NOSENIE V ŠATKE SPÔSOBUJE DEFORMITY NA CHRBTICI DIEŤAŤA. DIEŤA POTREBUJE BYŤ NA ROVNEJ PODLOŽKE, ABY SI VYSTRELO CHRBÁTIK.

Jedným z najbežnejších mýtov, ktoré sprevádzajú nosenie detí v šatke či inej ergonomickej pomôcke sa týka poškodzovania chrbtice dieťaťa. Snáď sa nenájde medzi nosiacimi rodičmi taký, ktorý by nebol z času na čas konfrontovaný s viac či menej zákernou otázkou "A nezničí sa vášmu dieťatku v tej šatke / nosiči chrbátik? Veď deti si potrebujú od narodenia chrbátik narovnávať a ty mu to v tej šatke vôbec nedovolíš! Veď sa len pozri, aký je tam celý schúlený a jeho chrbátik - veď ten je taký nejaký guľatý, či čo. Rýchle ho z tej šatky vyber a daj ho na rovnú podložku, nech sa chúďa vystrie! Uvidíš, bude mať skoliózu to dieťa!" Nie každý rodič vie na to adekvátne zareagovať, ba sú aj takí, ktorých prepadnú pochybnosti a sami seba sa pýtajú - neškodím ja svojmu dieťaťu, keď ho (od narodenia) nosím v šatke či nosiči, a dokonca v zvislej polohe?! A ako dlho môžem nosiť svoje dieťa denne, aby to nemalo negatívny vplyv na vývin jeho chrbtice? Sú vôbec nejaké limity? Ak aj vás trápia pochybnosti alebo len neviete, ako zareagovať na takéto poznámky, skúste čítať ďalej - možno vám to už po prečítaní tohto článku bude dávať zmysel .

BÚRANIE MÝTU

Asi si veľmi dobre dokážete predstaviť, akú pozíciu má dieťatko v maternici v období prenatálneho vývoja. Ak nie, pozrite sa na obrázok - dieťatko je na ňom v maternici schúlené vo svojej typicky embryonálnej polohe, pri ktorej má horné končatiny v ohnutom flekčnom postavení, dolné končatiny v abdukčnom postavení v bedrovom kĺbe, kolienka pokrčené nad úrovňou zadočka a chrbticu schúlenú do kĺbka. Túto polohu, ktorá je bábätku taká vlastná, taká typická a jedinečná, nazývame fyziologickou polohou. Fyziologická poloha, alebo tiež tz. abdukčno-flekčná poloha je anatomická poloha, s ktorou sa novorodenec rodí a v ktorej zotrváva do istého času, kým jeho chrbtica neprejde jednotlivými štádiami vývoja a nenadobudne obe S-kové ohnutia, ako to vidíme už u dospelého jedinca.

                                                  zdroj obrázka www.thebabycorner.com

Dosiahnutie typického tvaru chrbtice "S" zvyčajne trvá rok, resp. trošku viac než rok a môžeme ho rozčleniť do základných vývojových štádií. Rozoznávame tzv. lordózu a kyfózu. Lordóza znamená prirodzené prehnutie chrbtice dopredu, kyfóza znamená zase prirodzené prehnutie chrbtice dozadu. Chrbtica má štyri zakrivenia: krčná lordóza, hrudná kyfóza, drieková lordóza a kyfoticky zahnutá krížová kosť. Tieto zakrivenia sú dôležité z hľadiska rovnováhy, flexibility a tlmenia tlaku, ktorý vzniká pri pohybe. Počas obdobia v ktorom sa dieťa učí dvíhať hlavu a nakoniec chodiť, sa vyvíjajú svaly. Ako svalom pribúda sila, aktivita dieťaťa presunie váhu tela na chrbticu. Postupne sa vyvinú ďalšie krivky v oblasti krčnej a lumbálnej (driekovej) oblasti. Tieto oblasti sa vyvíjajú až kým dieťa neprestane rásť.

Na tému rozmaznávania detí nosením som tu už jeden post napísala (tu). Chcela by som však tento post dopĺniť o citácie z troch pre mňa smerodajných kníh. Komu je blízka myšlienka vzťahovej výchovy a kontaktného rodičovstva, tieto knihy zrejme veľmi dobre pozná. Dnes by som vám z nich rada citovala práve na tému "rozmaznávania" detí.

1. MEREDITH F. SMALL: NAŠE DĚTI, NAŠE SVĚTY
"V 50. letech 20. století si rodiče, pediatři i ostatní odborníci na péči o dítě na Západě mysleli, že pochovat miminko pokaždé, když zapláče, nebo ho pokaždé, když má hlad, nakrmit, vede k rozmazlování. Dnes už víme, že to není rozmazlování, ale uspokojování jeho přirozených potřeb. Kojenec a jeho primární pečující osoba jsou důvěrně propojeni. Kojenec pláčem nebo úsměvem informuje o svém vnitřním stavu. Pláč není pouhým voláním po pozornosti v negativním slova smyslu. Pláč je druhem komunikace, kterým kojenec začíná dialog a žádá o reakci. Dnes už také víme, že za to, jaký dospělý z dítěte vyroste, nejsou zodpovědné pouze geny nebo prostředí. Člověk si s sebou nese jistý temperament nebo jiné části osobnosti, ale od toho okamžiku, kdy kojenec začne reagovat na ostatní lidi, je jeho Já tvarováno okolím. Lidé, tak jako všichni ostatní tvorové, jsou součástí přírodního balíčku — kombinací genů a zkušeností."

A ďalej pokračuje, že "dítě, které už v raném dětství zažilo vhodný symbiotický vztah s citlivou a empatickou pečující osobou, vztah plný pozitivní zpětné vazby, bude sebejisté a pozitivní. Naopak tomu bude u dítěte, jehož signály pečující osoba přehlížela nebo špatně pochopila a které strávilo první měsíce života seberegulací, protože se mu nedařilo udržet funkční vzájemnou výměnu. Toto odpoutání od nefunkčního vztahu s pečující osobou může vyústit do nízkého sebevědomí, negativního pohledu na život a neangažovanosti v dospělosti."

V Dodatku k českému vydaniu píše etnológ, spisovateľ a novinár Mnislav Zelený Atapana ďalej toto: "Já sám jsem za léta strávená mezi indiány Amazonie zažil řadu okolností, které závěry plynoucí z této knihy potvrzují. Nevzpomínám si například, že bych tam viděl plačící či řvoucí mimina a děti. V celé komunitě byla vždy pohoda. Žádný zvýšený hlas, křik, řev, ryk, shon, frustrace, vyhrožování, tresty… Dalo by se říct božský klid. Ženy - matky téměř nikdy svá mimina neodkládaly. Neustále je nosily na boku či v šátku nebo popruhu, i když sbíraly suché klestí, kukuřici nebo lovily ryby do sítí. V roce 1972 jsem jednou u Kofánů viděl ženu, jak se vrací z lesa s nákladem klestí na zádech a s miminem na boku. Před sebou měla hlubokou rokli, kterou tekl potok. Indiáni přes ni položili kmen stromu místo mostu. Jen přejít po tomto „mostě“ vyžadovalo soustředění. Žena po něm začala Přecházet, když tu, asi uprostřed, se lidské mládě rozhodlo, že se napije z prsu. Už vidím, jak by reagovala každá žena z naší civilizace: „No přece chvilku počkáš, než přejdu rokli, ne?“ Jistě o nic nešlo, jen o pár metrů. Jenže indiánka se zastavila, a zatímco balancovala nad propastí, dala svému dítěti napít. Dítě má prostě u indiánů přednost ve všem a kdykoliv. Indiáni podvědomě cítí, že dítě je jejich budoucnost, že bez nich etnikum nepřežije. Nepřemýšlejí však o tom racionálně jako my, ale jednoduše dětem vycházejí ve všem vstříc. To dítě si určuje svůj vlastní rytmus dne, neurčují ho vědci a odborníci jako u nás. Z dítěte pak roste osobnost svobodná, vyrovnaná, silná, odpovědná sama za sebe. Jistě i společné spaní celé rodiny, tedy matky, otce a několika jejich dětí, které se odehrává v obrovské rodinné hamace (závěsném lůžku), hraje svoji roli. A nikdo si nestěžuje, že se tlačí, že nemá dostatek prostoru či pohodlí nebo že se děti vrtí a vyrušují. Ti malincí v noci totiž nepláčí a nevyrušují. A usínají bez zvláštních rituálů a hraček, jen se houpají s celou rodinou v hamace."

2. NAOMI ALDORT: VYCHOVÁVÁME DĚTI A ROSTEME S NIMI

"Květiny nezaléváme proto, že kvetou; rozkvetou právě proto, že je zaléváme. Podobně se dítě může plně rozvíjet jen tehdy, pokud se cítí jisté v naší lásce. Naopak, je-li láska užívána jako prostředek k ovládání dítěte, nakonec jí přestane věřit. Například, pokud vám váš otec vyjadřoval lásku jen tehdy, když jste se chovali podle jeho představ nebo přinesli dobré známky, nejspíš jste hluboko ve svém nitru pochybovali, zda opravdu miluje vás. Dítě zde není proto, aby bylo ohodnoceno a pak odměněno láskou. Každé narozené dítě je plnohodnotné a má nárok na lásku. Pouze bezpodmínečná láska je skutečná láska."

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/pevna-satka/

Problematika výberu šatky sa mnohým mamičkám, ktoré by chceli so šatkovaním začať, javí ako pomerne zložitá. Chcú proste šatku, ale keď pri hľadaní na internete zistia, koľko informácií je okolo celej problematiky, zľaknú sa, "stratia", znechutí ich to, alebo dokonca niektoré aj odradí. Pritom samotná šatka je pomerne jednoduchá vec, ktorá by v prvom rade mala slúžiť na to, na čo je určená - na nosenie bábätka, jeho ľahšie aklimatizovanie sa na nové prostredie, promptnejšie reagovanie na jeho potreby, príjemnejšie spoločné zžívanie sa, transport či uľahčenie si každodenného kolobehu.

ZÁKLADNÉ DELENIE BABYŠATIEK A ICH CHARAKTERISTIKA

Šatka je najuniverzálnejším typom pomôcky na nosenie detí, pretože je vhodná pre všetkých nosiacich aj nosiacich sa . Dokonale sa prispôsobí telíčku dieťatka aj dospelého, je pohodlná a zdravá. Na trhu je množstvo typov a značiek, ale prakticky rozoznávame šatky elastické (stretchy wrap)a pevné / tkané(woven wrap). Existujú ešte aj hybridné a predviazané šatky. Podľa spôsobu tkania rozoznávame ručne tkané šatky a strojovo tkané šatky. Pre malinké bábätká je podľa môjho názoru oveľa príjemnejšia, pohodlnejšia a vhodnejšia práve šatka než nosič, i keď existujú ergonomické nosiče vhodné aj pre novorodencov. Nosič, aj keď má veľké možnosti individuálneho nastavenia pomocou praciek, sponiek, gumičiek, cvokov a pod., sa predsa len nedokáže tak dokonale prispôsobiť telíčku malého dieťatka a nosiacej osoby. Sú tam aj isté rezervy v ešte individuálnejšom nastavení, napr. u príliš nízkych či vysokých osôb, silnejších či štíhlejších a pod. Naopak šatky ponúkajú komfortné nosenie pre každý typ postavy.

