NOSENIE V ŠATKE SPÔSOBUJE DEFORMITY NA CHRBTICI DIEŤAŤA. DIEŤA POTREBUJE BYŤ NA ROVNEJ PODLOŽKE, ABY SI VYSTRELO CHRBÁTIK.

Jedným z najbežnejších mýtov, ktoré sprevádzajú nosenie detí v šatke či inej ergonomickej pomôcke sa týka poškodzovania chrbtice dieťaťa. Snáď sa nenájde medzi nosiacimi rodičmi taký, ktorý by nebol z času na čas konfrontovaný s viac či menej zákernou otázkou "A nezničí sa vášmu dieťatku v tej šatke / nosiči chrbátik? Veď deti si potrebujú od narodenia chrbátik narovnávať a ty mu to v tej šatke vôbec nedovolíš! Veď sa len pozri, aký je tam celý schúlený a jeho chrbátik - veď ten je taký nejaký guľatý, či čo. Rýchle ho z tej šatky vyber a daj ho na rovnú podložku, nech sa chúďa vystrie! Uvidíš, bude mať skoliózu to dieťa!" Nie každý rodič vie na to adekvátne zareagovať, ba sú aj takí, ktorých prepadnú pochybnosti a sami seba sa pýtajú - neškodím ja svojmu dieťaťu, keď ho (od narodenia) nosím v šatke či nosiči, a dokonca v zvislej polohe?! A ako dlho môžem nosiť svoje dieťa denne, aby to nemalo negatívny vplyv na vývin jeho chrbtice? Sú vôbec nejaké limity? Ak aj vás trápia pochybnosti alebo len neviete, ako zareagovať na takéto poznámky, skúste čítať ďalej - možno vám to už po prečítaní tohto článku bude dávať zmysel 😉.

BÚRANIE MÝTU

Asi si veľmi dobre dokážete predstaviť, akú pozíciu má dieťatko v maternici v období prenatálneho vývoja. Ak nie, pozrite sa na obrázok - dieťatko je na ňom v maternici schúlené vo svojej typicky embryonálnej polohe, pri ktorej má horné končatiny v ohnutom flekčnom postavení, dolné končatiny v abdukčnom postavení v bedrovom kĺbe, kolienka pokrčené nad úrovňou zadočka a chrbticu schúlenú do kĺbka. Túto polohu, ktorá je bábätku taká vlastná, taká typická a jedinečná, nazývame fyziologickou polohou. Fyziologická poloha, alebo tiež tz. abdukčno-flekčná poloha je anatomická poloha, s ktorou sa novorodenec rodí a v ktorej zotrváva do istého času, kým jeho chrbtica neprejde jednotlivými štádiami vývoja a nenadobudne obe S-kové ohnutia, ako to vidíme už u dospelého jedinca.

                                                  zdroj obrázka www.thebabycorner.com

Dosiahnutie typického tvaru chrbtice "S" zvyčajne trvá rok, resp. trošku viac než rok a môžeme ho rozčleniť do základných vývojových štádií. Rozoznávame tzv. lordózu a kyfózu. Lordóza znamená prirodzené prehnutie chrbtice dopredu, kyfóza znamená zase prirodzené prehnutie chrbtice dozadu. Chrbtica má štyri zakrivenia: krčná lordóza, hrudná kyfóza, drieková lordóza a kyfoticky zahnutá krížová kosť. Tieto zakrivenia sú dôležité z hľadiska rovnováhy, flexibility a tlmenia tlaku, ktorý vzniká pri pohybe. Počas obdobia v ktorom sa dieťa učí dvíhať hlavu a nakoniec chodiť, sa vyvíjajú svaly. Ako svalom pribúda sila, aktivita dieťaťa presunie váhu tela na chrbticu. Postupne sa vyvinú ďalšie krivky v oblasti krčnej a lumbálnej (driekovej) oblasti. Tieto oblasti sa vyvíjajú až kým dieťa neprestane rásť.

Normálne zakrivenie chrbtice:

• Krčná lordóza: 20-40 stupňov
• Hrudná kyfóza: 20-40 stupňov
• Drieková lordóza: 40-60 stupňov
• Krížová kyfóza: krížová kosť má kyfotickú krivku (1)

Keď sa dieťatko narodí, jeho chrbtica sa nachádza v stave totálnej kyfózy (total kyphosis). To znamená, že dieťa má chrbátik typicky schúlený do kĺbka a jeho chrbtica pripomína písmeno "C". Ide o základné zakrivenie, ktoré je kyfotické, a teda chrbtica je prirodzene prehnutá dozadu. Svaly, ktoré napomáhajú udržiavať chrbticu vzpriamenú, nie sú zatiaľ natoľko vyvinuté, aby plnili svoju funkciu (dieťatko samé nedokáže držať vzpriamene hlavičku, rodič mu ju pri držaní podopiera). Prvá časť chrbtice, ktorá sa pomaly vo vývoji dieťatka začína vyrovnávať, je jej horná (krčná) časť. V období okolo 3. - 4. mesiaca života, keď sa dieťatku postupne posilnia svaly v tejto časti chrbtice a dieťa je schopné samo držať hlavičku, zakrivenie tejto časti chrbtice (kyfóza) sa pomaly vyrovnáva, až sa nakoniec mierne prehne dozadu - cervikálna (krčná) lordóza (cervical lordosis). V ďalšom období, približne okolo 8. - 10. mesiacov, keď sa už dieťatko samé dokáže posadiť, sú svaly v oblasti strednej (hrudnej) časti chrbtice natoľko silné a spevnené, že dokážu pekne podopierať chrbát dieťaťa. Chrbtica v tejto časti ostáva naďalej zakrivená, hovoríme tomu hrudná kyfóza (thoracic kyphosis). Nakoniec, okolo 1 roka (zvyčajne v období medzi 12. - 18. mesiacom života dieťatka), keď už dieťatko dokáže samé chodiť, dochádza k narovnaniu v oblasti spodnej (driekovej) časti chrbtice a následne k jej prehnutiu dozadu -  lumbálna (drieková) kyfóza (lumbar lordosis). Pozorujeme typický S-kovitý tvar chrbtice, svaly dieťaťa sú už natoľko silné, že dokážu udržať telo vo vzpriamenej pozícii a podopierajú celý chrbát.

                                             zdroj obrázka www.truehealthct.com

Šatka a vhodný ergonomický nosič rešpektujú a podporujú prirodzený vývoj chrbtice dieťatka v KAŽDOM VÝVINOVOM OBDOBÍ! Je však skutočne dôležité, aby sme mali na pamäti to ktoré vývinové obdobie dieťatka. Keď nosíme novorodenca, je potrebné zabezpečiť, aby sme šatku alebo chrbtovú opierku nosiča viedli až nad úroveň krčnej chrbtice. Ideálne by mal horný lém šatky, resp. horná časť chrbtovej opierky siahať približne do výšky ušných lalokov dieťatka - len tak dieťatku zabezpečíme dostatočnú oporu v tejto časti chrbtice a zaručíme mu zdravé a komfortné nosenie sa. Niektoré mamky volia pri šatkách externú pomôcku v podobe zrolovanej plienky, ktorú vkladajú za vrchný lém šatky. Týmto golierikom sa snažia zaručiť dieťatku potrebnú oporu v oblasti krčnej chrbtice. Nie sú však nutné zbytočne masívne "goliere". Tie len niektoré deti znervózňujú, nakoľko im bránia slobodne otáčať hlavičkou a znehybňujú ich v pohybe. Cieľom golierika nemá byť znehybnenie, ale opora. Ak už chcete použiť externú pomôcku, skúste len malý kúsok zrolovanej mäkkej žinky alebo roztrihnutej plienky, ktorý vložíte za vrchný lém šatky. Úplne však postačí samotný vrchný lém šatky, ktorý dva - trikrát prehnite a primerane dotiahnite. Ak vám dieťatko zaspí, stále mu hlavičku v spánku môžete zafixovať bočným pruhom šatky, ak je to treba. Taktiež je treba myslieť na dostatočne pevné, no zároveň jemné dotiahnutie (aby nedochádzalo k zbytočnému stláčaniu stavcov dieťatka) šatky po celej jej šírke. Týmto zasa zabezpečíme oporu v oblasti hrudnej a driekovej časti chrbtice. Ak by sme dieťatku neposkytli dostatočnú oporu, dieťatko by sa nám v pomôcke rútilo do strán. Čím je teda dieťa mladšie, tým dôkladnejšie oporu skrz pomôcky potrebuje pozdĺž celej svojej chrbtici.

Mnoho mamičiek má obavy, že ich napr. polročné alebo ročné dieťatko už nemá taký zaguľatený chrbátik v šatke či nosiči. To je však úplne normálne a prirodzené. Veď sa len opäť pozrite na obrázok znázorňujúci vývoj chrbtice počas prvého roka života dieťaťa. Úplne inak vyzerá v šatke či nosiči chrbátik novorodenca a úplne inak ročného dieťatka, ktoré už napr samé sedí alebo chodí, má dostatočne spevnené svaly v oblasti krčnej, hrudnej resp. driekovej chrbtice a v bdelom stave je na tele matky v pomôcke vzpriamené a aktívne. Krásne je to znázornené aj na ďalších obrázkoch, ktoré znázorňujú chrbticu dieťatka v jednotlivých vývinových obdobiach. Preto sa netreba trápiť tým, že zdravé ročné dieťatko už nemá v šatke v bdelom stave guľatý chrbátik. Ten však opäť môžeme pri ročnom dieťatku pozorovať v stave spánku v pomôcke. Je dobré si však skontrolovať zásady zdravého nosenia detí.

                                             zdroj obrázka www.babydoousa.com

Čo však chrbtici dieťatka neprospieva, respektíve nepodporuje a nerešpektuje jej normálny vývoj, je nosenie v tzv. klokanke. Jednoducho povedané, nie je nosič ako nosič a nie je pomôcka ako pomôcka. Spomeňme si, čo sme si vraveli o kyfotickom zakrivení chrbtice novorodenca - chrbátik novorodenca je prirodzene zakrivený a pripomína zboku písmeno C. Mnoho klokaniek má však vystuženú chrbtovú opierku, ktorá toto kyfotické "céčkové" zakrivenie chrbtice malého bábätka nepodporuje. Kvôli pevnej vystuženej chrbtovej opierke bábätko nemá šancu, aby sa viac či menej tvrdá opierka klokanky prispôsobila jeho guľatému chrbátiku. Naopak, vystužená opierka klokanky núti jeho chrbátik k neprimeranému vystieraniu sa, ba núti ho prehýbať sa až do tzv. luku. Toto rozhodne bábätku neprospieva a preto sa i veľakrát stáva, že mamičky nosenie vzdajú, lebo "ich dieťatku sa v nosiči nepáči" (podotýkam, skoro vo väčšine takýchto prípadov prídeme na to, že na nosenie použili práve nie veľmi vhodnú pomôcku - klokanku s nepríjemne vystuženou chrbtovou opierkou). Pomôcka na nosenie sa má prispôsobovať vývinu dieťatka, a teda aj prirodzenému vývinu jeho chrbtice, v každom vývinovom období. Klokanka to veruže nespĺňa, šatka či správne zvolený ergonomický nosič však rozhodne áno 🙂. Na tomto mieste chcem podotknúť, že neexistuje štúdia, ktorá by potvrdzovala škodlivý vplyv klokaniek na vývoj chrbtice. Ak si však logicky a racionálne zmýšľajúci človek pospája vedomosti a poznatky o anatómii a vývoji chrbtici a aplikuje ich na nosenie, potom som toho názoru, že by si iste sám radšej zvolil pre nosenie svojho dieťatka ergonomický nosič alebo šatku, ktoré sa prispôsobujú vývoju dieťaťa v každom jeho období ako klokanku, ktorá tento vývoj nesleduje a nerešpektuje a neposkytuje jemu ani rodičovi potrebný komfort. Ak máte chuť dozvedieť sa o rozdieloch medzi ergonomickým a neergonomickým nosením, skúste si prečítať článok klokanka verzus ergonosič. Pre mňa najideálnejšou pomôckou obzvlášť pre novorodencov a malinké bábätká do 3. - 4. mesiacov je práve babyšatka. Tá sa ideálne prispôsobí všetkým postavám nosiacich osôb a aj telíčkam malých nosencov. Je univerzálna, komfortná a maximálne prispôsobivá potrebám nosencov aj nosiacich osôb (o výbere šatky viac tu).

 Mnoho mamičiek či nosiacich oteckov má obavy, aby zbytočne dlhým nosením nepreťažovali chrbticu svojho bábätka. Veľakrát kladú otázku: "Ako dlho môžem nosiť svoje dieťatko, aby som mu nosením neublížila? " A z tej "druhej strany" počuť odpovede a odporúčania, že nosiť máte napríklad 2 hodiny denne alebo len na kratšie obdobia, kedy si potrebujete čosi vybaviť, a pod. Tu na tomto mieste by som vás chcela ubezpečiť, že na základe môjho kontinuálneho samoštúdia a "prehrabávania sa" vedeckými štúdiami a pod., som nikde nenarazila na žiadne limity a obmedzenie. Čo moje vedomosti siahajú, neexistuje štúdia, ktorá by presne vymedzovala čas vhodný na nosenie dieťatka v tom ktorom vývinovom období. Dovolím si povedať, noste toľko, čo vaše dieťatko potrebuje a čo ste vy sami ochotní a schopní nosiť. Ako sa v nosiacom svete zvykne hovoriť - je len jeden limit, a to 24/7 (24 hodín denne 7 dní v týždni 🙂 ). Nosením chrbticu dieťatka iste nepoškodíte. Keď budete mať na pamäti základné vývojové obdobia a budete dieťatku skrz šatky či nosiča poskytovať správnu oporu na správnych miestach, budete pri tom dodržiavať jednoduché zásady správneho nosenia detí, potom naozaj nie je dôvodov na zbytočné a neopodstatnené obavy. Noste, pokiaľ to vyhovuje vám a dieťatku. Čím je bábätko menšie, tým dlhší čas potrebuje tráviť na tele matky. Zvoľte však komfortnú a zdravú pomôcku a vyhnite sa radšej klokankám 😉.

Veľa kritiky zo strany laickej aj odbornej verejnosti či skeptických príbuzných sa dostáva práve vertikálnej pozícii pri nosení. Ak máte chuť prečítať si o tom viac, odporúčam vám článok o mýte 1 - zvislá poloha v šatke novorodencom škodí. Tu v skratke len toľko - nejde o žiadnu priskorú vertikalizáciu dieťaťa. Dieťa totiž v šatke či nosiči nesedí, dieťa je tam PODSADENÉ. Podsadenie znamená, že dieťatko v ergonomickej pomôcke zaujíma svoju prirodzenú fyziologickú polohu. Pre novorodenca je to typicky skrčená poloha, pri ktorej má pokrčené kolienka vysoko až v oblasti svojho pupka, zadoček ma tým pádom oveľa nižišie než kolienka, chrbátik má prirodzene zaguľatený a pripomína zboku písmeno C. Aj ruky sú pokrčené a väčšinou uložené pri tváričke alebo aj pozdĺž telíčka. Tejto polohe sa hovorí abdukčno – flekčná poloha. Ak je dieťatko v pomôcke podsadené a má zadoček nižšie než kolienka, pri pohľade spredu pripomínajú jeho nožičky a zadoček písmeno “M”. Kolená a ramená dieťatka sú na jednej úrovni a tým, že je podsadené, sa mu aj prirodzene zaguľatí chrbátik. Pomerne ťažká hlavička potom pokojne spočíva na hrudi matky. Nie je vyvíjaný žiaden násilný či neprirodzený tlak na krčnú chrbticu. Hlavička je v osi s chrbticou, dieťatko nie je nijak vykrivené či zrotované do strán, ale je v šatke či ergonosiči súmerne zafixované. Pomôcka tento prirodzený stav chrbtice a celého tela vo vertikále len podporuje a kopíruje.

                                            zdroj obrázka Je Porte Mon Bébé 

Na záver mi dovoľte krátke zhrnutie. Dieťatku netreba nijakým spôsobom vyrovnávať chrbticu - jeho chrbtica sa vyrovná prirodzene sama. Nosenie v šatke alebo v správne zvolenom ergonomickom nosiči či inej ergonomickej pomôcke dieťatku chrbticu nepoškodzuje. Vhodne zvolená a bezpečne uviazaná šatka či nastavený nosič dokonale rešpektujú prirodzený vývin chrbtice dieťatka v každom jej vývinovom období. V každom období sa tiež dokonale prispôsobia potrebám vyvíjajúcej sa chrbtice na rozdiel od nie veľmi vhodnej pomôcky na nosenie dieťaťa - klokanky. Dieťatku vzhľadom na zdravý vývoj chrbtice neškodí ani vertikálna (t.j. zvislá) poloha v ergonomickej pomôcke, nakoľko dieťatko v pomôcke nesedí, ale je podsadené a podsadením sa rešpektuje jeho prirodzená fyziologická poloha (pokrčené kolienka vyššie než je zadoček, prirodzene zaguľatený chrbátik, hlavička v osi s chrbticou, kolienka na jednej úrovni, ramienka na jednej úrovni).

Zdroje:

(1) Zakrivenie chrbtice: http://www.plnohodnotnyzivot.sk/zakrivenie-chrbtice/

Odporúčané linky:

1. Anatómia chrbtice http://www.plnohodnotnyzivot.sk/anatomia-chrbtice-ludskeho-tela/
2. Správna poloha nošení a anatomie kojenců http://www.didymos.cz/noseni/anatomie-kojencu.html
3. Basics of baby's anatomy http://www.babywearingadvice.co.uk/anatomy.htm
4. Babywearing in the first year http://www.babydoousa.com/babywearing-in-the-first-year/

Na tému rozmaznávania detí nosením som tu už jeden post napísala (tu). Chcela by som však tento post dopĺniť o citácie z troch pre mňa smerodajných kníh. Komu je blízka myšlienka vzťahovej výchovy a kontaktného rodičovstva, tieto knihy zrejme veľmi dobre pozná. Dnes by som vám z nich rada citovala práve na tému "rozmaznávania" detí.

1. MEREDITH F. SMALL: NAŠE DĚTI, NAŠE SVĚTY
"V 50. letech 20. století si rodiče, pediatři i ostatní odborníci na péči o dítě na Západě mysleli, že pochovat miminko pokaždé, když zapláče, nebo ho pokaždé, když má hlad, nakrmit, vede k rozmazlování. Dnes už víme, že to není rozmazlování, ale uspokojování jeho přirozených potřeb. Kojenec a jeho primární pečující osoba jsou důvěrně propojeni. Kojenec pláčem nebo úsměvem informuje o svém vnitřním stavu. Pláč není pouhým voláním po pozornosti v negativním slova smyslu. Pláč je druhem komunikace, kterým kojenec začíná dialog a žádá o reakci. Dnes už také víme, že za to, jaký dospělý z dítěte vyroste, nejsou zodpovědné pouze geny nebo prostředí. Člověk si s sebou nese jistý temperament nebo jiné části osobnosti, ale od toho okamžiku, kdy kojenec začne reagovat na ostatní lidi, je jeho Já tvarováno okolím. Lidé, tak jako všichni ostatní tvorové, jsou součástí přírodního balíčku — kombinací genů a zkušeností."

A ďalej pokračuje, že "dítě, které už v raném dětství zažilo vhodný symbiotický vztah s citlivou a empatickou pečující osobou, vztah plný pozitivní zpětné vazby, bude sebejisté a pozitivní. Naopak tomu bude u dítěte, jehož signály pečující osoba přehlížela nebo špatně pochopila a které strávilo první měsíce života seberegulací, protože se mu nedařilo udržet funkční vzájemnou výměnu. Toto odpoutání od nefunkčního vztahu s pečující osobou může vyústit do nízkého sebevědomí, negativního pohledu na život a neangažovanosti v dospělosti."

V Dodatku k českému vydaniu píše etnológ, spisovateľ a novinár Mnislav Zelený Atapana ďalej toto: "Já sám jsem za léta strávená mezi indiány Amazonie zažil řadu okolností, které závěry plynoucí z této knihy potvrzují. Nevzpomínám si například, že bych tam viděl plačící či řvoucí mimina a děti. V celé komunitě byla vždy pohoda. Žádný zvýšený hlas, křik, řev, ryk, shon, frustrace, vyhrožování, tresty… Dalo by se říct božský klid. Ženy - matky téměř nikdy svá mimina neodkládaly. Neustále je nosily na boku či v šátku nebo popruhu, i když sbíraly suché klestí, kukuřici nebo lovily ryby do sítí. V roce 1972 jsem jednou u Kofánů viděl ženu, jak se vrací z lesa s nákladem klestí na zádech a s miminem na boku. Před sebou měla hlubokou rokli, kterou tekl potok. Indiáni přes ni položili kmen stromu místo mostu. Jen přejít po tomto „mostě“ vyžadovalo soustředění. Žena po něm začala Přecházet, když tu, asi uprostřed, se lidské mládě rozhodlo, že se napije z prsu. Už vidím, jak by reagovala každá žena z naší civilizace: „No přece chvilku počkáš, než přejdu rokli, ne?“ Jistě o nic nešlo, jen o pár metrů. Jenže indiánka se zastavila, a zatímco balancovala nad propastí, dala svému dítěti napít. Dítě má prostě u indiánů přednost ve všem a kdykoliv. Indiáni podvědomě cítí, že dítě je jejich budoucnost, že bez nich etnikum nepřežije. Nepřemýšlejí však o tom racionálně jako my, ale jednoduše dětem vycházejí ve všem vstříc. To dítě si určuje svůj vlastní rytmus dne, neurčují ho vědci a odborníci jako u nás. Z dítěte pak roste osobnost svobodná, vyrovnaná, silná, odpovědná sama za sebe. Jistě i společné spaní celé rodiny, tedy matky, otce a několika jejich dětí, které se odehrává v obrovské rodinné hamace (závěsném lůžku), hraje svoji roli. A nikdo si nestěžuje, že se tlačí, že nemá dostatek prostoru či pohodlí nebo že se děti vrtí a vyrušují. Ti malincí v noci totiž nepláčí a nevyrušují. A usínají bez zvláštních rituálů a hraček, jen se houpají s celou rodinou v hamace."

2. NAOMI ALDORT: VYCHOVÁVÁME DĚTI A ROSTEME S NIMI

"Květiny nezaléváme proto, že kvetou; rozkvetou právě proto, že je zaléváme. Podobně se dítě může plně rozvíjet jen tehdy, pokud se cítí jisté v naší lásce. Naopak, je-li láska užívána jako prostředek k ovládání dítěte, nakonec jí přestane věřit. Například, pokud vám váš otec vyjadřoval lásku jen tehdy, když jste se chovali podle jeho představ nebo přinesli dobré známky, nejspíš jste hluboko ve svém nitru pochybovali, zda opravdu miluje vás. Dítě zde není proto, aby bylo ohodnoceno a pak odměněno láskou. Každé narozené dítě je plnohodnotné a má nárok na lásku. Pouze bezpodmínečná láska je skutečná láska."

Na tému bezpodmienečnej lásky ďalej píše: "Kdybychom dostali bezpodmínečnou lásku, když jsme byli dětmi, nepotřebovali bychom dnes žádné rady jak milovat. Neznali bychom žádnou jinou možnost, než nekonečně milovat své dítě nezávisle na tom, co dělá. Je to jen naše vlastní bolest a strach, které stojí v cestě bezpodmínečné lásce. Naše zkušenost nedostatku je jeden z důvodů, proč se obáváme dávat. Můžeme mít strach, že dítě si bude naši lásku jen brát a využívat nás. Můžeme se cítit zranitelní, když stále dáváme. Je to zase ten stejný strach, který bránil již vašim rodičům, aby vás bezpodmínečně milovali. Nejvíce pro dítě uděláme, dostává-li spoustu lásky jen tak. Tento zdravý předpoklad, že je stále milováno, vytváří základ, ze kterého dítě prospívá a vyrůstá v citlivého, milujícího a schopného dospělého člověka. Místo aby plýtvalo energií na snahu získat váš souhlas, má volné pole k dosahování svých cílů a k růstu."

Na margo rozmaznávania pre vás z knihy vyberám: "Někteří rodiče se obávají, že dítě „zkazí", když bude středem jejich pozornosti. Soustředěná pozornost je ale něco jiného, než když se život točí jen kolem dítěte. Je to o láskyplném poutu, podobně jako s partnerem či přítelem. Dovedete si představit románek či přátelství bez toho, aby byli lidé spolu sami dva? Lidé rostou emocionálně i intelektuálně právě takovými blízkými vztahy."
"Mladší dítě, když se nasytí vaší pozornosti, je často úplně spokojené jen jako společník v kuchyni, když jdete na poštu či hrajete na hudební nástroj. I malé dítě je postupně schopno být krátké okamžiky bez vás, je-li jeho potřeba pozornosti naplněna a pokud to není často. To se ale musí ukázat přirozeně, nesnažte se situaci navozovat násilně, ale ani to neočekávejte."

3. JEAN LIEDLOFF: KONCEPT KONTINUA
"Období těsně po porodu je nejpůsobivéjší částí mimoděložního života. To, s čím se dítě setká, je to, co bude celý život považovat za normální. Všechny pozdější vjemy moho u je n více či méně zmírnit první dojem z té doby, kdy dítě nemělo žádné jiné informace z vnějšího světa. Jeho očekávání je tak nepřizpůsobivé jako nikdy poté. Rozdíl mezi všedávajícím prostředím v děloze a místem v náručí je obrovský, ale dítě na tento velký skok přichází připraveno. Na co ale připraveno nebylo, je jakýkoli větší skok, ať už skok do ničeho, ne-života, do košíčku vystlaného látkou či do pojízdné postýlky z plexiskla, bez pohybu, bez zvuku, vůně či pocitu života. Násilné přetržení kontinua matka-dítě, které se vytvářelo během vývoje v děloze, může zcela pochopitelně způsobit depresi matky stejně tak jako utrpení novorozence. Každý koneček nervů jeho čerstvě obnažené kůže dychtí po očekávaném objetí, celé jeho bytí, podstata toho, čím je, touží po náruči. Po miliony let maminky miminko od okamžiku porodu objímaly. To, že miminka v několika stovkách minulých generací byla o tento nade vše důležitý zážitek ochuzena, nic nemění na očekávání každého nového miminka, že ONO určitě na správném místě bude. Když se naši předci ještě pohybovali po všech čtyřech a měli chlupy, bylo to miminko, které se drželo srsti a udržovalo tak spojení matka — dítě. Závisel na tom jeho život. Jak jsme postupně ochlupení ztratili a postavili se na zadní končetiny, což matce uvolnilo ruce, stalo se udržování tohoto spojení její úlohou. Miminko má niternou potřebu být v náručí a nic na tom nemění fakt, že se v poslední době na některých místech světa prohlašuje, že to není matčina zodpovědnost, že si může vybrat, jestli miminko nosit bude nebo ne."

O rozmaznávaní autorka píše: "Dalším, u nás rozšířeným názorem, je rozmazlování. Myslíme si, že miminku přílišnou pozorností a neustálým nošením zabráníme v samostatnosti a oslabíme jeh o soběstačnost. Ale jak jsme si ukázali, je samostatnost výsledkem úspěšně završené fáze v náručí, kdy je miminko vždy přítomné, ale jen zřídka samo centrem pozornosti. Jednoduše se nachází v matčině životě a v naprostém bezpečí zažívá spoustu věcí."

