Odkedy máme novú kuchyňu, svokor objavil čaro zahraničných kuchárskych relácií. Najnovšie pozerá rôzne ázijské recepty z ďalekého východu. Neviem odkiaľ sa v ňom zrazu zrodil toľký záujem o Japonsko a Čínu, ale len nech rozširuje obzory. Možno raz dôjde do bodu, keď vymení palentu svoju každodennú za nejakú novinku. 😀

V duchu experimentov, dnes k nám prišiel celý nadšený a ukazuje nám nejaké video, čo našiel na internete. Návod ako sa vyrába akýsi tradičný kantonský Mesačný koláč. V zdĺhavom recepte mladá žena ukazuje komplikovaný proces prípravy. Varí, pečie, naparuje v tlakovom hrnci, na gram váži, formuje, necháva odstáť niekoľko dní, opäť pečie, odmeriava... Nehovoriac o tom, že použité ingrediencie (typu špeciálna čínska vodička, predvarené kačacie vajcia, či lotosové semená) určite bežne nájdete v obchode chorvátskeho vidieckeho zapadákova.

Video skončilo a starý nadšene básni o tom, ako by to chcel niekedy vyskúšať a akú by mal radosť, keby mu to NIEKTO spraví.
S obavami som zisťovala: Barba, vy snáď chcete, aby som Vám také urobila?
A on, že: Ty nie..To pre Tomicu ukazujem. On dokáže variť ako Číňan!
Pýtam sa: A ja nedokážem?
Vraj: Nie, ty máš skôr mongolský štýl....To je taký, že: "Hoďte to kotla celú ovcu a keď sa vyparí všetka voda a cítite zhorené chlpy, obed je hotový." ...

Teraz neviem, či to malo viac uraziť mňa, alebo mongolskú kuchyňu....😂 Každopádne, keď bude Tomica robiť ten kantonský koláč, s radosťou sa pozriem na to, ako mu to pôjde. 😂 Ešte sa ja budem smiať naposledy, ženice. 😂