Elastické šatky sú podľa môjho názoru vhodné pre tých, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s viazaním a ktorí si predovšetkým neveria, že dokážu viazať aj s pevnou šatkou. Ľahko sa s nimi manipuluje, odpustia nedokonalosť pri viazaní a dobre sa prispôsobia dieťatku aj nosiacemu. Sú pružné a nikde netlačia. Nevýhodou je však to, že sa v nich pohodlne dá nosiť len do cca pol roka dieťaťa, t.j. do 6-9 kíl (toto je dosť subjektívny údaj, predsa len, každý má prah tolerancie posunutý niekde inde , ale zhruba v tomto období začína už elastik nevyhovovať, ťahať, tlačiť či rezať pri nosení a úväz povoľovať). Tiež je elastickú šatku dostať len v najväčšej veľkosti (cca 5m), čo vyžaduje u väčšiny nosiacich osôb viacnásobné obmotanie sa látkou. Taktiež nie je možné elastickú šatku použiť na úväzy na chrbát (hybridnú JPMBB original však áno, a je možné, že sú aj ďalšie elastiky vhodné podľa výrobcu aj na použitie na chrbát). V lete v nej môže niektorým nosiacim osobám, ale aj malým nosencom byť pomerne horúco.

Pevná šatka je vhodná od narodenia, je však nutné trošku sa s ňou zoznámiť a zopárkrát si úväz vyskúšať, kým nosiaca osoba získa zručnosť a sebaistotu vo viazaní. Nie je to však nič zložité, čo by ste nedokázali pri troške chcenia zvládnuť. Je podľa môjho názoru hneď od začiatku vhodnejšie investovať okamžite radšej do pevnej šatky ako do elastickej. Niektoré mamy si myslia, že je to nutné dodržať akýsi postup - že najprv musia začať s elastikom a až potom by mali či mohli prejsť na pevnú šatku. Vôbec nie. Naopak, ak si kúpite dobrú pevnú šatku už pre svoje novorodeniatko, vydrží vám dlhšie a bude sa dať použiť aj na úväzy na bok a na chrbát. Chce to len prekonať počiatočné zábrany či neistotu. Z vlastnej skúsenosti viem, že naučiť sa viazať s pevnou šatkou sa dá aj s úplne malinkým novorodeniatkom a ak ste úplný začiatočník. Na trhu je veľké množstvo značiek a typov, ktoré sa od seba odlišujú tkaním, väzbou, dĺžkou a veľkosťou, gramážou, farebnou škálou či dizajnom, použitím prímesí a v neposlednom rade aj cenou.

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/2016/04/18/zasady-zdraveho-nosenia-deti/

Nosenie je prirodzené a normálne. Až 2/3 populácie na našej zemi nosí svoje deti v pomôckach na nosenie. Pre tie matky, ktoré žijú v krajinách s rozvinutou tradíciou nosenia, je nosenie automatické a nepozastavujú sa nad tým ako viazať , prečo a do čoho. Proste to “majú v krvi” – odpozorované od svojích mám a starých mám. V našich končinách malo kedysi nosenie svoje pevné korene a bolo normálnou súčasťou života ľudí. Avšak domnievam sa, že s nástupom socializmu a režimom, ktorý ho sprevádzal, mnohí ľudia od nosenia upustili tak, ako upustili aj od iných dovtedy bežných foriem výchovy detí (dojčenie, spoločné spanie, neskorší nástup do práce, neseparovanie detí, atď.). Jedna mamka z prešovskej skupiny nosenia mi napísala svoj názor na to, prečo v tejto dobe už nosenie nebolo pre ľudí také prirodzené: “Myslím si, že najmä vo Francúzsku a okolitých krajinách nastúpila po 2. svetovej vojne kultúra separácie detí. Vo Francúzku trvá dodnes, materská 4 mesiace, žiadne dojčenie, deti od narodenia vlastná izba a rýchle do jaslí. Podľa mňa to teda súviselo s nástupom povojnovej doby, kedy všetci chceli využívať výdobytky modernej doby a pokroku a akože luxusu, ktorým boli aj kočíky. A keďže trebalo po vojne nanovo budovať svet a hneď pracovať, deti šli do jaslí!” Preto možno v mnohých dnešných mámach stále ostávajú neistoty, ktoré by tam nemali byť a ktoré môžu byť dôsledkom predchádzajúcej doby. Jednou z neistôt je aj samotné nosenie detí. Mamičky aj cítia, že nosenie je pre ne a ich deti správne, no sú neustále odrádzané okolím, ktoré vyhlasuje nosenie za nezdravé alebo škodlivé pre ne či ich dieťa. Nosenie však nie je žiadnou hrozbou pre vás či vaše dieťa. Je normálne a prirodzené a v tomto duchu je k nemu aj potrebné pristupovať. Nosením dieťatku neublížite. Je však dobré poznať zásady a princípy zdravého nosenia, tzv. BABYWEARING T.I.C.K.S., ktoré za ujali vo svete medzi nosiacimi rodičmi ako zásady ergonomického nosenia. Ak k nim budete pristupovať zdravo, potom vám budú dobrým pomocníkom hlavne na začiatku vášho nosenia.

1. podsadenie:
Dieťa v nosiči či šatke nesedí, ale je podsadené. Takto nevzniká tlak na centrálnu nervovú sústavu a nedochádza k jej predrážďovaniu. Rešpektuje sa správny vývoj chrbtice a abdukčno-flekčné postavenie dolných končatín podporuje zdravý vývoj bedrových kĺbov (nie je už nutné balenie naširoko). Dieťatko má pri správnom podsadení mierne zaguľatený chrbátik (záleží od veku dieťatka), hlavičku v osi s chrbátikom, ramienka v rovnakej výške, zadoček nižšie než kolienka. Ručičky môžu byť dnu voľne uložené popri telíčku alebo pri tváričke, no rovnako aj vonku z nosítka. Dôležité je spevnenie v oblasti krčnej chrbtice (kým samé nedrží dobre hlavičku, t.j. v približne 3.-4. mesiaci), ale aj hrudnej a bedrovej časti. Látka nosítka siaha od kolienka po kolienko.

2. dotiahnutie:

Nosítko má dieťatku poskytovať nevyhnutnú oporu, má byť dobre dotiahnuté a nastavené, aby sa dieťatko neprepadalo vpred, vzad či do strán. Nebojte sa látku šatky dobre dotiahnúť. Šatka má byť dobre podoťahovaná, ak má telíčku dieťatka poskytnúť dostatočnú oporu aj dlhší čas. Verím, že každá matka cíti, kedy ešte môže šatku doťahovať a kedy stačí. Nikto iný vám nebude schopný povedať, ako silno treba šatku utiahnúť, ale vy to budete cítiť sama. Existuje však malá pomôcka, tip – stačí položiť vašu ruku na chrbátik dieťatka a jemne pritlačiť; dieťatko by sa v šatke či nosiči nemalo skrútiť ani sa pohnúť bližšie k vám. Ak máte pocit, že sa telíčko dieťatka prepadá do strán, šatku ste slabo dotiahli. Je dobré sa mierne predkloniť, samozrejme, dieťatko pri tom istiť rukou a jemne zavrtieť trupom – bábätko sa tým opäť vyrovná do žiaducej polohy, pomôže tomu aj gravitácia a potom už len stačí opäť sa vystrieť, ruku z chrbátika nepúšťať a sami uvidíte a ucítite, čo je voľné a treba to dotiahnúť. Úväz teda dôkladne dotiahnite a zaviažte na dvojitý uzol. Podobne sa dá počínať si aj pri nosičoch.

3. dýchanie:

ŠPECIFIKÁ NOSENIA DETÍ V LETE

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/nosenie-v-lete/

Predovšetkým by som vás chcela hneď na začiatku ubezpečiť, aby ste sa nebáli, že sa vám dieťa prehreje, ak ho budete pár hodín v teple nosiť v šatke či nosiči. Naše telá majú schopnosť termoregulácie a nosia sa aj deti v oveľa horúcejších krajinách a s tropickejším podnebím, než je u nás. Dospelí majú lepšiu schopnosť termoregulácie, takže kontaktom kože na kožu práveže pomáhate svojmu dieťatku sa prirodzene schladiť. Platí, že ak ste v pohode (aj tej tepelnej) vy, bude aj bábo. Niektorí ľudia znášajú teplá lepšie, iní horšie. Preto je vhodné riadiť sa svojim momentálnym stavom a nesíliť sa do nosenia, ak sa na to v horúčave necítite. Tiež je úplne v poriadku si dávať od nosenia také dlhé prestávky, aké potrebujete či už vy alebo vaše dieťatko. Potením sa človek ochladzuje, a ak sa máte potiť, potrebujete prijímať dostatok tekutín. Nosenie v lete je možné, dokonca pre mnohých môže byť stále príjemné, pohodové a bezproblémové. Niekto naozaj nezaznamená veľký rozdiel oproti noseniu v inom ročnom období, iným možno pomôžu tieto rady a tipy.

Rady a tipy pre nosenie v lete:

1. nosiť v čase, kedy je ešte príjemne a nie je tak horúco (skoro zrána alebo neskoro popoludní či podvečer),
2. vyhýbať sa priamemu slnku, vyhľadávať tieň (aleje, stromoradia, les, atď.) a ak nie je možnosť ukryť sa pred páliacim slnkom do tieňa, použiť dáždnik alebo slnečník. Platí, že čím mladšie dieťatko, tým menej by malo byť vystavené priamemu slnku,
3. myslieť na ochranu kože pred slnečnými lúčmi - natieranie seba a dieťaťa vhodným ochranným prostriedkom, predovšetkým tých častí, ktoré nie sú chránené šatkou či nosičom (škodlivosť krémov na šatku), TIP: môžete skúsiť krémy bez umelých chemických filtrov,
4. voliť mechanickú ochranu - oblečenie, klobúčik so šiltíkom a plachtou, ktorá zakryje aj krk a ramená, veľký dospelácky klobúk, ktorý vrhá tieň aj na dieťatko (ale slamený klobúk viac prepúšťa slnečné lúče ako husto tkané textilné klobúky), ochrana rúk a nôh dieťaťa oblečením, atď.,
5. dopriať si dostatok nápojov a dojčiť dieťa na požiadanie, dodržiavať pitný režím aj pre nosiacu osobu,
6. skúsiť šatky a nosiče s uv faktorom (niektoré nosiče majú SPF – Connecta Solar, Lille Baby Airflow, Bamberoo Solarveil, JPMBB Physiocarrier, väčšina šatiek však nie. TIP: farebné šatky a nosiče majú vyššiu ochranu ako svetlé prírodné farby),
7. nosiť so sebou náhradné oblečenia na prezlečenie, pre seba aj dieťatko,
8. dopriať si prestávky - vybratie zo šatky a nosiča po spánku či po istom čase, oddych v tieni na tráve na šatke, prezlečenie bábätka, pohranie sa mimo nosiča či šatky,
9. zvážiť kúpu vhodného (termo, funkčné) oblečenia (moira/tropico, outlast, atď.), ale samozrejme postačí aj stará dobrá bavlna ,  
10. iné doplnky a vychytávky (vejár, ručný fén, osviežovač tváre v rozprašovači, ovocie, pohodlný účes - vlasy vypnúť hore, pozor na klimatizované miestnosti a ventilátor - rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím by nemal byť vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia, nepiť príliš studené nápoje, ktoré by telu spôsobili tepelný šok, cestovať naľahko pre väčší tepelný komfort, častejšie kontrolovať dieťatko v šatke či nosiči, uchovať si dobrú náladu a pozitívne myslenie, veď je leto, prázdniny, pohoda a zábava  ).