Odkazy na zdroje:

1. ALDORT, Naomi. Vychováváme děti a rosteme s nimi. Práh 2010.
2. LIEDLOFF, Jean. Koncept kontinua. DharmaGaia, Praha 2007.
3. SMALL, Meredith F. Naše děti, naše světy. DharmaGaia, Praha 2012. Dostupné online http://www.dharmagaia.cz/…/my-a-nase…/Nase-deti_minibook.pdf.
4. ZELENÝ, Mnislav. Etnopediatrie a indiáni. Návrat ke kořenům civilizace.
(Dodatek k českému vydání). In Small, M. Naše dět, naše světy. DharmaGaia, Praha 2012.

Autorka Mama ma nosí s láskou:

1. https://mamamanosislaskou.wordpress.com/2016/06/03/nosenim-sa-deti-rozmaznavaju-dodatok/

2. https://mamamanosislaskou.wordpress.com/myty-o-noseni/mytus-3-nosenie-rozmaznava/

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/pevna-satka/

Problematika výberu šatky sa mnohým mamičkám, ktoré by chceli so šatkovaním začať, javí ako pomerne zložitá. Chcú proste šatku, ale keď pri hľadaní na internete zistia, koľko informácií je okolo celej problematiky, zľaknú sa, "stratia", znechutí ich to, alebo dokonca niektoré aj odradí. Pritom samotná šatka je pomerne jednoduchá vec, ktorá by v prvom rade mala slúžiť na to, na čo je určená - na nosenie bábätka, jeho ľahšie aklimatizovanie sa na nové prostredie, promptnejšie reagovanie na jeho potreby, príjemnejšie spoločné zžívanie sa, transport či uľahčenie si každodenného kolobehu.

ZÁKLADNÉ DELENIE BABYŠATIEK A ICH CHARAKTERISTIKA

Šatka je najuniverzálnejším typom pomôcky na nosenie detí, pretože je vhodná pre všetkých nosiacich aj nosiacich sa 🙂. Dokonale sa prispôsobí telíčku dieťatka aj dospelého, je pohodlná a zdravá. Na trhu je množstvo typov a značiek, ale prakticky rozoznávame šatky elastické (stretchy wrap)a pevné / tkané(woven wrap). Existujú ešte aj hybridné a predviazané šatky. Podľa spôsobu tkania rozoznávame ručne tkané šatky a strojovo tkané šatky. Pre malinké bábätká je podľa môjho názoru oveľa príjemnejšia, pohodlnejšia a vhodnejšia práve šatka než nosič, i keď existujú ergonomické nosiče vhodné aj pre novorodencov. Nosič, aj keď má veľké možnosti individuálneho nastavenia pomocou praciek, sponiek, gumičiek, cvokov a pod., sa predsa len nedokáže tak dokonale prispôsobiť telíčku malého dieťatka a nosiacej osoby. Sú tam aj isté rezervy v ešte individuálnejšom nastavení, napr. u príliš nízkych či vysokých osôb, silnejších či štíhlejších a pod. Naopak šatky ponúkajú komfortné nosenie pre každý typ postavy.

Elastické šatky sú podľa môjho názoru vhodné pre tých, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s viazaním a ktorí si predovšetkým neveria, že dokážu viazať aj s pevnou šatkou. Ľahko sa s nimi manipuluje, odpustia nedokonalosť pri viazaní a dobre sa prispôsobia dieťatku aj nosiacemu. Sú pružné a nikde netlačia. Nevýhodou je však to, že sa v nich pohodlne dá nosiť len do cca pol roka dieťaťa, t.j. do 6-9 kíl (toto je dosť subjektívny údaj, predsa len, každý má prah tolerancie posunutý niekde inde 🙂, ale zhruba v tomto období začína už elastik nevyhovovať, ťahať, tlačiť či rezať pri nosení a úväz povoľovať). Tiež je elastickú šatku dostať len v najväčšej veľkosti (cca 5m), čo vyžaduje u väčšiny nosiacich osôb viacnásobné obmotanie sa látkou. Taktiež nie je možné elastickú šatku použiť na úväzy na chrbát (hybridnú JPMBB original však áno, a je možné, že sú aj ďalšie elastiky vhodné podľa výrobcu aj na použitie na chrbát). V lete v nej môže niektorým nosiacim osobám, ale aj malým nosencom byť pomerne horúco.

Pevná šatka je vhodná od narodenia, je však nutné trošku sa s ňou zoznámiť a zopárkrát si úväz vyskúšať, kým nosiaca osoba získa zručnosť a sebaistotu vo viazaní. Nie je to však nič zložité, čo by ste nedokázali pri troške chcenia zvládnuť. Je podľa môjho názoru hneď od začiatku vhodnejšie investovať okamžite radšej do pevnej šatky ako do elastickej. Niektoré mamy si myslia, že je to nutné dodržať akýsi postup - že najprv musia začať s elastikom a až potom by mali či mohli prejsť na pevnú šatku. Vôbec nie. Naopak, ak si kúpite dobrú pevnú šatku už pre svoje novorodeniatko, vydrží vám dlhšie a bude sa dať použiť aj na úväzy na bok a na chrbát. Chce to len prekonať počiatočné zábrany či neistotu. Z vlastnej skúsenosti viem, že naučiť sa viazať s pevnou šatkou sa dá aj s úplne malinkým novorodeniatkom a ak ste úplný začiatočník. Na trhu je veľké množstvo značiek a typov, ktoré sa od seba odlišujú tkaním, väzbou, dĺžkou a veľkosťou, gramážou, farebnou škálou či dizajnom, použitím prímesí a v neposlednom rade aj cenou.

Základná zlatá rada znie: pre úplných začiatočníkov je vhodná celobavlnená pevná šatka, stredne hrubá (resp. s gramážou okolo 200 - 250 g/m2) v takej cene, akú si môžete dovoliť a v takom dizajne, ktorý sa vám páči.

VLASTNOSTI ŠATIEK (len stručne)

• gramáž
  • tenké šatky – menej než 200 g/m2
  • stredne hrubé– od 200 do 250 g/m2
  • hrubé šatky – nad 250 g/m2
• tkanie (hustejšie, voľnejšie redšie tkané šatky, atď.)
• väzba (plátnová, žákarová, keprová, atlasová, diamantová, atď.)
• materiálové zloženie (viď nižšie prímesi)
• veľkosť  (od veľkosti 2 - cca 2,6 m do veľkosti 8 - cca 5,6 m)
  • konfekčná veľkosť nosiacej osoby XXS-S (cca 32 – 36) veľkosť 5 (4,2m)
  • konfekčná veľkosť M-L (cca 38 – 42) veľkosť šatky 6 (4,6m)
  • konfekčná veľkosť  XL plus (od cca 44) veľkosť šatky 7 (5,2m)
  • rada: Ak je vaša konfekčná veľkosť na rozhraní (napr. ste S/M alebo M/L atď., potom radšej na začiatok zvoľte tú väčšiu veľkosť. Úväz sa vám bude ľahšie ukončovať, teda nebudete viazať uzol na koncoch, cípoch. Keď sa zdokonalíte v doťahovaní šatky, postačí vám aj menšia veľkosť.

... a ďalšie ako nosnosť, pružnosť, pevnosť, atď., čím vás však nechcem pri čítaní a výbere šatky zaťažovať, lebo práve to zvykne robiť mamkám v hlave zbytočný chaos a odrádza ich to (ak však vyslovene pátrate po týchto špeciálnych vedomostiach, skúste si tieto informácie vyhľadať v nosiacich skupinách či na internete, resp. pozrieť v priložených linkoch).

                                      KoKaDi Noah im Wunderland, slingofest.com

PRÍMESI V ŠATKÁCH (len stručne)

• bavlna (bio, organická, mercerovaná, česaná, chenille, atď.)
• konope
• ľan
• bambus / bambusová viskóza
• hodváb (divoký hodváb, buretový hodváb, japonský hodváb, tsumugi, atď.)
• vlna (merino, kašmír, alpaka, mohér, angora, srsť z činčily, bizóna, líšky, ťavy, atď.)
• syntetické vlákna (repreve, modal, elastan, acrylic, polyester, nylon, polyamid, atď.)
• viskóza (vlákna z banánu, sóje, eukalyptu)
• iné (gliter, lurex, kapok, metalická priadza, ramie / žihľava, sója,tencel, atď.)

VÝBER ŠATKY PODĽA ZNAČIEK
Nakoľko som presvedčená, že pre bábätko je pevná šatka tá najlepšia voľba, uvádzam len značky pevných šatiek. Sústreďujem sa na tie, ktoré sú dostupné aj na našom trhu a hľadaním ktorých nestratíte veľa času, energie a nervov 🙂 . Výber je určený tým, ktorí si vyberajú svoju prvú šatku, sú začiatočníci vo viazaní a majú novorodenca. Zo skúseností viem, že pri výbere šatky rozhoduje z veľkej miery predovšetkým rozpočet. Preto v mojich odporúčaniach rozdeľujem šatky predovšetkým práve podľa ceny. Podotýkam ešte raz, tieto značky sú len mnou odporúčané (na základe vlastných skúseností s nimi, testovaní, čítaní recenzií, z poradenskej činnosti v kontakte s inými mamičkami, atď.). Každá skúsenejšia nosiaca mamička či poradkyňa pre nosenie má svoje obľúbené značky šatiek, ktoré rada odporúča ďalej. Zasa platí, čo jednému vyhovuje, druhému nemusí - záležitosť výberu šatky je veľmi subjektívna vec. Každopádne, váhať nad výberom šatky príliš netreba, veď vám medzitým môžu práve preto uniknúť tie najpodstatnejšie okamihy s vašim bábätkom 😉.

Dôležitá poznámka: Majte prosím na pamäti, že som výber koncipovala na základe ZLATEJ RADY, a síce: pre úplných začiatočníkov je vhodná celobavlnená pevná šatka, stredne hrubá (resp. s gramážou okolo 200-250 g/m2) (...v takej cene, akú si môžete dovoliť a v takom dizajne, ktorý sa vám páči). Uvádzam značky, ktoré však môžu vyrábať rôzne rady šatiek, s rôznymi vlastnosťami (t.z., že šatky tej istej značky sa môžu od seba veľmi líšiť, a to zložením, gramážou, tkaním, väzbou, vhodnosťou / nevhodnosťou od narodenia, pevnosťou, hrúbkou, atď.). Z dôvodu, aby nedošlo k nedorozumeniu a možnému sklamaniu pri kúpe nevhodnej šatky, uvádzam pri každej značke konkrétnu radu šatiek, ktoré zodpovedajú "zlatej rade", a ide teda o celobavlnenú, stredne hrubú šatku vhodnú pre začínajúce mamy "viazačky" a vhodnú pre malé deti, t.j. novorodencov.

1. nižšia cenová kategória / ekonomickejšie šatky (do cca 100 eur):

• Šanami (napr. rada exclusive line alebo žakár)
• Vatanai (je treba vedieť, ktorú radu konkrétne, ale výborné na novorodencov sú napr. Vatanai Carenero, Lavaredo, Whitsunday, Solsbury, a.i.)
• Loktu She (Birds Garden a Raindrops, pre mňa úplne skvelá šatka, pri ktorej by som povedala, že je ozaj vhodná na celé nosiace obdobie, super pomer cena - kvalita)
• Yaro Slings (je treba vedieť, ktoré Yaro, ale osobne pre novorodencov odporúčam napr. Yaro Yolka (pozor, nie toddler verzia, tá je vhodná až pre staršie a ťažšie detičky) či z tenkých celobavlnených 230 g rád Basket, Elvish, Elephants, La VIta, Four Winds a.i.)
• Nona (pomerne nová značka, pre novorodencov sú vhodné "mäkšie" rady z tejto značky, a to Juno a Serendipity, u ostatných - vhodných ale pre staršie a ťažšie deti, by vás mohla sklamať pomerne dlhšia nutná doba zanášania)
• Hoppediz (napr. radu žakár, tá je príjemne mäkká a vhodná pre novorodencov a začiatočníkov)
• Storchenwiege (radšej už zanosené z bazárika, obľúbená hlavne rada Leo)
• Girasol (stará dobrá osvedčená ručne tkaná klasika, len pozor na radu double weft, čiže šatky s tzv. dvojitou väzbou, tie sú vhodné až pre staršie, ťažšie deti; skôr sa popozerajte po rade Exclusive či Standard, ale aj tam, ak ste začiatočníčka vo viazaní a vyberáte šatku pre novorodenca, pozor na dvojitú väzbu)
• Ellevill (napr. rada Zara, Paisley, Gaia, Jade či Organica sú výborné na malinké ľahké bábätká do cca 8 - 10 kg, prímesové vydržia trošku dlhšie, ale napr. bambus by som tipla na pohodlné nosenie tak do 6 kg dieťaťa)
• BabyMonkey (z bavlnených stredne hrubých sú vhodné skoro všetky, ako napr. Flamingo, Rainforest, Mehindi, Pearl, atď., no napr. kolekcia Shade je charakteristická zosilnenou gramážou v strede šatky a je tak ideálna skôr na staršie, ťažšie deti, resp. na menšie bábätká až po zanosení a zmäknutí)
• Karaush (je trocha nutné ich zanášať, no mäknú pomerne rýchlo)
• Sensimo Slings (napr. Margarethe Pink alebo Blue Wave, Tone Blue, Red alebo Purple Lagoon, Azuleyo Spring Night, Spring Air, a. i.), atď.

2. stredná cenová kategória (cca 100 - 150 eur):

• Sestrice (slovenská značka kvalitných šatiek, napr. makkučká rada z česanej bavlny Slncia alebo dizajnerský kúsok z rady Klásky)
• Didymos (pre začiatočníkov obzvášť vhodná napr. rada Indio)
• LennyLamb (napr. celobavlnené žakárové šatky LL Twisted Leaves alebo LL Colors of Life, Heaven či Fantasy, a. i.)
• Kokadi (napr. obľúbené celobavlnené "wunderlandky" v gramáži cca 225 g/m2 - Erna im Wunderland, Ela im Wunderland, Noah im Wunderland, atď. či Diorite Stars z mäkkunkej organickej bavlny v gramáži cca 195 g/m2, a.i.)
• Pollora (napr. rozkošné bavlnené "bodky" Denim Polka, Polka Nice, Ladybug Polka, a.i.)
• Diva Milano (napr. celobavlnená rada Diva Essenza šatiek)
• Aya (napr. celobavlnená rada Tosaigh)
• Fidella (napr. celobavlnená rada Outer Space s gramážou cca 205 g/m2, Shebra, Iced Butterfly či Persian Paisley, a.i.)
• Natibaby (neudávajú gramáž, preto sa treba pýtať a hľadať na internete, ale príjemné a mäkké sú napr. šatky z "pásikavej" rady, ako Natibaby Provence, Rhodes, Sweeden, Elafoni, a. i.), atď.

3. vyššia cenová kategória / luxusné šatky (nad 150 eur): tu udávam len názvy niektorých značiek, nakoľko sa jedná o šatky vyššej cenovej kategórie, ktoré nie sú až tak bežne dostupné na našom trhu (Baie, Oscha, Pellicano, Pavo, Solnce, Artippope, Minako, Kokoskaa, Linuschka, Woven Wings, atď.)

STAROSTLIVOSŤ O ŠATKY
Pri údržbe šatiek je dôležité dodržiavať isté zásady či základné rady. Potom sa zo svojej šatky budete vedieť dlho tešiť a budete ju môcť v prípade potreby aj posunúť ďalšej mamke bez obáv a s kľudným svedomím 🙂. Stačí, ak budete dodržiavať rady výrobcu uvedené na štítku, ktorý je na šatke. Šatku pred úplne prvým použitím VŽDY najprv vyperte (ak vám samozrejme šatka nepríde už opraná od výrobcu). Je to nutné z hygienického hľadiska a z dôvodu dokončenia výrobného procesu. No a nemenej dôležité pravidlo hovorí o úplnom ZÁKAZE používania aviváže pri praní šatiek. Je na to aj vysvetlenie, samozrejme - aviváž by jednotlivé vlákna šatky mohla "obaliť" a šatka by následne pri viazaní kĺzala a stratila svoju pružnosť. Plus, predstavte si, ako vaše dieťatko pri cmúľaní šatky cmúľa z vlákien aj aviváž. Čo sa týka výberu vhodného pracieho prostriedku, odporúčila by som používať vhodný tekutý prací prostriedok bez optických rozjasňovačov (alebo mydlové orechy). V obchodoch dostať vhodný prostriedok na každú prímes, aj na vlnu, hodváb či syntetické vlákna. Čo sa žehlenia týka, žehlite šatku tak často, ako si to vyžaduje a na takom stupni, aký udáva výrobca. Niektoré šatky je dobré žehliť aj po každom použití teda nosení (najmä s prímesou ľanu či konope), iné stačí raz za čas.

STAROSTLIVOSŤ O PRÍMESI
Základná rada vraví, aby sme si na začiatok zvolili celobavlnenú šatku. Má to svoje opodstatnenie. Celobavlnené šatky totiž väčšinou nevyžadujú žiadnu špeciálnu starostlivosť. Perú sa normálne v práčke, najčastejšie pri 40°C. Bavlnené šatky môžete kľudne sušiť aj v sušičke na nízkom programe, dajú sa v prípade potreby aj chemicky cistiť a nevyžadujú žiadne špeciálne opatrenia ani pri žehlení. Preto sú také obľúbené aj medzi nosiacimi mamami. Proste, stará dobrá klasika bavlna 😉. Prímesové šatky vám na druhej strane ukážu iný rozmer nosenia. Často svojim zložením zabezpečia komfortnejšie nosenie, napr. aj v lete či zime, no za to od vás budú vyžadovať aj tročku väčšiu či menšiu trpezlivosť pri ich údržbe. Napr. bambusové šatky by sa nemali prať dlhšie ako 40 minút a rozhodne sa radšej vyhnite pri ich praní použitiu octu. Sušia sa rozprestreté na vzduchu a žehlia sa bez pary. Hodvábne šatky je najlepšie prať ručne vo vlažnej vode (v práčke ich perte jedine ak máte práčku so špeciálnym programom pre hodváb). Pri praní sa používa špeciálny prací gél na hodváb. Sušia sa rozprestreté, ale pozor na priame slnko (spôsobilo by to zmenu farieb) a tiež ich nedávajte sušiť priamo na vykurovacie telesá. Hodvábnu šatku je dobré žehliť ešte trochu vlhkú na programe hodváb, a nekropiť ich vodou. Konopné a ľanové šatky sú veľmi obľúbené vzhľadom na ich výborné termoregulačné vlastnosti, no taktiež vlastnosti viazacie. Čo však odrádza mnohé mamy je fakt, že sa dosť krčia a vyžadujú častejšie žehlenie (niektoré ozaj aj po každom nosení). Avšak nebojte, neplatí to globálne pre všetky "ľanovky" či "konopky" 🙂. Vlnené šatky sa perú najlepšie ručne a s použitím špeciálneho pracieho gélu na vlnu, no vyrábajú sa už aj tzv. easy-care vlnené šatky, ktoré môžete pokojne dať aj do pračky (odporúčanie výrobcu). Šatky s touto prímesou zasa netreba žehliť po každom praní a nosení a majú výborné termoregulačné a antibakteriálne vlastnosti.

Takže, už si len vybrať 🙂. Ak je toho však na vás veľa a strácate sa, vráťte sa k základnej "zlatej" rade a zvoľte si celobavlnenú šatku, ozaj tým vôbec nič nepokázite (obzvlášť ak viete, že nebudete mať čas a energiu starať sa o šatku špeciálnym praním, sušením či žehlením).

KDE KÚPIŤ ŠATKU
Svoju vytúženú šatku si môžete kúpiť priamo od výrobcu zo zahraničia, z eshopu alebo si ju viete pozháňať sami z rôznych domácich aj zahraničných skupín alebo bazárov. Ak si kupujete šatku priamo od výrobcu zo zahraničia, nie vždy je cena, ktorú vidíte pri produkte, konečnou cenou. Je nutné vziať do úvahy aj poštovné na Slovensko a v prípadoch, že šatka ide z krajín mimo Európskej únie, aj daň a clo. Ak sa chcete vyhnúť jednaniam s colnicou, nemáte na to čas či chuť, alebo si na priamy kontakt s výrobcom netrúfate kvôli jazykovej bariére, môžete využiť vcelku obľúbené ponuky slovenských eshopov a pridať sa spolu s inými záujemcami k tzv. hromadným objednávkam. Vo väčšine prípadov to znamená, že si z pohodlia domova vyberiete šatku, ktorá sa vám páči a na ktorú sa robí 'hromádka'. Eshopy vám poskytnú link na šatky, z ktorých si môžete vyberať alebo majú k dispozícii aj katalógy. Vy sa nestaráte o poštovné či colné jednania, pretože za vás všetko vybaví eshop. V niektorých prípadoch platíte potom už len poštovné po Slovensku, ale to si už každý eshop stanovuje sám.
Ak ste jazykovo zdatní a ste ochotní stráviť pri počítači čas hľadaním šatky na vlastnú päsť, odporúčam pripojiť sa k domácim, ale hlavne zahraničným skupinám, tzv. fan pages či fan groups. Na sociálnych sieťach ich je vskutku dosť, stačí požiadať o pridanie a už za pár minút sa môžete virtuálne prehrabávať predajnými albumami a hľadať si tú svoju šatku. Takýmto spôsobom sa môžete dostať aj k šatke, ktorú u predajcu či v eshope už nenájdete. Mnohí nechápu, prečo sú však takéto “používané” šatky drahšie než nové. Nuž, je to práve preto, že ich už inak neviete zohnať, ako z druhej ruky. Veľké značky si svoju lukrativitu udržiavajú aj tým, že vyrábajú limitované množstvá z každého vzoru. A tie sa potom točia po celom svete. Je nádej, že zavítajú aj k vám, len si ten svoj šatkový skvost musíte nájsť a byť ochotní zaň dať možno aj viac, než je retailová cena. Výhodou, že si kúpite šatku z druhej ruky, je aj fakt, že vám veľakrát príde už čiastočne či úplne zanosená, čo nie je na zahodenie, verte mi. Niektoré šatky totiž potrebujú okrem prvého prania a žehlenia aj nasledujúce zanášanie aby zmäkli a boli príjemné na viazanie a nosenie (napr.ľan či konope).
Ďalšiu možnosť, ktorú spomeniem, aj keď iste nie poslednou, je kúpa z bazárika. Na stránkach určených pre mamičky, na sociálnych sieťach či webových portáloch zameraných na predaj second hand tovaru, si môžete nájsť šatku aj za pár eúr. Tú svoju "must have" šatku, čiže šatku, ktorú proste "musíte mať", si viete pozháňať aj v spomínaných skupinách na sociálnych sieťach, stačí sa preklikať do kúpno - predajných albumov. Každopádne, terajší trh je už doslova zaplavený nádhernými kvalitnými šatkami a mnohé mamky sú v snahe čím skôr svoje šatky predať a uloviť si svoj ďalší must have ochotné ísť s cenou veľmi nízko. Pozor však, tak ako pri kúpe iných používaných vecí z online bazárikoch, aj tu si treba dať pozor a vopred sa predávajúcej na stav šatky spýtať. Vady ako vyblednutia na šatke, povytiahnuté resp. pretrhnuté nitky, žmolky či rozostúpené väzby sú pomerne bežným javom a niekomu kúpa takej šatky môže, inému nemusí prekážať. Je však dobré vopred o týchto javoch vedieť. Vyslovene by som však odporúčila premyslieť si kúpu šatky s tzv. skladmi, dierkami či inými závažnejšími opotrebovaniami, alebo vadami spôsobenými nevhodným praním.

Skupiny určené na predaj, výmenu a kúpu šatiek 

(len zopár návrhov, je ich veľa. Pozn: skupiny sú často súkromné a je treba vopred požiadať o pridanie.):
Modrý koník súkromná skupina na predaj, výmenu a kúpu šatiek Bazár - nosíme naše deti http://www.modrykonik.sk/group/5676/

Modrý koník bazár http://www.modrykonik.sk/market/satky-nosice-klokanky/

FB celoslovenská skupina Nosíme naše deti (predajno-kúpny album)
https://www.facebook.com/groups/682053868471503/

FB česká skupina Nosíme děti (predajno-kúpny album)
https://www.facebook.com/groups/519840121418990/

FB medzinárodná skupina The Babywearing Swap (medzinárodných skupín je veľa, táto je len jedna z mnohých. Ak si chcete kúpiť nejakú konkrétnu značku, odporúčam dať si do vyhliadavača na FB priamo názov značky či výrobcu) https://www.facebook.com/groups/thebabywearingswap/

Moje veľké poďakovanie patrí Nelke Kanášovej, ktorá si našla čas v tomto dovolenkovom období a vyjadrila cenný názor na problematiku pevnej šatky, starostlivosti o ňu či výberu prvej šatky. Ďakujem Nelka, vážim si to a prajem veľa kreativity pri tkaní nádherných ručne tkaných šatiek (Nelku a jej prekrásnu prácu nájdete na FB tu 🙂 ).

Ďalšie odporúčané články:
Všeobecne o šatke a jej výbere:

1. https://modernbabywearing.com/2015/07/21/so-you-want-to-buy-a-woven/
2. http://www.becomingmamas.com/babywearing/wraps/
3. https://whereintheworldiserin.wordpress.com/2010/07/02/the-weird-and wonderful-world-of-woven-wraps
4. http://nosma.sk/o-noseni-deti/vyber-babysatky-polopate/
5. https://www.modrykonik.sk/blog/cacika/article/ako-nakupovat-babysatky-v-bazaroch-tboczr/

Starostlivosť o šatky:

1. http://babywearing102.tumblr.com/post/53280622414/washing-and-care-by-fiber

Pekné vyberanie tej svojej vysnívanej šatky želám 🙂.

Tento portál nenahrádza lekárske stanoviská. Je vyjadrením osobných skúseností a názorov autora. Autorské práva sú vyhradené. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozširovanie a publikovanie textov, fotografií či iného obsahu z mamamanosislaskou.wordpress.com akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom jazyku je možné len so súhlasom autora webstránky mamamanosislaskou.wordpress.com.

