Po roku opäť píšem ... tento článok mám v hlave už dávno a sľubujem vám ho odkedy sa narodila naša nová nádej ... opäť prichádzajú dušičky ...čas, ktorý naozaj neznášam ... premýšľam kde začať písať ... v čase písania článku pred rokom som bola v očakávaní.. pre mnohé v radostnom no pre mňa to bol čas neskutočného strachu ..trošku som sa upokojila až po vyšetrení u špecialistu v Martine ..tá veta "čakáte úplne zdravé dievčatko ktoré má obličky v absolútnom poriadku" bola vetou keď skalu zo srdca bolo počuť aj za oceánom ... rozplakala som sa šťastím a naplno pocítila tú nekonečnú radosť z pohybov bábätka pocit, že sa naň môžem z hĺbky srdca tešiť a deň čo deň si s bruškom užívať ... 

Pre mnohé z vás je to normálne a nechápete moje pocity ... no mamičky anjelikov ma pochopia ...

moja sladká malilinká rainbow babygirl ...

Prichádzali Vianoce a vo mne sa rodil nový život no tie sviatky už nevnímam ako veselé a šťastné .. niekto nám pri tom stole proste chýba a žiadny čas to nezmierni .. 

V januári prišla chrípka a záver našej genetičky je "predpokladaná príčina prekonaný chrípkový vírus v prvom trimestri" 

prišla panika opäť ten nekonečný strach čo keď opäť ... ten strach vás opantá, celú ma obklopil a neutíšiteľne som plakala ... prepuklo u mňa čisté zúfalstvo .. jediné na čo som dokázala myslieť bolo, že ja to už nedokážem... už nedokážem ísť ďalej ak mi umrie aj ďalšie dieťa ...ja to už nedám, nezvládnem to.. prekonala som vysoké horúčky v ktorých som si všimla že sa pár hodín malá nehýbe...krvi by sa mi nedorezal od strachu ..našťastie mám lekára , ktorý chápal moju situáciu a bez reptania ma prednostne vzal a spravil mi sono..keď som počula to maličké srdiečko ako veselo si bije a je v poriadku iba spinká upokojila som sa a bola som v tú chvíľu naozaj šťastná .. 

Modrý koník pri mne stál keď moja dcéra bola malinké bábätko a ja mladá mamina ...

Modrý koník pri mne stál, keď som sa vydávala ...

Modrý koník pri mne stál, keď sme si povedali, že chceme druhé dieťatko a trvalo to skoro rok a pol ...

Modrý koník pri mne stál, keď som si našla vytúžené // na teste ...

Modrý koník somnou riešil výbavičku

Modrý koník pri mne stál, keď som sa tu zdôverilam že náš vytúžený chlapček bude zrejme chorý a ja som sa bála ... tehotná, zúfalá a bezradná ...

Keďže som sa dozvedela že fórum mnohé nečítajú a nie všetkým sa chce čítať status po statuse v mojom blogu príbeh nášho Maxíka dávam aj sem ... Povedali sme si s mužom že naše dievčatko Emmi nám rastie do krásy že chceme bábätko voňavé malinké ... že opäť chceme v noci bdieť nad plačúcim bábom že opäť chceme to krásne obdobie prežiť ..tehotenstvo,radosť,šťastie,pôrod .... a tak po nejakom snažilkovskom čase som si dňa 18.11. 2014 našla úžasné dve čiaročky ...šla som lekárovi,tehotenstvo potvrdil a ja som to môjmu mužovi oznámila slávnostne ...radosť v našich srdciach bola obrovská ... keď sa fotografka na fóre tu na MK pýtala kto s ňou pôjde do projektu 9 mesiacov zázraku hneď som sa ozvala a šla do toho ...a tak sme sa mesiac čo mesiac fotili ...avšak  v 20. týždni na veľkom ultrazvuku sa lekárovi nepáčil malý priemer hlavičky bábätka tak ma poslal do Martina Mudr.Grochalovi na 3D sono ktorý sa vyjadril že mám oligohydramnion čiže málo plodovej vody a bábätko má dolichocephaliu (pod ktorou sa nachádzajú stovky iných diagnóz) ,obličky mal Maximko menšie čiže hypoplastické,povedal že o 2 týždne na kontrolu,kázal mi piť aj 4 litre vody denne čo som splnila ..môj strach bol neopísateľný ....

môj status : Ďakujem Vám za srdiečka,že na nás myslíte a držíte nám palce ... ostáva nám viera,nádej a láska k nášmu synčekovi ...verím že zajtra pri nás budú stáť všetci anjeli strážni a genetické vyšetrenia dopadnú na jedničku ... nikdy som sa tak nebála,nikdy vo svojom živote som nepociťovala také zúfalstvo ...snažím sa držať sa nad vodou,byť v kľude a neplakať ale ono to chvíľami proste nejde ... Neprestávam veriť že náš Maxim bude úplne zdravé bábätko ktoré bude môcť s tatom hrávať futbal a bude robiť zlotu svojej veľkej sestre ......Bože môj prosím ťa ako matka ... len nech je zdravý ... tento tlak a stres a strach sú tými najhoršími chvíľami v mojom živote ...

