Názov knihy:   Kavárna v Kodani/Kaviareň v Kodani

Autor: Julie Caplin

Jazyk: český/ale existuje aj slovenský preklad

Kedy som ju čítala: apríl 2021 

Špeciálne znamenie: hygge

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Ben, Katie a Eva

Okolo tejto knihy bol pred pár mesiacmi dosť veľké haló, preto som sa ju rozhodla prečítať. Nehľadala som si dopredu odporúčania, aby som nemala predsudky resp. očakávania. Príbeh ako taký nie je práve originálny, nachádzajú sa v ňom mnohé klišé, ale autorka ho podáva veľmi dobrým a čitateľovi lahodiacim štýlom. 

Ide o príjemnú oddychovku, v závere trochu šmrcnutú erotikou, ale mňa na knihe zaujal hlavne koncept hygge, ktorý autorka predstavuje veľmi jasne a pochopiteľne. Osobne mám dojem, že toto dánske slovo sa stalo takmer nadávkou, minimálne symbolom komercie, čo je škoda. 

Okrem typického romantického príbehu sa stala kniha aj dobrou „reklamou“ na Kodaň a dánsky spôsob života. Takou dobrou, že by som sa tam rada išla pozrieť a niektoré z princípov ich snahy o pohodu a domáckosť rada použijem aj vo svojom vlastnom domove. 

Názov knihy:   V tieni

Autor: Dominik Dán

Jazyk: slovenský

Kedy som ju čítala: marec 2021 

Špeciálne znamenie: medzi vydaním Beštie a V tieni, ktorá s touto knihou obsahovo súvisí, je 14 rokov

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Krauz, Burger,... proste partia chalanov zo 141, Koloman

Ako čitateľka, ktorá už má nejednu dánovku za sebou, som už vedela, do čoho idem. Partia hlavných hrdinov nie je pre mňa novinkou, skôr sú ďalšími členmi mojej knižnej rodiny. Krauz, Burger a mnohí ďalší sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých Dánových kníh, ktoré som doteraz prečítala. Čitateľsky sú jeho knihy hodnotené lepšie i horšie, najmä z hľadiska prepracovanosti deja. Autor vydáva 1-2 knihy ročne, čo sa niekedy odrazí aj na ich kvalite.  

Pokiaľ ide o knihu V tieni, je podľa mňa jednou z autorových najlepších. Hoci vyšla až 14 rokov po Beštii, na ktorú sa obsahovo viaže, je to takmer nepoznateľné. Aby som si to ujasnila, prečítala som následne aj Beštiu. Zrejme mi chýbalo rozlúštenie osudu „ponožkového“ vraha.

Príbeh rýchlo ubieha a autor voľne komunikuje aj s čitateľom, mierne ho navádza na vlastné uzávery a tipovanie na výsledok vyšetrovania. Kniha sa mi páčila a odporúčam ju všetkým amatérskym detektívom.

Názov knihy:   Šeptuchy

Autor: Alena Sabuchová

Jazyk: slovenský

Kedy som ju čítala: február 2021 

Špeciálne znamenie: víťaz Anasoft litera 2020

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: autorka, Dorota, šeptuchy

Podtitul knihy by v mohol znieť aj „život na pomedzí“. Pomedzie alebo hranica je prítomná vo všetkých častiach života obyvateľov Podlasia. Či je to už reálna hranica medzi štátmi, alebo domnelá hranica medzi skutočnosťou a svetom duchov a čarov, ktorý je hlavnou doménou šeptúch. 

Hoci by človek očakával, že šeptuchy budú hlavnými postavami knihy, ich osudy vnímame len okrajovo. Hlavnou témou je opis mentality ľudí žijúcich na pomedzí. Mladí ľudia tam žijú na pomedzí moderného a tradičného sveta, pričom oba spôsoby života ich ovplyvňujú. Niektorí z neho utečú do „veľkého sveta, iní sa prispôsobia a ďalší si nachádzajú vlastný spôsob ako sa vyrovnať so životom, ktorý riadi tradícia, mysticizmus, viera, no aj výdobytky modernej techniky a potreba vzdelania.

Dorota však nezapadá nikam. Tiež žije na hranici, no ju najviac ovplyvňuje kontrast medzi životom a smrťou. Jej postava je tragická vo svojej zvláštnosti, hoci jej najväčšou túžbou bolo zapadnúť. Byť obyčajným dievčaťom, s obyčajnými problémami, ktoré raz možno nájde alebo nenájde pravú lásku, odíde z Podlasia a úspešne vyštuduje. Autorka jej osud nádherne opisuje z pozície najlepšej a možno aj jedinej priateľky.

Samozrejme, kniha nie je len o Dorote, prepletajú sa v nej osudy mnohých „obyčajných“ obyvateľov Podlasia, šeptúch a ich zákazníkov. Počas čítania neustále narážate na udržovanie starého spôsobu života v tomto zaujímavom regióne, do ktorého len postupne preniká 21. storočie, možno preto, že ani človek súčasnej doby sa nevie odpútať od  minulosti a stále ju udržiava živú.

Názov knihy:   Séria kníh Mestečko Wayward Pines

Autor: Blake Crouch

Jazyk: slovenský

Žáner: postapokalyptická séria, sci- fi

Kedy som ju čítala: január 2021 

Špeciálne znamenie: má televízne spracovanie (priznám sa, že som ho nevidela)

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Ethan, Teresa, Pilcher - šialený vedec

Hoci to nie je môj obľúbený žáner, v poslednom čase sa k takýmto knihám dostávam častejšie a zisťujem, že ma vedia zaujať.

Ešte pred otvorením týchto kníh, som mala predsudky, zrejme ich vytvorila aj nízka cena, za ktorú sa v súčasnosti predávajú. Som rada, že som ich prekonala. Knihy ma zaujali a možno sa raz aj motivujú k pozretiu si televízneho seriálu.

