Jedna noc nestačí (kapitola 4)

4. Kapitola

,,Čo budeme piť?" zakričala na mňa Lena, len čo sme pristúpili k baru. Odvšadiaľ sa k nám rinula dunivá techno hudba a farebné svetlá nám preblikovali nad hlavami.

,,Tequilu!" zakričala som jej do ucha. 

Ukázala vztýčené palce a pobrala sa za bar. Jej brat Leon lietal z jednej strany na druhú a obsluhoval závratnou rýchlosťou. Raz pri spoločnom pive mi povedal, že po mne túži. Ale keďže je mladší a k tomu brat mojej najlepšej kamošky, čiže skoro rodina, poradila som mu, nech si pomôže pravačkou a zabudne na mňa. Odvtedy sme túto tému už nenačali. 

Lena sa ponorila do svojho sveta. Pred dvomi rokmi sa zúčastnila súťaže mladých barmanov a odvtedy neprestajne stvára tieto dych berúce kúsky. Síce nezískala prvé miesto, zato prišla s novými nápadmi a trikmi. Fľaša alkoholu letela vzduchom a Lena ju poľahky chytila. Za pár minút boli hotové naše drinky. Prísediaci vedľa mňa ju s úžasom sledovali a na záver jej zatlieskali. Pridala som sa aj ja. S úsmevom ju sledovala, kým nevystrúhala krivý pukerlík a neprisadla si ku mne.

,,Tri-štý-ri!" zvolali sme naraz, oblízali soľ z vrchu dlane, hodili do seba panáka a vystrúhali kyslé tváre po zahryznutí do citróna. 

,,Zabudli sme na prípitok!" zvolala Lena. 

,,Jasné, tak druhé kolo!"

Alkohol sa mi rozlial v žalúdku a zohrial ma. Lena rýchlo zoskočila, zaparkovala za barom, zopakovala celé divadielko a znova si ku mne prisadla. 

,,Tak na čo to bude? Na nešťastnú lásku?" opýtala sa a zdvihla pohárik.

,,Veľmi vtipné! Na mužov, ktorí sú sexi, ale my ich nemôžeme mať."

,,Ale Beka, ty si ho mala, ibaže tento ti akosi nebol súdený." 

,,To je fakt. Mala som ho a sex s ním bol najlepší v mojom živote."

,,No vidíš! Na najlepší sex v živote!" zvolala, štrngli sme si a hodili to do seba.

,,Poď tancovať!" zoskočila zo stoličky a stiahla ma zo sebou. 

,,Tak dobre." Podvolila som sa a nechala sa svojou najlepšou kamoškou zaviesť do stredu parketu. 

,,Túto pieseň milujeeeem!" hulákala a začala sa vlniť. S úsmevom som ju chvíľu sledovala a potom sa na známe tóny piesne rozhýbala. Keď pieseň dohrala, nahradila ju ďalšia, rovnako dobrá. Zavrela som oči a poddala sa hudbe, keď mi na bokoch pristáli čiesi ruky. Spočiatku som sa im nebránila, dokonca som si predstavovala, že sú Petrove, že za mnou stojí a objíma ma a každú chvíľu si ma zozadu privlastní. Ibaže tieto ruky boli spotené a drsné. Vtedy som sa prebrala a pohla sa dopredu. Vymanila som sa z nechutného zovretia a otočila sa. Lena bola stále vedľa mňa a tancovala, zatiaľ čo ja som sa dívala na muža, ktorý sa ma dotkol. Bol to pohľadný muž, ale nepáčil sa mi jeho pohľad. Zakalený chtíčom a alkoholom. Viem, že tento večer som si mala trochu užiť, ale vyhnať z hlavy spomienky na Petra som nedokázala. 

Muž predo mnou sa zvodne usmial, ukázal rad bielych zubov a pod košeľou sa mu napli brušné svaly. Mal strapaté krátke vlasy a v prítmí naberali čierny odtieň. Tento muž bol sexuálnym snom mnohých žien a zaiste by som kedykoľvek využila, že o mňa prejavil záujem, ale nie dnes. Nie po včerajšku. Nie potom, čo mi Peter vstúpil do života a totálne ho zmenil. 

Muž ku mne načiahol ruku, ale ja som pokrútila hlavou a vybrala sa k baru. 

,,Leon!" zvolala som na kamaráta. ,,Ešte tequilu!" zasalutoval a pobral sa chystať nápoj.

