Veľmi pekne by som chcela poprosiť o pomoc pre chlapca Nicolasa, ktorému sa zmenil zo dňa na deň život na ruby, posledná nádej je diagnostika v Nemecku, na SK mu nevedia pomôcť, dnes to bolo odvysielané na Reflexe, ďakujem veľmi pekne

Tortička pre najlepšiu mamičku 😍 parížsky krém, banány, korpus penový....

Krásny deň žien, takéto krásne a voňavé kvetinky sme dostali aj ja a dcérka od synčeka v spolupráci s PANI učiteľkou, pani preto veľké, lebo vždy niečo krásne vymyslí pre mamky, ženy, rodičov a podobne...

torta pizza, vsetko je jedle, vyrobene mnou z fondanu pre pizza majstra, kokosovo-biela cokoladovo-slahackova plnka

TORTA Chevrolet camaro bumblebee...pre synčeka z veľkej lásky torta 3D, parížsky krém a čokoládový korpus

pozicane z FB, no tak som sa z chuti zasmiala 🙂

Prierez torty

moja druha 3D torticka s prekvapenim..

realita u lekara: dcerka, inak vzdy spolupracuje, ale bohuzial, akosi sa rozhodla, ze dnes to nebude, ricala na raty, akoby ju z koze drali, a to sa len lekarka snazila ju popocuvat, a kuknut do hrdla, celkom v pohode to brala doktorka, lenze trebalo zobrat kvapku krvi na CRP, tak sme malu drzali, ja a dve sestricky,(inak doma dcerka ani nepipla, ked som jej z prsta bral krv na cukor) hovorim dcerke.: ,,Klud neplackaj, ved som z teba cela mokra, spotena." Horuco ako v prdeli, vstavam zo stolicka a kukam, ze fakt som mokra ako mys, dcerka ma totiz opiškala v tom strese, tak fasa, po ceste som sla opiskana zaniest auto do servisu,,, ved co, ze to skoro vyschlo, ale ten zapach nijako nezazenies, hahaahaa😝😂

Zeny moje, dnes by ste sa mi krvi nedorezali, maly si nasiel sam kliesta na hlave, rano ako sli do skolky, ze ho boli hlava, ze ma vyrazku, muz kukol, ze kliest, hned letel za mnou, ja panika, az mi zle prislo, poslala som ho na pohotovost chirurgie, lebo mala spala, vsak hadam to zvladne, ale nie do ritky, lekar chirurg, zle vytiahol kiesta, na tri krat, nieco mu tam ostala,prisli domov, zdrbala som muza, ze preco to nerezal, nech to vyberie, ale ze syncek plakal, tak ho nechceli rezat, ale mu hovorim, ved to sa robi len jemny rez, tak tera cakam a trpnem, volala som lekarke, ze mame sledovat ranu, ako sa bude spravat, potierat dezinfekciou a framykoinom, do riti strasne maam nervy, ked je studovany, LEKAR-CHIRURG, kua, to som mohla aj ja tak vytiahnut, ale som sa bala, (psom bezne vytahujem, ked nieco), a teraz sa bojim a velmi ,co bude, tak drzte palce prosim, lebo fakt neviem, co mam ako robit, strasne sa bojime :(😢😂

Moj dnešný nočný infarkt... Reku idem si ešte nakremovat ruky, v prítmí sa pľantám po dome... Jasné,že som si vydžabla toho krému veľa..Čo so zvyškom? Á nakremuj si ešte nohy. Ako si tak dzabem nohy, kukam na koberce, že tam leží čosi čierna s nohami.. Myslím si,že už z únavy vidiny, či zlý dopad svetla.. Priesvietim si mobilom a kukam obrovský pavúk...😨 skoro som sa(prepacte za vyraz)posrala...cuvam do zadu, keď, sa lepsie prizriem a to gumený pavuk...Syn ho tam nastrazil 😂 to sa mu teda podarilo...Srdce mi trepe ešte teraz 👍👶😀😝

Garáž pre syna, len škoda že sa s ňou nehrá

Keď môžem niekoho potešiť...

Včera opäť synček perlil. V zápale hry sa má pýta: Mamka kúpiš mi štetku? Pozreli sme s mužom na seba a začal 20 min. záchvat smiechu. Totiž to, včera manžel čistil komín. Aj syn chce takú štetku ako má ocko. Hihihi manžel mu odpovedal, že áno kúpim, ale až keď budeš mať 18 😂.