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/2016/04/18/zasady-zdraveho-nosenia-deti/

Nosenie je prirodzené a normálne. Až 2/3 populácie na našej zemi nosí svoje deti v pomôckach na nosenie. Pre tie matky, ktoré žijú v krajinách s rozvinutou tradíciou nosenia, je nosenie automatické a nepozastavujú sa nad tým ako viazať , prečo a do čoho. Proste to “majú v krvi” – odpozorované od svojích mám a starých mám. V našich končinách malo kedysi nosenie svoje pevné korene a bolo normálnou súčasťou života ľudí. Avšak domnievam sa, že s nástupom socializmu a režimom, ktorý ho sprevádzal, mnohí ľudia od nosenia upustili tak, ako upustili aj od iných dovtedy bežných foriem výchovy detí (dojčenie, spoločné spanie, neskorší nástup do práce, neseparovanie detí, atď.). Jedna mamka z prešovskej skupiny nosenia mi napísala svoj názor na to, prečo v tejto dobe už nosenie nebolo pre ľudí také prirodzené: “Myslím si, že najmä vo Francúzsku a okolitých krajinách nastúpila po 2. svetovej vojne kultúra separácie detí. Vo Francúzku trvá dodnes, materská 4 mesiace, žiadne dojčenie, deti od narodenia vlastná izba a rýchle do jaslí. Podľa mňa to teda súviselo s nástupom povojnovej doby, kedy všetci chceli využívať výdobytky modernej doby a pokroku a akože luxusu, ktorým boli aj kočíky. A keďže trebalo po vojne nanovo budovať svet a hneď pracovať, deti šli do jaslí!” Preto možno v mnohých dnešných mámach stále ostávajú neistoty, ktoré by tam nemali byť a ktoré môžu byť dôsledkom predchádzajúcej doby. Jednou z neistôt je aj samotné nosenie detí. Mamičky aj cítia, že nosenie je pre ne a ich deti správne, no sú neustále odrádzané okolím, ktoré vyhlasuje nosenie za nezdravé alebo škodlivé pre ne či ich dieťa. Nosenie však nie je žiadnou hrozbou pre vás či vaše dieťa. Je normálne a prirodzené a v tomto duchu je k nemu aj potrebné pristupovať. Nosením dieťatku neublížite. Je však dobré poznať zásady a princípy zdravého nosenia, tzv. BABYWEARING T.I.C.K.S., ktoré za ujali vo svete medzi nosiacimi rodičmi ako zásady ergonomického nosenia. Ak k nim budete pristupovať zdravo, potom vám budú dobrým pomocníkom hlavne na začiatku vášho nosenia.

1. podsadenie:
Dieťa v nosiči či šatke nesedí, ale je podsadené. Takto nevzniká tlak na centrálnu nervovú sústavu a nedochádza k jej predrážďovaniu. Rešpektuje sa správny vývoj chrbtice a abdukčno-flekčné postavenie dolných končatín podporuje zdravý vývoj bedrových kĺbov (nie je už nutné balenie naširoko). Dieťatko má pri správnom podsadení mierne zaguľatený chrbátik (záleží od veku dieťatka), hlavičku v osi s chrbátikom, ramienka v rovnakej výške, zadoček nižšie než kolienka. Ručičky môžu byť dnu voľne uložené popri telíčku alebo pri tváričke, no rovnako aj vonku z nosítka. Dôležité je spevnenie v oblasti krčnej chrbtice (kým samé nedrží dobre hlavičku, t.j. v približne 3.-4. mesiaci), ale aj hrudnej a bedrovej časti. Látka nosítka siaha od kolienka po kolienko.

2. dotiahnutie:

Nosítko má dieťatku poskytovať nevyhnutnú oporu, má byť dobre dotiahnuté a nastavené, aby sa dieťatko neprepadalo vpred, vzad či do strán. Nebojte sa látku šatky dobre dotiahnúť. Šatka má byť dobre podoťahovaná, ak má telíčku dieťatka poskytnúť dostatočnú oporu aj dlhší čas. Verím, že každá matka cíti, kedy ešte môže šatku doťahovať a kedy stačí. Nikto iný vám nebude schopný povedať, ako silno treba šatku utiahnúť, ale vy to budete cítiť sama. Existuje však malá pomôcka, tip – stačí položiť vašu ruku na chrbátik dieťatka a jemne pritlačiť; dieťatko by sa v šatke či nosiči nemalo skrútiť ani sa pohnúť bližšie k vám. Ak máte pocit, že sa telíčko dieťatka prepadá do strán, šatku ste slabo dotiahli. Je dobré sa mierne predkloniť, samozrejme, dieťatko pri tom istiť rukou a jemne zavrtieť trupom – bábätko sa tým opäť vyrovná do žiaducej polohy, pomôže tomu aj gravitácia a potom už len stačí opäť sa vystrieť, ruku z chrbátika nepúšťať a sami uvidíte a ucítite, čo je voľné a treba to dotiahnúť. Úväz teda dôkladne dotiahnite a zaviažte na dvojitý uzol. Podobne sa dá počínať si aj pri nosičoch.

3. dýchanie:

Je nevyhnutné vždy sa uistiť, že dýchacie cesty bábätka sú po celý čas voľné. Bábätko by sa nikdy nemalo vyskytnúť v pozícii, kedy je jeho brada nútená spočívať na jeho hrudi, resp. si na ňu silno tlačiť, pretože to mu môže brániť v dýchaní. Preto sa uistite, že dokážete vsunúť aspoň jeden prst na šírku pod jeho bradu, ideálne dva. Taktiež je dobré tvár dieťatka ničím neprekrývať a mať ho po celý čas na dohľad. To sa dá ľahšie zabezpecčiť, ak nosíte dieťatko v úväzoch na bruchu, ale spokojne si to viete odkontrolovať aj pri nosení na chrbte – jednak tým, že si naviažete dieťatko vyššie na chrbát alebo použijete malé prenosné zrkadielko či mobil, výkladné skrine obchodov či sklá áut (samozrejme, všetko s mierou 😀).

4. poloha dieťaťa v nosítku:
Nosíme tvárou dieťaťa smerom k nosiacej osobe, resp. tvárou do sveta len v pozícii na chrbte či na boku. V šatke či ergonosiči sa neumožňuje nosiť tvárou dieťaťa do sveta. Tým je zabezpečené zdravé nosenie dieťatka aj z hľadiska psychického, lebo na bábätko zbytočne nevplýva prílišné množstvo podnetov. Ak sa bábätko cíti unavené, môže sa bezpečne schúliť na hruď mamy a odpočinúť si, čo v klokanke či pri nosení tvárou do sveta nemôže. Dochádza k zbytočnému predrážďovaniu dieťaťa a hyperstimulácii. Ak máte pocit, že máte zvedavé dieťatko, ktoré chce „všetko vidieť“ a poloha tvárou k vám sa mu nepáči, vždy máte možnosť ponúknuť mu zdravú alternatívu, čo je nosenie na boku alebo na chrbte. Čo sa týka toho, ako vysoko naviazať dieťatko do šatky či ako vysoko si ho uložiť do nosiča, bábätko sa do nosítka v pozícii na bruchu umiestňuje tak vysoko, aby sme mu dokázali bez problémov dať pusu na hlavičku. Pri takejto výške sa javí rozloženie váhy dieťaťa vzhľadom k nosiacej osobe optimálne.

POZOR NA KLOKANKY!
Aj keď sa nepreukázala škodlivosť klokaniek na deti ani nosiace osoby, vo svete ergonomického nosenia sa snažíme klokankám vyhnúť. Osveta sa  skôr zameriava na používanie ergonomických nosičov. Vo svete zdravého ergonosenia sa totiž klokanky považujú skôr za typ nosítka, ktoré nepodporuje zdravý vývoj chrbtice ani bedrových kĺbov. Často majú vystuženú chrbtovú časť, čím dokonca nútia bábätko k prehnutiu, až do tzv. luku. Majú úzky priestor medzi nohami, teda dieťatko v nich visí za genitálie a nie je podsadené. Spoznáme ich aj podľa toho, že na rozdiel od ergonomických zdravých nosičov umožňujú nosenie detí tvárou do sveta, teda chrbtom k nosiacej osobe. Dochádza k hyperstimulácii podnetmi, dieťatko sa cíti unavené, predráždené, ale nemá kam sa pred toľkými podnetmi ukryť. V ergonomickom nosítku sa bezpečne schúli na hruď mamy a môže si od množstva podnetov oddychnúť, a aj si pospať. Klokanka je oproti ergonomickému nosiču nepohodlná aj pre nosiacu osobu, nakoľko jej častokrát chýba bedrový pás, a tak váha dieťatka spočíva len na ramenách nosiaceho.

Viac o porovnaní klokaniek a ergonosičov tu.

Odkazy na ďalšie linky k téme: 

Bezpečnosť pri nosení alebo TICKS nosenia: https://mamamanosislaskou.wordpress.com/2016/06/13/t-i-c-k-s-nosenia/

Prečo nenosiť deti v šatke či nosiči tvárou do sveta:

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/2016/01/17/9-dovodov-preco-nenosit-deti-v-satke-ci-nosici-tvarou-do-sveta/

Tento článok nenahrádza lekárske stanoviská. Je vyjadrením osobných skúseností a názorov autorky. Autorské práva sú vyhradené. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozširovanie a publikovanie textov, fotografií či iného obsahu z tohto blogu na modrom koníkovi akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom jazyku je možné len so súhlasom autorky blogu.

ŠPECIFIKÁ NOSENIA DETÍ V LETE

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/nosenie-v-lete/

Predovšetkým by som vás chcela hneď na začiatku ubezpečiť, aby ste sa nebáli, že sa vám dieťa prehreje, ak ho budete pár hodín v teple nosiť v šatke či nosiči. Naše telá majú schopnosť termoregulácie a nosia sa aj deti v oveľa horúcejších krajinách a s tropickejším podnebím, než je u nás. Dospelí majú lepšiu schopnosť termoregulácie, takže kontaktom kože na kožu práveže pomáhate svojmu dieťatku sa prirodzene schladiť. Platí, že ak ste v pohode (aj tej tepelnej) vy, bude aj bábo. Niektorí ľudia znášajú teplá lepšie, iní horšie. Preto je vhodné riadiť sa svojim momentálnym stavom a nesíliť sa do nosenia, ak sa na to v horúčave necítite. Tiež je úplne v poriadku si dávať od nosenia také dlhé prestávky, aké potrebujete či už vy alebo vaše dieťatko. Potením sa človek ochladzuje, a ak sa máte potiť, potrebujete prijímať dostatok tekutín. Nosenie v lete je možné, dokonca pre mnohých môže byť stále príjemné, pohodové a bezproblémové. Niekto naozaj nezaznamená veľký rozdiel oproti noseniu v inom ročnom období, iným možno pomôžu tieto rady a tipy.

Rady a tipy pre nosenie v lete:

1. nosiť v čase, kedy je ešte príjemne a nie je tak horúco (skoro zrána alebo neskoro popoludní či podvečer),
2. vyhýbať sa priamemu slnku, vyhľadávať tieň (aleje, stromoradia, les, atď.) a ak nie je možnosť ukryť sa pred páliacim slnkom do tieňa, použiť dáždnik alebo slnečník. Platí, že čím mladšie dieťatko, tým menej by malo byť vystavené priamemu slnku,
3. myslieť na ochranu kože pred slnečnými lúčmi - natieranie seba a dieťaťa vhodným ochranným prostriedkom, predovšetkým tých častí, ktoré nie sú chránené šatkou či nosičom (škodlivosť krémov na šatku), TIP: môžete skúsiť krémy bez umelých chemických filtrov,
4. voliť mechanickú ochranu - oblečenie, klobúčik so šiltíkom a plachtou, ktorá zakryje aj krk a ramená, veľký dospelácky klobúk, ktorý vrhá tieň aj na dieťatko (ale slamený klobúk viac prepúšťa slnečné lúče ako husto tkané textilné klobúky), ochrana rúk a nôh dieťaťa oblečením, atď.,
5. dopriať si dostatok nápojov a dojčiť dieťa na požiadanie, dodržiavať pitný režím aj pre nosiacu osobu,
6. skúsiť šatky a nosiče s uv faktorom (niektoré nosiče majú SPF – Connecta Solar, Lille Baby Airflow, Bamberoo Solarveil, JPMBB Physiocarrier, väčšina šatiek však nie. TIP: farebné šatky a nosiče majú vyššiu ochranu ako svetlé prírodné farby),
7. nosiť so sebou náhradné oblečenia na prezlečenie, pre seba aj dieťatko,
8. dopriať si prestávky - vybratie zo šatky a nosiča po spánku či po istom čase, oddych v tieni na tráve na šatke, prezlečenie bábätka, pohranie sa mimo nosiča či šatky,
9. zvážiť kúpu vhodného (termo, funkčné) oblečenia (moira/tropico, outlast, atď.), ale samozrejme postačí aj stará dobrá bavlna 🙂,  
10. iné doplnky a vychytávky (vejár, ručný fén, osviežovač tváre v rozprašovači, ovocie, pohodlný účes - vlasy vypnúť hore, pozor na klimatizované miestnosti a ventilátor - rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím by nemal byť vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia, nepiť príliš studené nápoje, ktoré by telu spôsobili tepelný šok, cestovať naľahko pre väčší tepelný komfort, častejšie kontrolovať dieťatko v šatke či nosiči, uchovať si dobrú náladu a pozitívne myslenie, veď je leto, prázdniny, pohoda a zábava 🙂 ).

VÝBER VHODNEJ ŠATKY (NOSIČA) NA LETO

• šatka:
  • elastické šatky - nie sú veľmi vzdušné, lebo vyžadujú 2 - 3 vrstvy (príliš veľa látky, málo vzduchu spôsobuje, že v nich je deťom aj nosiacim osobám horúco, no napr.elastická šatka liliputi je tenšia a moby majú v ponuke aj šatku s UV ochranou),
  • pevné šatky – zvoľte tenkú šatku s nižšou gramážou (vzdušnejšie a voľnejšie tkanú ako napr. Hoppediz das leichte, Didymos vlny, Didymos lisca, Yaro yolka, Šanami exklusive line alebo žakár, Vatanai, Elaroo, Calin Bleu, Ellevill (Paisley alebo Zara, Bamboo, Silk,), Baie, Girasol, Oscha (Ice cotton wrap), atď.
• iné pomôcky na nosenie detí:
  • ergonomické nosiče (celoprackové, poloprackové a typu mei tai, onbuhimo pre staršie deti) sú pre mnohých rodičov praktickejšie na leto, lebo je v nich menej telesného kontaktu, menej látky a majú vetranie po bokoch. Niektoré majú aj odzipsovateľný predný panel (JPMBB, Kokadi, Kokon, atď.), iné sú menej vypolstrované, teda ľahšie a príjemnejšie (Fidella Fusion, šatková Zumbucca, šatkové Lenka nosítko, šatkové LennyLamb, Beco Gemini/Toddler Cool, Connecta Solarweave, Boba Air, Ergo Performance, atď. TIP: u poloprackových nosičoch a nosičoch mei tai typu nerozťahovať popruhy cez chrbátik dieťaťa, ale skúsiť zachovať len 1 vrstvu a viesť pruhy pohodlne ponad a popod nožičky dozadu, následne zaviazať na dvojitý uzol; alebo skúsiť naviazať nosič na bok (ak to dovoľuje) alebo na chrbát.
  • ring sling – výborná voľba na leto, asi najobľúbenejší typ pomôcky na nosenie detí v lete, nakoľko sa jedná len o 1 vrstvu na tele nosiacej osoby aj dieťatka. Nezabúdajme, platí, že čím menej vrstiev, tým väčšia tepelná pohoda. Pri RS ide o nosenie na boku (u malých detí / novorodencoch najskôr na bruchu), čím má nosiaca osoba okolo tela menej látky. K dispozícii na trhu sú aj rôzne prímesové RS.
  • nosiče a RS do vody.

Čo sa týka prímesí vhodných na leto, obľúbené v tomto teplom počasí sú šatky, RS či nosiče s prímesou bambusu, hodvábu, vlny, merina, ľanu či konope (nie každá šatka s konope a ľanom je však vzdušná). Z vlastných skúseností viem, že oceníte predovšetkým také šatky či nosiče, ktoré sú menej náročné na údržbu, ľahko sa vyperú, rýchle uschnú a hneď vám budú k dispozícii na ďalšie letné túry či prechádzky.

Veľa rodičov rieši predovšetkým  v lete otlačenie nožičiek svojho dieťatka v šatke či nosiči. Je to tým, že deti menej do šatky či nosiča obliekame, ba máme tendenciu dávať ich tam len v plienke. TIP: otlačeniu zabránite prekladaním šatky v oblasti podkolenia a krku, resp. použitím štucní, legín, či vložením malej mäkkej žinky alebo plienočky pod nožičky dieťatkav nosiči, atď. Ak chcete dieťatko nechať len v plienke, skúste medzi vás vložiť aspoň tenkú bavlnenú plienku, ktorá bude nasávať pot spomedzi vás (inak sa nevyhnete pocitu, že sa na seba doslova „lepíte“). Príjemnejšie vám však bude, ak dieťatko radšej oblečiete do jednej tenkej vrstvy oblečenia (tzv. termo či funkčného oblečenia). 

VÝBER VHODNÉHO OBLEČENIA

Opäť platí zlaté pravidlo pri nosení detí, a to vrstvenie. V horúcom počasí je tých vrstiev prirodzene menej. To platí pre nosiacu osobu, aj nosenca. Aj šatku či nosič počítame za vrstvu. Prírodné materiály pôsobia chladivejšie než syntetické a tiež sa tak nelepia na telo (napr. čistá bavlna, bambus, ľan, konope, hodváb).

Rady a tipy:

1. chráňte dieťaťu hlavne časti tela, ktoré vykúkajú zo šatky či nosiča – teda hlavičku, krk, ramená a rúčky, nôžky (samozrejme, dobré je dieťatku dopriať aj radosť zo slniečka. Netreba ho neustále pred slnkom chrániť, ale všetko s mierou a podľa vlasného uváženia),
2. zvoľte vhodnú ochranu hlavy dieťatka – vzdušná čiapočka s UV ochranou, strieškou a širokým okrajom, ktorý prekryje aj krk a ramená dieťatka, pirátka s plachietkou, mäkký vzdušný textilný klobúčik,
3. voľte materiály s výbornými termoregulačnými vlastnosťami – hodváb, vlna, merino, bambus, ľan,
4. použite radšej jednu vrstvu kvalitného oblečenia než len dať do šatky holé bábätko v plienke (bodynká, tričká, legíny či štucne a ponožtičky (značky napr. moira, outlast, papfar, many months, atď.), bavlnené, vlnené či bambusové),
5. vkladajte plienku medzi seba a dieťa pre lepšie odvádzanie potu,
6. na chladnejšie letné večery alebo do daždivých dní poslúži aj kapsa na nosenie alebo nosiaca mikina, nosiaca bunda, vetrovka či pršiplášť,
7. aj seba obliekajte do prírodných materiálov.

TIP: môžete skúsiť namočiť štucne do vlažnej vody, keď je naozaj horúco, ale pozor, aby sa potom deti neochladili až príliš (je nutné dieťa potom viac sledovať). Alebo si skúste takto namočené štucne dať na svoje ruky, a tak sa ochladiť.

VHODNÝ ÚVÄZ NA LETO

Platí, menej látky, menej tepla 🙂. 

• skúste viazať jednovrstvové úväzy (napr. KsK s neroztiahnutými pruhmi, jednoduchý kríž, klokan), alebo dvojvrstvové (napr. dvojitý kríž), ktoré sú vzdušnejšie aj po bokoch. Takéto úväzy sú aj praktickejšie i z hľadiska údržby (ak sa šatka prepotí, prepotí sa len v jednej vrstve a preto aj rýchlejšie uschne – pozor, nedávať však sušiť na priame letné slnko, aby vám nevyťahalo farbu na šatke či nosiči),
• skúste viazať bočné úväzy, ktoré redukujú množstvo látky okolo tela nosiacej osoby (napr. Robins hip carry, Rebozo, jednoduchý koník na bok, atď. - sú vhodné už aj pre novorodencov),
• skúste jednovrstvové úväzy na chrbát (napr. jednoduchý batoh, keď dieťatko už dobre drží hlavičku a mamička si na to trúfa a má už istú zručnosť s viazaním dopredu). Pri starších ťažších deťoch, ktoré radi viažete do viacvrstvových úväzov, môže pomôcť miesto obľúbeného DH Christinas ruckless alebo SHBC/BWCC (menej látky vpredu na hrudi). Poprípade môžete skúsiť variácie batohu (napr. batoh s roztiahnutými pruhmi alebo RRRR - pirátsky batoh),
• skúste viazať s krátkymi šatkami.

Zhrnutie (recesia 🙂) na záver:

Aj v sparných letných dňoch sa dá nosiť ak:

1. mám "vetračkový" úväz
2. mám vetračkové šaty a minimum oblečenia
3. chránim hlávku sebe aj dieťaťu (nech nedostaneme úpal)
4. si dám nejaké nealko pivko alebo aspoň zmrzku na občerstvenie (zo zmrzky môžem dať líznuť aj dieťatku, z toho piva radšej nie)
5. dám dieťaťu vody a dojčím ho, kde to dá
6. si skočím hoci aj do potoka schladiť sa ... a ak
7. si to proste užívam 😀 😀 😀. 

Nosiť sa dá v každom ročnom období, aj v lete. A nemusíte na to mať nič okrem seba, dieťaťa a jednej šatky alebo nosiča. Dôležité je nosenie samotné. Veď o to predsa ide, no nie?

Krásne letné nosenie sa 🙂.

Ďalšie linky a odkazy:

http://www.sheffieldslingsurgery.co.uk/summer-slings-and-keeping-safe/

http://www.nosenideti.cz/clanek.php?clanek_id=90

https://www.wrapyouinlove.com/summer-babywearing-tips/

Tento článok nenahrádza lekárske stanoviská. Je vyjadrením osobných skúseností a názorov autorky. Autorské práva sú vyhradené. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozširovanie a publikovanie textov, fotografií či iného obsahu z tohto blogu na modrom koníkovi akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom jazyku je možné len so súhlasom autorky blogu.

Keď nosíte svoje bábätko v šatke či ergonomickom nosiči, je pri tom dobré a vhodné dodržiavať zásady bezpečnosti. Predovšetkým je treba si byť vždy istý tým, ako sa vaše dieťatko momentálne v nosítku (týmto pojmom označujem v článku šatku, nosič a inú ergonomickú pomôcku na nosenie detí) cíti a v akom stave sa nachádza. Tak budete vždy vedieť promptne reagovať na jeho potreby a vychutnať si komfortné a bezpečné nosenie.

Čo je teda bezpečné pri nosení detí v šatke a čo už nie?

Bezpečné je:

1. Rešpektovať fyziologické špecifiká dieťaťa v každom štádiu jeho vývinu, od novorodenca až po samostatného chodca.
2. Nosiť dieťatko vo vertikálnej (zvislej) fyziologickej polohe s kolienkami vyššie než zadoček, mierne zaguľateným chrbátikom a hlavičkou v osi s chrbátikom.
3. Viesť látku nosítka dieťatku od kolienka po kolienko (poskytneme mu tak dobrú oporu v oblasti zadočka a stehien) a ideálne s nôžkami von z nosítka už u novorodencov.
4. Mať tváričku svojho dieťatka stále na dohľad a byť si vždy vedomý jeho reakcií (čo neumožňujú klokanky v pozícii dieťaťa tvárou do sveta).
5. Zachovať voľné dýchacie cesty (dieťaťu neprekrývať nos a ústa) s mierne zaklonenou hlávkou, kedy sa brada nedotýka hrude dieťatka (čo je obtiažnejšie, ale nie nemožné, docieliť pri nosení detí v horizontálnej polohe).
6. Dodržiavať pitný režím dieťatka dojčením či podávaním tekutín.
7. Zvoliť si vhodné nosítko (dobrá overená kvalita, certifikovaný produkt, z bezpečných použitých materiálov, v bezpečnom stave, dobre nastavené. Nosítko by malo byť vhodné pre dieťa vzhľadom k jeho veku, veľkosti a aktivitám, ktoré s ním vykonávame).
8. Dieťa do nosítka vhodne obliekať (neprehrievať ho, ale skôr voliť viac vrstiev a prírodné materiály s dobrými termoregulačnými vlastnosťami). Nezabúdať chrániť hlavne hlavu, nohy, chodidlá a ruky (teda to, čo z nosítka vykúka) pred chladom a slnkom.

Bezpečné nie je:

1. Nosiť svoje dieťa pod vplyvom alkoholu, liekov či iných omamných látok.
2. Spať so svojim dieťaťom v nosítku.
3. Nosiť svoje dieťa v horizontálnej polohe so zrotovaným telíčkom pritlačeným o nosiacu osobu a bradou pritisnutou o hruď dieťaťa (o sťaženom dýchaní môže svedčiť aj chrápanie dieťaťa).
4. Sedieť v aute s dieťaťom stále naviazaným v šatke či uloženým v nosiči alebo používať nosítko ako náhradu za detskú sedačku v aute či bicykli.
5. Vykonávať s dieťaťom extrémne aktivity zahŕňajúce otrasy, nárazy či riziká pádu alebo utopenia (použite zdravý rozum a zvážte svoje sily a možné dôsledky).

V angličtine sú známe tzv. T.I.C.K.S. of safe babywearing. Ide o základné zásady bezpečného nosenia. Voľne preložené, ticks indikujú čosi, čo ste si na svojom zozname vecí odškrtli ako vybavené, schválené, zaznačené či urobené, takže sa môžete vo svojej aktivite posunúť ďalej. Pokúsila som sa o slovenské T.I.C.K.S. nosenia.

T (tight) – TESNE (ale zároveň s citom) naviazaná šatka či dobre nastavený nosič zabránia prepadávaniu dieťaťa do strán a jeho vyoseniu (hlavička dieťatka má byť v osi s chrbátikom) a zabezpečia príjemné a komfortné nosenie pre nosiacu osobu aj dieťatko.

I (in view at all times) – ISTOTA reakcií dieťatka (dieťa mám vždy na očiach a viem odkontrolovať jeho stav a reakcie, ako aj reagovať na jeho potreby).

C (close enough to kiss) - CMUK na čielko (dieťa je v nosítku v polohe na bruchu alebo na boku v takej výške, aby sme mu dokázali bez problémov dať pusu na čelo).

K (keep chin of the chest) – KONTROLA brady a hrude (dieťa nesmie byť v nosítku pokrútené a stlačené tak, aby mu brada tlačila na hruď (malo by mať mierne zaklonenú hlávku, aby ste mu dokázali medzi bradu a hruď vložiť 2 prsty na šírku).

S (supported back) – STÁLE podopretý chrbátik dieťatka v nosítku (vo zvislej polohe by malo dieťatko byť pohodlne opreté o telo nosiacej osoby v pozícii bruško na bruško a jeho chrbátik by mal mať, vzhľadom na stupeň vývoja, oporu v nosítku v oblasti krčnej, hrudnej a bedrovej chrbtici).

Ak máte dojem, že potrebujete svoje dieťa v nosítku neustále pridŕžiavať, niečo zrejme nie je v poriadku. Asi by bolo vhodné aj kvôli bezpečnosti poopraviť úväz či dotiahnúť alebo prestaviť nosítko. Ak ste si stále nie istí svojím viazaním či nosením dieťaťa v nosítku, skúste vyhľadať vo svojom okolí podporné skupiny alebo skúsené poradkyne pre nosenie, ktoré vám úväz alebo nosítko skontrolojú a povzbudia vás, motivujú či nasmerujú v nosení ďalej (kľudne mi píšte, pomôžem vám nájsť podpornú skupinu alebo poradkyňu pre nosenie vo vašom okolí).