V začiatkoch to vyzerá ako trochu špiónska detektívka, ktorá bude mať klasické rozlúsknutie na konci a človek začína uvažovať, čo bude autor rozoberať v troch knihách. Postupne sa však odkrýva dosť desivá vízia budúcnosti ľudstva. A čuduj sa svete, môžeme sa za ňu sami svojou snahou o ovládnutie a pretvorenie prírody. Dosť detailné a krvavé opisy „ľudského“ správania občas hraničia s hororom, a preto ich môžem odporučiť aj milovníkom tohto žánru. Najhrôzostrašnejšie mi však prišlo správanie Pilchera a jeho „božský“ komplex, pretože v konečnom dôsledku bolo jeho správanie ovládané rozumom a vôľou, nie pudmi.

Trochu mi vadila snaha autora o zakomponovanie milostného trojuholníka, resp. štvoruholníka. Beriem snahu o zreálnenie hlavných hrdinov, nie ich stavanie na piedestál, ale táto časť mi prišla nedostatočne prepracovaná a do príbehu vsadená len dodatočne. V konečnom vyznení však knihy odporúčam prečítať. Možno vám spôsobia menšie príjemné zimomriavky, no možno zaujmú aj inak.

Názov knihy:   Zaľúbená hypnotizérka

Autor: Liane Moriartyová

Jazyk: slovenský

Žáner: zahraničná literatúra, romantika

Kedy som ju čítala: január 2021

Špeciálne znamenie: neobvyklé zamestnanie jednej z hlavných postáv

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Ellen, Saskia, Patrick

Hodnotenie čitateľov na martinus.sk 3.6; 

Zaľúbená hypnotizérka je prvá kniha od Liane Moriartyovej, ktorú som prečítala, teda zatiaľ neviem porovnať s ostatnými jej dielami. Čitateľa hneď zaujme neobvyklé zamestnanie jednej z hlavných postáv - Ellen. Hypnotizérstvo nie je povolanie, ktoré je v strednej Európe veľmi rozšírené. Nemôžeme ani povedať, že je to jediná hlavná ženská postava, ako to býva vo väčšine romantických resp. ženských románov. Takmer rovnaký priestor dáva autorka Saskii, ktorá v začiatkoch vyzerá ako záporná postava a Ellenina súperka.

Medzi kladné stránky knihy patrí chýbajúca prvoplánovosť vo vzťahu Ellen  a Patricka. Nejde o dokonalé postavy, ktoré sčista-jasna nájdu dokonalú lásku. Vyjadruje to jedna zo viet, ktorá mi utkvela v pamäti: "Láska nie je čierno-biela." Vzťah, životy a povahy hlavných postáv sa vyvíjajú, nie sú vopred nalinkované, aj keď ,samozrejme, má kniha očakávané romantické vyústenie.

Postava Saskie je veľmi rozporuplná. Hoci je v úlohe šialenej ženy - prenasledovateľky, ktorá ani sama nevie, kde sú jej medze, čitateľ k nej necíti nenávisť, skôr ľútosť. Autorka sa vyhla klišé, keď jej nenaplánovala osud, aký čaká prenasledovateľov/prenasledovateľky na konci väčšiny takýchto kníh. 

Za mierne zápornú stránku knihy považujem občas trochu pomalé tempo deja, pričom v závere sa prekvapujúco zrýchli a na posledných tridsiatich stranách sa vyrieši väčšina nedorozumení, problémov a tajomstiev hlavných postáv. Celkovo však dej nestojí na jednom mieste a Zaľúbená hypnotizérka nám okrem relaxu ponúka aj niekoľko zaujímavých postrehov o ľudskej povahe a rôznych podobách lásky.

Názov knihy:   Diablova zajatkyňa

Autor: Jana Pronská

Jazyk: slovenský

Žáner: historický román, romantika

Kedy som ju čítala: december 2020 

Špeciálne znamenie: slovenský stredovek

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Roland, Anna, kráľovná Kunigunda

Hodnotenie čitateľov na slovenských knižných portáloch/eshopoch: martinus.sk 4.6; bux.sk – 5 hviezdičiek.

Historický román od Jany Pronskej je založený na slovenskej povesti, ktorá sa viaže k najväčšiemu hradu v strednej Európe. Autorka spracovala známe fakty, vďaka ktorým sa jej fikcia stáva takmer uveriteľnou. Kniha má rýchly spád, najmä ku koncu, ktorý mohol byť aj trochu obsažnejší a prepracovanejší.

Spišský hrad je v diele vykreslený vo svojich najlepších časoch a v čitateľovi jeho opisy vyvolávajú predstavu živého a strategického miesta, ktoré malo svoju úlohu v stredovekých dejinách Uhorska. Roland, ktorý dostal typické rytierske meno, ako z eposu o hrdinovi z čias Karola Veľkého, je prototypom silného, čestného a spravodlivého šľachtica, ktorých bolo v danom období ako šafranu. Typickejším predstaviteľom vtedajšej vrchnosti je práve záporná postava Balašu. Anna, ako dvorná dáma svätej Kunigundy, je zas ideálom cnosti, no aj inteligencie, sily a rozhľadenosti. Veľmi sa podobá sa ideál súčasnej ženy, ktorá sa silou vôle dokáže vyrovnať mužovi. Napriek tomu sa Pronskej podarilo celkom dobre vyhnúť preháňaniu a prílišnému romantizovaniu hlavných hrdinov i celého historického obdobia.

Ahojte, s knihami žijem už nejaký ten piatok a tiež pondelok, utorok,stredu,... veď viete ako to pokračuje. Za svoj život som prečítala tisíce kníh, na mnohé doteraz spomínam a k mnohým sa stále vraciam. Svet kníh sa mi stal miestom, kde dokážem relaxovať, načerpať nové sily, no pomáha mi aj pokračovať v ceste životom. Nie je ľahká, ale to asi žiadna, ktorá za niečo stojí.

