Jedna noc nestačí (kapitola 3)

3. Kapitola

Celú cestu lietadlom som pozerala von, malinkým okienkom a sledovala ako sa deň mení v šero, ako slnečné lúče pohlcujú sivé oblaky, také typické pre Londýn. Už teraz mi tie hrejivé dotyky chýbali. A nie len tie slnečné... S ťažkým povzdychom som sa zadívala na svojho pokojne spiaceho prísediaceho. Bol to starší pán, ale keď spal, mal taký spokojný úsmev na tvári, že som sa musela usmiať aj ja. Zavrela som teda na chvíľu oči a poddala sa oddychu. 

Keď som pristála na letisku Heathrow, zavolala som jedinej osobe, ktorej by som sa mohla zdôveriť so svojím trápením. 

„Čau kočka, tak aká bola dovolenka?“ zvolala veselo. 

„Lena...“ môj hlas znel smutne a keď ma počula, už neznela tak šťastne. 

„Doriti! Čo sa stalo?“ znela naliehavejšie a zvedavo. 

„Lena... ja...“

„Kde si?“

„Práve som pristála v Londýne.“

„Dáme si panáka a všetko mi povieš, dobre?“

„Dobre. Prídeš po mňa?“

„Jasné. Si na Heathrowe?“

„Áno.“

„Do pol hodiny som tam.“

„Budem čakať.“

Moja kamoška Lena, bola Poľka. Do Londýna prišla asi dva roky po mne. Jej radosť zo života a objavovania nových vecí, bola rovnako intenzívna ako moja a preto sme si hneď sadli a skamarátili sa. Spoznala som ju v jednom bare, kde robila ako čašníčka a ja som tam chodila po škole na pivo. Vždy hovorievala, že pohárik čohokoľvek a dobrý priateľ, vyriešia každý problém. Milovala som chvíle, keď sa tak opila, že vravela len poľsky. Aj to len divnou hatlaninou, takže som jej vtedy rozumela asi tak polovicu z toho čo povedala. Čo to som od nej už pochytila, ale rozprávame sa výhradne anglicky.

Asi po dvoch rokoch sme sa rozhodli, že budeme bývať spolu. Ona aj tak po večeroch pracovala, aby si našetrila na vlastný podnik a ja som sa učila a cez deň bola v škole. Po práci vždy čosi predviedla zo svojho kulinárskeho umenia a potom si ľahla spať. Boli sme proste skvelá dvojka. 

Lena mala to šťastie a to som jej aj vždy hovorila, aby na to nezabúdala, pretože jej rodina ju miluje a podporuje. Aj v tomto jej pomohli a splnila si sen a po ďalších dvoch rokoch si konečne otvorila vlastný podnik. A ona zasa pomohla mne. Kým som študovala a nenašla si Ingu a Johna, ťahala náklady 60% a ja 40%. Nikdy sa nesťažovala a ja som ju za to milovala. Potom sme sa obe stali nezávislé, no závislé jedna na druhej. Už si ani neviem predstaviť život bez nej. 

Ťahali sme sa z brindy neúspešných vzťahov a delili sa aj o tie najkrajšie zážitky nášho života. 

To, čo som sa jej chystala povedať bolo bizarné a určite mi niečo otrieska o hlavu, napr.: etiketu slušného správania, no bolo mi to jedno. Nech by som jej povedala čokoľvek, jej žalúdok to strávi a vyvráti nejaké skvelé riešenie. 

Za 25 minút, už pred letiskom pišťali jej brzdiace pneumatiky. Jej staručká, červená c3-ka, s čiernymi bodkami na streche, alebo aj lienka, ako ju zvykla volať, zastavila. Nahla sa ponad volant a mávala mi, aby som nastúpila.

Otvorila som neveľký úložný priestor, do ktorého som hodila svoj kufor. K nemu by sa nevošla už ani taška s nákupom, ale na rýchle presuny po meste, bolo toto auto ako stvorené. 

Medzi čakaním a nástupom do auta, sa stihlo zotmieť. Sivé ťažké mračná pokryli oblohu a v diaľke zadunel hrom. Schyľovalo sa k búrke. Bola som rada, že vypadnem z letiska a mierim na miesto, kde to dobre poznám. 

„Cześć dziewczyna.“ Pozdravila ma a upravila si krátku hnedú ofinu, na svojom zrejme novom účese. 

„Anglicky, prosím a dúfam, že si nepila.“ Vybehla som na ňu. 