VÝBER VHODNEJ ŠATKY (NOSIČA) NA LETO

Keď nosíte svoje bábätko v šatke či ergonomickom nosiči, je pri tom dobré a vhodné dodržiavať zásady bezpečnosti. Predovšetkým je treba si byť vždy istý tým, ako sa vaše dieťatko momentálne v nosítku (týmto pojmom označujem v článku šatku, nosič a inú ergonomickú pomôcku na nosenie detí) cíti a v akom stave sa nachádza. Tak budete vždy vedieť promptne reagovať na jeho potreby a vychutnať si komfortné a bezpečné nosenie.

Čo je teda bezpečné pri nosení detí v šatke a čo už nie?

Bezpečné je:

1. Rešpektovať fyziologické špecifiká dieťaťa v každom štádiu jeho vývinu, od novorodenca až po samostatného chodca.
2. Nosiť dieťatko vo vertikálnej (zvislej) fyziologickej polohe s kolienkami vyššie než zadoček, mierne zaguľateným chrbátikom a hlavičkou v osi s chrbátikom.
3. Viesť látku nosítka dieťatku od kolienka po kolienko (poskytneme mu tak dobrú oporu v oblasti zadočka a stehien) a ideálne s nôžkami von z nosítka už u novorodencov.
4. Mať tváričku svojho dieťatka stále na dohľad a byť si vždy vedomý jeho reakcií (čo neumožňujú klokanky v pozícii dieťaťa tvárou do sveta).
5. Zachovať voľné dýchacie cesty (dieťaťu neprekrývať nos a ústa) s mierne zaklonenou hlávkou, kedy sa brada nedotýka hrude dieťatka (čo je obtiažnejšie, ale nie nemožné, docieliť pri nosení detí v horizontálnej polohe).
6. Dodržiavať pitný režím dieťatka dojčením či podávaním tekutín.
7. Zvoliť si vhodné nosítko (dobrá overená kvalita, certifikovaný produkt, z bezpečných použitých materiálov, v bezpečnom stave, dobre nastavené. Nosítko by malo byť vhodné pre dieťa vzhľadom k jeho veku, veľkosti a aktivitám, ktoré s ním vykonávame).
8. Dieťa do nosítka vhodne obliekať (neprehrievať ho, ale skôr voliť viac vrstiev a prírodné materiály s dobrými termoregulačnými vlastnosťami). Nezabúdať chrániť hlavne hlavu, nohy, chodidlá a ruky (teda to, čo z nosítka vykúka) pred chladom a slnkom.

Bezpečné nie je:

1. Nosiť svoje dieťa pod vplyvom alkoholu, liekov či iných omamných látok.
2. Spať so svojim dieťaťom v nosítku.
3. Nosiť svoje dieťa v horizontálnej polohe so zrotovaným telíčkom pritlačeným o nosiacu osobu a bradou pritisnutou o hruď dieťaťa (o sťaženom dýchaní môže svedčiť aj chrápanie dieťaťa).
4. Sedieť v aute s dieťaťom stále naviazaným v šatke či uloženým v nosiči alebo používať nosítko ako náhradu za detskú sedačku v aute či bicykli.
5. Vykonávať s dieťaťom extrémne aktivity zahŕňajúce otrasy, nárazy či riziká pádu alebo utopenia (použite zdravý rozum a zvážte svoje sily a možné dôsledky).

Som si istá, že toto si s najväčšou pravdepodobnosťou zažila asi každá jedna nosiaca maminka - hrdo a spokojne si vykračujete so svojím spiacim dieťatkom na hrudi, keď vám tu zrazu ktosi z druhej strany ulice začne kričať poznámky typu "veď sa vám tam to dieťa udusí, veď iste nemôže dýchať", alebo ako mi jedna mamička napísala "nenos ho toľko v tom vreci, ako tam môže spať, veď nebude môcť dýchať" alebo "a to tam to dieťa žije?" Iste to nie je vôbec príjemné, keď takéto a podobné výroky musí nosiaci rodič znášať od celkom neznámych ľudí na ulici či iných verejných priestranstvách. Zabolí to aj od rodiny a známych, ale žeby sme sa kvôli noseniu SVOJHO dieťaťa museli dostávať do takýchto situácií, to je vyslovene nepríjemné a citlivú mamu to zabolí. Tak čo je vlastne pravdy na tom, že dieťa v šatke alebo ergonomickom nosiči nemôže dýchať a že mu iste hrozí udusenie?

BÚRANIE MÝTU

V súvislosti s búraním tohto mýtu mi napadá - 2/3 populácie nosí svoje deti v nosítkach. A áno, bábätká sú krehké, hlavne novorodenci v prvých 3 - 4 mesiacoch života. Ale, to neznamená, že keď ich nosíme vo zvislej teda vertikálnej polohe na svojej hrudi, že im tým bránime v dýchaní či im nejakým iným spôsobom ich dýchanie sťažujeme. Bábätko je na hrudi svojho rodiča v šatke či nosiči pevne naviazané a ak nemá dýchacie cesty ničím prekryté, teda ich má voľné, tak môže dýchať rovnako dobre ako bábätko odpočívajúce v náručí svojho rodiča mimo šatky či nosiča. Čo mnohí ľudia nevidia, je ten pohľad, ktorý na dieťatko máte vy. Tá vaša perspektíva. Z nej totiž vidíte a cítite vaše dieťatko spoľahlivo a bezpečne. Pýtam sa, kde by vášmu dieťaťu bolo bezpečnejšie, ak nie na vašej hrudi, na vašom srdci? S dieťaťom na tele iste dokážete spoľahlivo zbadať, ak by aj vaše dieťatko začalo mať problémy s dýchaním, ak by sa zmenilo jeho dýchanie či ak by nebodaj prestalo dýchať (narážam na strašiaka mnohých rodičov - syndróm náhleho úmrtia dieťaťa, známy pod skratkou SIDS). Verím, že oveľa promptnejšie by ste dokázali zareagovať na hocijakú zmenu práve s dieťaťom na svojom tele, než mimo neho.

Je však dobré pripomenúť si v tomto kontexte zopár základných rád z tvz. babywearing T.I.C.K.S. Tá prvá tu už zaznela - dieťaťu v nosítku netreba ničím prekrývať tvár. Mali by ste mať jeho tváričku vždy na očiach, teda dobre naň vidieť a vedieť zakročiť v prípade potreby. Jeho dýchacie cesty by teda mali byť voľné, ničím neprekryté. Ani v zime či chladnom počasí bábätku neprekrývajte tvár šálom, šatkou či nejakou inou látkou a pod. Ak chcete, aby bolo v teple a pohodlí, skúste porozmýšľať nad vhodným spôsobom zateplenia, ale rozhodne mu zanechajte jeho dýchacie cesty po celý čas voľné. A tá druhá rada znie - dieťatko by v nosítku malo byť umiestnené tak, aby si bradou netlačilo príliš na svoju hruď. Ak by ste ho takto do šatky naviazali, mohlo by sa stať, že by si veľmi sťažilo dýchanie - veď si to skúste aj vy. Najprv si pritlačte bradu o hruď a skúste takto dýchať. A potom si zakloňte hlavu a skúste dýchať pre zmenu takto. Iste cítite ten rozdiel. S hlavou mierne zaklonenou sú aj vaše dýchacie cesty lepšie otvorené a vy necítite žiadne problémy pri dýchaní. Ale s bradou pritlačenou o hruď je dýchanie sťažené. To býva tiež problematickejšie aj pri nosení dieťatka v horizontálnej polohe v nosítku typu babyvak alebo v šatkách v úväzoch typu kolíska. Je náročnejšie dieťa tam napolohovať tak, aby si netlačilo príliš bradou o hruď. Niekedy sa stáva, že si maminky mylne myslia, že dieťatko je tam také spokojné a tak dobre sa mu spí, že si až pochrapkáva. No ono môže chrapkať preto, lebo má sťažené dýchanie (ale nemusí!!!). Aby ste predišli neistote, skúste jednoduchý tip - dieťatko by malo byť uviazané v šatke tak, aby ste mu bez problémov dokázali vsunúť 1 alebo ideálne 2 prsty na šírku medzi jeho briadku a hruď (viac o vertikálnej verzus horizontálnej polohe tu: ). Ak máte stále pochybnosti, či to robíte správne, jednoducho skúste vo svojom okolí vyhľadať podpornú skupinu nosiacich rodičov alebo skúsenú poradkyňu pre nosenie detí - tá vám prvé viazania rada odkontroluje, povzbudí vás a upozorní na to, na čo je dobré si dávať pri viazaní pozor. Zoznam poradkýň môžete násjť aj napr tu.

Mnohé deti však rady spia tak, že si zaboria nos priamo do vašej hrude a aj keď sa snažíte im vždy otočiť hlávku tak, aby ste im videli tvár a aby mali voľný noštek a ústa, aj tak si vždy urobia po svojom a hlávku si otočia späť s nosom zaboreným priamo do vaších pŕs . Nuž, nie je čo sa im diviť - iste im je tam tak dobre, že inde proste byť nechcú. Chcú cítiť vašu vôňu a cítiť vaše teplo. Viem, o čom hovorím. Sama som sa toľkokrát zastavila s mojim dvoma chlapcami, keď boli ešte úplne malinkí a nepohnute som na ulici stála s rukou priloženou na ich chrbátik, lebo mali nosy klasicky zaborené priamo do mojej hrude a spali tak tvrdo, že sa ani nepohli. V takých chvíľach som si vravela - čo keď budem ja tá prvá matka na svete, ktorej deti sa udusili v šatke na hrudi, aj keď dodržiavam všetky zásady nosenia ? Ale môžem vás uistiť, že som nebola . Sú obaja tu, živí a zdraví. Vždy som si však logicky vyvracala každú jednu pochybnosť spojenú s dýchaním či nedýchaním - veď ich mám na hrudi, na sebe. Veď keď už takto nestihnem zareagovať na každú ich zmenu, tak kedy potom?! .

Zakončím to úsmevne. Stalo sa mi veľakrát, že som sa musela potýkať s poznámkami na margo udusenia sa detí v šatke či nedýchania dieťaťa. Ale, vždy mi vyvolali úsmev na tvári poznámky od starších pánov, ktorí pri pohľade na mňa s dieťaťom v šatke zaboreným do mojej hrude len vzdychali "ój, ako rád by som bol teraz na jeho mieste" .

ĎIEŤA SA MÔŽE ZAČAŤ NOSIŤ V ŠATKE AŽ KEĎ SEDÍ alebo VERTIKÁL OD NARODENIA NIE!

Jedným z najčastejších mýtov o nosení detí v šatkách je tvrdenie, že sa dieťa môže začať nosiť v šatke či ergonosiči až vtedy, keď už vie sedieť. Že priskorou vertikalizáciou dieťaťa (teda nosením vo zvislej polohe) dochádza k poškodzovaniu jeho chrbtice, urýchľovaniu či spomaľovaniu psychomotorického vývoja dieťaťa či predrážďovania centrálnej nervovej sústavy. Stretávam sa s tým aj v mojej poradenskej činnosti – mamičky sú zmätené z toho, ako vlastne majú svoje novorodeniatká nosiť. Domnievajú sa, že sa novorodenec môže nosiť len vodorovne, a preto radšej volia na začiatok nosítka typu babyvak alebo ak aj majú pevnú šatku, volia úväzy, v ktorých je bábätko akokeby naležato, napr. v úväze kolíska. Nielen laická, ale aj odborná verejnosť sa domnieva, že sa deti nesmú v šatke nosiť od narodenia vertikálne. Argumentujú aj tým, že dieťa zvláda samostatný sed až pomerne neskoro – cca v 7. – 9. mesiaci svojho života. Píšem pomerne neskoro vzhľadom k noseniu, lebo práve novorodenci a najmenšie deti najviac benefitujú z včasného nosenia (pozri aj post o tzv. 4. trimestri). Mohla by teda logicky vyvstať otázka, či by naozaj nemali byť deti nosené v šatke či nosiči vo vertikálnej polohe až keď samé sedia. Lebo inak im hoci nevedomky nosením od narodenia vo zvislej polohe ubližujeme.