,,Aj mne!" zvolala Lena a už stála pri mne. ,,Čo je zlatko? Myslela som, že ten chlap je dobrý nápad."

Pokrútila som hlavou, chytila pohárik do ruky a čakala, kedy Leon naleje aj sestre.

,,Je to zlý nápad. Pôjdem radšej domov a pokúsim sa z toho vyspať."

,,Fajn. Chceš byť sama, alebo mám ísť s tebou?" 

,,Chcem byť sama."

,,Okej. Prídem ráno. Keby niečo tak mi volaj."

,,Dohoda. Dobrú."

,,Dobrú Beka." Narýchlo ma objala.

Pred odchodom som zamávala aj Leonovi a vybrala sa domov peši. Našťastie sme bývali len dve ulice odtiaľto, takže ma prechádzka po tme nezabije. Vonku bolo čerstvo po daždi. Znova. Motkala som sa domov a kontrolovala čas na telefóne. Bolo niečo po polnoci. Prišli mi nejaké správy o zmeškaných hovoroch, zrejme od Petra, ale vymazala som ich a pokračovala v ceste. Doma som si dala rýchlu sprchu a zaspala skôr, než by som stihla vysloviť slovo zamilovaná, pretože presne to slovo asi vystihovalo stav, do ktorého som sa dostala.

Počas noci som toho veľa nenaspala, pretože žalúdok sa začal búriť a ten sprostý alkohol nechcel stráviť. Vracala som niekoľko krát, kým som nebola taká vyšťavená, až som upadla do kómy. Prebrala ma Lena, aby sa o mňa trochu postarala a znova ma nechala odpočívať. Bolo mi už lepšie a snívalo sa mi o teplých dlaniach, čo ma hladia po celom tele a privádzajú ma do šialenstva. Zobudila som sa na orgazmus, čo sa prehnal mojím telom a na zvoniaci telefón. Pritiahla som si ho k uchu, prehltla neexistujúce sliny v ústach a ospalo sa ozvala.

***

Na druhý deň ma čakalo niekoľko pracovných stretnutí, všetky mimo hotel. Potreboval som navštíviť ďalšie dva hotely v Bratislave. Našťastie som v nich zamestnával skúsených a dobrých manažérov, takže som sa o ne nemusel strachovať a chodiť tam na vizity ako na klavír. 

Sadol som si za pracovný stôl a vychutnával si rannú kávu. Veľa som toho nenaspal a aj keď sa mi podarilo zavrieť oči a poddať sa spánku, v sne ma mátali zelené oči. Chcel som Rebeku opäť vidieť, opäť ju mať vo svojej posteli a milovať sa s ňou. Lenže bola ďaleko. Nestihol som sa ani zamyslieť nad tým, ako by som ju znovu stretol, pretože len čo som otvoril notebook a očami kontroloval pracovnú poštu, rozozvučal sa mi mobil. Uchlipol som si z kávy a prijal prichádzajúci hovor. 

„Zdravím ťa strýko, ako je na Barbadose?“ opýtal som sa zvesela, keď sa jeho tvár zjavila až príliš blízko pri kamere. Ako vždy. Uvoľnil som si kravatu a oprel sa na stoličke. 

„Ahoj, Peter. Je tu horúco. Nechápem, že tu chce tvoja teta tráviť každé leto. Veď sa na mňa pozri! Vyzerám ako Belmondo.“ Vzdialil sa od kamery, aby mu bolo vidno celú postavu. Mal na sebe bielu ľanovú košeľu, šortky a slamený klobúk. Celú pokožku mal dohneda opálenú a na svoj vek vyzeral ako bohatý pán, ktorým aj je a užíva si svoje peniaze.  

„Pozerám sa a vyzeráš dobre, ako vždy.“ Pochválil som ho. 

„A ty si zlý klamár. No nie preto ti volám." Mávol rukou vo vzduchu a znova sa posadil. ,,S krstným otcom rozbiehame biznis na pobreží Talianska. Investovali sme do toho hotela dosť peňazí a boli by sme radi, keby to vyšlo.“

„Hm... konečne ste sa rozhodli investovať za hranicami? Dobrá správa.“

„Hej, ale potrebujeme niekoho spoľahlivého, niekoho, komu môžeme dôverovať, že tam všetko zariadi a rozbehne to správnym smerom. V duchu našich rodinných tradícií.“

„Niekoho ako som ja, však?“ opýtal som sa opatrne a prehltol guču uviaznutú v hrdle. 

