Akurát sme sa vrátili zo Slovenska a dočkala nás, okrem iného i pošta. Tomica začal rozbaľovať balíčky - až narazil na jeden. Zastavil sa a pompézne mi oznámil, že v tomto balíku sú extra fajnové, asi francúzske cukríky, ktorými sa rozhodol pohýčkať sa. Až sa hanbí povedať, že za ne vyvalil 16 euro, ale raz za čas si treba dopriať...

Ja inak cukríky neľúbim a skoro nikdy ich nekupujem, ale toľko okolo toho vyprával, že ma chytila zvedavosť. Samozrejme, svokor neodolal a tiež prišiel omrknúť rozbaľovanie tých buržoáznych, dekadentne predražených "francúzskych" bonbónkov....

Naveľa naveľa, Tomica z pukavého vrecka vytiahol.... obyčajné Bon Pari a rozrečnil sa o tom, ako si raz niekto z hostí u nás zabudol balíček, tak si ho vyhľadal a na ebayi zakúpil. Začala som sa uškŕňať.
Vraj: Prečo sa tak čudno tváriš?
Hovorím: Keď ti poviem, že tieto cukríky sa predávajú po 60 centov a v ladeckom obchode ich mávajú na akcií aj za 35, budeš sa čudne tváriť tiež....

Nasledovalo pár sekúnd zarazeného ticha, minúta gúglenia a pol hodina barbovho bedákania + Tomicovho vykrikovania, že internet je plný podvodníkov a p*čka im materina darmožrácka. 😀 😀 😀

Pritom úplne stačilo, keby sa namiesto e-bayu, opýtal ženice 😀. Ale nasmiala som sa, až v krku škriabe.