BÚRANIE MÝTU

Vyvrátiť tento mýtus nie je ťažké. Stačí jednoducho oponovať faktom, že dieťa v šatke či inom ergonosítku nesedí, ale dieťa je v ňom podsadené. PODSADENÉ. A to je ten hlavný rozdiel. Dieťatko v ergonomickom nosítku zaujíma svoju prirodzenú fyziologickú polohu. Pre novorodenca je to typicky skrčená poloha, pri ktorej má pokrčené kolienka vysoko až v oblasti svojho pupka, zadoček ma tým pádom oveľa nižišie než kolienka, chrbátik má prirodzene zaguľatený a pripomína zboku písmeno C. Aj ruky sú pokrčené a väčšinou uložené pri tváričke alebo aj pozdĺž telíčka. Tejto polohe sa hovorí abdukčno – flekčná poloha. Ak je dieťatko v nosítku podsadené a má zadoček nižšie než kolienka, pri pohľade spredu pripomínajú jeho nožičky a zadoček písmeno “M”. Kolená a ramená dieťatka sú na jednej úrovni a tým, že je podsadené, sa mu aj prirodzene zaguľatí chrbátik. Pomerne ťažká hlavička potom pokojne spočíva na hrudi matky. Nie je vyvíjaný žiaden násilný či neprirodzený tlak na krčnú chrbticu. Hlavička je v osi s chrbticou, dieťatko nie je nijak vykrivené do strán, ale je v šatke či ergonosiči súmerne zafixované. Šatka tento prirodzený stav chrbtice a celého tela vo vertikále len podporuje a kopíruje.

ALE, nie je nosítko ako nosítko, preto v tomto súvise pozor na klokanky. Dieťatko v klokanke nie je správne podsadené, nakoľko to klokanka neumožňuje. V klokanke dieťatko proste nie je možné podsadiť, dieťatko v nej visí. Preto sa aj klokankám zvykne výstižne hovoriť visítka. Problém s klokankami je ten, že látka klokanky nesiaha od kolienka po kolienko. Medzi nôžkami je pomerne úzky pás látky, a tak dieťatko v klokanke visí za genitálie, čo mu zrejme neprospieva a nie je mu to iste ani príjemné či pohodlné. Existujú už aj hybridné verzie, ktoré majú rozšírený pás medzi nohami, no stále nesú ďalšie znaky klokanky, ktorou je napr. vystužený chrbátik (čo odporuje prirodzenému vývinu chrbtice dieťaťa do 1 roka).

Ak máte chuť dozvedieť sa viac o rozdieloch medzi klokankami a ergonomickými nosičmi, kliknite tu: https://mamamanosislaskou.wordpress.com/zdrave-nosenie/

Nedávno sa v aj v našom meste konalo podujatie, ktoré verím potešilo srdce každej mamy. Bolo totiž venované práve mamám. Aj my, nosiace mamy, sme sa rozhodli zapojiť sa aktívne do tohto podujatia a pripravili sme Míľu pre nosiacu mamu. A veru, užili sme si ju naplno. Privítali sme hlavnú myšlienku tohtoročnej Míle, a to návrat k tradíciam.

Pre mňa osobne táto téma predstavovala aj istú výzvu - chcela som poukázať na to, že nosenie nie je nijakým moderným výmyslom, ani ničím novým, ale je to v prvom rade návrat ku koreňom a tradíciam. Návrat k tomu, čo tu už bolo. Nosilo sa odpradávna, a nosí sa stále všade vo svete. Vyše 2/3 populácie na svete nosí svoje deti na tele. Mala som potrebu ukázať verejnosti, že nosenie bolo vždy súčasťou našej kultúry a spoločnosti. Že aj deti na Slovensku sa nosili v šatkách, ktoré sa síce volali v každom kúte krajiny odlišne, ale plnili rovnakú funkciu.

Iste, uznávam, že mama, ktorá si zavinula svoje dieťa do hajtky či zajdky pred 80 rokmi, mala asi iné hlavné dôvody na nosenie svojho dieťaťa ako súčasná mama. A to mi presne chodilo po rozume po celý čas, čo som si v kroji a tradičnej autentickej šatke užívala so synom akciu. Rozmýšľala som, ako si to nosenie viem naplno vychutnať, ako sa teším z našej vzájomnej blízkosti a ako syna ani nechcem zo šatky vybrať. Myslím, že voľakedy sa predovšetkým nosilo preto, že to bolo normálne a prirodzené. Že to bolo súčasťou sveta našich prarodičov, do ktorého sa rodili deti a v ktorom boli vychovávané. Nič iné nebolo. Len normálna a prirodzená starostlivosť o dieťa, ktorej súčasťou bolo aj dojčenie, spoločné spanie či nosenie detí v šatke na tele ženy - matky. Taká mama mala vtedy okolo seba kŕdeľ detí, ktoré bolo treba uživiť. Chodilo sa na polia, role či lúky, kde sa kosilo, hrabalo, sadilo a zberalo. Proste sa pracovalo. A pracovala aj matka. O mladšie deti sa starali tie staršie. Zo šatiek sa spravili kolísky (ako tie naše moderné hačky) a v nich sa najmenšie deti so súrodencami prehrali a pospali, kým mama pracovala.

Najčastejšie sa šatky zrejme používali na spôsob prepravy. Malinké deti sa nosili zo začiatku hlavne vpredu, neskôr sa presúvali na chrbát. No zrejme sa až tak dlho nenosili - hneď, ako boli schopné samé chodiť (predpokladám, že okolo jedného roka života), ich mamy nosiť prestávali a deti sa presúvali už samé po svojich. Šatky sa pritom používali aj na iné účely, než len na nosenie detí (napr. na nosenie ťažkých bremien či sena). Veľa času na nejaké ovoniavanie si hlavičky dieťaťka v šatke asi nebolo, ale zasa, ono to fungovalo aj tak. Matky vo väčšine prípadov nemali odborné knihy či najnovšie vedecké publikácie alebo internetové články o tom, ako deti vychovávať. Podľa slov mojej babky, na takéto "hlúposti" nemali čas . Bolo predsa treba postarať sa o domácnosť, statok, muža a deti.

Toto všetko mi vírilo v hlave, a priznám sa, že som bola aj šťastná, že si môžem na rozdiel od praktickej stránky nosenia užiť aj tú emocionálnu. Alebo predovšetkým emocionálnu. Áno, nosenie detí je praktickou záležitosťou - umožňuje mame aj naďalej ostať aktívnou a dostať sa jednoduchšie (a možno aj rýchlejšie) tam, kde potrebuje (teda z bodu A do bodu B ). Ale, popri tom veľkú úlohu zohráva práve faktor psychologický. Vieme, aké prínosné je nosenie pre dieťa. A vieme, aký prínos má z nosenia aj samotná matka. Môžeme si vychutnať luxus ničnerobenia, len samotného nosenia dieťaťa (ktorá ako a kedy ako, samozrejme ). Veľmi by som sa chcela dozvedieť, či si naše prastaré mamy dokázali popri praktickej stránke nosenia užiť i tie vzácne momenty, ktoré nosenie so sebou prináša. Ak by ste sa to náhodou od nejakej prababičky dozvedeli, dajte mi vedieť, poteším sa.

Poprosila som aj Lydku Chovancovú, či mi nenapíše pár dojmov z naviazania tradičnej šatky, a tu sú ďakujem Lydka @lydia1 x
"Keď som viazala prvýkrat, tak som sa riadne zapotila, kým som prišla na systém, ako to uviazať. Hajtku som mala doma po prastarej mame môjho manžela, ale bola tuhá. Keď sa mi konečne podarilo naviazať, tak som mala pocit, že môj František mi odtiaľ vypadne (nevypadol by, len ten pocit, keď to nikde nie je zaviazané, len pozastrčované). Ale naše staré a prastaré matere to mali dobre prešpekulované, ono to držalo parádne. Asi to robila aj tá tuhosť tej ľanovej šatky (hajtky) a v podstate tam máte dieťatko na 3x zakapsované . Častejším viazaním a skúšaním nám aj hajtka mäkkla pod rukami . Skúsili sme si aj zajtku, podarilo sa mi môjho Františka dokonca dostať poriadne vysoko, že mi pozeral cez plece, no uzol mi museli pomáhať uviazať, keďže to šlo ťažko. Ale vôbec mi to nebolo pohodlné, na nejaké dlhšie nosenie už vôbec. Obdivujem staré matere ako to zvládali, skláňam sa pred nimi. Ono povedzme si, nemali na výber a boli vďačné aj za to . A my sme už v dnešnej dobe rozmaznané našimi mäkkými šatkami s rôznymi prímesami ako hodváb, kašmír..... Kto má možnosť si to skúsiť, ako sa kedysi nosilo v hajtke, určite doporučujem, je to dobrá skúsenosť . Ale zaujímavosťou je, že stále, keď som šla môjho Františka naviazať do hajtky, tak ešte som len začala a hneď sa mi ukladal na spinkanie . To v iných šatkách nerobí stále. Z toho usudzujem, že sa v nej cítil veľmi príjemne ".

Mnoho mamičiek, ktoré ešte len začína s viazaním a šatkovaním, sa cíti veľmi neisto, keď príde na umiestnenie nožičiek ich malých nosenčekov. V podstate je to večne sa opakujúca otázka na stránkach venovaných problematike nosenia detí v šatke.

Neustále sa vyskytuje otázka, ako viazať novorodenca do šatky a či mu dávať nôžky dnu alebo ponechať ich von. Veľakrát sa mamky domnievajú, že je v tomto celom nosení novorodenca istý postup, istý sled krokov a že sa štandardne viaže najprv s nôžkami dnu a až následne, po istom čase, respektíve presne vymedzenom množstve týždňov sa môže prejsť na viazanie s nôžkami von. Objavujú sa aj rôzne medzistupne viazania novorodenca v závislosti od toho, ako práve dieťatko „drží“ nožičky. Celkovo to môže pôsobiť ako jedna veľmi seriózna a zložitá problematika, ktorej je nutné venovať pozornosť, inak svojmu bábätku môžeme ublížiť. Na mnohé mamy to môže mať dokonca negatívny účinok. Miesto toho, aby sa posilnili v presvedčení, že nosenie im aj ich malým novorodeným bábätkám pomáha, sa v strachu, aby im neublížili zlým viazaním nožičiek do šatky radšej rozhodnú od nosenia novorodenca v šatke upustiť a vrátiť sa k nemu až vtedy, keď bude dieťatko staršie a pevnejšie a nôžky bude mať prirodzene vonku zo šatky.

