9 dôvodov, prečo nenosiť deti v šatke či nosiči tvárou do sveta

1. Lebo takto nerešpektujete u dieťaťa prirodzený vývin chrbtice a bedrových kĺbov.

Chrbtica novorodenca a malého dieťaťa sa v priebehu prvého roka vyvíja a prechádza zo stavu totálnej kyfózy do stavu tzv. lordózy. Zjednodušene povedané, chrbtica novorodenca pripomína písmeno C a staršieho dieťatka a dospelého zasa písmeno S. Ak chceme podporiť správny vývin chrbtice u dieťatka v období prvého roka života, nosíme ho vždy len v pozícii tvárou k nám, nie tvárou do sveta. V polohe tvárou do sveta totiž chrbátik dieťatka nemôže zostať prirodzene zaguľatený, ale je neprirodzene narovnaný a núti bábätko zbytočne sa vystierať, ba až sa prehýbať do luku. 
Taktiež nie je možné v tejto pozícii podsadiť dieťatko v šatke či nosiči tak, aby sme dosiahli žiadúcu M-pozíciu s nôžkami naširoko roztiahnutými a kolienkami vyššie než je zadoček. Tým pádom uhol, ktorý zvierajú bedrové kĺby nie je požadovaných a ortopédmi odporúčaných 100 stupňov. Nožičky celou svohou váhou smerujú nadol, bedrové kĺby sa namáhajú, nôžky dieťatka nepríjemne visia a zavadzajú aj nosiacej osobe.

2. Lebo takto nedokážete dieťatku v nosítku poskytnúť oporu hlavičky a krku.
Keď je bábätko v pozícii tvárou k nosiacej osobe, je dobre podsadené, má nožičky vyššie než zadoček a zaujíma fyziologickú polohu. Jeho chrbátik je prirodzene zaguľatený, a tak pomerne ťažká hlavička môže pokojne spočívať na hrudi matky v takej pozícii a uhle, ktorý nezaťažuje žiadnym tlakom krčnú chrbticu dieťatka. Nedochádza tak k žiadnemu zbytočnému predrážďovaniu nervovej sústavy, dieťatko je schopné reaxovať. Ak sa však nachádza v nosítku v polohe tvárou do sveta, jeho chrbtica nemôže zaujať prirodzenú zaguľatenú polohu, nakoľko ju hruď nosiacej osoby núti vyrovnať sa, ba až prehýbať sa do neprirodzeného luku, pri ktorom nie je možné, aby si dieťatko položilo hlávku na hruď nosiacej osoby. Ak bábätko ešte nemá dobrú kontrolu hlávky a krku, teda nedrží dobre hlavičku (cca do 3. - 4. mesiaca), neostáva mu v polohe tvárou do sveta nič iné, než odpočívať v neprimeranom uhle v záklone na hrudi rodiča, resp. sa spoľahnúť na to, že mu rodič hlávku bude celý čas držať (čo asi ani nosiacej osobe nie je veľmi pohodlné).

3. Lebo takto bábätko nepríjemne visí za genitálie.
Nakoľko je priestor medzi nohami u nosítok podporujúcich nosenie tvárou do sveta pomerne úzky, nie je možné dosiahnuť polohu s naširoko roztiahnutými nôžkami (ktoré dosiahneme tým, že látka nosítka vedie od kolienka po kolienko). Preto v takomto type nosítka dieťatko v podstate visí celou svojou váhou za genitálie. Tento tlak je mu zrejme veľmi nepríjemný, veď si stačí predstaviť, ako nepríjemné by bolo nám visenie za rozkrok. Hlavne pre chlapcov je táto pozícia veľmi nepríjemná. Dieťatku je oveľa príjemnejšie vo fyziologickej polohe s naširoko roztiahnutými nôžkami a podsadeným zadočkom. V tejto polohe dieťatko v nosítku nesedí, nevznikajú žiadne tlaky na citlivú oblasť genitálii a dieťatko môže pokojne relaxovať alebo pozorovať svet okolo.