Svoju lásku ku knihám sa snažím odovzdať aj svojím deťom, žiakom a teraz dúfam, že aj pár z vás, ktorí si tieto riadky prečítate. Dnes pridávam po prvýkrát svoje pocity a názory na knihy, ktoré som nedávnom prečítala. Inšpiroval ma k tomu aj darček priložený k zásielke z kníhkupectva – čitateľský zápisník knižkomila – a v mojich recenziách sa budem sčasti držať štruktúry, ktorú obsahuje. Príjemné čítanie. 

Názov knihy:   Séria kníh v boxe Divergencia, Rezistencia, Experiment

Autor: Veronica Roth

Jazyk: slovenský

Žáner: postapokalyptická séria, sci- fi

Kedy som ju čítala: december 2020 

Špeciálne znamenie: má filmové spracovanie (2014, 2015, 2016)

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Tris, Tobias (Štyri), Christina

Hodnotenie čitateľov na slovenských knižných portáloch/eshopoch: martinus.sk - 4.7; bux.sk – 5 hviezdičiek.

Ku knihám som sa dostala úplnou náhodou, keď mi ich ponúkli na výmenu za nejaké mojej tituly. Nemala som priveľké očakávania, keďže tento žáner veľmi neobľubujem, no ani žiadne predsudky. Prvým prekvapením bol pomerne ľahký spôsob písania autorky, ktorá vykreslila spoločnosť v postapokalyptickom Chicago dostatočne prehľadne na to, aby sa čitateľ vedel vžiť do života hlavnej postavy, keďže sú všetky knihy písané formou ja-rozprávania.

Autori píšuci pre mladých, ktorým je určená aj táto séria, v poslednej dobre uprednostňujú tento štýl písania pred vševediacim rozprávačom, ktorý dominoval v minulých desaťročiach. Dosť ho spropagovala Stephanie Meyerová vo svojej upírskej sérii a Divergenia s pokračovaniami trochu pripomína jej štýl. Podobne ako v záverečných častiach Súmraku, aj v Experimente sa dejová línia rozdelí na dve a okrem Tris sa dostávame aj do myšlienok Tobiasovi. V knihe to pôsobí osviežujúco a vie zaujať aj chlapčenských čitateľov. Prekvapujúco sa autorke podarilo vyhnúť aj prílišnej patetickosti, s ktorou sa často stretávame v dielach pre mladých resp. young adult, ako sa v súčasnosti moderne pomenúva tento typ literatúry.

Do kníh, ktoré sa rýchlo stali svetovým bestsellerom, autorka pomerne nevtieravo zakomponovala aj svoje názory na vývoj spoločnosti a ľudstva. Okrem vnútorného sveta hlavných postáv, ich spôsobu vyrovnávania sa s danou realitou, svojím konaním a s ich následkami, prezentuje aj svoj názor na ľudskú povahu. Odhaľuje jej kladné i záporné stránky a s trochou romantiky, boja proti systému a za spravodlivosť dokáže zaujať viaceré vekové kategórie. Osobne sa mi najviac páčila myšlienka neustáleho rozvoja ľudskej osobnosti a nepridržiavanie sa často scestných spoločenských pravidiel. Dôležitosť empatie a tolerancie autorka vyzdvihla naozaj na najvyššiu možnú mieru. A hoci to môže znieť trochu gýčovo, myslím, že v súčasnosti potrebujeme práve to.

Ahojte, tak som tu znova. Naša spoločná misia o vzájomné porozumenie rodičov a učiteľov pokračuje. Dnes by som sa rada trochu povenovala školám v prírode. 

Ak ste boli zvedaví, čo sa ten posledný augustový týždeň deje v škole, tak aj to je jedna z činností. Je ich oveľa viac a dúfam, že sa k nimi postupne dostanem. Napríklad pripravujú sa plány činností na nasledujúci školský rok. Do nich patrí aj organizácia školy v prírode na základných školách. Hoci sa organizuje zväčša v máji alebo júni, rámcovú predsavu už musíte mať pred začiatkom školského roka. 

Postupom času sa počas niekoľkých mesiacov všetko pripravuje. Od výberu miesta, cez personálne obsadenie, upresnenie počtu a pod. Hoci kedysi to museli platiť prevažne rodičia, dnes má každé dieťa nárok na príspevok na jednu školu v prírode. Pri väčšej finančnej náročnosti, čo sa až tak často nestáva, lebo aj agentúry, ktoré školy v prírode ponúkajú, poznajú limit príspevku a zväčša sa ho držia, nastupujú občianske združenia rodičov. Nepredstavujete si však, že niečo z toho dostane dozorujúci učiteľ. Mne osobne by to ani nenapadlo, ale už som počula také poznámky od ľudí mimo školstva, tak to chcem dať na pravú mieru. Tieto financie putujú priamo agentúre, ktorú škola oslovila, resp. dopravcovi. Učiteľ sa poteší len náhradnému voľnu, ktoré si môže čerpať cez prázdniny.

Veľkým problémom je obrovské administratívne zaťaženie. Žiaci a často aj rodičia, musia byť poučení o všetkých rizikách, možnostiach, musia mať potvrdenia od lekárov  a ... .  Hádam aj pol roka sa zbierajú všetky potrebné papiere do ŠvP (tých papierov je dosť veľa, hádam aj 5ks od jedného žiaka) a učiteľ si často musí zahryznúť do jazyka. Keď sa povie a zvyčajne aj do slovníčka napíše, že majú byť v  pondelok, minimálne dvaja žiaci ich donesú v stredu a jeden žiak vám ich všetky dá minútu pred odchodom autobusu. Nemôžete nič povedať, lebo jeho otec je veľavážený sponzor školy. 