Ja na viazanie novorodencov a obzvlášť na to, či im zanechať nôžky dnu alebo von, svoj názor mám. V poradenstve sa zameriavam na to, aby som povzbudila mamy vo viazaní ich novorodeného dieťatka s nôžkami von tak skoro, ako to len pôjde, priamo od prvého dňa. Myslím si, že je to pre ich vývoj prirodzenejšie a vhodnejšie. Mnohým bábätkám vadí tlak šatky na chodidlá – zbytočne sa tým vyvoláva reflex chôdze, ktorý má za následok odrážanie sa dieťatka v šatke v snahe dostať sa k prsníku. Niektoré deti to rozdráždi až tak, že sú nespokojné a začnú plakať, čo si mamičky vysvetľujú ako odmietanie bábätka byť v šatke a „nosiť sa“. Iným deťom to však vôbec nevadí. Každopádne, aby to však nebolo len o mojom názore a mojich osobných preferenciách, zvolila som tentokrát iný spôsob. Opýtala som sa na názor niektorých verejne známych ľudí, ktorí sa prezentujú vo svete nosenia a poradenstva v nosení. Otázka bola jednoduchá – majú sa novorodenci viazať do šatky s nôžkami dnu či von? A tu sú ich odpovede (uvádzam v abecednom poradí ).

GABIKA CABANOVÁ, predsedníčka o.z. NOSMA
**********************************************************************************
"Pri viazaní novorodencov do šatky preferujeme viazať s nôžkami von hneď od narodenia. Tento spôsob viazania považujeme za prirodzenejší, pohodlnejší a bezpečnejší pre matku aj bábätko. Ak sa matka z akéhokoľvek dôvodu rozhodne viazať bábätko s nôžkami vo vnútri, je potrebné zabezpečiť, aby váha bábätka bola rovnomerne rozložená v šatke a nevznikal tlak na chodidlá. Ak si matka nevie dať rady s viazaním novorodenca, odporúčame kontaktovať poradkyňu na nosenie detí."

Ďakujem Gabike za čas a vyjadrenie sa, vážim si to a prajem všetko dobré. Veľa užitočných článkov a príspevkov ohľadom nosenia nájdete aj u Gabiky v jej fotoblogu (@cacika). Viac o činnosti OZ Noma nájdete na ich FB blogu alebo ich webových stránkach www.nosma.sk.

ANNA POHOŘALKOVÁ, etnologička
**********************************************************************************
"To, jak novorozenci drží své nožky pokrčené a roznožené, to je reflexní chování. Děti mají tyto reflexy různě intenzivní. Některé děťátko, když je položíte na bříško, drží nožky sveřepě pod sebou, pod bříškem a to velmi slině. Jiné děti si nožičky volně roznoží do toho požadovaného tvaru písmene M (nohy jsou v kolenou pokrčené a roznožené, kolínka jsou výše než zadeček). Moje zkušenost je, že některé děti si udrží pevný úchop i přes druhý měsíc. U jiných velmi rychle slábne. Proto moje rada zní, s nožičkama nic nedělejte násilím. Důvěřujte svému dítěti, že ví co dělá. Dejte si své dítě nejdříve bříškem na své břicho a sledujte jak si samo klade nožičky. Můžete zkoušet dávat mu stehýnka od sebe, tak aby nožky byly stále pokrčené v kolenou. Dělejte to jemně a uvidíte co vám miminko dovolí. Další věc která ovlivňuje chování dítěte v šátku jsou reflexy, které se spouští drážděním plosek nohou. Pokud dítě něco tlačí na ploskách nohou, ať už ho šimráte rukama nebo ho tlačí malé dupačky nebo naráží na utažený šátek, může mít tendenci se odrážet a reflexně plazit po vašem těle vzhůru. Opět platí to, že každé dítě reaguje jinak intenzivně. Ideální tedy je, když plosky nohou nic nedráždí. Nedávejte malé děti do kapsy i s nožkama, tak aby dítě celou vahou tlačilo na nožky. Může to vést k neklidnému chování, dítě se může doslova vykopávat ze šátku. Plosky dítěte by nemělo nic dráždit. Když je děťátko příliš malé a nožky drží pod sebou, stačí šátek zkřížit pod zadečkem (nemusí to být nutně kříž mezi nohama). Ale to není důvod dávat nožičky do kapsy. My jsme dnes zvyklí používat na malé děti hlavně úvaz kříž s kapsou, který je velmi pohodlný a z dnešního pohledu i maximálně bezpečný, takže u malých dětí musíme řešit co s těmi pruhy šátku, které by se měly křížit pod nožičkama dítěte. Ideální je když jsou nožky v Mku a šátek se zkříží přesně podle návodu. U mnoha novorozenců to jde bez problému. Když má dítě nožičky pevně skrčené pod bříškem, nelze je nenásilně roznožit a není jak pod nimi zkřížit šátek, pak doporučuji křížit pod zadečkem. Nicméně když říkám, že nějaký způsob je ideální, nemyslím tím, že je jediný možný. Ve skutečnosti si myslím, že jde pouze o to dát si dítě na tělo a nějak ho tam přivázat. Nemyslím si, že příroda nás naprogramovala na dokonalé úvazy. Odpustí nám naše chyby, děti jsou nesmírně odolná stvoření. Ať už to s těma nožičkama uděláme jakkoliv, naše děti budou nejlépe prospívat když budou co nejvíce u nás, na našem těle."

Na temu poporodnej depresie (PPD) a baby blues, ktore mozu neprijemne potrapit novopecene mamicky, sa uz vela popisalo. Ked sa narodi maly cloviecik, vela veci sa v zivote mamy, ale aj otca a blizkej rodiny, zmeni. Tieto zmeny su jednak prijemne a nadherne - prinasaju so sebou neopakovatelne pocity stastia a euforie, no jednak aj neprijemne a negativne - tie nas zaskocia a vyvolaju v hlave tisic otaznikov, co sa to s nami deje, preco sa to deje a ako to mame zmenit? Tuto temu ja osobne povazujem za dost citlivu a osobnu, no napriek tomu sa s vami podelim o svoju skusenost. Mozno to niekomu pomoze identifikovat sa s mojimi pocitmi a podobne ako ja najde sposob, ako premoct obavy, strach a uzkost.

Velmi som sa na svoje prve babatko tesila, a preto, ked sa mi narodil vytuzeny syn, cakala som len same uzasne veci, zazitky a pocity. Narodil sa akutnou sekciou a ja som jeho prichod na svet prespala. Ked mi ho doniesli, pamatam si, ze ma nic specialne nezasiahlo. Ziadne extra pocity stastia, radosti, lasky. Pomyslela som si, aky pekny chlapcek, ale je naozaj moj? Co mam citit? Asi cosi ine, nez citim teraz. Tieto pocity ma zasiahli ako blesk z jasneho neba, a nebola som na ne pripravena. Nechcela som ich zazivat, nechcela som zazivat slzy, sklamania a zufalstva, ktore ma prenasledovali, a ktore aj napriek vsetkej moje snahe nechceli odist. Citila som sa miestami neschopna a mala som pocit, ze si dieta ani nezasluzim. Ze ho ani nepoznam, ze sme si niekedy az cudzi. Tak som sa trapila. Nastastie, moje dieta ma vyliecilo. Naordinovalo si neustalym placom a dozadovanim sa na ruky celodenne nosenie sa. Najprv to bolo doslova nosenie sa po rukach. Vycerpavajuce . To viedlo k hladaniu po internete. Je este niekto iny, kto sa musi borit s podobnym problemom? Co robia ine mamy v podobnej situacii? Existuje nejaka pomoc, ako si uvolnit ruky, no stale dopriat dietatu to, co tak bytostne potrebuje, a to blizkost, pohyb, kontakt, dojcenie sa? Existovala! Bolo to tak jednoduche – privinut si dieta na svoju hrud do satky ci ergonosica, dychat jeho vonu, dotykat sa jeho telicka, hladkat spotene vlasky. A pomaly, pomalinky, sa moje pocity zacinali menit. Tie prijemne pretrvavali, tie zle pomaly odchadzali. Cim viac sme sa nosili, tym lahsie mi bolo. Tym kompetentnejsia som sa ja sama citila v ulohe matky a dokazala si verit, ze to vsetko nove, co sa spaja s prichodom maleho cloviecika na svet, zvladnem. Ze to dokazem, ze bude dobre. Cez nosenie som sa dokazala so svojim syncekom zblizit a zamilovat sa do neho. Uplne a osudovo .

Ked sa mi narodil druhy syn, vedela som hned, co robit. Mozem naozaj uprimne povedat, ze odkedy sa narodil a ja som ho zacala vylucne nosit, nebolo dna, kedy by som mala pocit, ze sa PPD vracia ci utoci . Aj napriek tomu, ze to bolo este narocnejsie, ze zaciatky boli tazsie a situacia zlozitejsia, celodenny pobyt syna na hrudi v satke bol ako liek rovno pod mojim nosom. Dychala som si svoje davky v pravidelnych intervaloch a tesila sa z pocitov stastia, radosti, lasky a kompletnosti. Aj na zaklade vlastnych skusenosti verim tomu, ze nosenie prospieva nielen dietatku, ale aj mame – ci uz po fyzickej, ale aj psychickej stranke. Ze matky, ktore nosia svoje deti, trpia v mensich “davkach”, ak vobec, strasiakom menom PPD. Skusila som si poguglit a najst aj nejake vyskumy na tuto problematiku. Ak mate chut, citajte dalej . Podla JCPMH (2012) - Joint Commissioning Panel for Mental Health, organizacii spajajucej 17 profesionalnych organizacii zaoberajucimi sa dusevnym zdravim a jeho zlepsovanim, porod je zavaznym rizikovym faktorom, ktory moze mat dopad na dusevne zdravie zeny, matky (1). Mnohe zdroje uvadzaju, ze 1 z 10 zien v Severnom Irsku trpi PPD, ale v roku 2014 Royal College of Midwives hlasilo, ze az 60 percent matiek sa citilo depresivne po tom, co porodili dietatko. Podla mna su toto alarmujuce cisla! No krasne je odporucanie porodnych sestier a dul – v tej istej sprave, ktora uviedla alarmujuce cislo, sa porodne asistentky a duly vyjadrili, ze “povzbudzuju matky k tomu, aby pouzivali ergonomicke nosice” (2). Podla neziskovej organizacie La Leche League, ktora sa zameriava na podporu dojcenia (2010), ludske mlada je nosenec - “nosenci su po porode najmenej zreli a potrebuju teplo matkinho tela, vyzaduju tiez neustale nosenie...preto su aj ludske mladata stvorene na nosenie a drzanie...satka (nositko) by mali byt na zozname kazdeho rodica ocakavajuceho prirastok v podobe novorodenca vnimane ako nutnost, a nie pekny alternativny sposob starostlivosti”. (3) Vyskum na Slovensku z roku 2013 potvrdil cisla, ktore sa uvadzaju aj vo svete – “depresivne priznaky, ktore sa zaznamenali pri hodnoteni po sestonedeli, sa v zavislosti od pouzitej skaly vyskytli u 11 – 20 % rodičiek” (4). Predpoklada sa vsak, ze skutocne cisla su ovela vyssie. Podobne ako ja, je vela mamiciek, ktore nikde nejdu so svojimi pocitmi a nehlasia ich. Je vela mamiciek na socialnych forach, ktore vsak priznavaju lahsiu ci tazsiu formu baby blues a PPD, no zaroven uvadzaju, ze lekara nevyhladali. Tesi ma, ze sa medzi nimi coraz viac vyskytuju take mamy, ktore sa z toho dostali tym, ze pocuvali svoje vnutorne pocity a dietatko dojcili, nosili a spolocne s nim spali.

Ak mate chut podelit sa so svojim pribehom na temu PPD a nosenia, napiste ho sem do komentov. Budem si vazit vasu uprimnost a otvorenost, viem, ze nie je lahke o tom rozpravat, no deje sa to a mozno prave vas pribeh moze niekomu pomoct vyrovnat sa s pocitmi, ktore prave preziva a odhodlat sa k noseniu. Vopred dakujem.