4. Lebo je to nepohodlné aj pre nosiacu osobu.
Pre pohodlné nosenie je dôležité, aby ste mali váhu dieťatka v nosítku dobre rozloženú. Je oveľa jednoduchšie nosiť v nosítku dieťa, ktoré k vášmu telu dokonale priľne a dobre ho kopíruje. Toto nie je možné dosiahnuť v pozícii tvárou do sveta z jednoduchého dôvodu – dieťatko sa od vášho tela odkláňa, dotýkate sa v podstate len malou časťou vašich tiel, a to z časti chrbátikom či zadočkom dieťaťa a z časti vašim bruchom / hruďou. Dolné končatiny dieťatka vás neobopínajú, ale visia nadol a zavadzajú vám v pohybe. V pozícii tvárou k nosiacej osobe v ergonomickom nosítku máte oveľa väčší a užší kontakt so svojim dieťaťom – jeho ruky a vnútorné časti stehien vás objímajú a dotýkate sa hruďou aj bruškami po celej dĺžke. Jednoducho, dokonalé splynutie 🙂. Nakoľko nemáte dobre rozloženú váhu, máte tendenciu tento nedostatok vyrovnávať zbytočným a fyzicky náročnejším zakláňaním sa, čo sa odzrkadlí skôr či neskôr na vašom chrbáte (môžu sa objaviť nepríjemné bolesti chrbta). Darmo, telíčka bábätiek sú prirodzene uspôsobené na nosenie tvárou k nám 🙂.

5. Lebo spiace bábätko takto nemá absolútne žiadne pohodlie.
Veľakrát sa stáva, že si dieťatko potrebuje zdriemnuť či pospať, jednoducho oddýchnuť si v nosiči či šatke. Unavené pozorovaním okolia zaspí. Ak je v pozícii tvárou k nosiacej osobe, stačí mu pokojne si položiť hlávku na hruď nosiacej osoby a nechať sa ukolísať hojdavou chôdzou mamy, tlkotom jej srdca, známymi hlasmi a zvukmi z okolia. Hlávka v prirodzenom uhle spočíva na hrudi matky. Avšak, ak zaspí v pozícii tvárou do sveta, ak vôbec zaspí pri tomto diskomforte, hlavička mu neprirodzene visí. Pritom môže hroziť to, že si bábätko bude príliš tlačiť bradou o hruď, čo môže viesť až k sťaženému dýchaniu. Toto je veľmi závažný jav, ktorému sa chceme v každom prípade vyhnúť. Je dôležité, aby malo dieťatko pri spánku v šatke či ergonosiči mierne zaklonenú hlávku a otvorené a ničím neprekryté dýchacie cesty. Či už novorodenci alebo aj staršie bábätká s dobrou kontrolou hlavy potrebujú v čase spánku oporu hlavičky, a tú najprirodzenejšiu oporu im poskytne v pozícii tvárou k nosiacej osobe práve telo matky.

6. Lebo takto nemôžete reagovať na potreby bábätka.
Ak je bábätko v pozícii tvárou do sveta, je veľmi obtiažné kontrolovať jeho reakcie, resp. mať jeho reakcie pod dohľadom po celý čas. Jednou zo zásad nosenia detí je mať dieťa po celý čas pod dohľadom, t.z. mať pod dohľadom jeho dýchanie, náladu, potreby, prehĺtanie, emócie, atď. Chýba vizuálny kontakt, ktorý by vám potvrdil, že je bábätko po celý čas v poriadku. Takisto vzájomná komunikácia je pri takomto spôsobe nosenia znemožnená. Hrozí vyššie spomínané sťažené dýchanie bábätka. Ak praktizujete BKM (bezplienkovú komunikačnú metódu), je náročnejšie odsledovať signály dieťatka a pod. Nie je nad pocit, že máte tvár svojho dieťatka vždy na dohľad a viete povedať, ako sa v ktorom momente cíti a prejavuje. Takto viete vždy promptne zareagovať na jeho potreby a zakročiť ihneď, ako si to situácia vyžaduje.

