Mýty o školstve, 7. časť
Ahojte, dnes to nebude o práci učiteľa, len krátke zhrnutie vašich reakcií na predchádzajúce články. Naozaj krátke, zle sa mi píše, keďže varenie výživy je občas dosť rizikové 🙂.
Prečítala som si takmer všetky vaše komentáre. Mnohé boli povzbudivé, iné potvrdzovali moje skúsenosti a ďakujem vám za ne. 🙂
Ďakujem aj tým menej povzudivým, lebo ste vyjadrili presne to, čo si ľudia vo všeobecnosti myslia o školstve. Trošku ma mrzí, že sa to v niektorých prípadoch sa to zvrhlo na odsudzovanie, kritizovanie a nepochopenie. Tým sa trošku stratil význam týchto článkov. Nie je v tom, aby som sa posťažovala na svoju prácu. Milujem ju. Chcem len poukázať na to, že nie je taká jednoduchá ako si viacerí mylne predstavujú. Chcela som, aby sme sa navzájom pochopili. Každé povolanie je dôležité, no nesprávnymi informáciami a niekedy reakciami sa medzi nami často vytvárajú priepasti. Ak som písala napr. o to, že nestíhame chodiť na WC, niektoré reakcie boli typu: no a čo, ani ja, hoci pracujem v banke! A je to podľa vás v poriadku? Namiesto toho, aby sme sa pochopili, veď máme podobné úskalia v zamestnaní, sa ideme kritizovať? Prečo? Prečo radšej nepovedať: Bohužiaľ, u nás v banke je to podobné.
Písali ste aj, že máte skúsenosti so zlými učiteľmi. Určite máte pravdu. Aj u môjho syna sme natrafili na zlú učiteľku a museli meniť školu, ale sú to výnimky. Rovnako ako sa tieto výnimky objavujú u lekárov, úradníkov, policajtov, manažérov, bankárov, poisťovákov, predavačiek, čašníčok, ........ Sama mám viac negatívnych skúseností s niektorými zástupcami týchto povolaní, ale neodsudzujem všetkých. Prosím vás len o trpezlivosť, porozumenie a ochotu trošku sa zamyslieť nad tým ako sa k sebe správame a pritom zväčša (nevravím, že nikdy) nemáme dôvod na predsudky.
Už len trošku 🙂. Na FB som v niektorých skupinách, kde sa daruje a niekedy mi je smutno z tých rečí, keď sa niekto odváži požiadať o pomoc. Ale je to asi tým, že určitá anonymita internetu nám dovolí správať sa k sebe bez ohľaduplnosti a taktu, ktoré by sme asi prejavili pri osobnom rozhovore. Ja sa volám Kristína, som manželka, matka dvoch synov, učiteľka a ešte omnoho viac. A určite aj každá (alebo každý) z VÁS.
Mne sa všetky Vaše články páčili.Pravujem v školstve .Pravú mám rada,len ja stále hovorím,že skôr sa dohodneme s kobtou ako s terajšími rodičmi .Oni ako keby zabudli,že v ich detstve bol učiteľ s veľkým U ,rešpektovali ho .Teraz deťom vštepujú do hlavy,že učiteľ je nič a nemôže naň ani zvýšiť hlas ,keď niečo zle robí,lebo hneď dobehne rozzúrený rodič a nadáva rodičovi, asistentke,a všetkým naokolo. 🤦.Som rada,že niekto napísal takéto články .