                                                           foto: branonovak.com

Zdroje:
(1) Joint Commissioning Panel for Mental Health (2012): Guidance for Commissioners of Perinatal and Mental Health Services.
http://www.jcpmh.info/…/guidance-perinatal-mental-health-s…/ 
(2) Royal College of Midwives (2014) Maternal Emotional Wellbeing and Infant Development: A Good Practice Guide for Midwives.
https://www.rcm.org.uk/…/Emotional%20Wellbeing_Guide_WEB.pdf 
(3) La Leche League (2010) Babywearing, Sarah Barnard, From New Beginnings, Vol. 31 No. 2, 2010, pp. 18-21.
http://www.llli.org/nb/nbiss2-10p18.html 
(4) Clanok je prevzaty z Psychiatr. Praxi 2013; 14(1): 26–29 a dostupny na: http://www.solen.sk/pdf/19e87058021252b0bad61ac57484373c.pdf

1. Lebo takto nerešpektujete u dieťaťa prirodzený vývin chrbtice a bedrových kĺbov.

Chrbtica novorodenca a malého dieťaťa sa v priebehu prvého roka vyvíja a prechádza zo stavu totálnej kyfózy do stavu tzv. lordózy. Zjednodušene povedané, chrbtica novorodenca pripomína písmeno C a staršieho dieťatka a dospelého zasa písmeno S. Ak chceme podporiť správny vývin chrbtice u dieťatka v období prvého roka života, nosíme ho vždy len v pozícii tvárou k nám, nie tvárou do sveta. V polohe tvárou do sveta totiž chrbátik dieťatka nemôže zostať prirodzene zaguľatený, ale je neprirodzene narovnaný a núti bábätko zbytočne sa vystierať, ba až sa prehýbať do luku. 
Taktiež nie je možné v tejto pozícii podsadiť dieťatko v šatke či nosiči tak, aby sme dosiahli žiadúcu M-pozíciu s nôžkami naširoko roztiahnutými a kolienkami vyššie než je zadoček. Tým pádom uhol, ktorý zvierajú bedrové kĺby nie je požadovaných a ortopédmi odporúčaných 100 stupňov. Nožičky celou svohou váhou smerujú nadol, bedrové kĺby sa namáhajú, nôžky dieťatka nepríjemne visia a zavadzajú aj nosiacej osobe.

2. Lebo takto nedokážete dieťatku v nosítku poskytnúť oporu hlavičky a krku.
Keď je bábätko v pozícii tvárou k nosiacej osobe, je dobre podsadené, má nožičky vyššie než zadoček a zaujíma fyziologickú polohu. Jeho chrbátik je prirodzene zaguľatený, a tak pomerne ťažká hlavička môže pokojne spočívať na hrudi matky v takej pozícii a uhle, ktorý nezaťažuje žiadnym tlakom krčnú chrbticu dieťatka. Nedochádza tak k žiadnemu zbytočnému predrážďovaniu nervovej sústavy, dieťatko je schopné reaxovať. Ak sa však nachádza v nosítku v polohe tvárou do sveta, jeho chrbtica nemôže zaujať prirodzenú zaguľatenú polohu, nakoľko ju hruď nosiacej osoby núti vyrovnať sa, ba až prehýbať sa do neprirodzeného luku, pri ktorom nie je možné, aby si dieťatko položilo hlávku na hruď nosiacej osoby. Ak bábätko ešte nemá dobrú kontrolu hlávky a krku, teda nedrží dobre hlavičku (cca do 3. - 4. mesiaca), neostáva mu v polohe tvárou do sveta nič iné, než odpočívať v neprimeranom uhle v záklone na hrudi rodiča, resp. sa spoľahnúť na to, že mu rodič hlávku bude celý čas držať (čo asi ani nosiacej osobe nie je veľmi pohodlné).

3. Lebo takto bábätko nepríjemne visí za genitálie.
Nakoľko je priestor medzi nohami u nosítok podporujúcich nosenie tvárou do sveta pomerne úzky, nie je možné dosiahnuť polohu s naširoko roztiahnutými nôžkami (ktoré dosiahneme tým, že látka nosítka vedie od kolienka po kolienko). Preto v takomto type nosítka dieťatko v podstate visí celou svojou váhou za genitálie. Tento tlak je mu zrejme veľmi nepríjemný, veď si stačí predstaviť, ako nepríjemné by bolo nám visenie za rozkrok. Hlavne pre chlapcov je táto pozícia veľmi nepríjemná. Dieťatku je oveľa príjemnejšie vo fyziologickej polohe s naširoko roztiahnutými nôžkami a podsadeným zadočkom. V tejto polohe dieťatko v nosítku nesedí, nevznikajú žiadne tlaky na citlivú oblasť genitálii a dieťatko môže pokojne relaxovať alebo pozorovať svet okolo.

4. Lebo je to nepohodlné aj pre nosiacu osobu.
Pre pohodlné nosenie je dôležité, aby ste mali váhu dieťatka v nosítku dobre rozloženú. Je oveľa jednoduchšie nosiť v nosítku dieťa, ktoré k vášmu telu dokonale priľne a dobre ho kopíruje. Toto nie je možné dosiahnuť v pozícii tvárou do sveta z jednoduchého dôvodu – dieťatko sa od vášho tela odkláňa, dotýkate sa v podstate len malou časťou vašich tiel, a to z časti chrbátikom či zadočkom dieťaťa a z časti vašim bruchom / hruďou. Dolné končatiny dieťatka vás neobopínajú, ale visia nadol a zavadzajú vám v pohybe. V pozícii tvárou k nosiacej osobe v ergonomickom nosítku máte oveľa väčší a užší kontakt so svojim dieťaťom – jeho ruky a vnútorné časti stehien vás objímajú a dotýkate sa hruďou aj bruškami po celej dĺžke. Jednoducho, dokonalé splynutie . Nakoľko nemáte dobre rozloženú váhu, máte tendenciu tento nedostatok vyrovnávať zbytočným a fyzicky náročnejším zakláňaním sa, čo sa odzrkadlí skôr či neskôr na vašom chrbáte (môžu sa objaviť nepríjemné bolesti chrbta). Darmo, telíčka bábätiek sú prirodzene uspôsobené na nosenie tvárou k nám .

5. Lebo spiace bábätko takto nemá absolútne žiadne pohodlie.
Veľakrát sa stáva, že si dieťatko potrebuje zdriemnuť či pospať, jednoducho oddýchnuť si v nosiči či šatke. Unavené pozorovaním okolia zaspí. Ak je v pozícii tvárou k nosiacej osobe, stačí mu pokojne si položiť hlávku na hruď nosiacej osoby a nechať sa ukolísať hojdavou chôdzou mamy, tlkotom jej srdca, známymi hlasmi a zvukmi z okolia. Hlávka v prirodzenom uhle spočíva na hrudi matky. Avšak, ak zaspí v pozícii tvárou do sveta, ak vôbec zaspí pri tomto diskomforte, hlavička mu neprirodzene visí. Pritom môže hroziť to, že si bábätko bude príliš tlačiť bradou o hruď, čo môže viesť až k sťaženému dýchaniu. Toto je veľmi závažný jav, ktorému sa chceme v každom prípade vyhnúť. Je dôležité, aby malo dieťatko pri spánku v šatke či ergonosiči mierne zaklonenú hlávku a otvorené a ničím neprekryté dýchacie cesty. Či už novorodenci alebo aj staršie bábätká s dobrou kontrolou hlavy potrebujú v čase spánku oporu hlavičky, a tú najprirodzenejšiu oporu im poskytne v pozícii tvárou k nosiacej osobe práve telo matky.

Tak tuto otazku dostavam pomerne casto. Podla mna zalezi od toho, ci vas chrbat bolel uz v obdobi pred nosenim (resp. pred tehotenstvom) alebo sa bolesti zacali objavovat az po tom, co ste zacali nosit svoje dietatko. Mozno pocitujete bolesti v oblasti krcnej chrbtici, v ramenach ci v oblasti drieku. Nie kazdy sa dokaze prisposobovat pribudajucej vahe dietata rovnako dobre, nie kazdy je schopny zvladat dlhodobejsie nosiace prechadzky, nie kazdy je ochotny vylucne nosit. To vsetko je uplne v poriadku a je podla mna dobre orientovat sa podla seba, podla vlastneho usudku a podla vlastnych sil. Je fajn pocuvat svoje telo a zbytocne ho nepresilovat. Ak sa citite miestami z nosenia unaveni, je dobre dat si prestavku. Proste, nie kazdy den sa citite rovnako dobre, rovnako skvele a rovnako odhodlane vsetko a vsetkych zvladnut . Su dni, ked mozno nebudete chciet satku ci nosic ani vidiet, mozno aj kvoli unave a bolestiam. V nasledujucom prispevku by som sa rada pozrela na niektore oblasti nosenia spojene prave s bolestou.

(Upozornujem!!! Nie som ziaden lekar ani odbornik. Moje postrehy ci rady vyplyvaju len z nacitaneho a nastudovaneho materialu a z poradenskej skusenosti s mamickami, ktore tymito problemami trpeli).

1. Ak ste trpeli bolestami chrbtice uz v obdobi pred nosenim, je mozne, ze budu pretrvavat aj v case nosenia. Vtedy by som radila konzultovat vase problemy s odbornym lekarom. Vzdy je dolezite pocuvat svoje telo a neprepinat ho, hoci aj v snahe urobit co najviac pre svoje dieta. Pren je v konecnom dosledku dolezita zdrava a spokojna mama wink emoticon Mozno vam lekar potvrdi, ze sa nemusite uplne vzdat nosenia, len je nutne dodrziavat iste zasady. A mozno prekvapujuco zistite, ze odkedy nosite svoje dieta, bolesti chrbtice akokeby vymizli. Naozaj, aj to je mozne, naozaj, aj takuto skusenost mam osobne z poradenstva a zo styku s nosiacimi mamickami. Sama to vnimam pozitivne na sebe. Predtym, nez som mala deti, som mala vyrazne bolesti v krcnej chrbtici. Odkedy vsak nosim, a nosim intenzivne (vylucne), mam pocit, ze je po probleme. Jednoducho bolesti zmizli. Vysvetlujem si to tym, ze ma vaha naviazaneho dietata "nuti" k lepsiemu drzaniu tela. Mam dojem, ktory mi nedavno bol potvrdeny aj istymi vysetreniami u fyzioterapeuta, ze nosenie praveze vyrazne zlespuje moju posturu. Ked nosim, mam lepsie podsadenu panvu a celkovo sa tak neprehynam v drieku a miznu aj mierne odchylky v drzani mojho tela. Takze ak ste nahodou zistili, ze odkedy nosite, zlepsili sa aj vase trampoty s chrbticou, je mozne, ze nosite spravne a dobre .

2. Ak sa vase bolesti zacali objavovat az po tom, co ste zacali nosit svoju ratolest v satke ci nosici, asi cosi nerobite uplne najlepsie. Pricin moze byt hned niekolko.