„Aj ja ťa rada vidím. Poď ku mne.“ Naklonili sme sa ponad stredový panel a tuho sa objali. „Dnes nepijem, pracujem.“ 

„To ty vždy, ale ešte nikdy ťa to neodradilo.“

„Daj si pohov. Jediný, kto tu potrebuje niečo piť, si rozhodne ty. Celá si bledá a oči máš opuchnuté od sĺz. Proste celé zle. Vyzeráš POTWORNIE!“ zhodnotila môj celkový stav.

„Neviem čo to znamená, ale asi nič dobré. Aspoň viem, že aj vyzerám tak, ako sa cítim.“

„Ťažký týždeň?“

„Nie, iba posledná noc. Veľa som toho nenaspala.“ Otrávene som sa zaprela do sedadla a prekrížila ruky na prsiach.

„Nebuď tajnostkárska. Určite nereveš, že si stratila doklady. To by si tu nebola, takže v tom musí byť nejaký chlap. Alebo nejaká žena?“ vyvalila svoje hnedé okále a čakala na odpoveď.

„Žena? Čo ti šibe. Veď moju orientáciu poznáš a nič sa nezmenilo.“

„Tak fajn. Takže chlap... a ďalej?“

„Lena... nemôžeme aspoň chvíľu mlčať?“

„Veď na to si mala kopu času v lietadle. Mlčala si a premýšľala. Teraz už nemusíš. Je čas sa z toho vyrozprávať. Tak čo, bol pekný?“

„Pekný? Bol to ten najsexi chlap, akého som kedy stretla.“

„No a ďalej? Gej?“

„Nie! Potom, čo sme si spolu niekoľkokrát užili, som prišla na to, že je ženatý.“

„Au... sukin syn. Vzala by som mu tie jeho gule a ufikla mu ich. A ty, trúba, nič si si nevšimla?“

„Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo a popravde, veď uznaj, s nikým som nebola už viac ako rok. Tak som si povedala, že je to v pohode. Na výlete si užijem a vrátim sa domov. Ibaže to bolo príliš pekné, aby sa to nakoniec neposralo. V jeho izbe som našla obrúčku a fotku jeho ženy.“

„Čo? To je divné Beka. Chceš povedať, že on ťa zavolal k sebe do izby a len tak to tam mal položené, aby to všetci videli?“

„Ja neviem Lena, ale tak to bolo. Ja neviem čo robia, alebo nerobia ženatí muži, keď podvádzajú. So žiadnym som doteraz nebola.“

„No podľa mňa určite skrývajú dôkazy a nie ich vystavujú na obdiv.

„Nepýtala som sa ho či je ženatý.“

„Beka, Beka... ty si vždy bola taká opatrná, čo sa stalo?“

„On sa stal! Ja neviem. Po dlhom čase som pocítila niečo zvláštne. Niečo čo ma vytrhlo z tej mojej bubliny na svetlo.“

„Jesteś zakochany, to mi chceš povedať?“ hlasno sa smiala a krútila hlavou, až jej poletovali vlasy, ale oči nespúšťala z vozovky. 

Niekde blízko udrel blesk, až som na svojom mieste nadskočila a silno sa rozpršalo. Stierače pracovali na maximum a my sme museli zvýšiť hlas. 

„Netuším.“ Povedala som smutne a zahryzla si do pery.  Potom som obrátila hlavu k oknu a zadívala sa na stekajúce pramene vody. 

„Hej.“ Prehovorila, položila mi svoju teplú dlaň na stehno a povzbudivo mi ho stisla. „Prepáč. Je to v poriadku. Jasné, že sa to môže stať, veď láska na prvý pohľad existuje, ibaže my sme ju ešte nemali šancu zažiť. Teda, ja určite.“

„Cítim sa fakt inak.“

„A čo pri ostatných chlapoch?“

„Tom bol v pohode a mala som ho rada, no to je všetko.  A Kit? Tak ten sa urobil za dve sekundy a tváril sa tak víťazoslávne, akoby si za svoj výkon zaslúžil medailu.“

„Hm... A ako sa volá ten tvoj nový, chvíľkový objav?“ 

„Peter.“

„A čo robí? Predpokladám, že ste sa aspoň chvíľu rozprávali, než ste na to skočili, či?“ na sekundu sa na mňa pozrela a potom sa opäť otočila.