7. Lebo to núti bábätko zotrvávať v neprirodzenej polohe aj dlhší čas.
Pri nosení tvárou do sveta nie je bábätko v nosítku vo fyziologickej polohe. Nemá dobre podoprené stehná, ba naopak, v nosítku visí a aj jeho dolné končatiny neprirodzene visia a zavadzajú nosiacej osobe v chôdzi. Jeho chrbtica a boky nemajú žiadnu oporu a bábätko nemá ako a kde sa pohodlne “posadiť”. Chrbtica je v neprirodzenom uhle, je násilne “narovnávaná”, ba až prehýbaná do luku. Dieťatko sa nemá čoho bezpečne sa uchytiť a držať, má oslabené abdominálne svaly a prehnuté lopatky a plecia. Jeho panva je naklonená smerom dozadu a je nútená niesť nielen váhu svojho vlastného tela, ale aj pohlcovať silu každého jedného kroku, ktorý nosiaca osoba urobí. Deti v pozícii tvárou do sveta si tento nepríjemný fakt zvyknú kompenzovať aspoň tým, že sa snažia oprieť sa o telo nosiacej osoby, čo ešte zvýrazní neprirodzenú prehnutú pozíciu chrbtice a čo im ale neposkytuje komfort na dlhší čas. To neznamená, že ak chcete svoje dieťa poponášať len na krátky čas, môžete praktizovať pozíciu tvárou do sveta. Oveľa vhodnejšia je na to pozícia na boku alebo na chrbte v nosítkach, ktoré bábätku zaručia potrebný komfort či už na dobu kratšiu alebo aj dlhšiu.

8. Lebo je to náročnejšie aj z hľadiska termoregulácie.
Pri nosení sa nosiaca osoba aj dieťa vzájomne hrejú alebo naopak, prirodzene sa ochladzujú. Pozícia, ktorú bábätko zaujme na tele matky, keď je v nosítku uložené smerom k nej, sa javí efektívnejšia pri uchovávaní si tepla, než keď bábätko smeruje hruďou von. Dieťa má okrem toho viac tukových buniek na chrbátiku, čiže je vhodnejšie, ak smeruje práve chrbátik do sveta. Ak má bábätko vysokú teplotu, ktorú potrebujete zraziť, môže pomôcť aj nosenie sa. Pravdaže, účinnejšie bude, ak budete dieťa ochladzovať čo najväčšou plochou svojho tela, čo najľahšie docielite tesným kontaktom s dieťaťom v pozícii bruško na bruško. Aj pri klokankovaní sa využíva termoregulačný benefit vzájomného kontaktu matky a dieťaťa. Predčasne narodené deti sa ukladajú na hruď matiek v pozícii tvárou k nim namiesto výhrevných lôžok či inkubátorov, čím sa stabilizuje ich telesná teplota.

9. Lebo na bábätko pôsobí príliš veľa stimulov, pred ktorými sa nedokáže ukryť.
Mnoho nosiacich rodičov uprednostňuje pozíciu tvárou do sveta z dôvodov, že ich dieťa je zvedavé, chce vidieť dianie v okolí, chce sa pozerať a odmieta byť v polohe tvárou k nim. Keď je však dieťatko nosené v pozícii tvárou do sveta, môže sa stať, že na neho vplýva viac podnetov, než je ono schopné absorbovať a spracovať. Nervový systém novorodenca je ešte nezrelý. Keď je dieťa preťažované podnetmi z okolia, väčšinou si potrebuje od nich oddýchnuť a pospať si. V spánku sa zregeneruje a je schopné fungovať ďalej. Ak je teda dieťa presýtené podnetmi z okolia a je uložené v nosítku v pozícii tvárou k nosiacej osobe, dokáže sa schúliť na hrudi matky a ukryť sa tam, nájsť si pokojné a známe útočisko. Ak je však v pozícii tvárou do sveta, nemá kam sa ukryť či schúliť. Dieťa môže byť plačlivé, nervózne, vystresované. Náprava pre zvedavé deti pritom môže byť pomerne jednoduchá – stačí siahnuť po vhodnom nosítku a umiestniť si dieťa na bok či na chrbát.

Poznámka: infografika a článok boli inšpirované a z časti spracované podľa článku "9 reasons not to carry your baby facing out" na bloguwww.boba.com.

Článok nájdete aj na FB blogu Mama ma nosí s láskou https://www.facebook.com/mamamanosislaskou/posts/468530846672629:0 .