Každopádne, netreba prepadať zbytočnej úzkosti či panike, či máte alebo nemáte svoje dieťa v nosítku bezpečne uložené. Nosenie je predsa prirodzená záležitosť a svojmu dieťaťu (a sebe) kontaktom koža na kožu neuveriteľne pomáhate. A ak ho máte na sebe, na svojom tele a „pod nosom“, iste ho máte tak blízko, ako sa len dá, aby ste dokázali v prípade potreby zasiahnúť a nosiť si svoje dieťatko u seba v bezpečí a pohodlí.

Spracované podľa:

https://anso72.files.wordpress.com/2014/05/en_fly_secu_panoramique.jpg

T.I.C.K.S. of babywearing (Google search)

Dopĺnené o vlastné slovenské T.I.C.K.S. nosenia. 

Som si istá, že toto si s najväčšou pravdepodobnosťou zažila asi každá jedna nosiaca maminka - hrdo a spokojne si vykračujete so svojím spiacim dieťatkom na hrudi, keď vám tu zrazu ktosi z druhej strany ulice začne kričať poznámky typu "veď sa vám tam to dieťa udusí, veď iste nemôže dýchať", alebo ako mi jedna mamička napísala "nenos ho toľko v tom vreci, ako tam môže spať, veď nebude môcť dýchať" alebo "a to tam to dieťa žije?" Iste to nie je vôbec príjemné, keď takéto a podobné výroky musí nosiaci rodič znášať od celkom neznámych ľudí na ulici či iných verejných priestranstvách. Zabolí to aj od rodiny a známych, ale žeby sme sa kvôli noseniu SVOJHO dieťaťa museli dostávať do takýchto situácií, to je vyslovene nepríjemné a citlivú mamu to zabolí. Tak čo je vlastne pravdy na tom, že dieťa v šatke alebo ergonomickom nosiči nemôže dýchať a že mu iste hrozí udusenie?

BÚRANIE MÝTU

V súvislosti s búraním tohto mýtu mi napadá - 2/3 populácie nosí svoje deti v nosítkach. A áno, bábätká sú krehké, hlavne novorodenci v prvých 3 - 4 mesiacoch života. Ale, to neznamená, že keď ich nosíme vo zvislej teda vertikálnej polohe na svojej hrudi, že im tým bránime v dýchaní či im nejakým iným spôsobom ich dýchanie sťažujeme. Bábätko je na hrudi svojho rodiča v šatke či nosiči pevne naviazané a ak nemá dýchacie cesty ničím prekryté, teda ich má voľné, tak môže dýchať rovnako dobre ako bábätko odpočívajúce v náručí svojho rodiča mimo šatky či nosiča. Čo mnohí ľudia nevidia, je ten pohľad, ktorý na dieťatko máte vy. Tá vaša perspektíva. Z nej totiž vidíte a cítite vaše dieťatko spoľahlivo a bezpečne. Pýtam sa, kde by vášmu dieťaťu bolo bezpečnejšie, ak nie na vašej hrudi, na vašom srdci? S dieťaťom na tele iste dokážete spoľahlivo zbadať, ak by aj vaše dieťatko začalo mať problémy s dýchaním, ak by sa zmenilo jeho dýchanie či ak by nebodaj prestalo dýchať (narážam na strašiaka mnohých rodičov - syndróm náhleho úmrtia dieťaťa, známy pod skratkou SIDS). Verím, že oveľa promptnejšie by ste dokázali zareagovať na hocijakú zmenu práve s dieťaťom na svojom tele, než mimo neho.

Je však dobré pripomenúť si v tomto kontexte zopár základných rád z tvz. babywearing T.I.C.K.S. Tá prvá tu už zaznela - dieťaťu v nosítku netreba ničím prekrývať tvár. Mali by ste mať jeho tváričku vždy na očiach, teda dobre naň vidieť a vedieť zakročiť v prípade potreby. Jeho dýchacie cesty by teda mali byť voľné, ničím neprekryté. Ani v zime či chladnom počasí bábätku neprekrývajte tvár šálom, šatkou či nejakou inou látkou a pod. Ak chcete, aby bolo v teple a pohodlí, skúste porozmýšľať nad vhodným spôsobom zateplenia, ale rozhodne mu zanechajte jeho dýchacie cesty po celý čas voľné. A tá druhá rada znie - dieťatko by v nosítku malo byť umiestnené tak, aby si bradou netlačilo príliš na svoju hruď. Ak by ste ho takto do šatky naviazali, mohlo by sa stať, že by si veľmi sťažilo dýchanie - veď si to skúste aj vy. Najprv si pritlačte bradu o hruď a skúste takto dýchať. A potom si zakloňte hlavu a skúste dýchať pre zmenu takto. Iste cítite ten rozdiel. S hlavou mierne zaklonenou sú aj vaše dýchacie cesty lepšie otvorené a vy necítite žiadne problémy pri dýchaní. Ale s bradou pritlačenou o hruď je dýchanie sťažené. To býva tiež problematickejšie aj pri nosení dieťatka v horizontálnej polohe v nosítku typu babyvak alebo v šatkách v úväzoch typu kolíska. Je náročnejšie dieťa tam napolohovať tak, aby si netlačilo príliš bradou o hruď. Niekedy sa stáva, že si maminky mylne myslia, že dieťatko je tam také spokojné a tak dobre sa mu spí, že si až pochrapkáva. No ono môže chrapkať preto, lebo má sťažené dýchanie (ale nemusí!!!). Aby ste predišli neistote, skúste jednoduchý tip - dieťatko by malo byť uviazané v šatke tak, aby ste mu bez problémov dokázali vsunúť 1 alebo ideálne 2 prsty na šírku medzi jeho briadku a hruď (viac o vertikálnej verzus horizontálnej polohe tu: ). Ak máte stále pochybnosti, či to robíte správne, jednoducho skúste vo svojom okolí vyhľadať podpornú skupinu nosiacich rodičov alebo skúsenú poradkyňu pre nosenie detí - tá vám prvé viazania rada odkontroluje, povzbudí vás a upozorní na to, na čo je dobré si dávať pri viazaní pozor. Zoznam poradkýň môžete násjť aj napr tu.

Mnohé deti však rady spia tak, že si zaboria nos priamo do vašej hrude a aj keď sa snažíte im vždy otočiť hlávku tak, aby ste im videli tvár a aby mali voľný noštek a ústa, aj tak si vždy urobia po svojom a hlávku si otočia späť s nosom zaboreným priamo do vaších pŕs 😀 . Nuž, nie je čo sa im diviť - iste im je tam tak dobre, že inde proste byť nechcú. Chcú cítiť vašu vôňu a cítiť vaše teplo. Viem, o čom hovorím. Sama som sa toľkokrát zastavila s mojim dvoma chlapcami, keď boli ešte úplne malinkí a nepohnute som na ulici stála s rukou priloženou na ich chrbátik, lebo mali nosy klasicky zaborené priamo do mojej hrude a spali tak tvrdo, že sa ani nepohli. V takých chvíľach som si vravela - čo keď budem ja tá prvá matka na svete, ktorej deti sa udusili v šatke na hrudi, aj keď dodržiavam všetky zásady nosenia 😀 ? Ale môžem vás uistiť, že som nebola 😀. Sú obaja tu, živí a zdraví. Vždy som si však logicky vyvracala každú jednu pochybnosť spojenú s dýchaním či nedýchaním - veď ich mám na hrudi, na sebe. Veď keď už takto nestihnem zareagovať na každú ich zmenu, tak kedy potom?! 🙂 .

Zakončím to úsmevne. Stalo sa mi veľakrát, že som sa musela potýkať s poznámkami na margo udusenia sa detí v šatke či nedýchania dieťaťa. Ale, vždy mi vyvolali úsmev na tvári poznámky od starších pánov, ktorí pri pohľade na mňa s dieťaťom v šatke zaboreným do mojej hrude len vzdychali "ój, ako rád by som bol teraz na jeho mieste" 😀 😀 😀.

Tak milé mamky, spokojne si noste svoje dieťatko na hrudi v šatke či nosiči. Je mu tam dobre a voňavo 🙂.

ĎIEŤA SA MÔŽE ZAČAŤ NOSIŤ V ŠATKE AŽ KEĎ SEDÍ alebo VERTIKÁL OD NARODENIA NIE!

Jedným z najčastejších mýtov o nosení detí v šatkách je tvrdenie, že sa dieťa môže začať nosiť v šatke či ergonosiči až vtedy, keď už vie sedieť. Že priskorou vertikalizáciou dieťaťa (teda nosením vo zvislej polohe) dochádza k poškodzovaniu jeho chrbtice, urýchľovaniu či spomaľovaniu psychomotorického vývoja dieťaťa či predrážďovania centrálnej nervovej sústavy. Stretávam sa s tým aj v mojej poradenskej činnosti – mamičky sú zmätené z toho, ako vlastne majú svoje novorodeniatká nosiť. Domnievajú sa, že sa novorodenec môže nosiť len vodorovne, a preto radšej volia na začiatok nosítka typu babyvak alebo ak aj majú pevnú šatku, volia úväzy, v ktorých je bábätko akokeby naležato, napr. v úväze kolíska. Nielen laická, ale aj odborná verejnosť sa domnieva, že sa deti nesmú v šatke nosiť od narodenia vertikálne. Argumentujú aj tým, že dieťa zvláda samostatný sed až pomerne neskoro – cca v 7. – 9. mesiaci svojho života. Píšem pomerne neskoro vzhľadom k noseniu, lebo práve novorodenci a najmenšie deti najviac benefitujú z včasného nosenia (pozri aj post o tzv. 4. trimestri). Mohla by teda logicky vyvstať otázka, či by naozaj nemali byť deti nosené v šatke či nosiči vo vertikálnej polohe až keď samé sedia. Lebo inak im hoci nevedomky nosením od narodenia vo zvislej polohe ubližujeme.

BÚRANIE MÝTU

Vyvrátiť tento mýtus nie je ťažké. Stačí jednoducho oponovať faktom, že dieťa v šatke či inom ergonosítku nesedí, ale dieťa je v ňom podsadené. PODSADENÉ. A to je ten hlavný rozdiel. Dieťatko v ergonomickom nosítku zaujíma svoju prirodzenú fyziologickú polohu. Pre novorodenca je to typicky skrčená poloha, pri ktorej má pokrčené kolienka vysoko až v oblasti svojho pupka, zadoček ma tým pádom oveľa nižišie než kolienka, chrbátik má prirodzene zaguľatený a pripomína zboku písmeno C. Aj ruky sú pokrčené a väčšinou uložené pri tváričke alebo aj pozdĺž telíčka. Tejto polohe sa hovorí abdukčno – flekčná poloha. Ak je dieťatko v nosítku podsadené a má zadoček nižšie než kolienka, pri pohľade spredu pripomínajú jeho nožičky a zadoček písmeno “M”. Kolená a ramená dieťatka sú na jednej úrovni a tým, že je podsadené, sa mu aj prirodzene zaguľatí chrbátik. Pomerne ťažká hlavička potom pokojne spočíva na hrudi matky. Nie je vyvíjaný žiaden násilný či neprirodzený tlak na krčnú chrbticu. Hlavička je v osi s chrbticou, dieťatko nie je nijak vykrivené do strán, ale je v šatke či ergonosiči súmerne zafixované. Šatka tento prirodzený stav chrbtice a celého tela vo vertikále len podporuje a kopíruje.

ALE, nie je nosítko ako nosítko, preto v tomto súvise pozor na klokanky. Dieťatko v klokanke nie je správne podsadené, nakoľko to klokanka neumožňuje. V klokanke dieťatko proste nie je možné podsadiť, dieťatko v nej visí. Preto sa aj klokankám zvykne výstižne hovoriť visítka. Problém s klokankami je ten, že látka klokanky nesiaha od kolienka po kolienko. Medzi nôžkami je pomerne úzky pás látky, a tak dieťatko v klokanke visí za genitálie, čo mu zrejme neprospieva a nie je mu to iste ani príjemné či pohodlné. Existujú už aj hybridné verzie, ktoré majú rozšírený pás medzi nohami, no stále nesú ďalšie znaky klokanky, ktorou je napr. vystužený chrbátik (čo odporuje prirodzenému vývinu chrbtice dieťaťa do 1 roka).

Ak máte chuť dozvedieť sa viac o rozdieloch medzi klokankami a ergonomickými nosičmi, kliknite tu: https://mamamanosislaskou.wordpress.com/zdrave-nosenie/

A čo sa týka horizontálnej polohy a nosenia detí v tzv. babyvakoch či v šatke v úväzoch typu kolíska, netvrdím, že je to zlé. Alebo že tak mamička nemôže nosiť. To je podľa mňa už na každého osobnom zvážení. Niektoré mamy uprednostňujú túto polohu kvôli dojčeniu, no za seba poviem, že mne sa vo vertikále v obyčajnom KsK vždy dojčilo najľahšie a nikdy som nemusela riešiť žiaden iný úväz. Stačio povoliť uzol, dostať si dieťa nižšie a hotovo. Ak som však spomenula práve horizontálnu polohu pri nosení detí, skúsim načrtnúť možné problematické oblasti takéhoto nosenia. Pri nosení v babyvaku môže niektorým osobám vadiť jednostranná záťaž (babyvak sa nosí na jednom ramene a ak chcete predísť bolestiam z jednostranného nosenia, je nutné ramená striedať). Aj úväz kolíska je asymetrický úväz, preto nezabúdajte na striedanie ramena. Tiež náročnejšia je manipuláciu s dieťaťom pri jeho vkladaní do nosítka a jeho správne napolohovanie v ňom. Mnohokrát zvyknú deti v nosítku zrotovať (bruškom sa stočia k matke) a je náročnejšie dobre napolohovať ich telíčko tak, aby si bábätko netlačilo príliš briadkou o hruď (jedno z najdôležitejších pravidiel pri nosení). To je veľmi veľmi nebezpečné pri nosení vo všeobecnosti, lebo dieťa môže mať takto veľmi sťažené dýchani (veď si len skúste pritlačiť bradu o hruď a dýchajte chvíľu takto. A potom mierne zakloňte hlavu a skúste dýchať takto – kedy sa vám ľahšie dýcha? Určite vtedy, keď máte mierne zaklonenú hlavu a voľné dýchacie cesty). Plus, dieťa má v tejto polohe stlačené nôžky a tým pádom aj bedrové kĺby, čiže sa nedá pri takomto nosení mať u dieťaťa pekne naširoko zafixované nohy, čo je naopak vo vertikále veľkým plusom pre správny vývoj bedrových kĺbov. Ak nosíte vo vertikálnej polohe a máte dieťa pekne podsadené tak, že mu látka siaha od kolienka po kolienko, nemusíte ho ani preventívne baliť naširoko. Skúste docieliť nohy naširoko v babyvaku či kolíske. Ja sama som si skúsila na začiatku nosenie v babyvaku a raz aj úväz kolíska. Vôbec to pre mňa nefungovalo. Píšem pre mňa, možno pre inú mamičku to fungovalo a funguje. Keď som nakoniec prešla v 7. týždňoch na vertikál, konečne som cítila, že to je tá správna poloha pre mňa aj moje dieťa. Telíčko syna bolo zrelaxované a zafixované v dobrej polohe – syn mal krásne zaguľatený chrbátik, nôžky pekne naširoko, ramienka a kolienka v rovnakej úrovni, hlavičku v osi s chrbátikom. Naštudovala som si aj iné odborné štúdie na tematiku nosenia vo vertikálnej polohe – všetko mi dávalo zmysel a čo je podstatné, v praxi to fungovalo výborne.

Preto aj ja v tomto duchu ďalej podporujem mamičky, aby sa nebáli aj úplného novorodenca viazať do šatky do vertikálu. Je to tak podľa môjho názoru aj z hľadiska evolúcie prirodzené a jednoduchšie. Veď nosenie JE úplne jednoduchá a prirodzená záležitosť, deti patria k matkám, na ich hruď a srdce – tak to bolo od nepamäti vekov, a tak by to malo aj ostať. Netreba to veľmi riešiť, treba si to užívať 🙂.

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/mytus-1-zvisla-poloha-skodi/

https://mamamanosislaskou.wordpress.com/zdrave-nosenie/

Nedávno sa v aj v našom meste konalo podujatie, ktoré verím potešilo srdce každej mamy. Bolo totiž venované práve mamám. Aj my, nosiace mamy, sme sa rozhodli zapojiť sa aktívne do tohto podujatia a pripravili sme Míľu pre nosiacu mamu. A veru, užili sme si ju naplno. Privítali sme hlavnú myšlienku tohtoročnej Míle, a to návrat k tradíciam.

Pre mňa osobne táto téma predstavovala aj istú výzvu - chcela som poukázať na to, že nosenie nie je nijakým moderným výmyslom, ani ničím novým, ale je to v prvom rade návrat ku koreňom a tradíciam. Návrat k tomu, čo tu už bolo. Nosilo sa odpradávna, a nosí sa stále všade vo svete. Vyše 2/3 populácie na svete nosí svoje deti na tele. Mala som potrebu ukázať verejnosti, že nosenie bolo vždy súčasťou našej kultúry a spoločnosti. Že aj deti na Slovensku sa nosili v šatkách, ktoré sa síce volali v každom kúte krajiny odlišne, ale plnili rovnakú funkciu.

Iste, uznávam, že mama, ktorá si zavinula svoje dieťa do hajtky či zajdky pred 80 rokmi, mala asi iné hlavné dôvody na nosenie svojho dieťaťa ako súčasná mama. A to mi presne chodilo po rozume po celý čas, čo som si v kroji a tradičnej autentickej šatke užívala so synom akciu. Rozmýšľala som, ako si to nosenie viem naplno vychutnať, ako sa teším z našej vzájomnej blízkosti a ako syna ani nechcem zo šatky vybrať. Myslím, že voľakedy sa predovšetkým nosilo preto, že to bolo normálne a prirodzené. Že to bolo súčasťou sveta našich prarodičov, do ktorého sa rodili deti a v ktorom boli vychovávané. Nič iné nebolo. Len normálna a prirodzená starostlivosť o dieťa, ktorej súčasťou bolo aj dojčenie, spoločné spanie či nosenie detí v šatke na tele ženy - matky. Taká mama mala vtedy okolo seba kŕdeľ detí, ktoré bolo treba uživiť. Chodilo sa na polia, role či lúky, kde sa kosilo, hrabalo, sadilo a zberalo. Proste sa pracovalo. A pracovala aj matka. O mladšie deti sa starali tie staršie. Zo šatiek sa spravili kolísky (ako tie naše moderné hačky) a v nich sa najmenšie deti so súrodencami prehrali a pospali, kým mama pracovala.

Najčastejšie sa šatky zrejme používali na spôsob prepravy. Malinké deti sa nosili zo začiatku hlavne vpredu, neskôr sa presúvali na chrbát. No zrejme sa až tak dlho nenosili - hneď, ako boli schopné samé chodiť (predpokladám, že okolo jedného roka života), ich mamy nosiť prestávali a deti sa presúvali už samé po svojich. Šatky sa pritom používali aj na iné účely, než len na nosenie detí (napr. na nosenie ťažkých bremien či sena). Veľa času na nejaké ovoniavanie si hlavičky dieťaťka v šatke asi nebolo, ale zasa, ono to fungovalo aj tak. Matky vo väčšine prípadov nemali odborné knihy či najnovšie vedecké publikácie alebo internetové články o tom, ako deti vychovávať. Podľa slov mojej babky, na takéto "hlúposti" nemali čas 🙂 . Bolo predsa treba postarať sa o domácnosť, statok, muža a deti.

Toto všetko mi vírilo v hlave, a priznám sa, že som bola aj šťastná, že si môžem na rozdiel od praktickej stránky nosenia užiť aj tú emocionálnu. Alebo predovšetkým emocionálnu. Áno, nosenie detí je praktickou záležitosťou - umožňuje mame aj naďalej ostať aktívnou a dostať sa jednoduchšie (a možno aj rýchlejšie) tam, kde potrebuje (teda z bodu A do bodu B 🙂 ). Ale, popri tom veľkú úlohu zohráva práve faktor psychologický. Vieme, aké prínosné je nosenie pre dieťa. A vieme, aký prínos má z nosenia aj samotná matka. Môžeme si vychutnať luxus ničnerobenia, len samotného nosenia dieťaťa (ktorá ako a kedy ako, samozrejme 😀 ). Veľmi by som sa chcela dozvedieť, či si naše prastaré mamy dokázali popri praktickej stránke nosenia užiť i tie vzácne momenty, ktoré nosenie so sebou prináša. Ak by ste sa to náhodou od nejakej prababičky dozvedeli, dajte mi vedieť, poteším sa.

Poprosila som aj Lydku Chovancovú, či mi nenapíše pár dojmov z naviazania tradičnej šatky, a tu sú 😉 ďakujem Lydka @lydia1 x
"Keď som viazala prvýkrat, tak som sa riadne zapotila, kým som prišla na systém, ako to uviazať. Hajtku som mala doma po prastarej mame môjho manžela, ale bola tuhá. Keď sa mi konečne podarilo naviazať, tak som mala pocit, že môj František mi odtiaľ vypadne (nevypadol by, len ten pocit, keď to nikde nie je zaviazané, len pozastrčované). Ale naše staré a prastaré matere to mali dobre prešpekulované, ono to držalo parádne. Asi to robila aj tá tuhosť tej ľanovej šatky (hajtky) a v podstate tam máte dieťatko na 3x zakapsované 🙂 . Častejším viazaním a skúšaním nám aj hajtka mäkkla pod rukami 🙂 . Skúsili sme si aj zajtku, podarilo sa mi môjho Františka dokonca dostať poriadne vysoko, že mi pozeral cez plece, no uzol mi museli pomáhať uviazať, keďže to šlo ťažko. Ale vôbec mi to nebolo pohodlné, na nejaké dlhšie nosenie už vôbec. Obdivujem staré matere ako to zvládali, skláňam sa pred nimi. Ono povedzme si, nemali na výber a boli vďačné aj za to 🙂 . A my sme už v dnešnej dobe rozmaznané našimi mäkkými šatkami s rôznymi prímesami ako hodváb, kašmír..... Kto má možnosť si to skúsiť, ako sa kedysi nosilo v hajtke, určite doporučujem, je to dobrá skúsenosť 🙂 . Ale zaujímavosťou je, že stále, keď som šla môjho Františka naviazať do hajtky, tak ešte som len začala a hneď sa mi ukladal na spinkanie 🙂 . To v iných šatkách nerobí stále. Z toho usudzujem, že sa v nej cítil veľmi príjemne 🙂 ".

Na záver, akciu som si užila. A verím, že nielen ja 🙂 . Bol to neskutočný pocit obliecť sa do kroja a naviazať si dieťa do zvláštnej štvorcovej a pomerne tuhej šatky. Aj keď, bez mučenia sa priznám, skoro po celý čas som držala ruku na zadku môjho syna a uzol na hrudi mi viazal môj manžel (čo vyzeralo akokeby ma išiel pretrhnúť 😀 ). Myslela som na to, aká rozmaznaná som už mojimi mäkkými vlnenými či hodvábnymi šatkami 🙂 . Tiež bolo pre mňa prínosné pozamýšľať sa nad tým, aký život mali asi naši predkovia a ako oni vnímali nosenie. Z akcie vám prinášam aspoň pár fotiek v tradičnom odeve a v tradičných aj súčasných šatkách. Možno na vás skrz ne dýchne duch minulosti a možno sa v komentoch aj vy podelíte o podobné fotografie, či už vaše vlastné alebo vašich mám či pra -prastarých mám.

POĎAKOVANIE
Ďakujem autorovi týchto krásnych fotografií Brano Novak Photography. 
Ďakujem dievčatám z prešovskej podpornej skupiny nosenia Nosíme deti v Prešove za súhlas o zverejnení fotografií.
Ďakujem Timea Bálintová, Katarína Šmajdová Búšová a Lýdia Chovancová za zapožičanie tradičných šatiek na nosenie detí.
Ďakujem Andrea Kundríková z nosime.sk za zapožičanie súčasnej šatky.
Ďakujem Folklórny Súbor Rozmarija v mene celej skupiny za zapožičanie krásnych krojov. 
Ďakujem EMERKA - rodinné oddychové centrum za prizvanie do akcie.

Mnoho mamičiek, ktoré ešte len začína s viazaním a šatkovaním, sa cíti veľmi neisto, keď príde na umiestnenie nožičiek ich malých nosenčekov. V podstate je to večne sa opakujúca otázka na stránkach venovaných problematike nosenia detí v šatke.

Neustále sa vyskytuje otázka, ako viazať novorodenca do šatky a či mu dávať nôžky dnu alebo ponechať ich von. Veľakrát sa mamky domnievajú, že je v tomto celom nosení novorodenca istý postup, istý sled krokov a že sa štandardne viaže najprv s nôžkami dnu a až následne, po istom čase, respektíve presne vymedzenom množstve týždňov sa môže prejsť na viazanie s nôžkami von. Objavujú sa aj rôzne medzistupne viazania novorodenca v závislosti od toho, ako práve dieťatko „drží“ nožičky. Celkovo to môže pôsobiť ako jedna veľmi seriózna a zložitá problematika, ktorej je nutné venovať pozornosť, inak svojmu bábätku môžeme ublížiť. Na mnohé mamy to môže mať dokonca negatívny účinok. Miesto toho, aby sa posilnili v presvedčení, že nosenie im aj ich malým novorodeným bábätkám pomáha, sa v strachu, aby im neublížili zlým viazaním nožičiek do šatky radšej rozhodnú od nosenia novorodenca v šatke upustiť a vrátiť sa k nemu až vtedy, keď bude dieťatko staršie a pevnejšie a nôžky bude mať prirodzene vonku zo šatky.

Ja na viazanie novorodencov a obzvlášť na to, či im zanechať nôžky dnu alebo von, svoj názor mám. V poradenstve sa zameriavam na to, aby som povzbudila mamy vo viazaní ich novorodeného dieťatka s nôžkami von tak skoro, ako to len pôjde, priamo od prvého dňa. Myslím si, že je to pre ich vývoj prirodzenejšie a vhodnejšie. Mnohým bábätkám vadí tlak šatky na chodidlá – zbytočne sa tým vyvoláva reflex chôdze, ktorý má za následok odrážanie sa dieťatka v šatke v snahe dostať sa k prsníku. Niektoré deti to rozdráždi až tak, že sú nespokojné a začnú plakať, čo si mamičky vysvetľujú ako odmietanie bábätka byť v šatke a „nosiť sa“. Iným deťom to však vôbec nevadí. Každopádne, aby to však nebolo len o mojom názore a mojich osobných preferenciách, zvolila som tentokrát iný spôsob. Opýtala som sa na názor niektorých verejne známych ľudí, ktorí sa prezentujú vo svete nosenia a poradenstva v nosení. Otázka bola jednoduchá – majú sa novorodenci viazať do šatky s nôžkami dnu či von? A tu sú ich odpovede (uvádzam v abecednom poradí 🙂 ).

GABIKA CABANOVÁ, predsedníčka o.z. NOSMA
**********************************************************************************
"Pri viazaní novorodencov do šatky preferujeme viazať s nôžkami von hneď od narodenia. Tento spôsob viazania považujeme za prirodzenejší, pohodlnejší a bezpečnejší pre matku aj bábätko. Ak sa matka z akéhokoľvek dôvodu rozhodne viazať bábätko s nôžkami vo vnútri, je potrebné zabezpečiť, aby váha bábätka bola rovnomerne rozložená v šatke a nevznikal tlak na chodidlá. Ak si matka nevie dať rady s viazaním novorodenca, odporúčame kontaktovať poradkyňu na nosenie detí."

