Táto mitra bola vyrobená v prvej polovici 18teho v Benátkach ako dar pre Ohridské arcibiskupstvo v Macedónsku.
Je celá zo zlata a zdobí ju 329 drahých kameňov – najčastejšie rubínov a diamantov. Váži okolo 1,5 kila a jej hodnota bola ocenená na viac než 35 miliónov euro. Mitra sa využívala do roku 1762, kedy bolo ohridské arcibiskupstvo pripojené ku gréckej cirkvi. Potom zostala v chráme Svätej Bohorodičky Perivlepty v Ohride až kým ju počas 1. svetovej vojny neukradla bulharská armáda.
Dnes sa mitra, spolu s 80timi ďalšími reliktami z Ohridu nachádza v Bulharsku, v Národnom múzeu v Sofií.
Keďže Macedónska pravoslávna cirkev je zo všetkých strán valcovaná svojimi susedmi, dodnes je v pravoslávnych kruhoch kontroverzná. Na cirkev si nárokujú Srbi, Bulhari a čiastočne aj Gréci. Macedónci však nechcú byť súčasťou ani jednej z týchto cirkví a už desaťročia sa snažia získať priznanie svojej samostatnosti. Ohridská koruna je symbolom tohto boja.
Táto mitra bola vyrobená v prvej polovici 18teho v Benátkach ako dar pre Ohridské arcibiskupstvo v Macedónsku.
Je celá zo zlata a zdobí ju 329 drahých kameňov – najčastejšie rubínov a diamantov. Váži okolo 1,5 kila a jej hodnota bola ocenená na viac než 35 miliónov euro.
Mitra sa využívala do roku 1762, kedy bolo ohridské arcibiskupstvo pripojené ku gréckej cirkvi. Potom zostala v chráme Svätej Bohorodičky Perivlepty v Ohride až kým ju počas 1. svetovej vojny neukradla bulharská armáda.
Dnes sa mitra, spolu s 80timi ďalšími reliktami z Ohridu nachádza v Bulharsku, v Národnom múzeu v Sofií.
Keďže Macedónska pravoslávna cirkev je zo všetkých strán valcovaná svojimi susedmi, dodnes je v pravoslávnych kruhoch kontroverzná. Na cirkev si nárokujú Srbi, Bulhari a čiastočne aj Gréci. Macedónci však nechcú byť súčasťou ani jednej z týchto cirkví a už desaťročia sa snažia získať priznanie svojej samostatnosti. Ohridská koruna je symbolom tohto boja.