Moja prvá 3D torta

Zo života mamičiek

Na materskej tretím rokom
cítim sa byť už otrokom.
Každé ráno pripravená,
že ma čaká dáka zmena,
ale večer s hrôzou zistím,
že to bol deň zas ten istý:
Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.
Do práce sa s tatom strojí,
ten sa toho právom bojí:
"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,
veľa roboty má tatko.
Mamička má času more,
pozri sa, už vstala hore!"
Ja strapatá, pomalá,
nočnú som zas ťahala,
lebo malý nechcel spať,
iba cicík cumľovať.
Manžel zdrhá: "Láska idem.
Navar niečo, hladný prídem!"
Tak bez seba od radosti,
začnem plniť povinnosti.
V ruke nočník, v druhej plienka:
"Pozri, v knižočke je lienka!
Chvíľu si tu čítaj, seď,
malého prebalím hneď."
Tvár umytá, zúbky čisté,
musia niečo papať iste.
Smerujem ich do kuchyne,
cestou otvárajú skrine.
Šaty, šperky, knihy, spreje,
zrazu nič na mieste nie je.
Dve stoličky, podbradníky,
k tomu svorný krik veliký.
Jeden nechce kašu jesť,
pritom reve o 106,
druhému sa šunky máli
a čajík vraj strašne páli.
Po raňajkách hrôza čistá,
na vychádzku oboch chystám.
Obliekaciu vojnu zvediem
a keď ich už pred dom vediem,
pri malom mi nos vykrúti,
nervovo sa takmer zrútim,
cítim to aj cez pančuchy,
pos... sa až pod pazuchy!
Druhý pokus upotená,
zvládnem ako superžena,
do auta ich oboch pútam,
"Kam ich dneska zobrať?" hútam.
"Už viem, k rieke pri kačičky,
to je ten raj pre detičky!"
Ubieha nám rýchlo cesta,
na sedačkách divo vreštia.
O hračku sa naťahujú,
zvyšných dvesto ignorujú.
V parku je to čistý des,
holub, kačka, mačka, pes -
na všetkých sa s chuťou chystá
môj dvojročný terorista.
Nemôžem ho spustiť z očí,
do jazera by hneď skočil.
Z kočíka sa rev ozýva,
celý park sa na nás díva.
Malý mi chce zvestovať,
že ho musím pestovať.
Na rukách ho teda vláčim,
ťahám tašku,kočík tlačím.
Na staršieho pritom vrieskam,
nech nespadne na preliezkach.
Keď lavičku voľnú zbadám,
od únavy na ňu padám.
A pre moje detičky,
vyťahujem čajíčky,
mandarínky, keksíky,
veď majú hlad veliký.
Po desiatich minútach,
dogebrení sú až strach.
Tak oznámim: "Moji milí,
výlet sa ku koncu chýli."
Cestou domov - radosť veľká,
zaspia obe strašidielka.
Do postieľok ich vyklopím,
varešky sa s chuťou chopím.
A pre blaho rodiny,
varím zo dve hodiny.
Priebežne periem a suším,
upratať nestihnem, tuším.
A hľa - už sú krpci hore,
musím sa mať na pozore,
výtržnosti totiž množia,
snáď len požiar nezaložia.
Vo dverách sa manžel zjaví:
"Hotový som" smutne vraví.
"Daj mi niečo na večeru,
to bol zas deň, namôjveru!"
Kým papá ja kŕmim deti,
umývam riad, zhŕňam smeti.
Posťažovať sa mu snažím,
že po chvíľke kľudu bažím.
Chápavo mi hlavou kýva,
do novín sa pritom díva.
Vytratí sa nenápadne,
na mňa ďalšia šichta padne.
Že mal prácu, musím chápať,
počujem ho z gauča chrápať.
Chalanov do vane súrim,
"Zas nestihnem seriál!" zúrim.
Mydla, šampónu sa stránia,
do postele sa ísť bránia.
V pyžamách (mám radosť veľkú)
chcú sa hrať a kukať telku.
O polnoci, chvalabohu
nevidno už ani nohu.
Hore je len mamička
a kamoška žehlička.
O pol druhej zbitá líham,
vlasy si zmyť zas nestíham.
Sníva sa mi krásny sen,
že mám zajtra voľný deň.