Ďakujem Gabike za čas a vyjadrenie sa, vážim si to a prajem všetko dobré. Veľa užitočných článkov a príspevkov ohľadom nosenia nájdete aj u Gabiky v jej fotoblogu (@cacika). Viac o činnosti OZ Noma nájdete na ich FB blogu alebo ich webových stránkach www.nosma.sk.

ANNA POHOŘALKOVÁ, etnologička
**********************************************************************************
"To, jak novorozenci drží své nožky pokrčené a roznožené, to je reflexní chování. Děti mají tyto reflexy různě intenzivní. Některé děťátko, když je položíte na bříško, drží nožky sveřepě pod sebou, pod bříškem a to velmi slině. Jiné děti si nožičky volně roznoží do toho požadovaného tvaru písmene M (nohy jsou v kolenou pokrčené a roznožené, kolínka jsou výše než zadeček). Moje zkušenost je, že některé děti si udrží pevný úchop i přes druhý měsíc. U jiných velmi rychle slábne. Proto moje rada zní, s nožičkama nic nedělejte násilím. Důvěřujte svému dítěti, že ví co dělá. Dejte si své dítě nejdříve bříškem na své břicho a sledujte jak si samo klade nožičky. Můžete zkoušet dávat mu stehýnka od sebe, tak aby nožky byly stále pokrčené v kolenou. Dělejte to jemně a uvidíte co vám miminko dovolí. Další věc která ovlivňuje chování dítěte v šátku jsou reflexy, které se spouští drážděním plosek nohou. Pokud dítě něco tlačí na ploskách nohou, ať už ho šimráte rukama nebo ho tlačí malé dupačky nebo naráží na utažený šátek, může mít tendenci se odrážet a reflexně plazit po vašem těle vzhůru. Opět platí to, že každé dítě reaguje jinak intenzivně. Ideální tedy je, když plosky nohou nic nedráždí. Nedávejte malé děti do kapsy i s nožkama, tak aby dítě celou vahou tlačilo na nožky. Může to vést k neklidnému chování, dítě se může doslova vykopávat ze šátku. Plosky dítěte by nemělo nic dráždit. Když je děťátko příliš malé a nožky drží pod sebou, stačí šátek zkřížit pod zadečkem (nemusí to být nutně kříž mezi nohama). Ale to není důvod dávat nožičky do kapsy. My jsme dnes zvyklí používat na malé děti hlavně úvaz kříž s kapsou, který je velmi pohodlný a z dnešního pohledu i maximálně bezpečný, takže u malých dětí musíme řešit co s těmi pruhy šátku, které by se měly křížit pod nožičkama dítěte. Ideální je když jsou nožky v Mku a šátek se zkříží přesně podle návodu. U mnoha novorozenců to jde bez problému. Když má dítě nožičky pevně skrčené pod bříškem, nelze je nenásilně roznožit a není jak pod nimi zkřížit šátek, pak doporučuji křížit pod zadečkem. Nicméně když říkám, že nějaký způsob je ideální, nemyslím tím, že je jediný možný. Ve skutečnosti si myslím, že jde pouze o to dát si dítě na tělo a nějak ho tam přivázat. Nemyslím si, že příroda nás naprogramovala na dokonalé úvazy. Odpustí nám naše chyby, děti jsou nesmírně odolná stvoření. Ať už to s těma nožičkama uděláme jakkoliv, naše děti budou nejlépe prospívat když budou co nejvíce u nás, na našem těle."

Ďakujem Anke za čas a vyjadrenie sa, vážim si to a prajem všetko dobré. Viac k tejto problematike nájdete v priloženom linku k danej problematike na https://www.facebook.com/nabricho/posts/804804692982238). Ďalšie zaujímavé myšlienky a zistenia nájdete na Ankinom FB blogu Z břicha na břicho alebo jej webových stránkach http://vbavlnce.blogspot.sk/.

FAITH RAYLAND, riaditeľka pre vzdelávania v BWI (Babywearing International)
**********************************************************************************
"V mojej poradenskej činnosti sa viac prikláňam k odporúčaniam „nôžky von“ hneď od narodenia, a to u väčšiny nosítok, takže sa nosiaca osoba nebude musieť učiť nové techniky akonáhle je už dieťatko priveľké na to, aby malo nôžky dnu. Avšak, ak samotné dieťatko preferuje mať nôžky dnu, rada sa tomu prispôsobím a pomáham mamám naučiť sa viazať aj takto. Vždy im však zdôrazním, že pozícia dieťatka je identická v oboch prípadoch, mení sa len nastavenie a uspôsobenie nosítka. Tiež im radím, aby váha dieťatka nespočívala na nožičkách, ale na ich zadočku. Ak sa bábätko v nosítku zapiera alebo sa snaží postaviť či odrážať sa, je čas nechať dieťatku nôžky von." 
(autentická odpoveď: I tend to default to teaching legs-out from birth in most carriers so that the wearer will not need to learn a new method once baby outgrows legs-in. However, if the baby seems to prefer legs-in, I am happy to assist with that too. I always advise that the positioning of the baby is identical whichever option they choose, the position of the carrier is all that changes. I also advise that baby's weight must remain in their bottom and not their feet; if baby tries to push down with their feet or stand up in the carrier, it is time for legs-out.)
Viac o Faith sa dozviete na jej FB stránkach, no pozrieť si môžete aj jej inštruktážno – edukačné videá na Youtube https://www.youtube.com/user/BabywearingFaith. O činnosti BWI sa viac dozviete na  http://babywearinginternational.org/ .

HEDWYCH VEEMAN, poradkyňa pre nosenie, testerka šatiek, blogerka
**********************************************************************************
"Rôzne školy nosenia učia rôzne štandardy, rôzne krajiny majú rôzne názory a samozrejme, každý preferuje čosi iné – to, čo najlepšie vyhovuje ich bábätku. Chcem zdôrazniť, že ja sama by som sa nerada stavala do pozície, v ktorej by som nosiacim mamičkám hovorila, že to, čo robia alebo urobili, je nesprávne. Preto prosím neberte moju radu ako tú jedinú, „správnu“ a všetko ostatné za „menej vhodné“ či „nesprávne“. Nosiť bábätko sa dá rôznymi spôsobmi a áno, niektoré zásady sú veľmi dôležité (neprekrývať dieťaťu dýchacie cesty, M – pozícia nožičiek), no neexistuje proste len jediný perfektný úväz alebo nosič. Ja sama som na školeniach získala poznatky, že je lepšie používať jednovrstvový úväz pre novorodenca, a preto ja osobne nerozťahujem pri KsK (kríž s kapsou) pruhy a milujem klokana. Tiež nijak nenútim nôžky do „správnej“ pozície - niekedy som svedkom toho, ako nosiaci rodičia tlačia nôžky detí tak, aby sa kolienka dostali trocha vyššie. Ja sa snažím mať svoje dieťa v takej pozícii, ktorá je pohodlná a prirodzená pre neho. Viem, že boli a asi aj stále sú takí, ktorí odporúčajú viazať dieťatko s nôžkami dnu do šatky, pokiaľ je ešte malé. Ja také čosi neodporúčam, a ani to nerobím. Deti môžete viazať s nôžkami von hneď od narodenia. Môj Emile držal nôžky pevne spolu počas prvých týždňov svojho života. Keď ste ho držali v náručí, celý sa schúlil do kĺbka a nôžky si poskladal pod zadoček. To mi trochu komplikovalo viazanie do šatky, ale predsa som dokázala nájsť spôsob, ktorý bol jednak pohodlný pre nás oboch a jednak som ho dokázala viazať do šatky bez toho, aby som mu musela nôžky nechávať dnu v kapse. Super bol pre nás úväz front double hammock (v šatke JPMBB), taktiež sme využívali ring slingy a úväz klokan."
(autentická dpoveď: Babywearing schools are teaching different standards, some countries have different opinions and off course everyone has his own personal experience with whatever worked best for their baby. First of all, I’m not here to tell anyone that whatever they are doing (or have done) is wrong. Please don’t take my advice as saying ‘this is right’ and making everything else ‘less optimal’ or ‘wrong’. There are many ways to wear your baby and yes some points are very important (keeping the airway free, ‘M-position’) there’s no such thing as one perfect carry (or carrier). I’ve been educated that it’s better to use a single-layer carry with a tiny baby. This is why I don’t spread out my FWCC and why I love the kangaroo. I don’t push the legs in the ‘right’ position (sometimes I see babywearing parents pushing the feet so the knees get a bit higher), I try to keep my baby in a position that’s comfortable (and natural) for him. I know there have been (maybe still are?) babywearing brands that suggest to wrap your baby with the feet in the wrap when they are little. I won’t and I don’t recommend doing it. You can wrap your baby with the feet out from the very first day. The first weeks Emile loved to keep his feet close together, if you held him in your arms he would curl up and put his feet underneath his bum. It made wrapping a bit more complicated but we did find a way to make sure it was comfortable for both of us without wrapping with the feet inside the wrap. A front double hammock (in a JPMBB) was great, ringslings worked very well for us and the kangaroo carry too.)
Viac o Hedwych sa dozviete na FB stránkach Wrap you in love alebo jej webových stránkach http://www.wrapyouinlove.com/. Pozrieť si môžete aj jej inštruktážno – edukačné videá na Youtube https://www.youtube.com/channel/UC_TD5tW2aZxsf19vC8yu9jw.

CHELSEA WYBROW, poradkyňa pre nosenie, testerka šatiek, blogerka
**********************************************************************************
"Nôžky dnu alebo von? Na všetkých vzdelávacích aktivitách a školeniach, na ktorých som sa zúčastnila, sme dostali odporúčania, že je veľmi dôležité, aby malo dieťatko nôžky von zo šatky či nosiča. Ideálne je, aby mali nohy od kolienka voľné a mohli nimi voľne hýbať. U novorodencoch je prítomný tzv. reflex chôdze – položíte mu ruku na chodidlo a bábätko sa od nej silno nohami odrazí. Ak bábätko čupí alebo „stojí“, urobí to isté. Pri nosení v šatke či nosiči sa chceme vyhnúť tomu, aby sme vyvolávali spomínaný reflex. Taktiež by bábätko v pevne naviazanom a obopnutom nosítku nemalo mať obmedzený pohyb a priestor, hlavne čo sa týka jeho drobných členkov a kolienok."
(autentická odpoveď: Legs in or out? All the education I have received on Babywearing suggests it's very important to have a child's feet free of the wrap or carrier enclosing them, and ideally to allow their lower leg and knee joint to swing freely and unimpeded. Even from newborn, babies have a stand reflex- you place a hand on the sole of their foot and they'll push away strongly. A baby squatted or "stood" will do the same. We want to avoid triggering that reflex inside a carrier where there is an inert surface and baby's body is held snugly- those tiny ankles and knees shouldn't be working in a restricted space.)
Viac o Chelsei sa dozviete na FB stránkach Keep calm and carry them alebo jej webových stránkach http://www.keepcalmandcarrythem.com/. Pozrieť si môžete aj jej inštruktážno - edukačné videá na Youtube https://www.youtube.com/channel/UCZEUDXlJ8W2nAh1GukCnMRg.

Ďakujem mamičke Danke z podpornej skupiny Nosíme deti v Prešove za poskytnutie porovnávacích fotiek (rozdiel medzi nimi je 1 deň).

Prebraté z môjho FB blogu Mama ma nosí s láskou.

Na temu poporodnej depresie (PPD) a baby blues, ktore mozu neprijemne potrapit novopecene mamicky, sa uz vela popisalo. Ked sa narodi maly cloviecik, vela veci sa v zivote mamy, ale aj otca a blizkej rodiny, zmeni. Tieto zmeny su jednak prijemne a nadherne - prinasaju so sebou neopakovatelne pocity stastia a euforie, no jednak aj neprijemne a negativne - tie nas zaskocia a vyvolaju v hlave tisic otaznikov, co sa to s nami deje, preco sa to deje a ako to mame zmenit? Tuto temu ja osobne povazujem za dost citlivu a osobnu, no napriek tomu sa s vami podelim o svoju skusenost. Mozno to niekomu pomoze identifikovat sa s mojimi pocitmi a podobne ako ja najde sposob, ako premoct obavy, strach a uzkost.

Velmi som sa na svoje prve babatko tesila, a preto, ked sa mi narodil vytuzeny syn, cakala som len same uzasne veci, zazitky a pocity. Narodil sa akutnou sekciou a ja som jeho prichod na svet prespala. Ked mi ho doniesli, pamatam si, ze ma nic specialne nezasiahlo. Ziadne extra pocity stastia, radosti, lasky. Pomyslela som si, aky pekny chlapcek, ale je naozaj moj? Co mam citit? Asi cosi ine, nez citim teraz. Tieto pocity ma zasiahli ako blesk z jasneho neba, a nebola som na ne pripravena. Nechcela som ich zazivat, nechcela som zazivat slzy, sklamania a zufalstva, ktore ma prenasledovali, a ktore aj napriek vsetkej moje snahe nechceli odist. Citila som sa miestami neschopna a mala som pocit, ze si dieta ani nezasluzim. Ze ho ani nepoznam, ze sme si niekedy az cudzi. Tak som sa trapila. Nastastie, moje dieta ma vyliecilo. Naordinovalo si neustalym placom a dozadovanim sa na ruky celodenne nosenie sa. Najprv to bolo doslova nosenie sa po rukach. Vycerpavajuce 🙂. To viedlo k hladaniu po internete. Je este niekto iny, kto sa musi borit s podobnym problemom? Co robia ine mamy v podobnej situacii? Existuje nejaka pomoc, ako si uvolnit ruky, no stale dopriat dietatu to, co tak bytostne potrebuje, a to blizkost, pohyb, kontakt, dojcenie sa? Existovala! Bolo to tak jednoduche – privinut si dieta na svoju hrud do satky ci ergonosica, dychat jeho vonu, dotykat sa jeho telicka, hladkat spotene vlasky. A pomaly, pomalinky, sa moje pocity zacinali menit. Tie prijemne pretrvavali, tie zle pomaly odchadzali. Cim viac sme sa nosili, tym lahsie mi bolo. Tym kompetentnejsia som sa ja sama citila v ulohe matky a dokazala si verit, ze to vsetko nove, co sa spaja s prichodom maleho cloviecika na svet, zvladnem. Ze to dokazem, ze bude dobre. Cez nosenie som sa dokazala so svojim syncekom zblizit a zamilovat sa do neho. Uplne a osudovo 🙂 .

Ked sa mi narodil druhy syn, vedela som hned, co robit. Mozem naozaj uprimne povedat, ze odkedy sa narodil a ja som ho zacala vylucne nosit, nebolo dna, kedy by som mala pocit, ze sa PPD vracia ci utoci 😉. Aj napriek tomu, ze to bolo este narocnejsie, ze zaciatky boli tazsie a situacia zlozitejsia, celodenny pobyt syna na hrudi v satke bol ako liek rovno pod mojim nosom. Dychala som si svoje davky v pravidelnych intervaloch a tesila sa z pocitov stastia, radosti, lasky a kompletnosti. Aj na zaklade vlastnych skusenosti verim tomu, ze nosenie prospieva nielen dietatku, ale aj mame – ci uz po fyzickej, ale aj psychickej stranke. Ze matky, ktore nosia svoje deti, trpia v mensich “davkach”, ak vobec, strasiakom menom PPD. Skusila som si poguglit a najst aj nejake vyskumy na tuto problematiku. Ak mate chut, citajte dalej 😉. Podla JCPMH (2012) - Joint Commissioning Panel for Mental Health, organizacii spajajucej 17 profesionalnych organizacii zaoberajucimi sa dusevnym zdravim a jeho zlepsovanim, porod je zavaznym rizikovym faktorom, ktory moze mat dopad na dusevne zdravie zeny, matky (1). Mnohe zdroje uvadzaju, ze 1 z 10 zien v Severnom Irsku trpi PPD, ale v roku 2014 Royal College of Midwives hlasilo, ze az 60 percent matiek sa citilo depresivne po tom, co porodili dietatko. Podla mna su toto alarmujuce cisla! No krasne je odporucanie porodnych sestier a dul – v tej istej sprave, ktora uviedla alarmujuce cislo, sa porodne asistentky a duly vyjadrili, ze “povzbudzuju matky k tomu, aby pouzivali ergonomicke nosice” (2). Podla neziskovej organizacie La Leche League, ktora sa zameriava na podporu dojcenia (2010), ludske mlada je nosenec - “nosenci su po porode najmenej zreli a potrebuju teplo matkinho tela, vyzaduju tiez neustale nosenie...preto su aj ludske mladata stvorene na nosenie a drzanie...satka (nositko) by mali byt na zozname kazdeho rodica ocakavajuceho prirastok v podobe novorodenca vnimane ako nutnost, a nie pekny alternativny sposob starostlivosti”. (3) Vyskum na Slovensku z roku 2013 potvrdil cisla, ktore sa uvadzaju aj vo svete – “depresivne priznaky, ktore sa zaznamenali pri hodnoteni po sestonedeli, sa v zavislosti od pouzitej skaly vyskytli u 11 – 20 % rodičiek” (4). Predpoklada sa vsak, ze skutocne cisla su ovela vyssie. Podobne ako ja, je vela mamiciek, ktore nikde nejdu so svojimi pocitmi a nehlasia ich. Je vela mamiciek na socialnych forach, ktore vsak priznavaju lahsiu ci tazsiu formu baby blues a PPD, no zaroven uvadzaju, ze lekara nevyhladali. Tesi ma, ze sa medzi nimi coraz viac vyskytuju take mamy, ktore sa z toho dostali tym, ze pocuvali svoje vnutorne pocity a dietatko dojcili, nosili a spolocne s nim spali.

Ak mate chut podelit sa so svojim pribehom na temu PPD a nosenia, napiste ho sem do komentov. Budem si vazit vasu uprimnost a otvorenost, viem, ze nie je lahke o tom rozpravat, no deje sa to a mozno prave vas pribeh moze niekomu pomoct vyrovnat sa s pocitmi, ktore prave preziva a odhodlat sa k noseniu. Vopred dakujem.

                                                           foto: branonovak.com

Zdroje:
(1) Joint Commissioning Panel for Mental Health (2012): Guidance for Commissioners of Perinatal and Mental Health Services.
http://www.jcpmh.info/…/guidance-perinatal-mental-health-s…/ 
(2) Royal College of Midwives (2014) Maternal Emotional Wellbeing and Infant Development: A Good Practice Guide for Midwives.
https://www.rcm.org.uk/…/Emotional%20Wellbeing_Guide_WEB.pdf 
(3) La Leche League (2010) Babywearing, Sarah Barnard, From New Beginnings, Vol. 31 No. 2, 2010, pp. 18-21.
http://www.llli.org/nb/nbiss2-10p18.html 
(4) Clanok je prevzaty z Psychiatr. Praxi 2013; 14(1): 26–29 a dostupny na: http://www.solen.sk/pdf/19e87058021252b0bad61ac57484373c.pdf

Zaujimave linky na tematiku PPD a nosenia: 
http://www.sheffieldslingsurgery.co.uk/post-natal-depressi…/
http://babywearinginternational.org/…/PPD%20brochure%20for%…
http://aimeegourleyni.com/…/the-impact-of-babywearing-on-p…/
http://www2.fiu.edu/…/40.%20Depressed%20mothers%27%20touch%…

Clanok je prevzaty z mojej FB stranky Mama ma nosi s laskou https://www.facebook.com/mamamanosislaskou/posts/470964489762598:0.

1. Lebo takto nerešpektujete u dieťaťa prirodzený vývin chrbtice a bedrových kĺbov.

Chrbtica novorodenca a malého dieťaťa sa v priebehu prvého roka vyvíja a prechádza zo stavu totálnej kyfózy do stavu tzv. lordózy. Zjednodušene povedané, chrbtica novorodenca pripomína písmeno C a staršieho dieťatka a dospelého zasa písmeno S. Ak chceme podporiť správny vývin chrbtice u dieťatka v období prvého roka života, nosíme ho vždy len v pozícii tvárou k nám, nie tvárou do sveta. V polohe tvárou do sveta totiž chrbátik dieťatka nemôže zostať prirodzene zaguľatený, ale je neprirodzene narovnaný a núti bábätko zbytočne sa vystierať, ba až sa prehýbať do luku. 
Taktiež nie je možné v tejto pozícii podsadiť dieťatko v šatke či nosiči tak, aby sme dosiahli žiadúcu M-pozíciu s nôžkami naširoko roztiahnutými a kolienkami vyššie než je zadoček. Tým pádom uhol, ktorý zvierajú bedrové kĺby nie je požadovaných a ortopédmi odporúčaných 100 stupňov. Nožičky celou svohou váhou smerujú nadol, bedrové kĺby sa namáhajú, nôžky dieťatka nepríjemne visia a zavadzajú aj nosiacej osobe.

2. Lebo takto nedokážete dieťatku v nosítku poskytnúť oporu hlavičky a krku.
Keď je bábätko v pozícii tvárou k nosiacej osobe, je dobre podsadené, má nožičky vyššie než zadoček a zaujíma fyziologickú polohu. Jeho chrbátik je prirodzene zaguľatený, a tak pomerne ťažká hlavička môže pokojne spočívať na hrudi matky v takej pozícii a uhle, ktorý nezaťažuje žiadnym tlakom krčnú chrbticu dieťatka. Nedochádza tak k žiadnemu zbytočnému predrážďovaniu nervovej sústavy, dieťatko je schopné reaxovať. Ak sa však nachádza v nosítku v polohe tvárou do sveta, jeho chrbtica nemôže zaujať prirodzenú zaguľatenú polohu, nakoľko ju hruď nosiacej osoby núti vyrovnať sa, ba až prehýbať sa do neprirodzeného luku, pri ktorom nie je možné, aby si dieťatko položilo hlávku na hruď nosiacej osoby. Ak bábätko ešte nemá dobrú kontrolu hlávky a krku, teda nedrží dobre hlavičku (cca do 3. - 4. mesiaca), neostáva mu v polohe tvárou do sveta nič iné, než odpočívať v neprimeranom uhle v záklone na hrudi rodiča, resp. sa spoľahnúť na to, že mu rodič hlávku bude celý čas držať (čo asi ani nosiacej osobe nie je veľmi pohodlné).

3. Lebo takto bábätko nepríjemne visí za genitálie.
Nakoľko je priestor medzi nohami u nosítok podporujúcich nosenie tvárou do sveta pomerne úzky, nie je možné dosiahnuť polohu s naširoko roztiahnutými nôžkami (ktoré dosiahneme tým, že látka nosítka vedie od kolienka po kolienko). Preto v takomto type nosítka dieťatko v podstate visí celou svojou váhou za genitálie. Tento tlak je mu zrejme veľmi nepríjemný, veď si stačí predstaviť, ako nepríjemné by bolo nám visenie za rozkrok. Hlavne pre chlapcov je táto pozícia veľmi nepríjemná. Dieťatku je oveľa príjemnejšie vo fyziologickej polohe s naširoko roztiahnutými nôžkami a podsadeným zadočkom. V tejto polohe dieťatko v nosítku nesedí, nevznikajú žiadne tlaky na citlivú oblasť genitálii a dieťatko môže pokojne relaxovať alebo pozorovať svet okolo.

4. Lebo je to nepohodlné aj pre nosiacu osobu.
Pre pohodlné nosenie je dôležité, aby ste mali váhu dieťatka v nosítku dobre rozloženú. Je oveľa jednoduchšie nosiť v nosítku dieťa, ktoré k vášmu telu dokonale priľne a dobre ho kopíruje. Toto nie je možné dosiahnuť v pozícii tvárou do sveta z jednoduchého dôvodu – dieťatko sa od vášho tela odkláňa, dotýkate sa v podstate len malou časťou vašich tiel, a to z časti chrbátikom či zadočkom dieťaťa a z časti vašim bruchom / hruďou. Dolné končatiny dieťatka vás neobopínajú, ale visia nadol a zavadzajú vám v pohybe. V pozícii tvárou k nosiacej osobe v ergonomickom nosítku máte oveľa väčší a užší kontakt so svojim dieťaťom – jeho ruky a vnútorné časti stehien vás objímajú a dotýkate sa hruďou aj bruškami po celej dĺžke. Jednoducho, dokonalé splynutie 🙂. Nakoľko nemáte dobre rozloženú váhu, máte tendenciu tento nedostatok vyrovnávať zbytočným a fyzicky náročnejším zakláňaním sa, čo sa odzrkadlí skôr či neskôr na vašom chrbáte (môžu sa objaviť nepríjemné bolesti chrbta). Darmo, telíčka bábätiek sú prirodzene uspôsobené na nosenie tvárou k nám 🙂.

5. Lebo spiace bábätko takto nemá absolútne žiadne pohodlie.
Veľakrát sa stáva, že si dieťatko potrebuje zdriemnuť či pospať, jednoducho oddýchnuť si v nosiči či šatke. Unavené pozorovaním okolia zaspí. Ak je v pozícii tvárou k nosiacej osobe, stačí mu pokojne si položiť hlávku na hruď nosiacej osoby a nechať sa ukolísať hojdavou chôdzou mamy, tlkotom jej srdca, známymi hlasmi a zvukmi z okolia. Hlávka v prirodzenom uhle spočíva na hrudi matky. Avšak, ak zaspí v pozícii tvárou do sveta, ak vôbec zaspí pri tomto diskomforte, hlavička mu neprirodzene visí. Pritom môže hroziť to, že si bábätko bude príliš tlačiť bradou o hruď, čo môže viesť až k sťaženému dýchaniu. Toto je veľmi závažný jav, ktorému sa chceme v každom prípade vyhnúť. Je dôležité, aby malo dieťatko pri spánku v šatke či ergonosiči mierne zaklonenú hlávku a otvorené a ničím neprekryté dýchacie cesty. Či už novorodenci alebo aj staršie bábätká s dobrou kontrolou hlavy potrebujú v čase spánku oporu hlavičky, a tú najprirodzenejšiu oporu im poskytne v pozícii tvárou k nosiacej osobe práve telo matky.

6. Lebo takto nemôžete reagovať na potreby bábätka.
Ak je bábätko v pozícii tvárou do sveta, je veľmi obtiažné kontrolovať jeho reakcie, resp. mať jeho reakcie pod dohľadom po celý čas. Jednou zo zásad nosenia detí je mať dieťa po celý čas pod dohľadom, t.z. mať pod dohľadom jeho dýchanie, náladu, potreby, prehĺtanie, emócie, atď. Chýba vizuálny kontakt, ktorý by vám potvrdil, že je bábätko po celý čas v poriadku. Takisto vzájomná komunikácia je pri takomto spôsobe nosenia znemožnená. Hrozí vyššie spomínané sťažené dýchanie bábätka. Ak praktizujete BKM (bezplienkovú komunikačnú metódu), je náročnejšie odsledovať signály dieťatka a pod. Nie je nad pocit, že máte tvár svojho dieťatka vždy na dohľad a viete povedať, ako sa v ktorom momente cíti a prejavuje. Takto viete vždy promptne zareagovať na jeho potreby a zakročiť ihneď, ako si to situácia vyžaduje.