Rodičia (a niekedy aj vedenie školy) si myslia, že si učiteľ ide do ŠvP oddýchnuť,veď po odučení hodín  sú tam animátori. "Animátori" sú zväčša 17-18-ročné deti, ktorým sa učiteľ bojí zveriť na pol dňa deti a tak im stále lozí za zadkom. Kolegyňa neraz spomína, že animátori často pozabudli na vek detí a pripravili im program, kde hrozilo zranenie, pád, či niečo horšie. Večer, keď znova preberiete zodpovednosť za tú rozšantenú chásku, nastupujú stavy "ja ešte nejdem spať" a "ja chcem ísť domov". Dieťa, ktoré je často prvýkrát preč od rodičov, robí všetko preto, aby sa tam vrátilo. A tak sa Vám môže stať, že po dvoch dňoch bojov s plačom, vydieraním a podobne voláte matke, aby si prišla po dieťa, lebo si bije hlavu o drevený stlp, aby išlo domov.  

Zaujímavé býva, aj keď príde dieťa s črevnou virózou. Celý víkend mu bolo zle, ale rodičia no aj tak pošlú do ŠvP. Prvý deň je pri ňom zdravoťák, druhý odchádza domov a popri tom ešte nakazí ďalšie deti. Načo boli potom tie papiere a potvrdenia?
Po tom všetkom sa už koncom týždňa tešíte domov a vedenie školy nezdriedka nakáže prísť až po 17:00, lebo oni tak chodia domov s veľkými z lyžiarskeho. Deti síce sú plné zážitkov, ale už tešia domov, netrápi ich ešte nejaká zastávka v múzeu alebo podobne, len aby sa dodržal prikázaný čas. Nakoniec aj tak musíte ešte  dve hodiny čakať s nejakým dieťaťom, ktorého rodičia zabudli, že sa máte dnes vrátiť. Uštvaní z celého týždňa padáme do postele a až tešíme sa, že nás to opäť čaká až o rok.

A prečo to robíme? Aby sme potešili deti a oni mohli popri učení spoznať aj niečo nové, zabaviť sa a porozumieť svojmu okoliu a prírode. Aby sme im ukázali ako vedomosti získané v škole môžu využiť v praxi. A možno nás potom poteší aj ocenenie našej snahy u vás rodičov. Ako raz kolegyni povedela jedna mamička, ktorá ju po príchode privítala s úsmevom, že ako si ona doma oddýchla a popriala jej, aby si cez víkend trochu oddýchla ona.  

Ďakujem za to, že ste si článok prečítali a poteším sa všetkým postrehom. Príjemný septembrový deň.

Ahojte, dnes to nebude o práci učiteľa, len krátke zhrnutie vašich reakcií na predchádzajúce články. Naozaj krátke, zle sa mi píše, keďže varenie výživy je občas dosť rizikové 🙂. 

Prečítala som si takmer všetky vaše komentáre. Mnohé boli povzbudivé, iné potvrdzovali moje skúsenosti a ďakujem vám za ne. 🙂

Ďakujem aj tým menej povzudivým, lebo ste vyjadrili presne to, čo si ľudia vo všeobecnosti myslia o školstve. Trošku ma mrzí, že sa to v niektorých prípadoch sa to zvrhlo na odsudzovanie, kritizovanie a nepochopenie. Tým sa trošku stratil význam týchto článkov. Nie je v tom, aby som sa posťažovala na svoju prácu. Milujem ju. Chcem len poukázať na to, že nie je taká jednoduchá ako si viacerí mylne predstavujú. Chcela som, aby sme sa navzájom pochopili. Každé povolanie je dôležité, no nesprávnymi informáciami a niekedy reakciami  sa medzi nami často vytvárajú priepasti. Ak som písala napr. o to, že nestíhame chodiť na WC, niektoré reakcie boli typu: no a čo, ani ja, hoci pracujem v banke! A je to podľa vás v poriadku? Namiesto toho, aby sme sa pochopili, veď máme podobné úskalia v zamestnaní, sa ideme kritizovať? Prečo? Prečo radšej nepovedať: Bohužiaľ, u nás v banke je to podobné. 

Písali ste aj, že máte skúsenosti so zlými učiteľmi. Určite máte pravdu. Aj u môjho syna sme natrafili na zlú učiteľku a museli meniť školu, ale sú to výnimky. Rovnako ako sa tieto výnimky objavujú u lekárov, úradníkov, policajtov, manažérov, bankárov, poisťovákov, predavačiek, čašníčok, ........ Sama mám viac negatívnych skúseností s niektorými zástupcami týchto povolaní, ale neodsudzujem všetkých. Prosím vás len o trpezlivosť, porozumenie a  ochotu trošku sa zamyslieť nad tým ako sa k sebe správame a pritom zväčša (nevravím, že nikdy) nemáme dôvod na predsudky.

Už len trošku 🙂. Na FB som v niektorých skupinách, kde sa daruje a niekedy mi je smutno z tých rečí, keď sa niekto odváži požiadať o pomoc. Ale je to asi tým, že určitá anonymita internetu nám dovolí správať sa k sebe bez ohľaduplnosti  a taktu, ktoré by sme asi prejavili pri osobnom rozhovore. Ja sa volám Kristína, som manželka, matka dvoch synov, učiteľka a ešte omnoho viac. A určite aj každá (alebo každý) z VÁS. 

                                      Školský výlet

Táto téma si určite zaslúži vlastný článok. Je to odmena pre žiakov za ich správanie počas celého školského roku. Učitelia, a často i rodičia, deti trošku vydierajú vetou: "Správaj sa riadne, lebo ťa nepustíme na výlet." Téma výletu medzi žiakmi rezoruje už od októbra, riešia kde, kedy, na ako dlho. Každý má svoju vlastnnú predstavu. Akú predstavu má však učiteľ?

