Krásny článok, preto ho sem musím dať. Kto sa smie miešať do práce pedagógov? Od Vladimír Burjan: Nedávno mi napísal pán K., ktorý sa na Facebooku pustil ako rodič do diskusie o nejakom probléme, týkajúcom sa školy. Po tom, ako vyjadril svoj názor, zahriakla ho istá učiteľka: „Prosím, venujte sa veciam, ktoré sa týkajú vašej práce a nemiešajte sa do práce pedagógov. Nie ste kompetentný to posudzovať. Ste rodič, nie pedagóg a nemáte najmenšiu predstavu o žiakoch. Posudzujete všetko len s ohľadom na svoje dieťa, my pracujeme s množstvom žiakov a našou úlohou nie je prispôsobovať sa jednému.“ Pán K. sa však nedal: „Áno, som rodič a z pozície prijímateľa služby, ktorú škola poskytuje, to mám právo posudzovať a hodnotiť. Rovnako ako Vy, keď pôjdete ku kaderníkovi a ten Vás zle ostrihá, vyjadríte nespokojnosť. Alebo preto, že nie ste kaderníčka, nie ste kompetentná posudzovať jeho prácu? A nemôžete posudzovať prácu lekára podľa toho, či jeho odporúčania zlepšujú alebo zhoršujú Váš zdravotný stav? Sme to my rodičia, ktorí Vám zverujeme svoje deti, a určite k tomu máme čo povedať.“ A ešte dodal: „Rád by som sa venoval veciam, ktoré sa týkajú mojej práce a najmä rodiny. Namiesto toho som nútený po večeroch študovať publikácie o výchove a vzdelávaní, aby som aspoň ja pomohol svojmu dieťaťu.“ Podobné rozhovory sa už dnes odohrávajú na mnohých školách a som si istý, že ich bude pribúdať. Postoj, ktorý zaujala citovaná pani učiteľka, bol možno akceptovateľný pred 30 rokmi, ale dnes už nie je. Učitelia si nemôžu nárokovať bezvýhradnú dôveru rodičov a poukazovať pritom na svoju odbornosť. Na to majú dnešní rodičia až príliš veľa skúseností s neodborným a nesprávnym postupom učiteľov. Rodič, samozrejme, nemá vždy pravdu. Má však nárok byť pre učiteľov rovnocenným partnerom na diskusiu. A ešte odkaz pre pani učiteľku: úlohou školy naozaj nie je prispôsobiť sa jednému žiakovi, ale každému jednému žiakovi. Cítite ten rozdiel?