7. Lebo to núti bábätko zotrvávať v neprirodzenej polohe aj dlhší čas.
Pri nosení tvárou do sveta nie je bábätko v nosítku vo fyziologickej polohe. Nemá dobre podoprené stehná, ba naopak, v nosítku visí a aj jeho dolné končatiny neprirodzene visia a zavadzajú nosiacej osobe v chôdzi. Jeho chrbtica a boky nemajú žiadnu oporu a bábätko nemá ako a kde sa pohodlne “posadiť”. Chrbtica je v neprirodzenom uhle, je násilne “narovnávaná”, ba až prehýbaná do luku. Dieťatko sa nemá čoho bezpečne sa uchytiť a držať, má oslabené abdominálne svaly a prehnuté lopatky a plecia. Jeho panva je naklonená smerom dozadu a je nútená niesť nielen váhu svojho vlastného tela, ale aj pohlcovať silu každého jedného kroku, ktorý nosiaca osoba urobí. Deti v pozícii tvárou do sveta si tento nepríjemný fakt zvyknú kompenzovať aspoň tým, že sa snažia oprieť sa o telo nosiacej osoby, čo ešte zvýrazní neprirodzenú prehnutú pozíciu chrbtice a čo im ale neposkytuje komfort na dlhší čas. To neznamená, že ak chcete svoje dieťa poponášať len na krátky čas, môžete praktizovať pozíciu tvárou do sveta. Oveľa vhodnejšia je na to pozícia na boku alebo na chrbte v nosítkach, ktoré bábätku zaručia potrebný komfort či už na dobu kratšiu alebo aj dlhšiu.

8. Lebo je to náročnejšie aj z hľadiska termoregulácie.
Pri nosení sa nosiaca osoba aj dieťa vzájomne hrejú alebo naopak, prirodzene sa ochladzujú. Pozícia, ktorú bábätko zaujme na tele matky, keď je v nosítku uložené smerom k nej, sa javí efektívnejšia pri uchovávaní si tepla, než keď bábätko smeruje hruďou von. Dieťa má okrem toho viac tukových buniek na chrbátiku, čiže je vhodnejšie, ak smeruje práve chrbátik do sveta. Ak má bábätko vysokú teplotu, ktorú potrebujete zraziť, môže pomôcť aj nosenie sa. Pravdaže, účinnejšie bude, ak budete dieťa ochladzovať čo najväčšou plochou svojho tela, čo najľahšie docielite tesným kontaktom s dieťaťom v pozícii bruško na bruško. Aj pri klokankovaní sa využíva termoregulačný benefit vzájomného kontaktu matky a dieťaťa. Predčasne narodené deti sa ukladajú na hruď matiek v pozícii tvárou k nim namiesto výhrevných lôžok či inkubátorov, čím sa stabilizuje ich telesná teplota.

9. Lebo na bábätko pôsobí príliš veľa stimulov, pred ktorými sa nedokáže ukryť.
Mnoho nosiacich rodičov uprednostňuje pozíciu tvárou do sveta z dôvodov, že ich dieťa je zvedavé, chce vidieť dianie v okolí, chce sa pozerať a odmieta byť v polohe tvárou k nim. Keď je však dieťatko nosené v pozícii tvárou do sveta, môže sa stať, že na neho vplýva viac podnetov, než je ono schopné absorbovať a spracovať. Nervový systém novorodenca je ešte nezrelý. Keď je dieťa preťažované podnetmi z okolia, väčšinou si potrebuje od nich oddýchnuť a pospať si. V spánku sa zregeneruje a je schopné fungovať ďalej. Ak je teda dieťa presýtené podnetmi z okolia a je uložené v nosítku v pozícii tvárou k nosiacej osobe, dokáže sa schúliť na hrudi matky a ukryť sa tam, nájsť si pokojné a známe útočisko. Ak je však v pozícii tvárou do sveta, nemá kam sa ukryť či schúliť. Dieťa môže byť plačlivé, nervózne, vystresované. Náprava pre zvedavé deti pritom môže byť pomerne jednoduchá – stačí siahnuť po vhodnom nosítku a umiestniť si dieťa na bok či na chrbát.

Poznámka: infografika a článok boli inšpirované a z časti spracované podľa článku "9 reasons not to carry your baby facing out" na bloguwww.boba.com.

Článok nájdete aj na FB blogu Mama ma nosí s láskou https://www.facebook.com/mamamanosislaskou/posts/468530846672629:0 .

Tak tuto otazku dostavam pomerne casto. Podla mna zalezi od toho, ci vas chrbat bolel uz v obdobi pred nosenim (resp. pred tehotenstvom) alebo sa bolesti zacali objavovat az po tom, co ste zacali nosit svoje dietatko. Mozno pocitujete bolesti v oblasti krcnej chrbtici, v ramenach ci v oblasti drieku. Nie kazdy sa dokaze prisposobovat pribudajucej vahe dietata rovnako dobre, nie kazdy je schopny zvladat dlhodobejsie nosiace prechadzky, nie kazdy je ochotny vylucne nosit. To vsetko je uplne v poriadku a je podla mna dobre orientovat sa podla seba, podla vlastneho usudku a podla vlastnych sil. Je fajn pocuvat svoje telo a zbytocne ho nepresilovat. Ak sa citite miestami z nosenia unaveni, je dobre dat si prestavku. Proste, nie kazdy den sa citite rovnako dobre, rovnako skvele a rovnako odhodlane vsetko a vsetkych zvladnut 😉. Su dni, ked mozno nebudete chciet satku ci nosic ani vidiet, mozno aj kvoli unave a bolestiam. V nasledujucom prispevku by som sa rada pozrela na niektore oblasti nosenia spojene prave s bolestou.

(Upozornujem!!! Nie som ziaden lekar ani odbornik. Moje postrehy ci rady vyplyvaju len z nacitaneho a nastudovaneho materialu a z poradenskej skusenosti s mamickami, ktore tymito problemami trpeli).

1. Ak ste trpeli bolestami chrbtice uz v obdobi pred nosenim, je mozne, ze budu pretrvavat aj v case nosenia. Vtedy by som radila konzultovat vase problemy s odbornym lekarom. Vzdy je dolezite pocuvat svoje telo a neprepinat ho, hoci aj v snahe urobit co najviac pre svoje dieta. Pren je v konecnom dosledku dolezita zdrava a spokojna mama wink emoticon Mozno vam lekar potvrdi, ze sa nemusite uplne vzdat nosenia, len je nutne dodrziavat iste zasady. A mozno prekvapujuco zistite, ze odkedy nosite svoje dieta, bolesti chrbtice akokeby vymizli. Naozaj, aj to je mozne, naozaj, aj takuto skusenost mam osobne z poradenstva a zo styku s nosiacimi mamickami. Sama to vnimam pozitivne na sebe. Predtym, nez som mala deti, som mala vyrazne bolesti v krcnej chrbtici. Odkedy vsak nosim, a nosim intenzivne (vylucne), mam pocit, ze je po probleme. Jednoducho bolesti zmizli. Vysvetlujem si to tym, ze ma vaha naviazaneho dietata "nuti" k lepsiemu drzaniu tela. Mam dojem, ktory mi nedavno bol potvrdeny aj istymi vysetreniami u fyzioterapeuta, ze nosenie praveze vyrazne zlespuje moju posturu. Ked nosim, mam lepsie podsadenu panvu a celkovo sa tak neprehynam v drieku a miznu aj mierne odchylky v drzani mojho tela. Takze ak ste nahodou zistili, ze odkedy nosite, zlepsili sa aj vase trampoty s chrbticou, je mozne, ze nosite spravne a dobre 😉.

2. Ak sa vase bolesti zacali objavovat az po tom, co ste zacali nosit svoju ratolest v satke ci nosici, asi cosi nerobite uplne najlepsie. Pricin moze byt hned niekolko.

> Mozno mate svoje dietatko naviazane prilis nizko. Ak nosite svoje dietatko v uvazoch na bruchu, uistite sa, ze ho mate umiestnene v pohodlnej zone. Tu si zabezpecite tak, ze si dietatko naviazete (alebo umiestnite do nosica) do takej vysky, aby ste mu pohodlne a bez nejakych obtiazi dokazali dat pusu na celo bez zbytocneho predklanania sa (staci len jemne naklonit hlavu - foto 1). Idealne by babatko malo byt podsadene v oblasti vasho pupka (foto 2). Pozor, mensie deti ci novorodenci sa prirodzene viazu vyssie (ak sa prave v satke ci nosici nedojcia), starsie deti zasa mozu byt ulozene v nositku troska nizsie. Ak nosite na chrbte, malinke deti sa kvoli bezpecnosti a kvoli tomu, ze este nedokazu dobre drzat hlavicku, zvyknu umiestnovat velmi vysoko - ich hlavka by mala spocivat na vasom krku (foto 3). U starsich deti, u ktorych prebehlo spevnenie v oblasti krcnej a hrudnej chrbtice je mozne nosit aj nizsie na chrbte, no vo vseobecnosti ako najpohodlnejsia poloha sa javi taka pozicia dietatka v satke ci nosici na chrbte, pri ktorej vam dieta bez problemov pozera ponad vase plece (foto 4).

                                                                                foto 1

                                                                               foto 2

                                                                                foto 3

                                                                                foto 4

> Mozno mate satku nedostatocne dotiahnutu po celej jej sirke, resp. satka je volna. Vtedy mozete pocitovat vyrazne bolesti hlavne v oblasti krcnej chrbtice a v oblasti ramien. Pozor, mozno citite, ze mate vrchny lem satky dotiahnuty az tak silno, ze sa doslova zarezava dietatku do krku, no aj tak vam uvaz po chvili povoli a dietatko sa v nom cele zvezie smerom dole. Je to tym, ze ste dotiahli len vrchny a mozno spodny lem satky, no jej stredna cast ostala volna. Satku je nutne dotahovat po celej jej sirke! To iste plati, ak mate zle nastaveny nosic, hlavne ramenne popruhy. Ak su tieto velmi volne, teda slabo dotiahnute, umozni to detom v nositku sa prehynat dozadu a odtahovat sa od vas (tzv. netopier 😉 ). Vy ako reakciu na to, ze sa vam dieta vychyluje od vasho tela, urobite to, ze sa zacnete automaticky zaklanat a budete sa snazit vykryt diskomfort vyvazenim rovnovahy. Taktiez v mei tai, ak mate slabo dotiahnute horne popruhy, najdite si chvilku, zastavte sa a dotiahnite ich, uvidite, aky rozdiel to spravi a ako komfortne sa budete opat citit. Ak sa pytate, ako tesne ma byt satka naviazana, resp. ako tesne ma byt nastaveny nosic ci mei tai, ma to byt tak, aby to bolo tesne no pohodlne aj vam aj dietatu a aby ste medzi seba a dieta dokazali vopchat ruku, no viac uz nie (foto 5). Tiez pomockou moze byt aj to, ze ked pritlacite dlan ruky na chrbatik dietatka, dieta sa vam v satke ci nosici nevychyli nikam do stran, neprepadne do stran, latka nositka ostane stale napnuta, nepovoli.

                                                                                foto 5

> Mozno mate slabo roztiahnute pruhy na chrbte. Toto je podla mna dost podcenovany faktor pri viazani satky. Casto vidam, ze maju mamy slabo poroztahovane pruhy satky na chrbte a satka sa im na ramenach neprijemne zarezava do krku. Pruhy sa na chrbte krizia prilis vysoko, priblizne v oblasti lopatiek. Ak vam vsak ma byt nosenie prijemne a vaha dietatka v satke distribuovana rovnomerne, je ziaduce co najlepsie si rozprestriet pruhy na chrbte (foto 6). Tiez ak nosite v nosici, ktory to povoluje, skuste si prekrizit ramenne popruhy na chrbte, iste pocitite okamzitu ulavu pri noseni.

                                                                                foto 6

> Mozno mate uz malo nosnu satku. Ak nosite v elastickej satke a priblizili ste sa k vahe dietatka cca 6-8 kil, je mozne, ze vam uz elastik nestaci a je cas vybrat si nejaku vhodnu pevnu satku. Pri tejto vahe dietatka uz totiz zacina elasticka satka povolovat v uvaze, viac sa pod vahou dietata zarezava do krku a ramien, zacne sa aj prevesovat a nedosahuje uz viacej svojich kvalit. To iste plati aj pre pevnu satku, ktora vam prestava byt dostatocne nosna, hlavne ak ste pri mensom dietatku zvykli pouzivat nizkogramazove tenucke satky a vase dietatko rychle nabralo na vahe. Vtedy satka zvykne nosiacu osobu rezat, tahat ci tlacit a nie je uz vobec pohodlna na nosenie. Na isty cas moze kludne postacit, ak ju zacnete spevnovat viazanim do viacvrstvovych uvazov, urobi to ozaj vela 🙂 (foto 7).

                                                                                foto 7

> Mozno mate satku usitu z beznej metraze. Bezna metraz ozaj nie je vhodna na nosenie deti. Ano, mozete namietat, ze odnosit sa da aj v plachte ci obruse. Veru, da sa, no povedzme si narovinu, aky komfort vam zabezpeci specialne tkana satka na nosenie deti a aky zasa obrus tkany jednoduchou platnovou vazbou 😉 ? Mala som uz moznost viazat do satky usitej z beznej metraze (nie podomacky, ale od istej znacky), a poviem vam, do satky to malo riadne daleko. Latka vobec nepruzila, bola tuha, nepoddajna, neprijemna a viazanie s nou bolo doslova trapenie. Vobec sa necudujem mamickam, ktore v domnienke, ze usetria alebo vyskusaju, ci sa im nosenie vlastne bude pacit, siahnu po tejto lacnej no nekvalitnej alternative a uplne sklamane sa satkovania vzdaju. Castokrat aj prave preto, ze v takejto satke z beznej metraze zazivaju pocity bolesti a nepohodlia.

> Mozno nosite dietatko v ring slingu (RS). Alebo ho viazete do satky v bocnom uvaze stale len na jedno (nosne) rameno a ramena nestriedate. Toto moze byt velmi vyraznym problemom a aj vyraznou pricinou bolesti chrbtice ci ramien. RS su vseobecne u nosiacich rodicov velmi oblubene pre svoje vyhody a pozitiva. No nevyhodou je prave jednosmerna zataz jedneho - nosneho ramena. Ak mate radi bocne uvazy alebo radi vyuzivate na nosenie deti prave RS, odporucam striedanie ramien a na dlhodobejsie nosenie tiez odporucam prestriedanie so satkou a uvazmi na brucho ci na chrbat, ako aj zaobstaranie si kvalitneho a pohodlneho nosica, v ktorych je vaha dietata rozlozena rovnomernejsie. Taktiez pomoze, ak si latku RS na ramene, ale aj na chrbte, dobre poroztahujete (foto 8), ak RS dobre podotahujete, a to nielen spodny a vrchny lem, ale latku v celej jej sirke a ak budete mat kruzky vo vyske ramennej jamky.

                                                                                foto 8

> Mozno ste posledne dni a tyzdne nosili tak vela, ze sa citite unaveni. Skuste si dat kratku prestavku, ved zatial moze nosit ocko alebo aj ini clenovia rodiny. Ak sa to vsak neda a nosit musite vy, mozete si pomoct tym, ze zmenite uvaz (mozno ste nosili len na bruchu, skuste teda presunut dietatko na bok ci na chrbat) alebo zmenite zakoncenie (napr. zakoncite uvaz na CB (chest belt) alebo Tibetana, ci pri uvaze double hammock skusite half saltwater alebo saltwater finish (foto 9). Ak pouzivate na nosenie nosic, mozete si pomoct prekrizenim ramennych popruhov na chrbte alebo pri noseni na chrbte si vpredu odlahcite od tlaku ramennych popruhov dotiahnutim specialneho popruhu (foto 10 - u niektorych nosicov je tato redukcia sucastou nositka, ale je mozne ju nahradit aj obycajnou satkou, ktorou si na hrudi stiahnete oba ramenne popruhy). Takto si dokazete lepsie rozlozit vahu dietata na vasej hrudi a odlahcit tak plecia a ramena.

                                                                                foto 9

                                                                                foto 10

> Mozno nemate vhodne zvoleny nosic na nosenie deti. Ak nosite v ergonomickom nosici a pocitujete pri noseni bolest, je mozne, ze je vas nosic zle nastaveny. S nosicmi je to tak, ze nie kazdy sadne rovnako dobre kazdemu. Preto ak mate moznost, skuste si pred samotnou kupou vyskusat viacero nosicov a sami uvidite, ze nie kazdy vam bude rovnako pohodlny. Je mozne, ze v niektorych by ste pri dlhodobejsom noseni mohli pocitovat aj bolesti. Obzvlast vyrazne to niektori nosiaci rodiacia pocituju pri celoprackovych nosicoch (tzv. full buckle carriers), ktore maju aj bedrovy pas aj ramenne popruhy na pracky. Niekedy staci zmenit vysku bedroveho pasa – pre niektorych je pohodlne mat bedrovy pas nizsie na bedrach, pre inych zasa vysoko na pase, dokonca az pod prsiami. Tiez mozete pocitovat bolesti, ak uz vase dieta z nosica vyrastlo a to, ze je mu maly, vidite v latke medzi nohami ci na chrbtovej opierke, ktora uz nesiaha dostatocne vysoko a dietatu umoznuje neprijemne sa vyklanat. Inokedy staci lepsie dotiahnut ramenne popruhy alebo si pomoct zviazanim ramennych popruhov pomocou redukcie ci satky (vid vyssie). Alebo zvolit nosic so sirokymi ramennymi polstrovanymi popruhmi typu half buckle ci mei tai (foto 11), ktore su mimoriadne pohodlne a dobre rozkladaju vahu dietatka na vasich pleciach a ramenach, ako aj na chrbte, cim mozu viest k vyraznejsej redukcii pocitov bolesti. S nosicmi je treba sa trosku pohrat a dobre si ich ponastavovat pomocou popruhov, no verte mi, stoji za to nastavit si ich poriadne, nakolko len dobre nastaveny nosic je aj pohodlny nosic.

                                                                                foto 11

Zaujimave tipy a postrehy, ako bojovat proti bolesti pri noseni, najdete tiez na: http://baby-carriers-downunder.com/

foto: Brano Novak Photography (FB) www.branonovak.com.

Článok je stiahnutý z môjho FB blogu Mama ma nosí s láskou https://www.facebook.com/mamamanosislaskou/posts/463464417179272.

Je nesprávne, ak chcem mať svoje novorodeniatko (ale aj staršie dieťatko) na hrudi, ak mu chcem dopriať pocit blízka, tepla, pokoja a známa? Ak ho nosím všade so sebou v šatke či nosiči, aby bolo pri mne pod dohľadom, aby bolo pri zdroji potravy a ja som mala ruky voľné na prácu či ďalšie deti? Je snáď neprípustné, ak mu tĺkotom svojho srdca navodzujem príjemnú a bezpečnú atmosféru a upokojujem jeho vlastné srdiečko aj zmysly? Ak ho zohrievam či naopak chladím svojím telom, keď to potrebuje a samé to ešte nevie? Ak mu dávam svoju vôňu, ktorá je pre neho taká výnimočná a odlíšiteľná od všetkých iných vôní na svete? Je zlé, ak reagujem na potreby dieťaťa a venujem mu hlavne na začiatku jeho života svoju náruč, ruky, bozky a objatia prostredníctvom príjemnej šatky či kvalitného ergonosiča?

                                                 photo: www.branonovak.com

Rodičia, ktorí nosia svoje deti v šatke či ergonosiči sa niekedy môžu stretnúť s nepochopením okolia a poznámkami typu “nosením dieťaťa si ho úplne rozmaznáš a pokazíš, už ti nikdy nebude chcieť byť v kočíku”, či “už ti nikdy nezaspí samé v postieľke”, alebo “tak teraz sa ho už nezbavíš, budeš ho nosiť dňou i nocou”, a pod. Podľa môjho súkromného názoru, opak je pravdou. Dieťa sa nedá rozmaznať telesným kontaktom, blízkosťou, nežnosťou a láskou, ktorú mu rodič cez nosenie sprostredkúvava. Deti, ktoré sú s láskou a často nosené, sú z mojich vlastných skúseností deti pohodové, spokojné, nezávislé a empatické. Jasné, nemusí to platiť paušálne a nechcem generalizovať, ale ak sa na túto problematiku pozerám z pohľadu vzťahovej výchovy, nosenie môže veľmi pomôcť rodičom budovať si s dieťatkom bezpečnú a silnú väzbu, ktorá je opakom rozmaznávania. Tiež podľa mojich skúseností s inými mamičkami, s ktorými sa stretávam v poradenskej činnosti, deti, ktoré sú nosené, plačú menej, sú pokojnejšie, častejšie sa nachádzajú v stave tzv. pokojného bdenia, kedy zvedavo skúmajú svoje okolie a pekne sa takto učia. Prostredníctvom nosenia sa im dostáva toho, čo tak veľmi pre svoj psychomotorický vývoj potrebujú. Nepotrebujú sa dožadovať a žobroniť o pozornosť a náruč rodiča – pri nosení si obe užijú až až smile emoticon. Pekne to vystihujú aj autori knihy Päť jazykov lásky pre deti, ktorí uvádzajú, že dieťa môžeme rozmaznať nedostatkom výchovy alebo láskou, ktorá vychováva a prejavuje sa nevhodným spôsobom. A ďalej pokračujú na tému bezpodmienečnej lásky a rozmaznávania – pravá bezpodmienečná láska nikdy dieťa nepokazí, pretože nie je možné, aby jej rodič dokázal dať dieťaťu priveľa (1). Ak mi dieťa dáva najavo, že mu je najlepšie pri mne, na rukách, na mojom srdci, prečo mu to odopierať? Prečo s ním “bojovať“ v domnienke, že ma len naťahuje, skúša a že sa ho už „nikdy nezbavím“? Takto to proste nefungujesmile emoticon. Dieťa sa prirodzene odpúta od matky, odíde od nej, a odíde a osamostaní sa oveľa ľahšie, ak z neho bude vyrovnaný a sebavedomý malý jedinec, ktorého základné potreby sú matkou uspokojované. Takéto dieťatko vie, že ho mama nesklame, že sa na ňu môže spoľahnúť, kedykoľvek ju bude potrebovať. Preto je aj navonok vyrovnané, spokojné a sebavedomé, a nakoľko dostáva lásku, vie ju aj dávať iným. Rada to prirovnávam k potrebám nás dospelých – aj my potrebujeme blízkosť, lásku a nehu partnera. Ak by nám ju neustále odopieral s odôvodnením, že si na ne môžeme rýchle navyknúť a už sa nás „nezbaví a skazí nás“, asi by sme neboli tí najspokojnejší jedinci na svete. Asi by sme boli dosť frustrovaní, deprimovaní, sklamaní a nahnevaní. Ak by však naše potreby boli partnerom uspokojované, boli by z nás veselí, spokojní a príjemní ľudia a nemali by sme ani potrebu sa prejavovať nevhodným spôsobom.

Spomínala som, že hlavne v prvých mesiacoch života je nosenie dieťaťa dôležité (píšem o tom viac tu: https://goo.gl/9qYZ1s). V tomto pre bábätko takom zvláštnom a náročnom období, kedy sa narodí a zvyká si na nové podmienky, je nosenie a pobyt na tele matky totálne prirodzeným stavom a malo by byť súčasťou jeho života. Ak sa mu v tejto fáze bude dostávať blízkosti a náruče rodiča, oveľa ľahšie sa dokáže 'prehupnúť' do ďalšej fázy svojho života, v ktorom sa už začne pomaličky osamostatňovať a učiť sa existovať mimo tela matky. Pomaličky, postupne a prirodzene. Vtedy zrazu rodič zbadá, že jeho nosené dieťa je oveľa pokojnejšie, keď ho po nosení položí na podložku, že neplače, ale zvedavo sa obzerá po okolí. Že sa môže trebárs aj vzdialiť a dieťatko sa pokojne hrá. Áno, pokojne. Lebo sa mu dostalo toho, čo potrebovalo, jeho potreby boli upokojené a ono sa môže pokojne posunúť ďalej. Vzťahuje sa to aj na staršie deti, ktoré túžia po mamkinom objatí a teplej náruči. Aj keď sa tu doba nosenia už nedá porovnať s dobou nosenia novorodencov, aj tak má veľký význam pri upevňovaní zdravej a bezpečnej väzby medzi dieťaťom a rodičom. Či už zápasíte so zúbkami, teplotami, bolesťami bruška či obitými kolienkami, stále oceníte verného pomocníka v podobe šatky či nosiča, ktorý na chvíľku dokáže pomaznať vaše dieťatko. Pomaznať, nie rozmaznať smile emoticon. Po oveľa rýchlejšom upokojení je všetko opäť v poriadku a dieťatko je schopné posunúť sa ďalej.

                                                 photo: www.branonovak.com

Na záver spomeniem jednu tradíciu. Keby sa moji synovia narodili na Bali, tak pri príležitosti svojich 6. mesiacov by sa prvýkrát dotkli zeme. Dovtedy tam dieťatko funguje len a len v šatke a nosí ho nielen mama a otec, ale aj súrodenci a celá rodina. Celých 6 mesiacov sa nedotkne zeme, ale je v bezpečí šatky. Až keď má 6 mesiacov a je na to pripravené po psychickej aj fyzickej stránke, položia ho na zem pri oslave špeciálne na to zameranej. Krásne to vystihuje silu, hĺbku a zmysel nosenia detí v šatke, ktorú my „civilizovaní“ ľudia už nevieme tak precítiť a pochopiťa ktorú častokrát vydávame za rozmaznávanie a rozmar či novú módu. Tak ak počúvate od svojho okolia, že nosením si svoje dieťa rozmaznáte, pousmejte sa a spomeňte si na tieto slová. Vy viete, že dostatok zdravej lásky nikoho nikdy nepokazil, no jej nedostatok môže mať pri formovaní osobnosti malého človiečika fatálny dopad. Noste sa dosýta, noste sa tak často, ako to vám aj dieťatku robí dobre, ako vám to vyhovuje a nepríjemné poznámky okolia si neprípúšťajte. Veď to vy ste rodičom svojho dieťaťa, vy cítite, čo je preň dobré, čo mu chýba, čo si pýta. Naozaj nie je dôvod si myslieť, že nosené deti sú deti, ktoré len visia na rodičoch a ktorým je dovolené úplne všetko, čo si zmyslia. Nie je to pravda. Tým, že nosím svoje dieťa, mu “neslúžim”, resp. nie som jeho otrokom. Reagujem na jeho potreby. Napĺňam jeho potreby. Výchovný štýl a výchovné metódy sú u každého rodiča iné, bez ohľadu na to, či svoje dieťa nosí alebo nie. Avšak, rodičia, ktorí sú naklonení noseniu, sú častokrát aj viac naklonení prirodzenej starostlivosti o dieťa a myšlienkam kontaktného rodičovstva, a tak myšlienka dojčenia, nosenia a spoločného spania im je veľmi blízka. Nemusí byť až tak blízka okoliu, ale to nevadí. Vy ste tí, ktorí sa staráte o svoje dieťa a ktorí to robíte s najlepším úmyslom vychovať z neho dobrého človeka. Robíte to po svojom. A tak vám v tom budem držať prsty a veriť, že aj okolie prestane na nosenie pozerať ako na rozmaznávanie a pochopí jeho podstatu rokmi overenú a odskúšanú.