Ešte pred výberom termínu je dôležitejšie kde. Musí to byť miesto pre deti zaujímavé, nie veľmi drahé (nie každý rodič môže dať svojmu dieťaťu neobmedzené množstvo peňazí na výlet) a  čo je najdôležitejšie, musí byť bezpečné. 

Ešte sa môže stať, že keď to všetko vybaví, nenazbiera sa dosť detí. Časté dôvody: ja tam nechcem ísť s nimi (rozumej spolužiakmi), to bude nuda, poďme radšej stanovať, ...... a vaša snaha skončí v koši (osobná skúsenosť). Proste nikdy neulahodíte každému, aj keď pri výbere výletov učitelia zvyčajne prihliadajú na názory žiakov. Keď to všetko prebehne hladko resp. trošku hrboľato, hor sa na výlet!

Sú dva druhy výletov: s prespatím a jednodňové. Bezpečnosť ich však  veľmi silno spája. Deti by sa mali čo najbezpečnejšie zabaviť, vyblázniť, unaviť,.... Proste stráviť výlet tak, aby počas cesty domov alebo v ubytovaní nemysleli na robenie hlúpostí. Aj keď si povedzme úprimne, na to nie sú nikdy unavení. 

Pre učiteľa oba typy znamenajú otvorenú vstupenku pred súd. Opäť tá zodpovednosť za cudzie deti ako pri exkurziách. Na jednodňových je to podobne aj so správaním detí, takže sa viac budem venovať výletom s prespatím.

To je pre učiteľa nočná mora. Deti sú zväčša mimo školy alebo domu ako odtrhnuté z reťaze. Hoci sa ich učitelia, animátori a niekedy aj rodičia, ktorí sa odhodlali robiť dozor, snažili unaviť, večer začína psina. Záleží dosť od veku. Mladší behajú po chodbách, schodoch, liepajú sa po parapetoch a večer nastupuje u niektorých fáza: "ja chcem ísť domov za mamou". Možno okolo desiatej už stratia väčšinu pary a je pomerne pokoj. Hoci sa učiteľky musia niektorým trochu povyhrážať telefonátom domov a podobne.

U starších švanda o desiatej len začína. Učiteľ musí zväčša každú izbu prezrieť, či tam nie je niekde schovaný alkohol, pivo, energetické nápoje a podobne. Keby boli žiaci takí tvoriví v škole ako pri schovávaní alkoholu a cigariet, mali by sme v triedach samých premiantov. 

Pokiaľ nemáte v škole len chlapcov alebo len dievčatá, po kontrole alkoholu prichádza kontrola zmiešanej spoločnosti. Veď máte na zodpovednosť teenagerov, ktorých schopnosť ovládnuť hormóny sa rovná nule. Rodičia by sa asi veľmi nepotešili, keby sa namiesto napr. 20 detí, domov vrátilo 21 (v lepšom prípade). Tieto kontroly nie sú jednorázové, pokračujú niekoľkokrát za noc, kedy sa učiteľ zakráda ako zlodej a kontroluje dodržiavanie večierky. Aj tu sa prejavuje tvorivosť žiakov.  Za niektorých by sa nehanbila ani CIA. Z učiteľa sa zrazu stáva dozorca, policajt, rodič a často aj lekár v jednom. Predstavte si, že idete na rodinnú dovolenku s 25 deťmi a ste na to dvaja. Hrozná predstava, však?

Tak prečo to učitelia robia? Lebo nechcú sklamať deti, lebo im na tých deťoch záleží, lebo s nimi trávia celého hodiny 10 mesiacov v roku, často viac ako ich vlastní rodičia. Každý z učiteľov by vedel pridať svoj vlastný dôvod, ale toto sú asi tie najčastejšie.

Keď budete púšťať deti na školský výlet, prosím, myslite na to a pomôžte nám učiteľom aspoň kontrolou obsahu ich batožiny. Pretože pyžamo zabudnú určite skôr ako obsah "tajnej priehradky".Ďakujeme.

Všetkým vám ďakujem za prečítanie aj za všetky komentáre k predchádzajúcim článkom. Prajem príjemý a slnečný deň.  

                                                          Exkuzia

Ahojte, späť tí, ktorí už moje články poznáte a tiež tí, ktorí čítate moje "dielo" po prvýkrát. Keďže je leto, čas výletov, povedzme si ako to je s tými školskými. 

Všeobecne sa propaguje pred verejnosťou, najmä z úst ministrov školstva, že učenie detí iným spôsobom ako v škole je lepšie ako učenie suchých vedomostí v triedach. Z určitej časti je to pravda, hoci aj v triede sa dá učiť zaujímavo, kreatívne a mnoho učiteľov do tried donesie rôzne učebné pomôcky, ktoré získajú, požičajú alebo vytvoria.

Dnes si povedzme niečo o exkurziách, keďže je rozdiel medzi výletom, exkurziou a prípadne braným cvičením. Cieľom exkurzie je naučiť žiakov niečo prostredníctvom návštevy múzea, výstavy, rôznych dielní alebo ako sa to moderne povie - workshopov. Ich plán je všeobecne daný už v septembri alebo v auguste a musia sa riadiť nielen tým, čo chce učiteľ, ale aj odporučeniami v popkách na daný šk. r. (POP - pedagogicko-organizačné pokyny z min. školstva). Poväčšine sa plánujú dopredu aj preto, lebo termíny treba objednať dlhšie dopredu. Určite sa pýtate prečo.

Voľnosť pri výbere termínu je len čiastočná, pretože či je to už ZŠ alebo SŠ, minimálne niekoľko dní do roka potrebuje vyprázdniť školu. Niekedy len čiastočne, inokedy úplne, kvôli štátnym testovaniam. Ani vám by sa asi nepáčilo, kedy vaše dieťa maturovalo a o dve triedy ďalej by deti cez prestávky jačali ako paviáni. Takže interný pokyn na väčšine škôl je, že termín exkurzie by sa mal kryť s termínom testovania.

