Ľudia sa (ne)menia

Sedím v kresle, po ďalšej prebdenej noci s mojou ročnou láskou, a rozmýšľam... Času mám veľa, keďže po nočnej "diskotéke" sa moje malé klbko šťastia rozhodlo konečne zaspať.

Častokrát sa zamýšľam práve nad mojím životom pred dieťaťom. Asi každá "novopečená" mamička si prejde týmito myšlienkami. Práve s touto úvahou sa mi spája staré známe: "Ľudia sa nemenia". Túto vetu som počula niekoľkokrát a od mnohých ľudí. Ale že by bola pravdivá? Určite nie 🙂.

Keď som bola tehotná, moje telo sa menilo. Zmeny boli viditeľné. No moja povaha ostala stále rovnaká. Až kým neprišiel deň D. 

Každá matka uzná, že pôrod človeka zmení. Nie samotný fyziologický akt, ale práve tá zmena ženy na matku. Doteraz sa menilo moje telo, teraz sa mení aj moja myseľ. Stať sa matkou znamená byť silná, no zároveň taká slabá. Byť šťastná, no zároveň plná strachu. Materstvo ma za jeden jediný rok vyformovalo do takmer úplne inej osobnosti. Moje hodnoty a pohľad na svet sa zmenili. 

My ženy sme vlastne také "superhrdinky". Prispôsobujeme sa každej situácii ako chameleón. Zvládame mnoho vecí naraz. 

"Ľudia sa nemenia", túto vetu podľa mňa vymysleli muži 🙂. Lebo my ženy sa skutočne meníme. A ja ďakujem Bohu, že sa meníme a sme také úžasné <3