Bola som s deťmi na kúpalisku. Nechcelo sa mi ísť do vody, tak som stála len na kraji bazéna, aby som lepšie dokázala ustrážiť 4 hlavy nad hladinou vody. Nechcela som sa ani namočiť, ale okoloskákajúce deti to videli inak.

Stislo mi každý sval od ľadovej vody a v duchu som si povedala: "Oh, tie skákajúce a všade špliechajúce deti..." Hneď som však svoje myšlienky stopla, pretože... Hááálóoo, milosť pani, tu nie si v nóbl reštaurácii, ale na kúpalisku. Tu nie si na izolačke, ale na verejnom kúpalisku. Sú tu deti, dospelí... ľudia, ktorí sem prišli kvôli vode, plávať, skákať, šaliť sa, hrať sa s loptou.

Oproti mne sedel na deke mladý pár, taký moderný. Mladý tata mal na sebe veľké slnečné okuliare, mamička vyfúkané vlasy, dieťa správne biele nahrubo natreté, všetko bolo tak dokonale umelé, keď tu... v tomto dokonalom momente vyskočila z bazéna lopta a dotkla sa nohy mladého muža. Ten v záchvate nespravodlivého dotyku loptu vzal a dieťa, ktoré omylom loptu vyhodilo z bazéna, sa potešilo a dvíhajúc ruky k lopte zakričalo: "Séém, séém, ďakujem."

Mladík mal ale problémy s orientáciou a loptu miesto smerom k dieťaťu prehodil cez zábradlie kúpaliska a lopta dopadla ďaleko od bazéna, do miestnej vodnej nádrže. Mladík bol so sebou spokojný. ON predsa prišiel na kúpalisko. ON predsa prišiel, aby si nasadil veľké štýlové okuliare. ON predsa prišiel, aby... aby bol medzi ľuďmi? Na čo vlaste prišiel? Čakal, že tam bude sám, alebo, že sa okolo neho vytvorí vákuum, ktoré neprepustí kvapky vody, lietajúce lopty, hluk, slnečné lúče a ani ten odporný hmyz, ktorý je tu vlastne "doma"? 

***

Včera sme sa boli s dievčatami fotiť. Fotili sme sa pri jazere, v lese. Mali sme vybraté šaty, dookola nikoho. Moja neter ležala na zemi, na koreni stromu vo veľmi nepohodlnej póze, no pre fotografiu vydrží stáť aj na nitke. Išli okolo ľudia a tak sme museli nepohodlnú pózu zrušiť a uhnúť sa náhodným okoloidúcim. Nebol žiaden problém, prešli, no pani si neodpustila poznámku: "Tak postavia sa tam, ako trúbky, človek nevie prejsť." Ale pani, ja som Vás to počula hovoriť, keď ste boli od nás už asi na 5 metrov, z čoho mi vyplýva, že ste teda "cez nás" prejsť museli. Gratulujem k výkonu, prekonali ste sa, pretože ste splnili niečo, podľa Vás nesplniteľné... nedá sa prejsť a vy ste to dokázali. 

***

Nie sme tu sami, ak sa rozhodneme ísť niekam, kde je pravdepodobné, že stretneme ľudí, tak sa pripravme, že niekto bude v autobuse smrdieť, že niekto si bude na kúpalisku hádzať loptu, že niekomu plače malé dieťa, že niekomu možno kojenie na verejnosti nepríde dvakrát príjemné. Všetko sú to totiž veci, ktoré sa dajú elegantne a v kľude vyriešiť. Vášen a oheň si odložme večer do spálne.

Tolerancia a nadhľad sú tie najzákladnejšie veci, potrebné pre prechádzanie životom deň čo deň.