(1) Chapman, G., Campbell, R.: Päť jazykov lásky pre deti.

Článok je stiahnutý z môjho FB blogu Mama ma nosí s láskou https://www.facebook.com/mamamanosislaskou/posts/468314160027631.

PS: Na tému rozmaznávania detí nosením som napísala ešte samostatný post - dodatok, v ktorom citujem na danú tému z troch mojich obľúbených kníh (Naše děti, naše světy, Vychováváme děti a rosteme s nimi, Koncept kontinua). 

O ergonomickom noseni sa zvykne hovorit ako o zdravom noseni, no nie kazdy tusi alebo vie, co sa za tymto spojenim skryva. A nakolko obrazky niekedy mozu byt vystiznejsie nez slova, rozhodla som sa poprosit mojho manzela, aby mi nafotil par porovnavacich fotiek v klokanke a ergonosici (ergonomickom nosici). Na nich by som sa vam pokusila popisat zakladne rozdiely medzi ergo a neergo nosenim a nosicmi.

Musim podotknut, ze klokanku som mala na sebe prvy raz. Taktiez moj syn bol v nej po prvykrat. Tento clanok som sa rozhodla spracovat ako vizualneho pomocnika a pomocku pre mamy, ktore by rady nosili svoje dietatko, no nepoznaju rozdiely medzi vhodnym nosicom na nosenie a klokankou. Mozno im pomozu moje postrehy, rady ci poznatky, ktore som doposial o ergonoseni nazbierala a verim, ze sa rozhodnu pre vhodne nositko pre svoje dietatko 😉. Clanok je stiahnuty z mojej FB stranky Mama ma nosi s laskou https://goo.gl/L6oRii .

‪#‎ergonomickenosenie‬ ‪#‎klokankaverzusergonosic‬ ‪#‎manduca‬ 
Dakujem Brano Novak Photography (FB), www.branonovak.com

ergonosic: Manduca

1. Podla mna jeden z najzavaznejsich a najdolezitejsich rozdielov medzi ergo a neergo nosicmi (klokankami) predstavuje to, ze dietatko v klokanke nie je spravne podsadene, nakolko to klokanka neumoznuje. V klokanke dietatko proste nie je mozne podsadit, dietatko v nej visi. Preto sa aj klokankam zvykne vystizne hovorit visitka. Na fotke je vidiet, ze latka klokanky nesiaha od kolienka po kolienko. Medzi nozkami je uzky pas latky, aj ked musim podotknut, ze tato klokanka je z tych mierne hybridnych a pas medzi nohami nie je az taky uzky, ako je to vidiet u inych (horsich) znaciek. Dietatko vsak v klokanke visi za genitalie, co mu zrejme neprospieva a nie je mu to ani prijemne ci pohodlne. 

Oproti tomu v ergonomickom nosici je dietatko pekne podsadene, co znamena, ze ma kolienka vyssie nez zadocek a nozicky z pohladu spredu pripominaju pismeno „M“. Takejto polohe koncatin zvykneme hovorit abdukcno - flekcne postavenie, a pri noseni je toto postavenie koncatin povazovane za prospesne pre dieta aj z pohladu spravneho vyvinu bedrovych klbov. Pri tomto postaveni totiz nasiroko roztiahnute dolne koncatiny zvieraju ziaduci 90-100 stupnovy uhol odporucany aj ortopedmi pre spravny vyvin bedrovych klbov. Takto nasiroko roztiahnute nozicky zafixovane nosicom v dobrej polohe mozu nahradit aj balenie nasiroko ci pouzivanie pomocok typu Pavlikove remence a pod. (odporucam konzultovat s ortopedom, ale mam uz aj vlastne pozitivne skusenosti s mamickami, ktorych deti mali odchylky vo vyvine oproti norme a rozhodli sa namiesto pomocok na korekturu pouzit satku ci ergonosic. Po par tyzdnoch intenzivneho nosenia dosiahli velmi priaznive vysledky potvrdene vysetreniami u ortopedov).

2. Chrbtova opierka klokanky neposkytuje dietatku dostatocnu oporu chrbtice - casto byva vystuzena natolko, ze nekopiruje prirodzene zaobleny chrbatik dietatka, ale naopak, nuti ho neprimerane sa vystierat, ba az prehybat do luku. Mensim detom, ktore este dobre nedrzia hlavicku, cize u nich este neprebehlo spevnenie v oblasti krcnej chrbtice (cca 3.-4. mesiac), neposkytuje vobec oporu v oblasti krcnej chrbtice. Tym, ze dietatko v klokanke visi a nie je podsadene, vyvija sa zbytocne neprijemny tlak na krcnu chrbticu, co moze viest k predrazdovaniu CNS (deti mozu byt placlive ci nervozne). Tato klokanka je z tych lepsich na trhu, jej chrbtova opierka nie je uplne vystuzena, resp. je vystuzena makkym materialom, takze sa z velkej casti dokaze prisposobit aj chrbatiku dietatka.

Chrbtova opierka ergonosica je vyrobena z makkej tkaniny, v tomto pripade je to 100% biobavlna. Takto je chrbtova opierka prijemne makka a prirodzene kopiruje telicko dietatka, teda aj jeho chrbatik po celej jeho dlzke (v krcnej, hrudnej aj bedrovej oblasti). Tym, ze je dietatko v ergonosici podsadene (ma nasiroko roztiahnute nozicky s kolienkami vyssie nez zadocek), sa jeho chrbatik prirodzene zagulati (zagulatenie zodpoveda stupnu vyvoja dietatka - inak vyzera v satke ci nosici totalne gulaty chrbatik novorodenca a inak zasa chrbatik rocneho dietatka, ktore uz sedi a chodi). Hlavka dietatka spociva na hrudi matky, nevyvija sa ziaden tlak na krcnu chrbticu.

3. Klokanku som sa snazila nastavit si co najpohodlnejsie, ale aj napriek tomu, ze som si viedla ramenne popruhy krizom cez chrbat, bola mi maximalne nepohodlna. Vobec sa necudujem mamickam, ktore v domnienke, ze skusaju "nosit" a siahnu po klokanke, sa nosenia ihned vzdaju, lebo im je to neprijemne. V klokanke mi bolo od zaciatku do konca fotenia velmi neprijemne a nedokazala som sa toho neprijemneho pocitu zbavit. Neviem si predstavit dlhodobe nosenie v nej. Dietatko v nej visi velmi nizko, vytvara sa zbytocne velky priestor medzi matkou a dietatom, nie je podporena vazba a blizky kontakt.

Oproti tomu v ergonosici je dietatko pevne ale prijemne pritisnute na telo matky, tym padom je pre nu ovela jednoduchsie udrzat spravnu posturu pri noseni - nemusi sa zbytocne zaklanat a pretazovat si svoj chrbat. Ak pocujete na ulici ci od znamych poznamky typu "iste ta pri noseni musi boliet chrbat", tak toto sa nevztahuje na dobre nastaveny a pohodlny ergonomicky nosic, kde je vaha dietatka dobre rozlozena. V nom je dietatko v optimalnej vyske, za ktoru je povazovana taka, kedy mu mozete bez problemov dat pusu na celo.

4. V klokanke som mala velmi velky problem udrzat si v nej dieta bez toho, aby mi z nej nevyskocilo. Moj maly dokazal urobit aj "netopiera", co sa mu naramne pacilo, horsie to vsak uz bolo so mnou smile emoticon. Inak podotykam, ze v satke ci ergonosici mi nikdy cosi take nerobil, no v klokanke to bola uplne prva vec, ktoru si vyskusal. Mala som ozaj co robit udrzat ho v takej polohe, aby mi to bolo ako tak pohodlne a obe moje ruky boli plne zamestnane. Maly sa dokazal odklanat a vyklanat do stran, co este viac zhorsovalo celkovy dojem z nosenia.

5. No a kedze sa mu pod ruky dostali velmi nevhodne umiestnene pracky, hned sa pustil do ich skumania. Pracky su na tejto klokanke velmi nekvalitne, slabe a nebolo ziadnym problemom ani pre mojho 1,5 rocneho syna si ich rozopnut. Neodporucala by som klokanku uz len co sa bezpecnosti tyka. Slabe nekvalitne pracky nemali ani bezpecnostnu gumicku, ktora je pri manduce normou. Ramenne popruhy su uzke a nemaju ani ziadne komfortne polstrovanie.

Manduca ma kvalitne pevne pracky. Na bedrovom pase ma dokonca na zapinani specialny bezpecnostny 3 bodovy system, cize nie je mozne, aby ste ho rozopli len jednou rukou, musite pouzit obe vase ruky. Ramenne popruhy su primerane siroke a polstrovane, co zvysuje komfort pri noseni.

6. Syn chcel spat, ale nevedel sa v klokanke ulozit. Snazil sa, ale vobec nedokazal relaxovat, pricom je to dieta, ktore je v satke ci nosici velmi rado. Snazil sa pohodlne ulozit na mojej hrudi. Tu je vidiet, ze je v klokanke aj primerane vysoko (pusa na cielko) a aj primerane "natesno" na mojej hrudi, ale to len z toho dovodu, ze som si ho pritisla k sebe...nedokazala som si to viacej uitiahnut pomocou popruhov (ked som sa o to snazila, stale sa mi rozopli pracky).

7. Tu uz zacinal byt nervozny a placlivy, co on vobec nebyva. Skor je to vysloveny nosenec, tak som cakala, ze mu velmi nebude vadit byt ani v klokanke. No bolo...snazila som sa mu dat ruky do otvorov, v ktorych by ich mal mat, ale stale si ich vytahoval a plakal, jednoducho sa na to zlostil.

8. Hned, ako som ho dala do Manducy, zaspal 🙂. Boli to vyslovene sekundy. Podla mna len cakal, kym zaujme svoju obvyklu "nosiacu" polohu 🙂. Krasne zagulateny zrelaxovany chrbatik, nozky nasiroko roztiahnute, pekne podsadeny s kolienkami vyssie nez zadocek - zdrave, ergonomicke, a pre moje dieta aj zrejme prijemne a pohodlne, nosenie 😉.

9. Nestihla som urobit fotky, kde je maly v klokanke tvarou do sveta. Pssst, priznam sa vam 🙂. Absolutne som na tu polohu pri foteni ani nepomyslela 😉. Asi som bola prilis nervozna z toho, ako neprijemne sa citim aj ja, aj moj syn v klokanke. Asi som uz prilis "zdeformovana" zdravym nosenim v pozici "tvarou k nosiacej osobe" a ina varianta nosenia mi ani nenapadla grin emoticon. Ale ak by som aj bola urobila par fotiek so synom v polohe tvarou do sveta, asi by som nebola mala moznost takto krasne vidiet svoje spiace dieta. 

V ergonosici mate reakcie dietatka stale pod kontrolou. Viete odkontrolovat jeho dychanie. Viete povedat, ci je smutne, vesele, rozrusene, spokojne alebo nespokojne. Je vam stale "na ociach", a tak by to aj malo byt. Ked je prilis unavene a potrebuje si oddychnut ci pospat, jednoducho si polozi hlavku na vasu hrud a zaspi tam. V klokanke taku moznost nema.

10. Najkrajsie okamihy..tu netreba ani slov <3
Ale, predsa 😉. Je tu pekne vidiet, ako spi dietatko v nosici ci satke. Mozno sa vam stalo, ze vam "dobre duse" vraveli, ze sa vam dietatko v satke ci nosici zadusi. Nie je tomu tak a netreba sa toho ani bat. Staci sa uistit, ze ma dietatko volne dychacie cesty, nicim neprekryte a ze sa nedotyka bradou svojej hrude. Mohlo by to totiz viest k stazenemu dychani (ved si len skuste pritlacit bradou o hrud a tak dychat a potom si hlavu jemne zaklonte a nadychnite sa. Sami ucitite ten rozdiel - pri zatlacani brady na hrud sa vam dycha tazko, naopak, pri jemnom zaklone hlavy mate volne a otvorene dychacie cesty a dychanie je bezproblemove). 

TIP: skontrolujte, ci si dietatko velmi netlaci bradou o hrud tak, ze mu skusite vlozit 2 svoje prsty na sirku medzi bradu a hrud. Ak sa vam to nepodari, upravte jeho polohu v nosici tak, ze sa jemne predklonite, zatlacite jemne ale pevne celou svojou dlanou na jeho chrbatik (tym ho pritisnete viac na svoju hrud a jemu sa automaticky briadka dostane vyssie, do spravnej polohy), vystriete sa a nosic lepsie pomocou popruhov podotahujete (tento tip mozete tak isto vyuzit aj pri satke).

11. Na odlahcenie 😉. Jedinou vyhodou klokanky je, ze je v nej dietatko tak nizko, ze ho uz nemusite vobec spustat nizsie na dojcenie 😉. Same si najde rychle zdroj a dozaduje sa ho 😀.

12. Nas vitaz sukromneho testu - Manduca 😉. Pohodlna, osvedcena, certifikovana, bezpecna.

Pekne a zdrave nosenie sa! 🙂

Clanok je stiahnuty z mojej FB stranky Mama ma nosi s laskou https://goo.gl/L6oRii .

V tretej časti nášho rozprávania o nosení v zime by som sa spolu s vami rada pozrela bližšie na 3 hlavné spôsoby zatepľovania detí v zime v šatke či nosiči, a to na nosičskú bundu, vsadku a kapsu na nosenie detí.

1 NOSIČSKÁ BUNDA

Ak ste typ, ktorý rád šetrí časom a nemá rád vrstvenie, no radšej siahne po jednej kvalitnej a teplej bunde, potom by mohla byť pre vás riešením nosičská bunda. Ide o špeciálne šitú bundu na nosenie detí, ktorá je vhodná, podľa typu, na nosenie na bruchu, na chrbte a dokonca aj v tehotenstve. Podľa môjho názoru je nosičská bunda výbornou investíciou ak ste tehotná, plánujete nosiť svoje dieťa v šatke či nosiči a možno plánujete ešte ďalšie deti. V tom prípade počiatočnú nemalú finančnú investíciu iste oceníte a nebudete kúpu ľutovať. Taktiež ak nosíte intenzívne, možno výlučne, bude pre vás táto možnosť dobrou voľbou.

Výhodou nosičských búnd je aj to, že sa dajú nosiť nielen v tehotenstve či pri nosení dieťaťa, ale taktiež bez dieťaťa. Ich súčasťou býva totiž tzv. vsadka pre deti a tehotenské bruško; niektoré nosičské bundy (ako napr. Angel Wings) ponúkajú až dve vsadky pre dieťa – užšiu (na malé deti) a širšiu (na staršie deti). Túto vsadku si podľa potreby meníte, a keď už deti nenosíte a nie ste ani tehotná, jednoducho bundu nosíte bez vsadiek ako bežnú bundu. Pri mnohých modeloch je štandardne k dispozícii aj kapucka pre zafixovanie hlavičky spiaceho dieťaťa, ktorá sa zväčša pripína na patentky. Tento detail oceníte aj pri nosení dieťaťa na chrbte, kedy sa nemusíte trápiť zobliekaním bundy a fixovaním hlavičky pruhom látky či inou externou pomôckou.

Zimný kabát Angel Wings je zateplený veľmi ľahkým thermo rúnom s prímesou materiálu TENCEL®. Ide o prírodný produkt, ktorý má vďaka svojej štruktúre nanovlákien niekoľko výhod – vlákno je jemné, pevné, chladivé aj hrejivé a absorbuje viac než bavlna. Okrem materiálu sa mi páčia aj ďalšie detaily, ako napr. otvor na rukávoch na palec, takže pod ne neprefúka a nevhŕňajú sa pri zdvihnutí ruky. Taktiež nastavenie spodného lému bundy pomocou bŕzd a gumičiek, aby zospodu nefúkalo a aby bolo teplo vám aj dieťatku. Páči sa mi aj veľký efektný golier a celkový strih kabáta, ktorý vôbec nepripomína neforemné “vrece” na nosenie, ale návrhársky kúsok s kopou vychytávok. Zimný kabát AW je určite elegantný a módny kus odevu, ktorý zaručí nielen teplo, ale aj úspech a pozornosť.

                                                          foto: www.angel-wings.cz

Zo zimných búnd na nosenie detí je na našom trhu dostupná aj zimná bunda Diva Milano 3 v 1. Je úžasne mäkká a teplá a má množstvo vychytávok a praktických detailov, ktoré ju robia fantastickou na nosenie detí v zime, ako je napr. nastavovanie pomocou bŕzd a gumičiek kdekoľvek na bunde aj na vsadke, zakrytie dekoltu pomocou všitého panelu na zips, ktorý neprefúka a chráni tak ciltivú oblasť dekoltu a krku matky, dobre priliehajúcej kapucni u nosiacej osoby aj dieťaťa, prešívaniu na kabáte, ktorý výborne pruží a prispôsobí sa rôznej veľkosti dieťatka aj nosiacej osoby, a pod. Vďaka špeciálnej výplni Thermofinn je vhodná až do – 35°. Jej jedinou nevýhodou je, že sa s ňou nedá nosiť na chrbte, len na bruchu.

                                                    foto: http://www.diva-milano.com/

Vhodná na nosenie detí v zime je aj celoročná univerzálna sofshellova bunda Angel Wings. Bunda je vyrobená z kvalitného outdoorového materiálu softshell, je vode a vetru odolná. Dá sa v nej nosiť vpredu aj vzadu. Po odopnutí vsadiek ju môžete nosiť bez noseného dieťatka ako bežnú bundu. Vzhľadom na to, že súčasťou tejto bundy sú dve vsadky pre nosenie, táto bunda je vhodná aj na nosenie dvojičiek alebo detí s menším vekovým rozdielom. Veľa rodičov si k nej dokupuje fleecovú mikinu Angel Wings a tak získava plnohodnotnú variantu zimnej bundy. Softshell (vodný stĺpec 5000 mm, paropriepustnosť 5000 g/m2/24hod.) je druh viacvrstvého materiálu. Vrchnú vrstvu tvorí úplet z husto tkaného elastického polyamidu s vodoodpudivou úpravou (DWR) a zvýšenou odolnosťou voči oderu. Vnútornú vrstvu tvorí obľúbená a príjemná fleecová vrstva uchovávajúca teplo a efektívne transportujúca vlhkosť von. Membránový softshell (3 vrstvy) v sebe obsahuje medzi vonkajšou a vnútornou vrstvou ešte membránu čím poskytuje lepšiu odolnosť voči vetru (tzv. wind stop) ale aj odolnosť voči vode. Cieľom softshellu je poskytnúť v jednom kuse oblečenia dostatočný komfort pre väčšinu aktivít a klimatických podmienok.

Ja osobne používam na nosenie detí v tomto ročnom období softshellový kabát Kokadi. Vybrala som si ho preto, že výborne sedí na postave a zachováva ju krásne ženskou. Má taktiež premyslené rukávy s všitým bavlneným nápletom s otvorom na prst, ktoré zaručia nevyhŕňanie rukávov a neprefúkanie. Dá sa využiť na nosenie na bruchu aj na chrbte. Je pre mňa vyhovujúcej dĺžky pod zadok, dole sa ešte nastavuje pomocou bŕzd a gumičiek, takže neprefúka ani nožičky a zadoček dieťatka. Má tiež poriešenú otázku ochrany dekoltu, čo ja osobne vítam najviac . Odopínateľné kapucky pre nosiacu osobu aj dieťa, dodatočné upravenie vsadky pomocou gumičiek, štýlové farby a strih, materiál v zložení vodeodolný a priedyšný softshell / polar fleece – aj to boli atribúty, ktoré rozhodli pre kúpu tejto konkrétnej bundy. Myslím si však, že táto bunda je skôr vhodná do chladnejšieho jesenného a jarného počasia, možno do teplejšej zimy, ale do veľkej zimy by sa pod ňu určite hodila ešte nejaká teplá nosiaca mikina.

                                                                foto: branonovak.com

Z ďalších nosičských búnd by som mohla ešte spomenúť populárne a nápadité bundy slovenskej značky LadyBug (alias Lienočka), českej chic značky RebekaQ, či overenú klasiku v podobe značky Liliputi. Momentálne si veľa dievčat pochvaľuje aj bundy určené na nosenie detí, ktoré nájdete na českom portáli babywearing.cz. Kto sa na to cíti, možno si skúsi takú nosičskú bundu ušiť aj sám. Dovoľujem si tu pre vaše potreby vložiť link na fotopostup jednej šikovnej maminky.

2 VSADKA / KAPSA

Lacnejšou variantou zateplenia a ochrany detí v zime sú vsadky a kapsy. Sú relatívne jednoduchým a cenovo dostupným riešením pre tých, ktorí nechcú alebo nemôžu investovať veľa peňazí do nosičskej bundy, ale chcú nosiť aj v zime.

Tí, ktorí sa rozhodnú ušiť si, alebo dať si ušiť vsadku, ocenia hlavne nízke náklady (v porovnaní s ostatnými variantami) a fakt, že pri tom môžu využiť vlastnú zimnú bundu či kabát. Vsadka je vlastne stredný odnímateľný diel, stredný panel, ktorý rozšíri bundu natoľko, aby sa pod ňu pohodlne zmestilo bábätko. Na tomto princípe vlastne fungujú aj orignál nosičské bundy. Ak sa rozhodnete pre vsadku, bude vám stačiť len materiál na vsadku, ktorým väčšinou býva fleece a softshell. Tiež si budete musieť pozháňať zips, ktorý bude pasovať do vašej vlastnej zimnej bundy. Preto vám odporúčam zobrať si so sebou do galantérie bundu, do ktorej chcete vsadku dať ušiť a priamo tam si vybrať vhodný zips, ktorý si aj hneď viete vyskúšať na vašej bunde. Obvykle býva zips do vsadky kratší ako zips na bunde. Zips musí pasovať do bundy na oboch stranách, nedá sa len tak vybrať a kúpiť si hociaký zips. Preto ak nájdete zips, ktorý pasuje do vašej bundy, nemusí pasovať do inej bundy, resp. do partnerovej bundy. To je nevýhodou vsadky. Taktiež je dôležité, aby bunda mala vhodnú dĺžku. Vsadka sa dá ušiť aj ku krátkej bunde, ale dieťatku z nej budú trčať nohy (a my potrebujeme mať nôžky dieťatka v teple  ). Ak nenájdete zips, ktorý pasuje do vašej bundy, a vy vyslovene chcete vsadku do nej, je možné dať si zips vymeniť u krajčírky. Cena práce záleží od toho, či si zips a materiál zaobstaráte sami alebo si všetko objednáte u krajčírky (ak vám takú možnosť vôbec ponúkne). Nie je to však nič náročné a ušiť si vsadku zvládne aj menej skúsená mama, krajčírka. Pripájam linky na strih na vsadku (vsadka 1, vsadka 2). 

Komu sa nechce šiť, ale ani investovať veľa peňazí, môže zvoliť kapsu na nosenie detí. Túto možnosť som minulého roku využívala aj ja. Rozhodla som sa pre ňu preto, že som vedela, že nášho syna bude nosiť aj môj manžel, že som nechcela do nosičského oblečenia investovať veľa peňazí a mala som veľmi rada svoj super dlhý teplý zimný kabát a chcela som ho naďalej nosiť. Svoj čin som neoľutovala 🙂 . Kapsa nám slúžila verne po celú zimu. A čo to tá kapsa vlastne je?

Nuž, zjednodušene povedané je to akokeby teplý kryt pre dieťatko. Je väčšinou oválneho tvaru, ale môže mať aj tvar lichobežníka či elipsy. Po bokoch má gumičky na nastavovanie veľkosti, čiže dobre slúži aj počas viacerých zím. Stiahnúť sa dá tak dobre, že je dieťatko pred zimou a chladom chránené z každej strany. Tým, že sa pekne pomocou gumičiek a bŕzd podoťahuje, nevyzerá nevzhľadne, ale naopak, pekne sa prispôsobí aj vášmu telu (záleží aj od značky, niek každá vyzerá tak dobre, niektoré pripomínajú tak troška vrece - síce teplé, ale neforemné 🙂). Aj keď sa rozhodnete dať si kapsu ušiť alebo si ju budete šiť samé, pridajte si na strategické miesta šnúrky a gumičky na nastavovanie, oceníte práve praktický význam. Na kapse sa mi páči, že je tam dieťatko dokonale ukryté. Neprefúkne mu ani nôžky zospodu, lebo sú dobre schované pod kapsou. Za krkom má gumičku na sťahovanie, ktorú si viete stiahnúť natoľko, aby dieťatko neprefúklo a nebolo mu zima. Nefúka mu do tváričky ani za golier. Veľa káps má aj kapucku, buď integrovanú napevno alebo odpopínateľnú, čo veľmi využijete v zime, hlavne pri malom bábätku. Môj syn bol toľkokrát úplne schovaný v teple kapsy a kapucky, že ho nebolo ani vidieť. Samozrejme, ja som mala jeho tvár zhora vždy pod kontrolou, a tak aj jeho reakcie a dýchanie. Opäť pripomínam, dbajte na to, aby ste dieťatku NIKDY neprekryli tvár, nos a ústa šálom či iným kusom oblečenia. Buďte si vždy vedomá jeho momentálneho stavu.

                                                                foto: zdroj autorky

Kapsa je výborná aj v tom, že nevyžaduje žiadnu náročnú manipuláciu. Nastavíte si ju na začiatku zimy a nosíte bez ďalších nutných zásahov. Jedine ak sa striedate s partnerom toto „pravidlo“ porušíte, ale nakoľko je nastavenie nenáročné, zaberie vám doslova iba sekundy. Stačí si nastaviť popruhy, ktoré sa prekrižujú na chrbte a buď sa viažu na šnúrky alebo sa upínajú pomocou praciek. Následne je možné kapsu obliecť a zobliecť bez toho, aby ste ju museli opätovne rozopínať (ak má pracky). Ja som si ju jednoducho pretiahla cez hlavu a do popruhov si prepchala ruky, natiahla na ramená a hotovo. Ak bolo treba, dotiahla som ešte kapsu po bokoch a za krkom malého, a šli sme von. Výhodou je aj to, že keď sme náhodou vojdete kdesi dovnútra, do tepla, dokážete si ju zvliecť z tela dole a nie je vám horúco.

Väčšinou sú kapsy šité z materiálu ako je sofshell, podšitý zateplený softshell, fleece, fleece / nylon, a pod. Vďaka špeciálnemu materiálu je kapsa vodeodolná a vetruvzdorná. Na trhu sú k dispozícii rôzne prevedenia káps – celoročné, zimné či jarné / jesenné. Tie 3 v 1 vám ponúkajú asi najviac – skladajú sa totiž akokeby z 2 káps, ktoré môžete nosiť samostatne, ale keď si ich nakliknete spolu, máte teplú zimnú variantu. Spomeňme napr. značky ako ADOM (troška mi prídu masívnejšie), MaM, Angel Wings, Šanami, Hoppediz, atď.