„Si veľmi bystrý.“ Usmial sa na mňa. „Nebolo by to na dlho. Možno na pol roka?“

„Strýko, vieš dobre, že vediem tri hotely. Ako by som prosím ťa, mohol odísť na pol roka do zahraničia?“ hodil som rukou do vzduchu a zakolísal sa na stoličke. Bol som viac a viac nervóznejší. Zase. 

„Vedieš ich skvele, o tom niet pochýb, ale nechceš sa pohnúť z miesta a odísť do sveta? Veď ťa tu nič nedrží, Karla je preč.“

„TU, ma nemá kto zastúpiť.“ Štuchol som ukazovákom do stola. 

„Už som požiadal Grétu a súhlasila.“ Usmial sa, ako by vyhral v športke a v kútiku úst sa mu zaleskol zlatý zub. 

„Čo? Chceš povedať, že si požiadal moju matku a ona súhlasila? Veď si chcela užívať zaslúžený oddych.“

„No, očividne pre svojho milovaného syna urobí čokoľvek.“

„Očividne.“ Zatváril som sa znechutene, zatiaľ čo on sa vyškieral od ucha k uchu. 

„Letíš budúci utorok. Opráš si taliančinu, budeš ju potrebovať.“

„A čo krstný otec?“

„Ten ti pošle všetky obchodné podklady, aby si bol v obraze. Veľa šťastia, synak. Spoliehame sa na teba.“ Ešte mi zamával a so spŕškou nadávok sa snažil ukončiť videohovor. 

„Maj sa, strýko.“ Stlačil som červené tlačidlo, mobil zhasol a hodil som ho na stôl. 

Nahnevane som vzdychol a hodil sa naspäť do kresla. Zatínal som ruky v päsť a zadíval sa do stropu, ako by tam boli napísané odpovede na všetky moje otázky a problémy. 

Nemusel by som ich počúvať. Vlastnil som tri hotely a bol som za vodou. Ale tento hotel, tento som miloval najviac. Nobles, ako ho pomenovala moja matka, mi prenechal otec. Tu spolu s mamou spoločne vládli a tu som vyrastal aj ja, spolu s bratom. Keď som sa po rokoch dostal do vedenia, hotel získal dnešnú modernú podobu. Nechcel som, aby sa mama znova vrátila pracovať. Už si tu svoje odrobila a mala právo na oddych. Keby strýko a krstný otec neboli rodina, pošlem ich dočerta. Ale mali dobré vzťahy s rôznymi ľuďmi a známosti, ktorými mi už mnohokrát uľahčili život. Takže to pre nich urobím. 

Ale čo Rebeka? Ak teraz odídem, stratím šancu znova ju vidieť.

„Kurva!“ frustrovaný som si pošúchal tvár a krútil hlavou nad touto zamotanou situáciou. Vzal som telefón do ruky, vyhľadal Rebekino číslo a skúsil ho vytočiť. Ozval sa mi záznamník. Chvíľu som čakal a rozmýšľal, čo by som jej asi tak mal teraz povedať, keď sa zrazu ozvala. 

„Halóóó?“ znela ospalo a unavene.

„Rebeka...“ vydýchol som jej meno, prekvapený a potešený, že znova počujem jej hlas.

„Peter.“ Vyriekla to túžobne, ako by už len to, že ma počuje, v nej vyvolalo rovnaké pocity ako vo mne. „Peter, ja...“

„Prosím neskladaj. Prosím...“ žobronil som.

„Čo chceš?“ už znela ostrejšie, takže sa začínala preberať.

„Rebeka, chcem ti všetko vysvetliť.“

„Ja to viem Peter, ale nechcem to počuť. Skrátka sme si užili spoločnú noc a zabudneme na seba. Sme od seba ďaleko a medzi nami to aj tak nemôže fungovať.“

„Nechcem na teba zabudnúť. Nedokážem to!“ zvolal som a bolelo ma každé slovo.

„Ale ja na teba chcem zabudnúť. Tá noc, bola veľký omyl.“

„Nebola. Všetko bolo super. Tak ako malo byť.“

„Peter, prosím. Už mi nevolaj. Chcem ďalej žiť svoj život, ďaleko od teba.“ 

Hovorila to smutne a každé jedno slovo mi ťalo do živého. 

„Nájdem si ťa Rebeka.“

„Dúfam, že nie. Zbohom Peter.“ Položila.