> Mozno mate svoje dietatko naviazane prilis nizko. Ak nosite svoje dietatko v uvazoch na bruchu, uistite sa, ze ho mate umiestnene v pohodlnej zone. Tu si zabezpecite tak, ze si dietatko naviazete (alebo umiestnite do nosica) do takej vysky, aby ste mu pohodlne a bez nejakych obtiazi dokazali dat pusu na celo bez zbytocneho predklanania sa (staci len jemne naklonit hlavu - foto 1). Idealne by babatko malo byt podsadene v oblasti vasho pupka (foto 2). Pozor, mensie deti ci novorodenci sa prirodzene viazu vyssie (ak sa prave v satke ci nosici nedojcia), starsie deti zasa mozu byt ulozene v nositku troska nizsie. Ak nosite na chrbte, malinke deti sa kvoli bezpecnosti a kvoli tomu, ze este nedokazu dobre drzat hlavicku, zvyknu umiestnovat velmi vysoko - ich hlavka by mala spocivat na vasom krku (foto 3). U starsich deti, u ktorych prebehlo spevnenie v oblasti krcnej a hrudnej chrbtice je mozne nosit aj nizsie na chrbte, no vo vseobecnosti ako najpohodlnejsia poloha sa javi taka pozicia dietatka v satke ci nosici na chrbte, pri ktorej vam dieta bez problemov pozera ponad vase plece (foto 4).

                                                                                foto 1

Je nesprávne, ak chcem mať svoje novorodeniatko (ale aj staršie dieťatko) na hrudi, ak mu chcem dopriať pocit blízka, tepla, pokoja a známa? Ak ho nosím všade so sebou v šatke či nosiči, aby bolo pri mne pod dohľadom, aby bolo pri zdroji potravy a ja som mala ruky voľné na prácu či ďalšie deti? Je snáď neprípustné, ak mu tĺkotom svojho srdca navodzujem príjemnú a bezpečnú atmosféru a upokojujem jeho vlastné srdiečko aj zmysly? Ak ho zohrievam či naopak chladím svojím telom, keď to potrebuje a samé to ešte nevie? Ak mu dávam svoju vôňu, ktorá je pre neho taká výnimočná a odlíšiteľná od všetkých iných vôní na svete? Je zlé, ak reagujem na potreby dieťaťa a venujem mu hlavne na začiatku jeho života svoju náruč, ruky, bozky a objatia prostredníctvom príjemnej šatky či kvalitného ergonosiča?

                                                 photo: www.branonovak.com

Rodičia, ktorí nosia svoje deti v šatke či ergonosiči sa niekedy môžu stretnúť s nepochopením okolia a poznámkami typu “nosením dieťaťa si ho úplne rozmaznáš a pokazíš, už ti nikdy nebude chcieť byť v kočíku”, či “už ti nikdy nezaspí samé v postieľke”, alebo “tak teraz sa ho už nezbavíš, budeš ho nosiť dňou i nocou”, a pod. Podľa môjho súkromného názoru, opak je pravdou. Dieťa sa nedá rozmaznať telesným kontaktom, blízkosťou, nežnosťou a láskou, ktorú mu rodič cez nosenie sprostredkúvava. Deti, ktoré sú s láskou a často nosené, sú z mojich vlastných skúseností deti pohodové, spokojné, nezávislé a empatické. Jasné, nemusí to platiť paušálne a nechcem generalizovať, ale ak sa na túto problematiku pozerám z pohľadu vzťahovej výchovy, nosenie môže veľmi pomôcť rodičom budovať si s dieťatkom bezpečnú a silnú väzbu, ktorá je opakom rozmaznávania. Tiež podľa mojich skúseností s inými mamičkami, s ktorými sa stretávam v poradenskej činnosti, deti, ktoré sú nosené, plačú menej, sú pokojnejšie, častejšie sa nachádzajú v stave tzv. pokojného bdenia, kedy zvedavo skúmajú svoje okolie a pekne sa takto učia. Prostredníctvom nosenia sa im dostáva toho, čo tak veľmi pre svoj psychomotorický vývoj potrebujú. Nepotrebujú sa dožadovať a žobroniť o pozornosť a náruč rodiča – pri nosení si obe užijú až až smile emoticon. Pekne to vystihujú aj autori knihy Päť jazykov lásky pre deti, ktorí uvádzajú, že dieťa môžeme rozmaznať nedostatkom výchovy alebo láskou, ktorá vychováva a prejavuje sa nevhodným spôsobom. A ďalej pokračujú na tému bezpodmienečnej lásky a rozmaznávania – pravá bezpodmienečná láska nikdy dieťa nepokazí, pretože nie je možné, aby jej rodič dokázal dať dieťaťu priveľa (1). Ak mi dieťa dáva najavo, že mu je najlepšie pri mne, na rukách, na mojom srdci, prečo mu to odopierať? Prečo s ním “bojovať“ v domnienke, že ma len naťahuje, skúša a že sa ho už „nikdy nezbavím“? Takto to proste nefungujesmile emoticon. Dieťa sa prirodzene odpúta od matky, odíde od nej, a odíde a osamostaní sa oveľa ľahšie, ak z neho bude vyrovnaný a sebavedomý malý jedinec, ktorého základné potreby sú matkou uspokojované. Takéto dieťatko vie, že ho mama nesklame, že sa na ňu môže spoľahnúť, kedykoľvek ju bude potrebovať. Preto je aj navonok vyrovnané, spokojné a sebavedomé, a nakoľko dostáva lásku, vie ju aj dávať iným. Rada to prirovnávam k potrebám nás dospelých – aj my potrebujeme blízkosť, lásku a nehu partnera. Ak by nám ju neustále odopieral s odôvodnením, že si na ne môžeme rýchle navyknúť a už sa nás „nezbaví a skazí nás“, asi by sme neboli tí najspokojnejší jedinci na svete. Asi by sme boli dosť frustrovaní, deprimovaní, sklamaní a nahnevaní. Ak by však naše potreby boli partnerom uspokojované, boli by z nás veselí, spokojní a príjemní ľudia a nemali by sme ani potrebu sa prejavovať nevhodným spôsobom.

Spomínala som, že hlavne v prvých mesiacoch života je nosenie dieťaťa dôležité (píšem o tom viac tu: https://goo.gl/9qYZ1s). V tomto pre bábätko takom zvláštnom a náročnom období, kedy sa narodí a zvyká si na nové podmienky, je nosenie a pobyt na tele matky totálne prirodzeným stavom a malo by byť súčasťou jeho života. Ak sa mu v tejto fáze bude dostávať blízkosti a náruče rodiča, oveľa ľahšie sa dokáže 'prehupnúť' do ďalšej fázy svojho života, v ktorom sa už začne pomaličky osamostatňovať a učiť sa existovať mimo tela matky. Pomaličky, postupne a prirodzene. Vtedy zrazu rodič zbadá, že jeho nosené dieťa je oveľa pokojnejšie, keď ho po nosení položí na podložku, že neplače, ale zvedavo sa obzerá po okolí. Že sa môže trebárs aj vzdialiť a dieťatko sa pokojne hrá. Áno, pokojne. Lebo sa mu dostalo toho, čo potrebovalo, jeho potreby boli upokojené a ono sa môže pokojne posunúť ďalej. Vzťahuje sa to aj na staršie deti, ktoré túžia po mamkinom objatí a teplej náruči. Aj keď sa tu doba nosenia už nedá porovnať s dobou nosenia novorodencov, aj tak má veľký význam pri upevňovaní zdravej a bezpečnej väzby medzi dieťaťom a rodičom. Či už zápasíte so zúbkami, teplotami, bolesťami bruška či obitými kolienkami, stále oceníte verného pomocníka v podobe šatky či nosiča, ktorý na chvíľku dokáže pomaznať vaše dieťatko. Pomaznať, nie rozmaznať smile emoticon. Po oveľa rýchlejšom upokojení je všetko opäť v poriadku a dieťatko je schopné posunúť sa ďalej.

                                                 photo: www.branonovak.com

Na záver spomeniem jednu tradíciu. Keby sa moji synovia narodili na Bali, tak pri príležitosti svojich 6. mesiacov by sa prvýkrát dotkli zeme. Dovtedy tam dieťatko funguje len a len v šatke a nosí ho nielen mama a otec, ale aj súrodenci a celá rodina. Celých 6 mesiacov sa nedotkne zeme, ale je v bezpečí šatky. Až keď má 6 mesiacov a je na to pripravené po psychickej aj fyzickej stránke, položia ho na zem pri oslave špeciálne na to zameranej. Krásne to vystihuje silu, hĺbku a zmysel nosenia detí v šatke, ktorú my „civilizovaní“ ľudia už nevieme tak precítiť a pochopiťa ktorú častokrát vydávame za rozmaznávanie a rozmar či novú módu. Tak ak počúvate od svojho okolia, že nosením si svoje dieťa rozmaznáte, pousmejte sa a spomeňte si na tieto slová. Vy viete, že dostatok zdravej lásky nikoho nikdy nepokazil, no jej nedostatok môže mať pri formovaní osobnosti malého človiečika fatálny dopad. Noste sa dosýta, noste sa tak často, ako to vám aj dieťatku robí dobre, ako vám to vyhovuje a nepríjemné poznámky okolia si neprípúšťajte. Veď to vy ste rodičom svojho dieťaťa, vy cítite, čo je preň dobré, čo mu chýba, čo si pýta. Naozaj nie je dôvod si myslieť, že nosené deti sú deti, ktoré len visia na rodičoch a ktorým je dovolené úplne všetko, čo si zmyslia. Nie je to pravda. Tým, že nosím svoje dieťa, mu “neslúžim”, resp. nie som jeho otrokom. Reagujem na jeho potreby. Napĺňam jeho potreby. Výchovný štýl a výchovné metódy sú u každého rodiča iné, bez ohľadu na to, či svoje dieťa nosí alebo nie. Avšak, rodičia, ktorí sú naklonení noseniu, sú častokrát aj viac naklonení prirodzenej starostlivosti o dieťa a myšlienkam kontaktného rodičovstva, a tak myšlienka dojčenia, nosenia a spoločného spania im je veľmi blízka. Nemusí byť až tak blízka okoliu, ale to nevadí. Vy ste tí, ktorí sa staráte o svoje dieťa a ktorí to robíte s najlepším úmyslom vychovať z neho dobrého človeka. Robíte to po svojom. A tak vám v tom budem držať prsty a veriť, že aj okolie prestane na nosenie pozerať ako na rozmaznávanie a pochopí jeho podstatu rokmi overenú a odskúšanú.

O ergonomickom noseni sa zvykne hovorit ako o zdravom noseni, no nie kazdy tusi alebo vie, co sa za tymto spojenim skryva. A nakolko obrazky niekedy mozu byt vystiznejsie nez slova, rozhodla som sa poprosit mojho manzela, aby mi nafotil par porovnavacich fotiek v klokanke a ergonosici (ergonomickom nosici). Na nich by som sa vam pokusila popisat zakladne rozdiely medzi ergo a neergo nosenim a nosicmi.

Musim podotknut, ze klokanku som mala na sebe prvy raz. Taktiez moj syn bol v nej po prvykrat. Tento clanok som sa rozhodla spracovat ako vizualneho pomocnika a pomocku pre mamy, ktore by rady nosili svoje dietatko, no nepoznaju rozdiely medzi vhodnym nosicom na nosenie a klokankou. Mozno im pomozu moje postrehy, rady ci poznatky, ktore som doposial o ergonoseni nazbierala a verim, ze sa rozhodnu pre vhodne nositko pre svoje dietatko . Clanok je stiahnuty z mojej FB stranky Mama ma nosi s laskou https://goo.gl/L6oRii .

‪#‎ergonomickenosenie‬ ‪#‎klokankaverzusergonosic‬ ‪#‎manduca‬ 
Dakujem Brano Novak Photography (FB), www.branonovak.com

ergonosic: Manduca

1. Podla mna jeden z najzavaznejsich a najdolezitejsich rozdielov medzi ergo a neergo nosicmi (klokankami) predstavuje to, ze dietatko v klokanke nie je spravne podsadene, nakolko to klokanka neumoznuje. V klokanke dietatko proste nie je mozne podsadit, dietatko v nej visi. Preto sa aj klokankam zvykne vystizne hovorit visitka. Na fotke je vidiet, ze latka klokanky nesiaha od kolienka po kolienko. Medzi nozkami je uzky pas latky, aj ked musim podotknut, ze tato klokanka je z tych mierne hybridnych a pas medzi nohami nie je az taky uzky, ako je to vidiet u inych (horsich) znaciek. Dietatko vsak v klokanke visi za genitalie, co mu zrejme neprospieva a nie je mu to ani prijemne ci pohodlne. 