V súčasnosti je na trhu veľa káps, ktoré šijú šikovné mamičky (napr.na modrom koníkovi, na sashe, na FB alebo na českom fler). Ak ste šikovná, na internete nájdete aj návod ako na to. Moja kapsa je šitá šikovnou maminkou (@behulka tu na MK) a má celoročné využitie. Keď je na jar či na jeseň už chladno alebo prší či mrholí, beriem si tenšiu variantu tvorenú jemne zatepleným softshellom (vo vnútri má mäkký chlpok). Tak slúži jednak ako „softshellová vetrovka“ pre dieťa, a jednak ako pršiplášť. Keď je zima, na cvočky nacvakané vo vnútri kapsy si pripnem špeciálne mäkké a teplé runo.

Nevýhodou je v porovnaní s nosičskou bundou či vsadkou do vašej bundy to, že je nutné viac sa naobliekať, hlavne seba. Nosila som k nej síce svoju obľúbenú zimnú bundu, ale boli chvíle, keď ma ozaj prefúkalo z bokov, zospodu či v oblasti dekoltu. Mám šťastie, že je moja bunda väčšia a dlhšia, preto dokázala zakryť aj nôžky dieťatka, dala sa zapnúť zospodu (aspoň z časti) a dokonca som cez nás oboch vedela zapnúť opasok, čím sa mi bunda tak nezošmykovala z ramien. Niektoré mamy to riešia prichytením bundy o kapsu spínacími pinkami, čo mne ale nepríde veľmi bezpečné. Nezabudnite si však naozaj poriešiť oblasť krku, ramien a dekoltu. Niektoré kapsy, ako napr. Hoppediz, však myslia aj na to a dostanete k ním aj teplý a farebne ladiaci nákrčník pre vás a návleky na ruky na palec, čo iste poteší.

Zhrnutie

V zime sa dá nosiť a zároveň sa cítiť pohodlne a byť v teple, len si stačí vybrať ten najvhodnejší spôsob pre vás. Každému vyhovuje čosi iné, a tak je len dobre, že máme na výber aj rôzne možnosti.

Krásne zimné nosenie sa dievčatá  🙂.

Poznámka: v článku sú použité úryvky popisov k jednotlivým produktom zo stránky www.ekodieta.sk so súhlasom majiteľky eshopu.

Odkazy na zdroje:

Fotopostup na výrobu nosiacej bundy: http://jituli.blogspot.sk/2013/03/nosici-bunda-detaily-postup-siti.html

Kapsa: http://www.nosenideti.cz/clanek.php?clanek_id=80

Vsadka 1: https://sites.google.com/site/latkovky/nosenie/vsadka

Vsadka 2: http://www.nosenideti.cz/clanek.php?clanek_id=93

Predchádzajúce články: Nosenie v zime 1 – špecifiká nosenia v zime, Nosenie v zime 2 – obliekanie do šatky a nosiča.

V tejto časti by som sa chcela spolu s vami pozrieť bližšie na obliekanie dieťatka a nosiacej osoby v zime. Budeme vychádzať z toho, čo sme si uviedli v prvej časti článku o nosení v zime, a síce, že nie je nutné dieťa zbytočne príliš naobliekať, že malé deti nosíme na tele pod bundou a že zatepľovať budeme predovšetkým hlavu, krk a nohy dieťaťa.

Obliekanie dieťatka do šatky či nosiča

Kukla – je výborným spôsobom, ako dieťatku zakryť hlavičku, časť tváričky, krk a ramená. Dobre prilieha k tvári, takže deťom neprefúka ušká a aj deti, ktoré majú tendenciu sťahovať si čapice z hlavy, ich zvyknú dobre tolerovať. Výborným materiálom je merino vlna, recyklovaná vlna (zo starších svetrov), ale dobre poslúži aj bavlna, biobavlna, špeciálny materiál Outlast či bambus (tie sú však tenšie, takže je dobré na ne v prípade potreby natiahnúť ešte inú čapicu alebo kapucku overalu, kombinézy, mikiny, atď.). 

                                                    foto: www.branonovak.com

Capačky a čižmičky – či už kožené, vlnené alebo sofshellové čižmičky a capačky sú výborným prostriedkom na zateplenie citlivých detských nožičiek. Mnohé z nich (napr. značka Saling) sú s kožušinkou a nápletom – kožušinka má prirodzene výborné termoregulačné vlastnosti, vyhrnuté náplety z rebrovanej vlnenej pleteniny výborne zahrejú lýtka. Niektoré (napr. značka Disana) viete použiť aj na doma ako mäkké hrejivé papučky a vhodné sú i na prvé krôčky.

                                                        foto: www.branonovak.com

Vysoké capačky softshell / merinovlna dokonale ochránia nožičky pred prechladnutím vďaka prirodzeným termoregulačným vlastnostiam ovčej vlny. Topánočky sú ušité na spôsob capačiek, teda bez pevnej podrážky a nie sú určené na chôdzu. Sú jednoveľkostné, nepremokavé a priedyšné. Sú vysoké a u maličkých detí pohodlne zakryjú nožičky najmenej po kolienka.

Štucne / návleky na nohy – viete flexibilne natiahnúť a stiahnuť na nožičku podľa potreby. Materiálové zloženie je rôznorodé; môžete si vybrať napr. z bavlnených, bambusových či vlnených štucní. V prípade potreby sa dajú použiť aj ako hrejivý doplnok na ruky, využiť pri BKM miesto pančušiek či pri lození po byte. Mne osobne sa páči, že sa dajú natiahnuť aj na celé chodidlo, keď mám pocit, že má bábätko chladnejšie nožičky a potrebuje extra teplú vrstvu. Zo značiek spomeňme napr. návleky značky Design Socks, Diba, Hoppediz, a pod. Dajú sa však pokojne aj uštrikovať či vyrobiť odstrihnutím chodidiel z vlastných vlnených ponožiek.

Funkčné oblečenie – pomáha zachovať si tepelný komfort a pohodlie aj v náročnejších tepelných podmienkách. Je výborným základným kúskom oblečenia dieťatka. K dispozícii na trhu sú napr. overaly, legíny, tričká a bodynká, ktoré viete využiť jednak ako spodné prádlo, ako jedinú vrstvu do vnútorných priestorov a v zimných mesiacoch ako základ pri vrstvení. Pohodlný mäkký materiál oceníte pri viazaní dieťatka do šatky či nosiča – neťahá, zaručuje dobré podsadenie a celkový komfort. Zo značiek dostupných na našom trhu môžeme spomenúť Outlast®, ManyMonths či Papfar.

                                                            foto: www.ekodieta.sk

Overaly - sú nevyhnutnosťou, podľa môjho názoru. Dobrý vlnený alebo fleecový overal vám uľahčí obliekanie dieťatka do šatky či nosiča. Len sa uistite, že máte správnu veľkosť, hlavne kvôli dobrému podsadeniu dieťatka v šatke či nosiči. Ak je overal príliš malý, nedokážete dieťatko dobre podsadiť a navyše to dieťatku nebude ani veľmi pohodlné, nakoľko ho overal môže sťahovať na prštekoch na nohách. Vôbec nevadí, ak zvolíte o číslo väčší kúsok, vydrží vám na celú zimu a snáď aj na chladnejší začiatok jari. Niektoré overaly (aj tie lacnejšie fleecové z LIDLu) majú dobre poriešené kapucne, ktoré sadnú na hlavičku dieťaťa a vďaka mäkkej gumičke výborne obopnú tváričku dieťatka. Zároveň majú integrované vyhŕňacie rukavičky a nožičky, takže si podľa potrieb viete „dorobiť“ ďalšiu teplú vrstvu, resp. nepotrebujete už rukavičky či čižmičky.

Rukavičky – ak je dieťatko nosené na tele, čiže na bunde, určite mu treba aj rukavice, hlavne, ak je mrazivé počasie. Ak je pod bundou nosiacej osoby, nie je automaticky nutné ich dieťaťu dávať, ale z vlastnej skúsenosti viem, že hlavne malé bábätká, ktoré sa samé nedokážu tak dobre zahriať, ale rady vystrkujú rúčky zo šatky von, potrebujú aj teplé rukavičky. Malým bábätkám kľudne postačia aj tenšie bavlnené rukavičky (tie proti škrabaniu sa sú tiež super), ale na nosenie v šatke či nosiči sú výborné aj rukavičky vyrobené zo 100% merinovlny značky ManyMonths.

Zhrnutie

Kľudne stačí dať dieťatku ako základný kúsok kvalitné (napr. merino) body s dlhým rukávom, pančušky, v prípade väčšej zimy natiahnuť na pančušky ešte legínky či štucne alebo overal. Na nôžky ponožky (napr. prírodné s vlnou), capačky či čižmičky. Hlavu, krk a ramená treba chrániť napr. kuklou. Dieťatko vložíme do šatky či nosiča a na to prehodíme buď ochrannú kapsu alebo nosičskú bundu či iný druh pomôcky na ochranu dieťaťa. Ak máte zimnú nosiacu bundu, obliekajte dieťatko podľa potreby, ale asi už potom nie je nutné dávať toľko vrstiev. Mne sa osvedčilo do nosičskej bundy obliecť dieťa úplne normálne (t.j. body, pančušky, tričko s dlhým rukávom alebo tenšia mikina, štucne/návleky, vlnené capačky/ponožky, kukla, šatka/nosič a bunda). Tieto tipy berte len ako pomôcku. Riaďte sa svojim inštinktom, úsudkom a skúsenosťami – som si istá, že to zvládnete. Možno sa stane, že svoje dieťa raz oblečiete teplejšie, než je nutné, inokedy zasa menej vhodné, ale iste čochvíľa získate potrebné skúsenosti a budete to robiť automaticky a s prehľadom.

Obliekanie nosiacej osoby

Aj nosiaca osoba potrebuje komfort pri nosení. Tak ako dieťatko v šatke, aj ona sa potrebuje cítiť dobre a potrebujete byť v zime v teple. Nie je však nutné dávať na seba hrubé a veľmi teplé kúsky – nosíte na sebe predsa príjemný „radiatorík“, ktorý vás zahrieva na srdci aj na tele. Zároveň je dobré mať na zreteli, že pohybom produkujete teplo. Tak ako deťom, aj vám spríjemní nosiace chvíle kvalitné oblečenie.

Funkčné tričká - či spodné termoprádlo sú dobrým základom, na ktorom môžete staviať. Môžete ich nosiť namiesto klasického trička s dlhým rukávom alebo ako základ pod iné tričko s dlhým rukávom. Takto sa budete cítit príjemne vďaka mäkkému materiálu, ale tiež pohodlne a teplo bez zbytočného prehrievania a potenia sa. Ak si zvolíte spodné prádlo s merino vlnou, na to si oblečiete dlhý rukáv a nejakú mikinu, nebudete podľa Dúhovky už potrebovať ani kabát . Ja osobne mám termoprádlo značky Moira, mám ho už od vysokej školy, a stále je v bezchybnom stave a funkčné. Do kvality sa oplatí investovať.

Tričká na dojčenie - sú pomôckou, ktorú využijete ak dojčíte, a dojčíte aj pri nosení. Dá sa v nich pohodlne nadojčiť bez zbytočného vyhŕňania a ťahania tričiek či skladania detí zo šatiek a nosičov. Ak nemáte tričko na dojčenie, kľudne použite hociaké tričko s veľkým výstrihom, ktoré sa bude dať ľahko stiahnuť, aby ste mohli dieťaťu ponúknuť prsník. Mne sa osvedčilo nosiť tričko na dojčenie (resp. tričko s väčším výstrihom), na to som si vždy uviazala dieťa do šatky, a až tak som cez nás dávala svetrík či mikinu. Takto som bola v teple, mohla som kedykoľvek podľa potrieb bezproblémovo dojčiť a keď sme vošli niekam dnu a malý spal, dokázala som sa zobliecť do trička bez toho, aby som ho zobudila.

Pončá - sú ďalším nosiacim doplnkom, ktorý vám môže spríjemniť chvíľky nosenia. Ja mám v mojej nosičskej výbave špeciálne nosiace pončo s merino vlnou značky MamaPoncho a som s ním veľmi spokojná. Využívam ho predovšetkým na jeseň a jar, keď už slniečko večer zapadne a schladí sa. Prehodím cez nás pončo a sme v teple. Jediná nevýhoda je, že pri ponči prefukuje zospodu a ja rada držím malému zadoček a nohy v teple. Sú k nemu aj návleky rovnakej farby a materiálového zloženia, ktoré môžete využiť na nohy pre bábätko alebo na ruky pre vás. Momentálne sú pončá veľmi moderné a je ich dostať v každom obchode a butiku, čo je výborné, lebo si viete nosiace pončo vyrobiť aj sama. Stačí urobiť otvor a nosíte sa. Alebo sú k dispozícii aj pončá na štýl zavinovacích svetríkov, kde sa stačí zavinúť, poprípade aj dieťa. Len pri tých sa nedá nosiť dieťa na chrbte. Chcete si ušiť vlastné pončo? Skúste to podľa tohto návodu. 

                                                        foto: www.branonovak.com

Zavinovacie svetríky - sú nielen výborným zdrojom tepla pri nosení v zime, ale zároveň pôsobia elegantným a veľmi ženským dojmom. Dajú sa použiť na nosenie na bruchu a aj na chrbát, v tehotenstve, aj bez dieťatka. Udržia v teple nielen vás, ale aj bábätko, lebo zvyknú byť dostatočne dlhé, aby zakryli aj nožičky dieťatka. Ak nemáte špecialny svetrík na nosenie, ako je napr. ten od Angel Wings, dobre poslúži aj iný svetrík, ktorý doma nájdete. Stačí, aby bol dostatočne pružný a dokázali ste ho natiahnuť aj cez chrbátik dieťatka, a poprípade ho tam aj zapnúť na gombičky či previazať. Mne sa osvedčili aj voľné tenšie bavlnené kardigany, ktoré snáď nechýbajú v šatníku žiadnej ženy. Skúšala som aj manželov sveter na gombíky, fungoval rovnako skvele, aj keď nevyzeral tak štýlovo 🙂.

Nosiace mikiny - sú veľmi príjemným a praktickým doplnkom na nosenie. Majú tvar bežnej mikiny, no ich súčasťou je vsadka pre rozšírenie pri nosení dieťaťa na bruchu alebo na chrbte. Vyrábajú sa z rôznych materiálov, ako napríklad z teplákoviny, ktorá je hrejivá a mäkká na telo. Súčasťou niektorých (napr. Angel Wings) je aj panel na krytie dekoltu, ktorý sa pri krku upína do skrytých zipsov a chráni tak citlivé okolie krku a dekoltu. Výborným prvkom AW mikiny je aj kapucka pre istenie hlavičky spiaceho dieťaťa. Ak nemáte nosiacu mikinu, môžete si ju aj vyrobiť – stačí väčšia tepláková či fleecová mikina bez zipsu s obliekaním cez hlavu, na ktorej vystrihnete na vhodnom mieste otvor pre hlavičku dieťaťa (pri nosení na bruchu), a hotovo. Dobrú službu vám urobí aj partnerova mikina, ktorá dokáže zakryť vás i dieťa.

                                                    foto: www.wrapyouinlove.com

Čižmy - sú samozrejmosťou, ale uvádzam ich tu preto, aby som opäť pripomenula bezpečnosť pri nosení. Ak máte rady vychádzky do prírody, ak často venčíte psov a túlate sa s nimi po kopcoch a v lese, ale dokonca aj na chodníkoch v meste, tam všade je v zime namieste zvýšená opatrnosť. Voľte čižmy teplé a najlepšie s kvalitnou protišmykovou podrážkou. Ak chcete extra pocit bezpečia, skúste sa pozrieť v zdravotníckych potrebách po protišmykových návlekoch na topánky (viď tipy a triky na nosenie v zime, časť 1.).

Čiapka - je taktiež nevyhnutnosťou, hlavne, ak mrzne. Dnes je už na výber toľko pestrých modelov, že si iste vyberie každý. Ak však nemáte rady čiapku, možno sa vám zapáči kukla s nákrčníkom, ktorá je jednak veľmi efektná, jednak zároveň chráni aj váš citlivý dekolt a ramená.

                                                                    foto: pinterest

Nákrčník -  alebo šatku si iste nezabudnite, ak vonku mrzne a je chladno. Moja vlastná skúsenosť je, že najťažšie sa mi udržiaval v teple práve krk a dekolt. Mala som bežné šatky na krk, ktoré poslúžili dobre, ale myslím si, že špeciálny nákrčník by mi urobil ešte lepšiu službu. Alebo rôzne tunely na krk a dekolt. Ich výhodou je, že držia krk a dekolt v teple, no nebránia dojčeniu. Výborným riešením mi príde aj MaM šál vyrobený z polar fleecu, ktorý chráni aj nosiacu osobu, aj dieťa a je vhodný na nosenie na bruchu aj na chrbte. Je to vlastne dlhší šál s dvoma otvormi, jeden pre rodiča a druhý pre dieťa. Dá sa v tom aj dojčiť, dá sa používať spolu aj osobitne – jednoducho, super vychytávka. Čosi podobné by však zvládla uštrikovať aj šikovná mamina či babka.

Tunel na nosenie - je tiež záležitosť, s ktorou by vám mohol pomôcť niekto, kto vie štrikovať. Ide o dlhý pás, ktorý sa navlieka zhora cez hlavu alebo zospodu cez nohy a obopne vás aj vaše dieťa. Môže mať v hornej a dolnej časti brzdy a gumičky na lepšie prispôsobenie veľkosti. Je dostatočne široký, aby zakryl dieťatko. Zároveň zakrýva aj vás, vaše kríže a chrbát. Materiál si volíte taký, aký je vám dostupný a príjemný; viem si predstaviť ho uštrikovať napr. z toľko spomínanej merinovlny či angory. 

A už len na záver, aj vy si zaobstarajte dobré vlnené alebo bambusové ponožky, v ktorých sa noha nespotí, ale naopak, ostane suchá a teplá. Dobrá vlnená ponožka má ideálne 30 – 40 % obsahu vlny. Ak je veľká zima, a máte citlivé ruky, nezabudnite na rukavice. Na tvár môžete aj vy použiť kokosový olej alebo bambucké maslo a nezabudnite si do vrecka kapsy vhodiť aj balzam na pery alebo jelení loj / vazelínu. Neviem ako vy, ale ja osobne nemám rada suché a od vetra a mrazu popraskané pery.

Krásne zimné nosenie sa dievčatá  🙂.

Poznámka: v článku sú použité úryvky popisov k jednotlivým produktom zo stránky www.ekodieta.sk so súhlasom majiteľky eshopu.

Odkazy na zdroje:

Monika Tesařová, Jak si ušít pončo: http://www.nosenideti.cz/clanek.php?clanek_id=27

Winter babywearing tips: http://www.wrapyouinlove.com/winter-babywearing-tips

Pokračovanie: Nosenie v zime 3 – vsadka, kapsa či nosičská bunda?, predchádzajúci článok: Nosenie v zime 1 – špecifiká nosenia v zime.

Aj v zime sa dá nosiť, dokonca veľmi pohodlne a bezpečne. A dokonca aj s pôžitkom. Jednou z našich najkrajších nosiacich sezón bola práve minuloročná zima. Odnosili sme sa hodiny a bolo nám spolu veľmi teplo a príjemne. Treba si však uvedomiť isté zvláštnosti nosenia detí v zime, hlavne v mraze.

                                                        foto: www.branonovak.com

Ak máte veľmi malinkého novorodenca, vo všeobecnosti sa odporúča ísť s ním von, ak je vonku teplota do 5 stupňov Celzia. Pri nižších teplotách je pobyt vonku možný, no neodporúčajú sa dlhšie prechádzky. U starších detí platí, že by sme sa mali vyhnúť prechádzkam von, ak teploty klesnú pod – 10 stupňov Celzia. Avšak dovolím si z vlastnej skúsenosti tvrdiť, že toto až tak neplatí, ak deti nosíte na svojom tele v šatke či nosiči a sú vhodne zateplené a chránené pred mrazom. Vtedy sa totiž zahrieva dieťa od matky, čiže hoci si ešte nedokáže tak dobre regulovať vlastnú telesnú teplotu (to dokáže od cca 6 mesiacov života), matka mu s tým výdatne pomáha. Tiež tým, že je „schované“ na hrudi matky a chránené aj zvonku vhodnou pomôckou proti chladu, nedýcha vlhký a chladný vzduch. Malý postreh – keď som mala svojho malého v šatke na tele chráneného zateplenou kapsou, nebýval vôbec studený. Dokonca aj tváričku mal teplučkú. Naopak, keď bol v kočiari, tváričku a noštek mal studené. 

Je žiaducé, aby sa s dieťatkom chodilo von. Z mnohých kníh určených na starostlivosť o dieťa sa dozvieme, že dieťa by malo stráviť vonku každý deň minimálne 2 hodiny a že v zime je najlepšie vybrať sa von napoludnie, keď je najteplejšie. Problém je dodržať toto odporúčanie vo veľkých mestách, pretože v zime sa v nich drží smog, čo je pre detský organizmus škodlivejšie než samotné mrazy.

Iste poznáte pravidlo, že dieťaťu obliekame vždy o jednu vrstvu viac než sebe. To platí aj pri nosení v zime, no treba mať na zreteli, že šatka je tiež vrstva. Keď máme malinké bábätko, nosíme ho v zásade na svojom tele, čiže pod oblečením (nanajvýš na svetri a pod zimnou bundou). Je to práve z toho dôvodu, že mu tým pomáhame lepšie regulovať telesnú teplotu a zahrievať ho. Keď máme už chodiace dieťa, je možné nosiť ho aj na oblečení, napr. na svojej bunde, no vtedy ho treba vhodne obliecť bez ohľadu na to, že sa v istých momentoch bude nosiť (volíme vhodné kombinézy a zimné oblečenie). Vtedy nie je nutné ani zaobstarávať si špeciálnu nosiacu výbavu. Tá sa nám zíde prevažne pri tých najmenších, ktorí sa vonku ešte neskladajú zo šatky či nosiča. Malé deti si nosíme na tele, v teple a pri zdroji potravy.

                                                                foto: zdroj autorky

Zopár tipov a trikov na nosenie v zime:

1. Zatepľujeme hlavne hlavu, krk a nohy. Malým deťom z hlavy uniká až tretina tepla, čo je viac než u dospelých. Preto je hlavne u detí nutné zakrývať hlávky vhodnou pokrývkou. Zároveň chránime bábätku citlivú oblasť krku a ramien, v teple je nutné tiež uchovávať nožičky. Dieťatko má byť v úväze naviazané tak, aby mohlo nôžkami od podkolenia voľne hýbať. Aj týmto pohybom sa udržuje v teple. Ak však zaspí, o to viac je treba dbať na to, aby malo nôžky v teple. Ak niekedy prídete domov a zistíte, že dieťatko má nôžky studené, je to možné aj z toho dôvodu, že sa spotilo. Odporúčam vlnu – vlna zaručí teplúčko bez potenia sa. Pomôžu dobré vlnené ponožky, ktoré vnúčatku môže uštrikovať aj babka  .
2. Vhodná šatka a nosič na zimu je plus, ale nie je nevyhnutnosťou. Vôbec nie je nutné myslieť si, že si kvôli chladnému počasiu musíte zvoliť automaticky inú šatku, než tú, ktorú máte doma. Je však pravda, že isté prímesi sú vhodnejšie na chladné zimné dni. Spomeňme vlnu (napr. merino, kašmír, alpaka) – je to materiál, ktorý je vhodný na nosenie celoročne. Možno nie každý znesie tento materiál, takže ak ste alergickí, skúste radšej príjemnejšiu variantu v podobe merina. Niektoré vlnené šatky zvyknú spočiatku škrabať či hrýzť, ale po opratí, resp. po opakovaných opratiach, môže tento pocit zmiznúť.
3. Viacvrstvový úväz. Šatka s merino vlnou vám v zime urobí výbornú službu, ale ak máte napríklad len celobavlnenú šatku, nezúfajte. Pokojne stačí, ak si roztiahnete na šatke pruhy alebo zvolíte viacvrstvový úväz, ktorý vám aj dieťatku zaručí extra tepelný komfort. Z úväzov na brucho spomeniem napr. kríž s kapsou dnu s roztiahnutými pruhmi, kríž s kapsou s klokaním efektom či dvojitý kríž, z úväzov na chrbát napr. double hammock, sweetheart, batohkapsu či batoh s roztiahnutými pruhmi.
4. Aj pri nosení v zime platia všeobecné bezpečnostné tipy a triky pri nosení; to znamená, vždy sa uistite, že dieťatko má voľné dýchacie cesty, ničím neprekryté (napr. šálom či kuklou) a že stále máte pod kontrolou jeho reakcie a momentálny stav.
5. Tváričku nie je nutné natierať ničím, ale ak má bábätko veľmi suchú či podráždenú pokožku (napr. od nadmerného slinenia), môžete mu ju natrieť napr. bambuckým maslom. Krémy totiž obsahujú vodu, ktorá môže v mraze zamŕzať.
6. Vrstvite. Aj pri nosení dieťatka v zime v šatke či nosiči platí, že lepšie si poradíte s udržaním telesnej pohody, ak budete používať pravidlo vrtsvenia. Dobre zvolené materiály a viaceré vrstvy vám pomôžu regulovať svoju teplotu aj teplotu dieťatka. Vonku vás budú zahrievať viaceré vrstvy, pri vstupe dovnútra si vždy dokážete poľahky jednu dve vrstvy zhodiť a zbytočne sa nepotiť.
7. Pozor na prehriatie. Dieťa má byť vhodne oblečené, ale nie príliš naobliekané a spotené. To, že ste to s vrstvami „prehnali“, môžete spoznať aj podľa potničiek. Aj tu sa poľahky presvedčíte, že je dieťatku príjemne teplo, no nie až príliš teplo, ak mu priložíte ruku na zátylok – mal by byť suchý a teplý.
8. Návleky na topánky. Ak mrzne, alebo je veľa snehu, môžu vám vhod prísť aj špeciálne protišmykové návleky na topánky. Treba si na ne trošku zvyknúť, ale ten pocit bezpečia za to ozaj stojí. Netreba sa báť nosiť dieťa v zime, ale je namieste mať rešpekt pred zamrznutou zemou, na ktorej sa veľmi šmýka. Vtedy možno poľahky prísť k úrazu, čo by s dieťaťom na tele bolo veľmi nepríjemnou skúsenosťou. Iste súhlasite, že je lepšie úrazom predchádzať, a protišmykové návleky na nohy vám pri tom môžu pomôcť .                                                          foto:armyoriginal.sk

Krásne zimné nosenie sa dievčatá  🙂 .

Odkazy na zdroje:

Anna Pohořalková, Jak se obléct do mrazu s miminkem: http://vbavlnce.blogspot.sk/2013/02/jak-se-oblect-do-mrazu-s-miminkem-v.html

S malým bábätkom do mrazu: http://www.babyweb.sk/s-malym-babatkom-do-mrazu

Pokračovanie: Nosenie v zime 2 – obliekanie do šatky a nosiča, Nosenie v zime 3 – vsadka, kapsa či nosičská bunda?