po 2 týždňoch sa oligohydramnion zlepšil,obličky trochu podrástli no stále boli hypoplastické,hlavička stále dolichocephalická.A tak ma poslal Mudr.Ondrejčákovi na genetiku do BA na odber plodovej vody ale kvôli hlavičke ... Odber som odmietla nakoľko plodovej vody bolo málo a namiesto 1% rizika poškodenia čo pri amniocentéze je som mala riziko 13% ... a navyše aj keď by sa zistilo nejaké postihnutie malého by som si vziať nedala ... Na poslednú kontrolu som šla v 30. týždni opäť Grochalovi do Martina,kde sa zistilo že obličky vôbec nenarástli a tak nám povedal nech sa pripravíme na najhoršie ... že Maximko sa nedožije ani hodiny ...

opäť môj status : Zajtra opäť smer Martin opäť 3D sono... Ten strach je neskutocny... No naša viera a nádej sú silnejšie... Láska k nášmu Maximkovi je veľmi veľká,synacik náš vytúžený tvoja mamka vie že si proste zdravý a s touto myšlienkou zaspim,vstanem a nič iné nechcem zajtra počuť....

a ďalší : 

Už cestujeme všetci opäť 3 D sono Martin... Ach len nech nám do tretice už povie dobré správy... Nič iné len to že naša láska v brušku je zdravá....

Vianočný list pre Teba ... Ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny. Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojic...h narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv. Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv. Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný. Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Popravde, neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou zatvárajú dvere. Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli, pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na všetkom bavili. A naviac, keď do miestnosti vstúpil veľký tučný muž oblečený v červenom s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: „Santa Claus, Santa Claus!“, akoby táto oslava bola na jeho počesť! O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa. Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca? Vtedy som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel. Každý rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľudia pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú. Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života. Potešilo by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom. Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť. Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú pozvaní na párty. Tí, ktorí neodpovedia na pozvánku, zostanú vonku. Vieš, ako môžeš odpovedať na toto pozvanie? Je to jednoduché, pošli za mňa túto pozvánku všetkým, na ktorých ti záleží ... Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave... Uvidíme sa čoskoro ... Milujem ťa. Ježiš

- zbierali sme pogy

- tancovali sme na "Wanabee" od Spice girls

- plakali sme v kine, keď zomrel Mufasa z Levieho kráľa

- pozerali sme Doktorku Quinovú a Domček v prérií v premiére

- Teri Hatcher vždy bola a bude Lois Lanovou

- chodili sme do školy s deťmi, ktoré sa volali Katka, Janka,

Počas ceremónie ruží si nevesta a ženích navzájom darujú jednu ružu. Dve červené ruže, to je všetko, čo je potrebné. V starom jazyku kvetín jediná červená ruža znamená: „Milujem ťa." 

Počas ceremónie sa číta tento príhovor: 
„Pri svadobnom obrade ste dali jeden druhému obrúčku. Tieto prstene sú dôkazom toho, že ste si dnes vymenili sľuby lásky a že patríte k sebe. Teraz máte niečo, čo zostáva navždy, nádherný titul manžela a manželky. 
Vaším prvým manželským darom jedného druhému bude jednoduchá ruža. V minulosti bola ruža považovaná za symbol lásky a jediná ruža vždy znamenala len jedno, slová „Milujem ťa." Prosím vymeňte si svoj prvý dar ako muž a žena. 
Možno sa Vám zdá, že ste neurobili nič zvláštne. Pred chvíľou ste držali v ruke jednu ružu a teraz držíte v ruke tiež jednu ružu. V určitých veciach je sobáš ako táto ceremónia. V určitom zmysle sa zajtrajšok nebude zdať iný ako včerajšok. Ale v skutočnosti ste dnes, práve pred chvíľou, obaja dostali najkrajší darček zo všetkých, ktorý si budete navždy pamätať, dar pravdy a pretvávajúcej lásky v začínajúcom manželstve. 
Lilly a Tomi, urobím Vám jeden návrh. Kdekoľvek budete v budúcnosti bývať, či už to bude veľký elegantný dom, alebo malý a pôvabný domov, určite si v ňom nájdite špeciálne miesto pre ruže. A vždy, keď si budete pripomínať dnešný deň, obaja položte na toto miesto ružu ako pripomienku vášho manželstva a pripomienku toho, že toto je manželstvo založené na láske. 
V každom manželstve prídu časy, keď je ťažké nájsť správne slová. Je jednoduché ublížiť tomu koho milujeme. Je jednoduché nechať si ublížiť od toho koho milujeme. V takýchto chvíľach je niekedy ťažké povedať slová: „Je mi to ľúto", „Odpustil som ti", „Potrebujem ťa", „Prepáč mi, že som ti ublížil." 
Keď sa toto stane a vy jednoducho nebudete vedieť nájsť tie správne slová, nechajte na vašom špeciálnom mieste položenú ružu, ona potom povie všetko a premôže všetky zlé veci a slová. Táto ruža hovorí: „Ešte vždy ťa milujem." Ten druhý z Vás nech túto ružu prijme namiesto slov, ktoré nebolo možné nájsť a spomenie si na lásku a nádej, ktorú prežívate v dnešný deň. 
Lilly a Tomi, keď bude niečo, čo si ozaj zapamätáte z dnešného dňa, nech je to to, že to bola láska, čo vás sem dnes priviedla a spojila vaše osudy a že to bude láska, ktorá vám bude v manželstve najviac pomáhať.