Keď sa prepracujete cez objednanie termínu, získanie informovaných súhlasov (čo je pri niektorých deťoch alebo rodičoch problém), vyzbieranie peňazí a objednanie dopravy, čaká vás tá "najlepšia časť". 

Prečo úvodzovky? Lebo každý vyučujúci, ktorý ide s deťmi mimo školy je jednou nohou v base. 2-3 ľudia sú zodpovední za autobus plní detí, ktoré nie vždy vedia, kde sú hranice. Deň alebo dva vopred síce poučíte žiakov o potrebnom oblečení s ohľadom na miesto exkurzie a počasie, o potrebných dokladom, finaciách a kultúrnych poukazoch, bezpečnostných opatreniach, zákazoch chytať sa exponátov,... ale aj tak vám prídu bez pasu, hoci to bolo v pokynoch pre rodičov, obutí v papučiach alebo žabkách, bez jedla alebo pitia. Určite si však nezabudnú vreckové (zväčša majú viac hotovosti ako učitelia), mobily, bluetooth repráky, powerbanky a energetické nápoje, po ktorých sú ako veverička z rozprávky Za plotom. V preklade zajačik duracell na tretiu. O správaní niektorých v múzeu radšej pomlčím. Pri každej zastávke potom učitelia tŕpnu, či niekoho nezabudnú na WC, či sa niekto omylom alebo aj naschvál neodčlení, - či sa neobjaví kamión, ktorý ich všetkých zmetie. Zodpovednosť za cudzie deti je 2x náročnejšia ako za vlastné.  Proste deň plný infarktových stavov, ktoré si nikto, kto to nezažil, neuvedomuje.

Človek by čakal, že keď je to také náročné, bude za to učiteľ aspoň nejako odmenený - občas by stačilo aj pochopenie alebo pochvala. Omyl. Určite sa nájdu aj také školy, čo to chápu, ale zo zákona vraj učiteľ počas veľkej časti exkurzie nevykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť a teda nemá nárok na nadčasy alebo náhradné voľno, aj keď strávi na exkurzii s deťmi nezriedka aj 12-13 hodín. Pretože cesta v autobuse, ktorá niekedy trvá aj 2-2,5 hodiny, sa neráta. Že upozorňujete deti, dávate pozor, či nastúpili resp. vystúpili všetci, často dokonca utierate zvratky, staráte sa im o pitný režim, kontrolujete, či dodržiavajú poriadok (všetko osobné skúsenosti) a podobne, sa do pracovnej činnosti neráta. Raz som sa vedenia spýtala, že či teda môžem ísť za autobusom vlastným autom, keď vlastne nie som v práci. Nič som s tým síce nedosiahla, ale pohľad na ich výraz by som dopriala všetkým učiteľom ako satisfakciu.  

Aj zasadací poriadok v autovuse je občas veselý, tak si pozrite tieto dva a ja prajem príjemný deň. 

                                    A máme tu sľúbené prestávky

Pred 10 rokmi som od žiaka dostala super hrnček (ešte stále ho mám a stážim ako oko v hlave) s nápisom "Najlepšia učiteľka" a výrokom "Aj učitelia majú radi školu, lebo sú tam prázdniny a prestávky." No o prázdninách sme už hovorili, tak teraz prichádzajú na rad prestávky.

Prestávky sú pre deti, učiteľ ich využíva len minimálne. Dieťa zostáva v triede, stíha sa ponaháňať, najesť, navštíviť miesto, kde aj králi chodia pešo. Proste tých 5, 10 alebo 15 minút plne využije. Nerobte si nádeje, že si pripraví veci na ďalšiu hodinu - to predsa rýchlo  zvládne po zazvonení, poniektorí až keď im to pripomenie učiteľka 😨). Občas sa pozrú aj do zošita, keď si odpisujú DÚ alebo sa drvia pred ohlásenou písomkou - aj to len výnimočne. 

Keď zazvoní, učiteľ sa vracia do kabinetu alebo zborovne, odkladá si veci, berie iné na ďalšiu hodinu, kopíruje potrebné materiály (ak sa dostane na rad), vybavuje triednické veci a pod. Ak očakávate, že si sadne, vyloží nohy a pije kávu, ste na veľkom omyle. Voda v kanvici ani nestihne zovrieť, kým znova zazvoní. Často sme si robili vtipy na tému šetrenie kávou resp. čajom. Pripravíte si kávu a čaj do pohára a postavíme vodu, medzitým zazvoní a nápoj zostane nezaliaty, do ďalšej prestávky aj zabudnemt, že ste si niečo pripravili. Nezriedky takto šetríme 2 lyžičky kávy  alebo jeden sáčok čaju aj dva dni. Pitný režim je takmer nulový, pohár vody nám na stole vydrží aj 5 hodín.

Na prestávkach tiež vidno ako sa prihliada na dodržiavanie zákonníka práce u učiteľov. Kontrola, či pracujú dosť je striktná, ale čerpanie prestávky nie. Každý učiteľ si síce píše do dochádzkovej knihy polhodinu prestávky, ale jej čerpanie je problematické. Napríklad ak máte dozor, musíte byť na chodbe každú prestávku. Mnohokrát sa mi stalo (dokonca počas jedného školského roka to bolo každý týždeň), že som mala 6 hodín a dozor, teda obedovú prestávku som si mohla čerpať len po 14:00 a že jedáleň končila 13:00 bola moja smola. Samozrejme aj tak by som si ju nemohla napísať o 14:00, veď sa nemôže čerpať na začiatku pracovného času (7:00) ani na konci. A to nie je ojedinelý prípad, je normálnou praxou, že si učitelia napíšu 30 minút a reálne majú možno 15 ale nič. Sú dni, keď sa nedostanú ani len na záchod. 