„Rebeka, nie!“ zakričal som do mobilu, no už bol hluchý. Opäť som vytočil jej číslo, ale bola nedostupná. 

„Kurva! Kurva!“ zašiel som si rukou do vlasov a zaťahal za ne, až ma rozbolela hlava. Vyzliekol som si prepotenú košeľu a nahradil ju čistou. Už som sa chcel zdekovať z izby, keď mi telefón začal opäť zvoniť. S malou nádejou som dúfal, že je to Rebeka, ale nebola. Bol to krstný otec. Zakryl som svoj smútok a sklamanie pokerovou maskou a prijal hovor. Krstný otec mi poslal všetky podklady a oboznamoval ma s detailmi. Rebeku som pustil z hlavy a preberal sa papiermi. 

„Čo na to povieš?“ opýtal sa ma, keď som si prezeral fotky hotela. Ešte teplé, práve vytiahnuté z tlačiarne. 

„V tejto časti Talianska som mal možnosť dovolenkovať. Úprimne, zamerajme sa na privátny bazénový svet a wellness, pretože miestna pláž stojí za hovno, rovnako ako aj voda. Prostredie je fantastické, centrum mesta je blízko a pre tých nadšencov, aj more. No podľa mňa, hostia si budú chcieť užiť v našich bazénoch a bezstarostne sa nechajú obskakovať, ako by sa mali trepať k moru. Ale som fakt zvedavý, aké to tam bude naživo." 

,,Takže ťa to zaujalo? To som rád."

,,Veď vieš, že svoju prácu mám rád. Ale povedz mi, čo z toho budem mať."

,,20% výnosu ročne a k tomu vlastnícky podiel. Ak dáš dokopy dobrý tým, ktorý to tam potom povedie a hotel bude prosperovať. Čo povieš?"

,,Slušná ponuka a veľkorysá. Myslím, že sme sa práve dohodli. Nájdem pre vás skvelých ľudí."

,,To rád počujem. Tak sa choď baliť, chlapče. Arrivederci." 

,,Arrivederci." Povedal som a položil. 

Zašiel som si na neskoré raňajky mimo hotel. Z rýchleho občerstvenia som si vzal dva sendviče a odviezol sa autom k blízkemu jazeru. Veľmi mi pripomínalo to, pri mojom hoteli, no tu namiesto labutí, plávali kačky. 

Spomenul som si, ako ma Rebeka v ten večer než ušla vystrašila, keď spadla do toho studeného bazéna a jednou fackou zmenila môj pohľad na svet. 

Zasmial som sa, chrúmal šalát a sledoval dianie v ostatných hoteloch cez mailovú komunikáciu. Raz za čas, som sa tam vybral na kontrolu, či všetko riadia ako treba a nevodia ma za nos. Vždy som bol milo prekvapený. Tak ako aj dnes. 

Zdvihol som zrak od mobilu a zadíval sa na malého chlapca, ako s nadšením kŕmil kačice. Oprel som sa na lavičke a pozorne ho sledoval, ako pomaly a precízne odtrhával kúsky žemle  a hádzal ich do vody. Do zorného poľa mi vstúpila pekná žena. Mala husté gaštanové vlasy až po lopatky, úzky pás a dlhé nohy. Bola fakt pekná a pripomínala mi Karlu. 

Veľa mi po mojej žene nezostalo. Zopár spoločných fotiek, obrúčka a spomienky, ktoré časom bledli. Boli to už štyri roky, čo si vzala život. Spáchala samovraždu, pretože nezniesla pocit, že nemôže mať vlastné deti. Samozrejme, keď sme sa brali, o ničom sme nevedeli. Až postupom času, kedže sme sa od začiatku snažili o dieťa, ale akosi sa stále nedarilo, sme išli za odborníkmi. Po rozsiahlych testoch a verdikte lekárov sa Karla dočista zmenila. Prestala sa snažiť, prestala ma milovať, ale ja ju nie. Chcel som jej pomôcť a vždy som pri nej stál, no ona už o to nejavila záujem. A potom, z ničoho nič, mi zavolali, že na Dunaji našli telo mojej mŕtvej ženy. Vzápätí nastalo moje chvíľkové temné obdobie, na ktoré som nerád spomínal. 

Utrel som si neposlušné slzy a hodil nedojedený sendvič do papierového vrecka. Bolestné spomienky mi skazili chuť do jedla. Odvrátil som sa od tej šťastnej dvojice, pozbieral si veci a zamieril k autu.