Už od Vianoc vieme, že nášho psieho seniora niečo trápi. Začali sme chodiť po doktoroch a k mojej obrovskej frustrácií, nám každý veterinár dal inú diagnózu. V Zadare tvrdili, že chorá je pečeň, v Záhrebe jeden, že problematická je štítna žľaza, druhý, že podráždený žalúdok, tretí ma na smrť vystrašil rečami o možnej rakovine pankreasu.... A posledná doktorka...našla cukrovku.

Cukrovka vraj môže spôsobovať všetky naše problémy a byť pôvodcom ostatných chorôb... Posledné dva týždne sme sa aktívne venovali chodeniu na terapie a prípravami na život so psíkom-cukrovkárom. Učili sme sa, ako brať z ucha krv (brrr), ako pichať inzulín, ako-kedy-a čím kŕmiť...poviem Vám, je to celá veda. Niekedy som mala pocit, že nerobím nič iné, len chodím do roboty, vyspím sa, idem na terapiu so školení a poklusom z nej bežím zas do roboty. (O tom, koľko to stálo ani nebudem písať, lebo ak by barba náhodou niekde zazrel tento text, z tej cifry by ho vyvalilo 😀).

Ale nakoniec prišiel tento deň, kedy pampúšik dostal svoj prvý inzulín. Veľmi dúfam, že to pomôže a konečne sa prišlo na koreň jeho poťažkostí. ❤ Dnes máme sledovať jeho reakciu na liek, tak držte palce, nech všetko hladko prejde. 🙏❤