Znie to asi ako sťažovanie, ale nie je to tak. Mám túto prácu rada so všetkými plusmi aj mínusmi, len proste chcem, aby aj tí, ktorí v zborovni nie sú, vedli ako to tam chodí. S pochopením prichádza tolerancia a s toleranciou dobré vzťahy navzájom. Každé zamestnanie je dôležité a mali by sme si ho vážiť. 

Ďakujem vám za podnetné komentáre z predchádzajúcich dní a prajem príjemný augustový deň.

                                  Mýtus č. 2  - Pracovný čas učiteľov

Už na začiatku som sa chcela tejto téme venovať a utvrdili ma v tom komentáre niekoľkých z vás. A musím poznamenať, že znova ide o zlé informácie a potom zbytočné nedorozumenia.

Pracovný čas učiteľa je 7,5 hodiny a pol hodina prestávky (k tomu sa ešte vrátim zajtra). V práci, teda na pracovisku, musí zvyčajne stráviť minimálne 6,5 hodiny + prestávka  a zvyšný čas môže pracovať doma. Práca doma musí byť administratívne zaznamenaná a musí byť kontrolovateľná. Takže ak napíšem do dochádzkovej knihy, resp. iného tlačiva, ktoré určí konkrétna škola, že budem pracovať od 18:00 do 19:30, môže ma prísť nadriadený skontrolovať, či sa tak deje. Ak napr. nahadzujem známky do EŽK, môže si môj zamestnávateľ skontrolovať kedy a ako dlho som bola na stránku prihlásená. Samozrejme každý zamestnávateľ si určí svoj spôsob kontroly, no evidencia musí byť vedená, keďže podlieha aj kontrole pracovného času inšpektorátom práce alebo školskou inšpekciou.

Ak ste niekedy videli učiteľa odísť o 12-tej, predpokladám, že si zobral náhradné voľno, má skrátený úväzok alebo sa neskôr do práce ešte vrátil. V školstve som už 10 rokov a pracovala sa u viacerých zamestnávateľov, ale mať plný úväzok, pracovný čas do obeda a zvyšok dňa voľno sa mi ešte nepodarilo a ani nepodarí. Je to proste zo zákona nemožné.

Čo robí učiteľ doma? Je toho veľa, zvyčajne to trvá dlhšie ako 1,5 hodiny, ktorú má určenú. Skúsim vymenovať aspoň pár činností:

1. nahadzuje známky vo EŽK - zvyčajne to robí doma, pretože 1 notebook na celú zborovňu je predsa len trochu málo a čas v práci zvyčajne trávi inak. 

2. vytvára pracovné listy pre žiakov, často na 2x resp. 3x, pretože ich ešte upravuje, ak sú v triede žiaci v IVVP (individuálny výchovno-vzdelávací program). 

3. vytvára prezentácie, grafy, tabuľky, upravuje rôzne vzdelávacie dokumenty, googli obrázky, poste tvorí si vyučovacie pomôcky.

4. tvorí písomky, znova niekoľko verzií s ohľadom na zloženie triedy a, samozrejme, ich aj opravuje. Keď som mala napr. 4 triedy z jedného ročníka na dejepise a písala som písomku po tematickom celku, doniesla som si domov cca 100 písomiek. To mi musel  s niektorými otázkami pomáhať aj manžel (s tými s výberom odpovede). O slohových prácach, vstupných a výstupných písomkách, diktátoch, laboratórnych prácach, povinných písomných prácach (určených školou alebo zákonom) ani nehovorím.  

Ak som na niečo zabudla, prepáčte, doplneniu sa poteším. Takže pracovný čas učiteľa je ako čítate často predĺžený až na 10 hodín, tie nadčasového hodiny vám nikto nepreplatí ani nedá za ne náhradné voľno. Je to proste tak a každý učiteľ s tým ráta už pri nástupe do zamestnania.

Pomôžem si na záver štaktistickými informáciami zvonka. Firma, ktorá spravuje EŽK spravila štastistiku koľko času strávia učitelia prácou doma nahadzovaním známok do tejto aplikácie. Prikladám graf a v závere aj link na článok. Uvedomte si, že to je len čas strávený nahadzovaním známok, nehovorí sa tam o ďalších činnostiach, ktoré učiteľ robí doma (v zozname vyššie je to len 1). 

Ďakujem vám všetkým za záujem a prajem príjemný, aj keď u nás trochu upršaný, deň.

sľúbený link: https://eduworld.sk/cd/nl/1903/pracovna-doba-ucitela-nekonci-na-obed-podla-analyz-dat-softverovej-firmy-pracuju-po-nociach-a-cez-vikendy

Ahojte, ďakujem všetkých za komentáre k včerajšiemu článku. Tak pokračujeme na našej misii o porozumenie medzi rodičmi a učiteľmi, čo poviete?

Včera som začala najpálčivejšou témou pre obe strany - prázdninami a rada by som k nej ešte niečo pridala. Ďalší mýtus o učiteľoch je, že si môžu so svojou dovolenkou robiť, čo chcú, podobne ako ostatní zamestnanci. Môj muž, ktorý pracuje mimo školstva, si môže dovolenku naplánovať ako chce, ale aj tak ho potom zabrzdím ja, teda, ak by sme šli spolu. Nebojte sa, žiadna kríza, zatiaľ s neodhodlal ísť sám, nebodaj s deťmi. Asi by sa vrátil celý šedivý. 

