Istá zúfalá žena prišla ku gynekológovi a povedala: Doktor, musíte mi pomôcť, mám problém: môj syn nemá ešte ani rok a už som znovu tehotná. Nechcem ďalšie dieťa v takom krátkom čase, možno neskôr... teraz očakávam vašu pomoc, chcem prerušiť tehotenstvo.
Doktor po dlhšom tichu odpovie: Myslím, že som našiel spôsob, ako vyriešiť problém menej nebezpečným spôsobom...
Žena, mysliac si, že doktor prijal jej žiadosť, sa usmeje.
Doktor pokračuje: Takže milá pani, aby sme vyriešili problém a nezostali ste s dvomi malými deťmi v takom krátkom časovom rozhraní, zabijeme toto, ktoré držíte práve na rukách. Tak si budete môcť deväť mesiacov oddýchnuť, kým sa narodí ďalšie. Ak máme zabíjať, neexistuje rozdiel medzi týmto dieťaťom a tým druhým a dokonca obetovať toto dieťa na vašich rukách prinesie menej rizík pre vás.
Žena odpovie ešte zúfalejšie: Nieeee, zabiť dieťa je zločin!
A doktor odpovie: Presne to isté si myslím aj ja, ale vy ste boli taká rozhodnutá, že vám mám pomôcť... Doktor pochopil, že jeho lekcia vyvolala svoj efekt. Usmial sa a povedal: „Uvidíme sa o týždeň na prvé vyšetrenie a vypočujeme si srdiečko súrodenca...“

Táto príhoda sa stala pred niekoľkými rokmi, keď jeden otec pokarhal svoju 5-ročnú dcérku, pretože stratila nejakú vec neveľkej hodnoty. Bol veľmi naštvaný pre hluposť. Naštvaný pre hlúposti ako väčšina dospelých. Onedlho prišli Vianoce a dievčatko prinieslo otcovi darček a vraví mu:     "Ocko, toto je pre Teba!"
A podalo mu v tých drobných detských a nevinných rúčkach veľ...kú krabicu od topánok.
Otec bol viditeľne v rozpakoch, a jeho podráždenosť ešte vzrástla, keď otvoril krabicu. Nič v nej nenašiel, bola prázdna.

Nahnevane odvrkol: "Nevieš, že keď sa robia a dávajú darčeky, tak sa očakáva, že v nich aj niečo bude? A Ty mi dávaš prázdnu krabicu!"

Dievčatko sa na neho nechápavo vystrašene pozrelo a so slzami v očiach hovorí:

"Ocko,..... nie je prázdna! Vieš ako som sa namáhala, kým som ju naplnila mojimi mnohými božtekmi? Každý večer čo ma maminka uložila do postieľky a prečítala mi rozprávku, som Ti do nej vložila toľko božtekov koľko som ešte vládala. Viem, že nemáš na mňa toľko času lebo musíš zarábať korunky, ale tak isto aj viem ako Ťa veľmi ľúbim."

Otec vtedy precitol, kľakol si k dcérke, objal ju a rozplakal sa...

Prešiel nejaký čas, jesenné lístie už dávno prikryl nevinný biely sneh a vtedy v tej chladnej ľudskej dobe, chvíľkový osudový okamih jedného vodiča, mimochodom tiež otca stál život toto malé úprimné dievčatko...

Dni boli hádam ešte chladnejšie. A večere ešte smutnejšie. Celý ostatný čas po jej smrti otec chránil krabicu, ktorú dostal v ono vianočné ráno od svojej malej dcérky. Ležala mu vždy pri posteli na nočnom stolíku. Spoločnosť jej robil len verný krucifix s Ukrižovaným. On najlepšie vie akú hodnotu má láska. Akú má láska váhu aj keď je to len obyčajná krabica od topánok.

Pre toho otca už nikdy tá krabica nebude len obyčajnou krabicou. Bude viac ako zázračnou. A keď sa cíti slabý, bezmocný, keď nevie ako ďalej, keď mu starosti prerastú cez hlavu ..., vtedy otvorí krabicu a vyberie z nej jeden božtek, spomínajúc si pritom na lásku, s akou ich dcérka do nej pre neho vkladala.

KAŽDÝ Z NÁS, MÁ URČITE JEDNU TAKÚTO KRABICU AJ DOMA.
Je plná bozkov a lásky našich najbližších, priateľov a Boha....

Bolo raz jedno dieťa pripravené, že sa narodí. Pýtalo sa Boha:

 "Počulo som,že ma zajtra posielaš na zem. Ale ako tam budem žiť, keď som maličký a slabý?"

Boh mu odpovedal:

 "Medzi mnohými anjelmi som vybral jedného pre Teba. Ona Ťa bude čakať a starať sa o... Teba."

 "Ale"

..hovorí dieťa..

"..tu nerobím nič len spievam a smejem sa. To je to, čo potrebujem, aby som bolo šťastné."

 Boh povie:

 " Tvoj anjel Ti bude spievať každý deň a bude Ti hovoriť tie najsladšie slová. A budeš cítiť lásku svojho anjela a budeš šťastné!"

 "Počulo som, že na zemi sú zlí ľudia"

...hovorí dieťa...

"kto ma ochráni?"

 Boh objíme dieťa a hovorí:

 "Tvoj anjel Ťa bude brániť i za cenu svojho života!"

V tom momente zavládol kľud v nebi, ale na zemi už bolo počuť hlasy.

Dieťa sa v rýchlosti spýtalo:

"Bože, povedz mi meno môjho anjela."

Boh odpovie:

 "Meno Tvojho anjela vôbec nie je dôležité, Ty mu budeš hovoriť:   " MAMA "