Oproti tomu v ergonomickom nosici je dietatko pekne podsadene, co znamena, ze ma kolienka vyssie nez zadocek a nozicky z pohladu spredu pripominaju pismeno „M“. Takejto polohe koncatin zvykneme hovorit abdukcno - flekcne postavenie, a pri noseni je toto postavenie koncatin povazovane za prospesne pre dieta aj z pohladu spravneho vyvinu bedrovych klbov. Pri tomto postaveni totiz nasiroko roztiahnute dolne koncatiny zvieraju ziaduci 90-100 stupnovy uhol odporucany aj ortopedmi pre spravny vyvin bedrovych klbov. Takto nasiroko roztiahnute nozicky zafixovane nosicom v dobrej polohe mozu nahradit aj balenie nasiroko ci pouzivanie pomocok typu Pavlikove remence a pod. (odporucam konzultovat s ortopedom, ale mam uz aj vlastne pozitivne skusenosti s mamickami, ktorych deti mali odchylky vo vyvine oproti norme a rozhodli sa namiesto pomocok na korekturu pouzit satku ci ergonosic. Po par tyzdnoch intenzivneho nosenia dosiahli velmi priaznive vysledky potvrdene vysetreniami u ortopedov).

2. Chrbtova opierka klokanky neposkytuje dietatku dostatocnu oporu chrbtice - casto byva vystuzena natolko, ze nekopiruje prirodzene zaobleny chrbatik dietatka, ale naopak, nuti ho neprimerane sa vystierat, ba az prehybat do luku. Mensim detom, ktore este dobre nedrzia hlavicku, cize u nich este neprebehlo spevnenie v oblasti krcnej chrbtice (cca 3.-4. mesiac), neposkytuje vobec oporu v oblasti krcnej chrbtice. Tym, ze dietatko v klokanke visi a nie je podsadene, vyvija sa zbytocne neprijemny tlak na krcnu chrbticu, co moze viest k predrazdovaniu CNS (deti mozu byt placlive ci nervozne). Tato klokanka je z tych lepsich na trhu, jej chrbtova opierka nie je uplne vystuzena, resp. je vystuzena makkym materialom, takze sa z velkej casti dokaze prisposobit aj chrbatiku dietatka.

Chrbtova opierka ergonosica je vyrobena z makkej tkaniny, v tomto pripade je to 100% biobavlna. Takto je chrbtova opierka prijemne makka a prirodzene kopiruje telicko dietatka, teda aj jeho chrbatik po celej jeho dlzke (v krcnej, hrudnej aj bedrovej oblasti). Tym, ze je dietatko v ergonosici podsadene (ma nasiroko roztiahnute nozicky s kolienkami vyssie nez zadocek), sa jeho chrbatik prirodzene zagulati (zagulatenie zodpoveda stupnu vyvoja dietatka - inak vyzera v satke ci nosici totalne gulaty chrbatik novorodenca a inak zasa chrbatik rocneho dietatka, ktore uz sedi a chodi). Hlavka dietatka spociva na hrudi matky, nevyvija sa ziaden tlak na krcnu chrbticu.

V tretej časti nášho rozprávania o nosení v zime by som sa spolu s vami rada pozrela bližšie na 3 hlavné spôsoby zatepľovania detí v zime v šatke či nosiči, a to na nosičskú bundu, vsadku a kapsu na nosenie detí.

1 NOSIČSKÁ BUNDA

Ak ste typ, ktorý rád šetrí časom a nemá rád vrstvenie, no radšej siahne po jednej kvalitnej a teplej bunde, potom by mohla byť pre vás riešením nosičská bunda. Ide o špeciálne šitú bundu na nosenie detí, ktorá je vhodná, podľa typu, na nosenie na bruchu, na chrbte a dokonca aj v tehotenstve. Podľa môjho názoru je nosičská bunda výbornou investíciou ak ste tehotná, plánujete nosiť svoje dieťa v šatke či nosiči a možno plánujete ešte ďalšie deti. V tom prípade počiatočnú nemalú finančnú investíciu iste oceníte a nebudete kúpu ľutovať. Taktiež ak nosíte intenzívne, možno výlučne, bude pre vás táto možnosť dobrou voľbou.

Výhodou nosičských búnd je aj to, že sa dajú nosiť nielen v tehotenstve či pri nosení dieťaťa, ale taktiež bez dieťaťa. Ich súčasťou býva totiž tzv. vsadka pre deti a tehotenské bruško; niektoré nosičské bundy (ako napr. Angel Wings) ponúkajú až dve vsadky pre dieťa – užšiu (na malé deti) a širšiu (na staršie deti). Túto vsadku si podľa potreby meníte, a keď už deti nenosíte a nie ste ani tehotná, jednoducho bundu nosíte bez vsadiek ako bežnú bundu. Pri mnohých modeloch je štandardne k dispozícii aj kapucka pre zafixovanie hlavičky spiaceho dieťaťa, ktorá sa zväčša pripína na patentky. Tento detail oceníte aj pri nosení dieťaťa na chrbte, kedy sa nemusíte trápiť zobliekaním bundy a fixovaním hlavičky pruhom látky či inou externou pomôckou.

Zimný kabát Angel Wings je zateplený veľmi ľahkým thermo rúnom s prímesou materiálu TENCEL. Ide o prírodný produkt, ktorý má vďaka svojej štruktúre nanovlákien niekoľko výhod – vlákno je jemné, pevné, chladivé aj hrejivé a absorbuje viac než bavlna. Okrem materiálu sa mi páčia aj ďalšie detaily, ako napr. otvor na rukávoch na palec, takže pod ne neprefúka a nevhŕňajú sa pri zdvihnutí ruky. Taktiež nastavenie spodného lému bundy pomocou bŕzd a gumičiek, aby zospodu nefúkalo a aby bolo teplo vám aj dieťatku. Páči sa mi aj veľký efektný golier a celkový strih kabáta, ktorý vôbec nepripomína neforemné “vrece” na nosenie, ale návrhársky kúsok s kopou vychytávok. Zimný kabát AW je určite elegantný a módny kus odevu, ktorý zaručí nielen teplo, ale aj úspech a pozornosť.

                                                          foto: www.angel-wings.cz

V tejto časti by som sa chcela spolu s vami pozrieť bližšie na obliekanie dieťatka a nosiacej osoby v zime. Budeme vychádzať z toho, čo sme si uviedli v prvej časti článku o nosení v zime, a síce, že nie je nutné dieťa zbytočne príliš naobliekať, že malé deti nosíme na tele pod bundou a že zatepľovať budeme predovšetkým hlavu, krk a nohy dieťaťa.

Obliekanie dieťatka do šatky či nosiča

Kukla – je výborným spôsobom, ako dieťatku zakryť hlavičku, časť tváričky, krk a ramená. Dobre prilieha k tvári, takže deťom neprefúka ušká a aj deti, ktoré majú tendenciu sťahovať si čapice z hlavy, ich zvyknú dobre tolerovať. Výborným materiálom je merino vlna, recyklovaná vlna (zo starších svetrov), ale dobre poslúži aj bavlna, biobavlna, špeciálny materiál Outlast či bambus (tie sú však tenšie, takže je dobré na ne v prípade potreby natiahnúť ešte inú čapicu alebo kapucku overalu, kombinézy, mikiny, atď.). 

                                                    foto: www.branonovak.com

Capačky a čižmičky – či už kožené, vlnené alebo sofshellové čižmičky a capačky sú výborným prostriedkom na zateplenie citlivých detských nožičiek. Mnohé z nich (napr. značka Saling) sú s kožušinkou a nápletom – kožušinka má prirodzene výborné termoregulačné vlastnosti, vyhrnuté náplety z rebrovanej vlnenej pleteniny výborne zahrejú lýtka. Niektoré (napr. značka Disana) viete použiť aj na doma ako mäkké hrejivé papučky a vhodné sú i na prvé krôčky.

                                                        foto: www.branonovak.com

Aj v zime sa dá nosiť, dokonca veľmi pohodlne a bezpečne. A dokonca aj s pôžitkom. Jednou z našich najkrajších nosiacich sezón bola práve minuloročná zima. Odnosili sme sa hodiny a bolo nám spolu veľmi teplo a príjemne. Treba si však uvedomiť isté zvláštnosti nosenia detí v zime, hlavne v mraze.

                                                        foto: www.branonovak.com

Ak máte veľmi malinkého novorodenca, vo všeobecnosti sa odporúča ísť s ním von, ak je vonku teplota do 5 stupňov Celzia. Pri nižších teplotách je pobyt vonku možný, no neodporúčajú sa dlhšie prechádzky. U starších detí platí, že by sme sa mali vyhnúť prechádzkam von, ak teploty klesnú pod – 10 stupňov Celzia. Avšak dovolím si z vlastnej skúsenosti tvrdiť, že toto až tak neplatí, ak deti nosíte na svojom tele v šatke či nosiči a sú vhodne zateplené a chránené pred mrazom. Vtedy sa totiž zahrieva dieťa od matky, čiže hoci si ešte nedokáže tak dobre regulovať vlastnú telesnú teplotu (to dokáže od cca 6 mesiacov života), matka mu s tým výdatne pomáha. Tiež tým, že je „schované“ na hrudi matky a chránené aj zvonku vhodnou pomôckou proti chladu, nedýcha vlhký a chladný vzduch. Malý postreh – keď som mala svojho malého v šatke na tele chráneného zateplenou kapsou, nebýval vôbec studený. Dokonca aj tváričku mal teplučkú. Naopak, keď bol v kočiari, tváričku a noštek mal studené. 

Je žiaducé, aby sa s dieťatkom chodilo von. Z mnohých kníh určených na starostlivosť o dieťa sa dozvieme, že dieťa by malo stráviť vonku každý deň minimálne 2 hodiny a že v zime je najlepšie vybrať sa von napoludnie, keď je najteplejšie. Problém je dodržať toto odporúčanie vo veľkých mestách, pretože v zime sa v nich drží smog, čo je pre detský organizmus škodlivejšie než samotné mrazy.

Iste poznáte pravidlo, že dieťaťu obliekame vždy o jednu vrstvu viac než sebe. To platí aj pri nosení v zime, no treba mať na zreteli, že šatka je tiež vrstva. Keď máme malinké bábätko, nosíme ho v zásade na svojom tele, čiže pod oblečením (nanajvýš na svetri a pod zimnou bundou). Je to práve z toho dôvodu, že mu tým pomáhame lepšie regulovať telesnú teplotu a zahrievať ho. Keď máme už chodiace dieťa, je možné nosiť ho aj na oblečení, napr. na svojej bunde, no vtedy ho treba vhodne obliecť bez ohľadu na to, že sa v istých momentoch bude nosiť (volíme vhodné kombinézy a zimné oblečenie). Vtedy nie je nutné ani zaobstarávať si špeciálnu nosiacu výbavu. Tá sa nám zíde prevažne pri tých najmenších, ktorí sa vonku ešte neskladajú zo šatky či nosiča. Malé deti si nosíme na tele, v teple a pri zdroji potravy.

                                                                foto: zdroj autorky