„Zrejme je riaditeľom hotela, kde som bola ubytovaná.“

„A ako ste sa spoznali?“

„Spadla som kvôli nemu do bazéna.“

„Beka! Veď pokračuj. Čo si ako chlpatá deka?!“ 

„Zachránil ma a neskôr sme sa stretli v hotelovej kaviarni. A to bol koniec, nasledoval už len sex. Skvelý sex a útek domov.“ 

„Ako popoluška. Keby som ťa nepoznala, ani ti neuverím. Na druhej strane, a nemysli si, že ti nechcem dopriať, alebo tak. Možno je aj dobre, že je ženatý a ty si ušla domov. Vieš si predstaviť, ako by to medzi vami fungovalo? On žije tam, ty tu. Stretli by ste sa na pár dní, dopriali si úžasný sex a potom čo? Revala by si mi tu zakaždým, čo by si prišla domov, alebo on odišiel. Alebo chceš odtiaľto odísť?“ vyplašene sa na mňa pozrela.

„Nechcem odtiaľto odísť. Tu som doma. S tebou, Ingou a Johnom.“

„Tak fajn.“ Otočila sa, viditeľne sa uvoľnila a opäť sa sústredila na cestu.

„Nevolal ti?“ opýtala sa po chvíli.

„Volal.“

Asi mala už dosť kladenia otázok, tak trpezlivo čakala.

„Chcel mi to vysvetliť, ale poslala som ho doriti! Potom by som počúvala tie jeho podmanivé reči, ktorými by ma dotiahol späť k sebe. Aj tak som musela na letisko.“

„Možno sa zamiloval tiež.“ Zamyslela sa Lena. 

„Alebo je maniak posadnutý sexom a chce ma vlastniť.“

„Tak to je potom dobre, že si ušla. Šikovné dievča.“ Pochválila ma, no ja som si smutne vzdychla.

„Už sme tu! Niečo si dáme a na toho fešáka skúsiš zabudnúť, dobre?“

„Dobre.“ Prikývla som a utrela si zatúlanú slzu z líca. Už teraz som vedela, že to bude ťažké.

Vystúpila som z auta nohami rovno do mláky. Už prestalo pršať, ale voda z ciest a chodníkov ešte neodtiekla. 

„Vitaj doma, Rebeka.“ Povedala som pre seba, začľapkala teniskami a vyrazila za Lenou do jej baru. 

***

„Kurva!“ zahrešil som a už sa aj celkom prebral. Teraz som nahý pochodoval po izbe a skúšal sa Rebeke dovolať. Znova a znova, no vypla si mobil. 

Bol som zúfalý a taký som nikdy predtým nebýval. Bolo skoro ráno, pracovný deň sa mi ešte nezačal a zaspať by som už nedokázal. 

Tak dobre sa mi ešte nikdy predtým nespalo. Netrvalo to dlho, ale kým ona ležala vedľa mňa na posteli, môj svet sa spomalil a ja som dokázal na chvíľu vypnúť.

Jej telo bolo dokonalé. Vlasy, ktoré jej vo vlnách poletovali okolo hlavy a vytvárali svetlú žiaru, vo mne prebúdzali pocity šťastia. Rovnako ako jej smaragdové oči, úsmev a drzé reči. 

Odhrnul som ťažké závesy a svetlo dopadlo na môj pracovný stôl.

„Kurva!“ povedal som, keď som zbadal dôvod, prečo mi Rebeka ušla zo života. Na stole bola postavená fotka a vedľa nej obrúčka. Vzal som ju do dlane. Nič nevážila, bola tenká, z bieleho a žltého zlata. Bola moja, ale už dávno nemala ten pravý význam, kvôli ktorému si ju ľudia dávajú.

Lenže Rebeka to nevedela. A nepustila ma ani k slovu, aby som je to vysvetlil. Nastokol som si ju na prstenník, ešte raz sa na ňu zadíval a prešiel som k barovej skrinke. Vzal som fľašu vodky a trochu si z nej do pohára nalial. Od nervozity sa mi triasli ruky a v hlave som mal zmätok. Ako sa mi mohla dostať takto pod kožu? Veď to nie je možné! Po jednej noci?

„Doriti! Doriti! Doriti!“ tresol som pohárom o stôl, až sa v ňom priesvitná tekutina zakolísala.

„Možno som jej mal všetko povedať na začiatku. Hej, a tam by sme skončili, dopekla! Myslela by si, že mi načisto hrabe.“ Neveselo som sa nad tým zasmial. 

„Až teraz mi začína hrabať.“ Zašiel som si rukou do vlasov a potom pošúchal stuhnutý krk.

„Čo mám teraz kurva robiť? Musím ju ešte raz vidieť. Musím to skúsiť.“ Ibaže neviem ako. Vliezol som pod sprchu a snažil sa niečo vymyslieť. Čokoľvek.