa.

28.5. sme dostali balíček. Mňa prekvapil samotný obsah, a keďže sa priznávam, nie som zrovna ten, kto sa vyzná v značkach, tak som si hneď pogúglila, že čo to je. Čo obsahuje a podobne.

Koliky... Ktorá si tým prešla, vie a pozná to číre zúfalstvo. Bábo plače, chcete mu pomôcť, no nedá sa.

Zúfalý drobec a zúfala mama (veľmi často tento jav postihuje aj tatika, súrodencov a zasahuje aj k susedom). Mama je celý svet, a keď táto jediná "spasiteľka" nepomôže, tak kto potom?

Skúsili sme mnoho prípravkov, a verte mi, pri našich drobcoch sme si prešli všeličím. (Občas mám pocit, že môžem písať detskú zdravovedu.)

Preto ma hneď zaujalo testovanie antikolikových kvapiek. Vravím si - napíšem, uvidíme... Prvýkrát som sa zapojila a hneď nás aj vybrali.

Pre mňa boli najpodstatnejšie teda "prdi kvapky".

Skúsili sme. A neobanovali. Neviem prečo, ako, začo a ani načo, ale my sme prespali prvú noc (zatiaľ bola len jedna, ale to po dvoch mesiacoch táááák dobre padne). Takže používame a zatiaľ neprestávame.

Všetky vieme, aké je "déčko" dôležité. Ak bude treba, dokúpime. Bála som sa, ako bábätka bolievajú brušká - nás nebolelo. Takže kvapkáme ďalej. Určite kvapôčky doužívame, a ak bude treba, dokúpime rovnakú značku. Nič už meniť nebudem.

Pretože slniečko nie je Lukáškov kamarát...

Olejček na vlásky sme vyskúšali iba dvakrát, pretože ho Luky nepotreboval. Bola som ale zvedavá. A čo musím uznať, že krásne vonia. Manžel sa teší, že keď si oholí hlavu, dá si tú voňavú nádheru a pýtal sa, či ho pomasírujem ako juniora... 😃

Pomasírujem, čoby nie! Až bude čas. Myslím, že sa asi chvíľu načaká... Alebo sa môže napísať do kalendára, ale či mu to s mojím vykojeným mozgom pomôže, to neviem. Skúsila som aj krém pre ženy. Baby, ja fakt nie som na mastikovanie seba. Mala by som si nájsť čas, ale keď je čas, nie je chuť. Takže nespoznám rozdiel medzi inými krémikmi na podobné účely ako sú napr. strie. Pokožka bola príjemne hladká a krásne voňala, ale že by som si všimla nejakú zmeny, to by asi chcelo pravidelnejšie užívanie a dlhodobejšie.

Zhodnotím to v závere asi takto. Ďakujeme, že ste si nás vybrali, lebo ste nás zachránili! "Prdi kvapky", tým ostaneme verní. Jo, a aby som nezabudla, za nás je určite TOPka aj tá mentolová naplasť. (Ja som ju nastrihala a dala mojim alergikom pod nosy a spali ako bábätká. A manžel aspoň jednu noc nechrápal!)

Nikdy som nechcela mať vlastné deti. Chcela som byť herečkou a neskôr
učiteľkou herectva. Moje plány zničili zdravotne problémy. Bolo nutné
vyšetrenie mozgu- magnetická rezonancia. Počas vyšetrenia som mala čas
na premýšľanie. A dala som Bohu sľub. Ak vyšetrenie dopadne dobre,
urobím čo bude chcieť. Vyšetrenie dopadlo dobre. Na môj sľub som
zabudla.

V lete som bola vedúcou na detskom tábore. Stretla som sa s riaditeľom
detského domova. Ponúkol mi prácu- profesionálnej matky. Vedela som,
že je čas dodržať sľub. Na Vianoce som si priniesla dva veľké darčeky.
Volali sa Kevin a Lukáš. Kevin mal 2,5 roka a Lukáš 11 mesiacov. Kevin
nerozprával, nosil plienky a mal záchvaty zlosti. Lukáš vážil len 5,5
kg, ležal na chrbte a bol veľmi chorý. Obe deti boli týrané- Lukáš
bojoval o svoj život v nemocnici. Prežili sme spolu 16 mesiacov. Bolo
to ťažké a zároveň nádherné. Stala som sa slobodnou mamou dvoch
rómskych chlapcov. Prvé kroky, prvé slová, prvé noci bez plienky,
objatia, slzy, choroby- práca mamy každý deň.

Jedného dňa sa k nám pridal tatik. Bolo ťažké budovať nový vzťah a
popri tom sa starať o dve deti. Obaja sme túžili, aby sme boli rodina-
všetci štyria. Prišli zásnuby. No chlapcov čakalo niečo iné. Našla sa
im adoptívna rodina. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Odišli 5. marca.
Ostalo po nich prázdne miesto, ktoré nikto nedokáže vyplniť. Tešíme
sa, že máme spolu kontakt. Už nie sme pre nich mama a ocko. Len teta a
ujo. No ich adoptívny rodičia sú úžasný ľudia a stali z nás priatelia.

Prišla k nám malá Jenny. Mala 5 mesiacov a bola veľmi chorá. V tom
čase som zistila, že som tehotná. Svadobný deň bol najkrajším dňom.
Veď boli s nami všetky "naše" deti: Kevin, Lukáš, Jenny a bábätko v
brušku.

Počas tehotenstva som mala zdravotné problémy. Nedokázala som sa
postarať o malú Jenny. Bola veľmi často chorá. Ležala aj v nemocnici.
Preto sme ju museli dať inej profesionálnej rodine. Chýba nám. Jej
smiech, smiešne hundranie, jej spievanie, smiešne grimasy...

Pôrod trval tri hodiny. Bol komplikovaný, no všetko dobre dopadlo.
Lekári a sestričky v Popradskej pôrodnici sa o nás postarali na
výbornú!12.decembra prišla na svet naša Lilian. V tento moment sa
zmenil náš život. Nekonečná radosť a zároveň strach. Od prvého nádychu
môjho dieťaťa som sa stala skutočnou mamou. Teraz môžem sledovať ako
rastie a vyvíja sa. Vidím ako je na mne závislá. Dieťa potrebuje mamu.
Dokážem lepšie pochopiť ako sa cítili Kevin, Lukáš a Jenny. V
pôrodnici som myslela deti. Na to ako sa cítili samé bez mamy. Dívala
som sa na Lili a zdala sa mi taká krehká, bezbranná.

Aj keď je Lili naša a teší nás, deti nám chýbajú. Prezeráme si ich
fotografie, videá, spomíname čo sme prežili. Na Lukášove smiešne
slová, na Kevinove múdre výroky, na Jenny a jej smiešne grimasy. Občas
sa uprostred noci prebudím, pretože sa mi s deťmi sníva. Raz som bola
ich mama a v srdci ňou ostanem navždy. Je zvláštne, že máme stále
prázdne miesto v srdci. Aj keď máme naše dieťa. Lili nedokázala
vyplniť prázdne miesta v srdciach.

Jedno viem, už nechcem vidieť ako dieťa odchádza. Nechcem prežiť takú
stratu a bolesť. Verím, že k našim deťom pribudnú aj deti z detského
domova. Miesto pri stole je vždy. A my chceme mať veľký stôl. Nemôžem
tvrdiť, že nie je rozdiel medzi dieťaťom, ktoré mama porodí a dieťaťom
z detského domova. Je tu rozdiel. Ale ľúbiť sa dajú rovnako!