Najlepsie sa kritizuje tomu, kto si to nevyskusal..tak, ako "ten za pasom", bude zavidiet tomu inzinierovi v kancli, ktory "len sedi za PC a nic nerobi", ide niekto zavidiet ucitelovi, ktory "ma kopu dovolenky a v skole dokopy nic nenauci"...kazde povolanie ma svoje pre a proti..ked som bola mala, chcela som byt ucitelkou slovenciny..neskor som videla skripta mojej tety, ktora studovala aprobaciu sjl/etika a povedala som si, ze tak toto by som nedala..su to neskutocne kvanta uciva...potom sa mi este na zakladke, asi v 9tom rocniku podarilo byt na 2 vyucovacie hodiny "pani ucitelkou" - bol to moj trest, lebo som mladsiemu bratovi robila domace ulohy, tak mi jeho triedna navrhla, ze ked tak velmi chcem, nech si to pridem vyskusat - to ucenie. Jednu hodinu som "ucila" slovencinu a druhu matematiku..uz vtedy, a to bolo prosim pekne 16r dozadu, ked deti mali este aky taky respekt voci ucitelom som uznala, ake tazke je udrzat 20 osob v pozornosti, zaujat ich, aka zodpovednost je to, nieco ich naucit (samozrejme, nie kazdy ucitel to takto ma)..mala som vselijakych ucitelov, samozrejme, niektori si nezasluzia nosit tento titul..ale su aj taki, ktori sa vam zapisu do pamäti navzdy..takou bola napr. moja ucitelka nemciny na strednej skole..ked som chodila na ZS, mala som francuzstinu a anglictinu..pamätam si akoby to bolo vcera, ako som spoluziackam z druhej skupiny hovorila, ako sa mozu ucit taky hnusny fasisticky jazyk..par rokov na to som na strednej nemala na vyber, francuzstina na mojom odbore nebola, chtiac nechtiac som musela mat nemcinu..a napriek tomu, ze som nemcinou ako jazykom dovtedy opovrhovala, vdaka tejto ucitelke som ju isla potom studovat aj na VS a teraz nou komunikujem vo svojej praci (nie som ucitelka). V dnesnej dobe byt ucitelom nie je na zavidenie, mam kamosku ucitelku (sjl/obcianska,dejepis-momentalne v druzine)..deti su drze, rodicia tiez..obdivujem ju, ze za take smiesne peniaze, ake dostava, vymysla detom program a ony sa jej velakrat vysmeju (samozrejme nie vsetky)...tak isto vnimam ucitelku mojho syna v skolke-pani dochodkyna ma pre deti tolko lasky, ze to nejde ani pochopit, kolkokrat rano odtial odchadzam, pocujem ako tam 15 deti vykrikuje a 2 srdcervuco placu a ona s usmevom na tvari ich utesuje..ja by som dosla o nervy za dva dni (stacia mi aj moje dve deti, nie este 20)..a na zaver este jedna perlicka..raz som stretla tesne po zaciatku letnych prazdnin svoju ucitelku slovenciny/obcianskej zo strednej na poste, velmi mila, respektovana ucitelka..tak sme sa zarozpravali a jej hovorim, tak, uz si mozte uzivat dovolenku..a ona mi na to, najprv sa musim dat psychicky dokopy aspon 2 tyzdne a az potom pojdem na dovolenku-chystam sa s manzelom a synom do Pariza..vtedy som zostala ako obarena, ani vo sne by mi nenapadlo, ako moze byt zrovna ona vycerpana zo ziakov (bola to naozaj respektovana ucitelka, ziaci ju mali radi)..nikdy na to nezabudnem..takze odhliadnuc od toho, ake ma vyhody robit v skolstve a ze niektori ucitelia su tam uplnym omylom, mali by sme si vazit toto povolanie, lebo hlavne vdaka nim sme vacsina tam, kde sme.
Trochu pritiahnute za vlasy. Citala som 4.cast. A nikto nikde nenapisal to, co tu tvrdite, ze nestihate ist na wc. A vraj odpoved "no a co, ani ja, hoci pracujem v banke."
Mam trochu pocit, ze to mohla byt narazka na moj komentar, ktory nebol ani tak mysleny, a uz vobec nebol takymto stylom napisany.
Takze mna skor mrzi to, ako ste si to vysvetlila, a ze sa to stretlo s takymto "nepochopenim" z vasej strany.
@tinka13 dakujem, nedalo mi to, ked som citala komentare na 1. a 2. cast..na kazdu vec vseobecne treba pozerat z oboch stran..ja som mala tu moznost a bola to pre mna velka škola. Tak isto si vazim aj pani predavacky (tiez som mala moznost si pocas skoly vyskusat), aj sestricky..ja hovorim, ze clovek by mal mat rad svoju pracu, lebo potom je to zataz nie len pre neho, ale aj pre ostatnych..ja mam svoju pracu rada, tiez pracujem s ludmi a som spokojna (a vobec nemam ziadny tisicovy plat)..praca s ludmi je vseobecne ta najtazsia. Drzim Vam palce, nech ste aj Vy tou pani ucitelkou, ktora sa pozitivne vryje do pamäti 🙂
Začni písať komentár...
Tak internet má to svoje "čaro", jednoduchšie je niekoho sprdnúť ako pochváliť. Osobne by ti nikto do očí nepovedal to, čo nemá bez najmenších problémov napísať. Tvoje články vítam s radosťou, nakoľko nepovažujem svoje deti za polobohov a mám úctu a rešpekt voči skoro všetkým učiteľom, nakoľko aj ja som sa stretla občas s inými učiteľmi, než by sa mi páčilo. Našťastie, u staršej dcéry to riešiť nemusím, ona má zatiaľ super p. učiteľku a čo sa týka mladšej, uvidím v septembri 🙂 Držím palce a čakám na ďalšie články 🙂