Takže ak chceme ísť na rodinnú dovolenku, máme podobne ako ostatní učitelia veľmi obmedzený výber termínov. Nesmie to byť cez školský rok a prvý a posledný prázdninový týždeň sme tiež ešte v robote, niektorí učitelia aj dlhšie. Letná dovolenka v naj sezóne, keď je 37 v tieni a okrem teplôt sa aj ceny šplhajú do astronomických výšok. Chytiť si nejaký last minut na prelome júna a júla alebo augusta a septembra neprichádza od úvahy. Žiak si môže prísť po vysvedčenie cez prázdniny, alebo si ho prevezme v septembri, ale učiteľka proste musí byť 30. 6. v škole, podobne 2. septembra. Nesťažujem sa, je to proste fakt a patrí to k tomuto povolaniu. 

A zimné dovolenky sú na tom podobne, vianočné prázdniny sú síce dlhšie, ale toľko štátnych sviatkov pokope nie je po celý školský rok. Je to v poriadku, veď každý chceme byť s rodinou, ale možnosť dlhšej dovolenky niekde mimo domu je nízka. Ak mám pravdu povedať, až tak mi to nevadí. Som dosť rodinne založená a cez sviatky chcem byť s rodinou, priateľmi a blízkymi.  Nehovoríme však len o mne.

Najlepšie vyzerajú teda jarné prázdniny. Poďme na svah, ak je ešte sneh! Pozor, dovolenku a prádzniny má tretina Slovenska, takže sa pripravte na dlhé rady a plný svah. Ešteže sú učitelia vytrénovaní v trpezlivosti. Radšej by sa síce zotavili aktívnym zjazdom z kopca, ale keď neprší, aspoň kvapká. 

Preto sú mnohí učitelia na slovo prázdniny v spojení s ich voľnom priam alergickí. Jedna kolegyňa - dlhoročná učiteľka, ktorá sa s takýmito názormi stretáva často, si nikdy neodpustí vysvetlenie rozdielu. Mne to zatiaľ nevadí, ale začínam ju chápať. Aj mne sa priamo v mojej rodine stalo, že mi trošku závistlivo hovorili "veď vy máte prázdniny". Ale vždy to pramenilo z nevedomosti. Málokto vie, ako to naozaj je a vznikajú zbytočné nedorozumenia.  

Tým z vás, ktorí sa dočítali až sem prajem príjemnú dovolenku, ak ich ešte čaká, a ďakujem za trpezlivosť a záujem.  Prajem príjemný prázdninový (alebo dovolenkový) deň.

Blíži sa začiatok školského roka a pomaly sa začíname zamýšľať nad tým, ako budú naše deti v škole fungovať. Pre všetkých je to náročné obdobie, ale jediné, čo nám pomôže je vzájomná tolerancia. Tá však prichádza až so vzájomným pochopením.

Som učiteľka a dlhodobo pociťujem, že zo strany viacerých rodičov prichádza určité osudzovanie, prípadne podceňovanie. Deje sa to aj v mojom okolí, prípadne v širšej rodine. Zistila som, že to vždy súvisí s nedostatkom informácií o práci učiteľa. Rada by som preto písala o niekoľkých mýtoch o práci učiteľa a dúfam, že budúcim čitateľom môjich príspevkov (ak sa takí nájdu 🙂 ) pomôžem pri komunikácii s učiteľmi ich detí, pretože dôsledkom neporozumenia medzi dospelými, v tomto prípade medzi rodičmi a učiteľmi, je často utrpenie detí, ktoré si nevedia vybrať stranu a sú zbytočne zmätené. Určite ma poteší každá reakcia, komentár alebo otázka. 

                                             Mýtus č. 1 Učitelia majú  prázdniny

Prvý omyl je už v nadpise. Keď nie ste v práci, ale platia vám za to, je to dovolenka. Presne tak, žiadne platené prázdniny, ale normálna dovolenka, ktorú čerpáte na zotavenie sa. V súvislosti s týmto je niekoľko ďalších mýtov, napr. 

- učitelia majú toľko dovolenky, koľko je v tom školskom roku prázdnin.  Ako by to bolo fajn, keby to tak bolo. Každý školský rok je už z ministerstva dopredu naplánovaný, takže učitelia už teraz vedia, že na budúci školský rok budú potrebovať cca 58 dní dovolenky. Bohužiaľ, nárok majú na 8 - 9 týždňov, podľa konkrétnej kolektívnej zmluvy. Rátajme teda spolu 5x8 = 40 resp. 5x9 = 45. Aj v tom lepšom prípade učiteľom chýba 13 dní a to som tam nepripočítala 10 dní za prvý a posledný týždeň letných prázdnin, ktoré učitelia ešte trávia v škole. To by už tých chýbajúcich dní bolo 23. V škole zostať nemôžu, chýbajúce dni teda pokrývajú lekárskymi vyšetreniami, ktoré nemohli absolvovať cez školský rok, a náhradnými voľnami. Náhradné voľno získa učiteľ za suplovanie iného chýbajúceho kolegu. Pozor, veľa ho nebýva, veď učitelia si takmer všetko nechávajú na "prázdniny". Pomaličky si ho po hodinách zbiera, veď "babka k babce, budú kapce" a na jeden prázdninový deň ich potrebude 7,5. Keďže neučím matematiku, nechce sa mi to prerátavať, ale ak máte záujem, skúste napríklad vynásobiť 7,5 hodiny x 6 dní (ak bude čerpať cez prázdniny aj LV) a potom to vynásobiť počtom učiteľov v škole vášho dieťaťa. Už teraz vám môžem povedať, že toľko hodín dostupných na zastupovanie pre všetkých učiteľov nikdy nebolo a ani nebude.

Ako si teda učitelia pokryjú všetky prádzniny našich detí? Ako vládzu, ak sa inak nedá aj neplateným voľnom, cez ktoré si musia ešte platiť odvody do zdrav. poisťovne.

Ale aby som vás neunudila a povdzme si úprimne, aj moje deti teraz prázdninujú, takže sa im idem venovať, na dnes končím. Pre zaujímavosť pripájam tabuľku prázdnin na budúci školský rok 🙂 a prajem príjemný letný deň.