Dieťa

Oči, ktoré neklamú,
nie sú krivým zrkadlom,
pomenujú bez slov lásku
rozžiareným pohľadom,
ktorý pochopíš.

Úsmev, ktorý neklame,
ukáže Ti pravú tvár,
základ slova šťastie,
jasom tváre bez predsudkov,
ktorý uvidíš.

Objatie, ktoré neklame,
je skutočným znakom,
preukazuje nefalšovanú dôveru
vrúcnosťou, čo z neho sála,
ktorú pocítiš.

Smiech, ktorý neklame,
priam zo srdca zamieri
a odhalí Ti radosť
zvonivým zvukom,
ktorý zabúdaš.

Dieťa, ktoré neklame,
jeho city sú spontánne,
svet ich ešte nestihol potlačiť,
dať do formy,
ktorá vyhovuje pravidlám.

Dieťaťu je láskavo dovolené prejaviť city,
smie ukázať ich prototyp.
Svet zatiaľ nekritizuje ich prejavy,
nezazerá spoza kostených rámov,
nezdvíha varovný prst.

Dieťa, ešte krátky čas smieš byť úprimné.
Ale v skutočnom svete na to zabudni,
nie je to povolené, tak si nezvykaj!
Smiať sa budeš do vankúša,
milovať pod rúškom tmy.

Dieťa... aj Ty mu závidíš?