Malý okruh Čínou - deň 6.

Pridávam vám ďalší fragment cestovateľského zážitku. V tento deň sme sa zobudili do trochu upršaného rána. Dážď hlásili rôzne a aj celkom intenzívne už od štvrtka. Aspoň sa o niečo schladil vzduch. S dáždnikmi a pršiplášťami sme si to autobusom zamierili do ZOO. Nie som človek, ktorý ich nejako rád navštevuje, ale keď to bolo v programe, tak sme sa tam poprechádzali. V ZOO nám pršalo nejakú hodinku, ale nič to. Niektoré zvieratá sme poriadne nevideli, lebo boli skryté, alebo práve jedli. Areál je pomerne veľký a za ten čas sme ho neprešli úplne celý. Takže sme videli slony, tučniaky, nosorožce, opice, hrochy, medvede, žirafy... a samozrejme pandy. Len tá červená sa nám nejako schovávala.  

Strávili sme tu 2 hodiny. Aby sme prešli celú ZOO v kľude, tak to by sme potrebovali viac času. Chodil tam aj "vláčik", ktorý vysádzal pri rôznych pavilónoch, ale tuším bol za poplatok. Na obed sme išli do reštaurácie, ktorá bola vybavená narýchlo, keďže tú, kam sme mali ísť, zatvorili. Vraj sa to stáva bežne. Čo sa týka stolovania v tejto krajine, tak Číňania jedia veľmi rýchlo, aj rukami, narobia pri to neporiadok na stole (ako úctu kuchárovi, že im chutilo), mľaskajú a grgajú. Takže sme sa zasmiali na poznámke pani Silvie, že tí učitelia, ktorí s nami sedeli v miestnosti budú študentom rozprávať, akí sme suchári 😀 Keď sme odchádzali, tak bola celkom veľký rad na obed.

Toto je len časť čakajúcich. 4x taký počet bol vo vnútri a 2x toľko v ďalšom vchode. Po asi 20 minútach jazdy nás autobus vysadil a čakal nás posledný plánovaný bod programu. Letný palác. Cestou sme išli okolo týchto mňamiek. Áno, skúšali sme. Ale až v posledný deň. Malých vysmážaných škorpiónov. Mimochodom, chutili ako chipsy, len s takou netypickou mäsovou dochuťou. Ale to dúfam nezabudnem ešte spomenúť.

V areáli paláca sme dostali posledné inštrukcie a hor sa objavovať. Palác sa nachádza pri umelo vytvorenom jazere a slúžil ako útočisko cisárskej rodiny pred horúčavami. Je veľmi rozsiahly. Dalo by sa tu stráviť blúdením aspoň pol dňa, určite by ste ho dokázali aj prejsť dokola a objaviť rôzne zákutia. My sme tam strávili asi 2,5 hodiny. Je tu tiež veľmi pekne. Keďže sme nemali počasie na fotografovanie, tak to nemusí vyzerať lákavo.

Prešli sme sa na ostrov a potom smerom naspäť popri okraji jazera, popod palác až k Mramorovej lodi. Kúsok od nej sme sa mali všetci stretnúť a vyraziť na hotel. Vidíte ten palác? Tak tam sme sa snažili aj dostať úplne hore, ale všade na konci schodov sme nachádzali len zavreté dvere, tak sme to ďalšom pokuse nájsť správne schody nakoniec vzdali a zmierili sa, že to neuvidíme zhora.

A tu spomínaná mramorová loď...

Takýchto mostíkov je tam oveľa viac, my sme mali takto zblízka cestou jeden. Lepšie vyzerajú fotené z diaľky. 

Počasie na poobedie nám vyšlo bez dažďa, žiaľ aj bez slnka. Po ceste autobusom nám už začalo pekne pršať. V tento deň som využila možnosť objednať si masáž priamo na izbu. Trošku kix, keď sme sa hľadali. Mne Silvia povedala, že mám masérku radšej čakať na recepcií s číslom izby na papieri, tak som čakala. Masérka mala správu od nášho čínskeho sprievodcu, na akú izbu má ísť. Len tú jej napísal nesprávne, tak ja som 15 minút čakala na recepcií a ona 15 minút hľadala na našom poschodí a klopala na nesprávne dvere. Platila som 130 yuanov priamo do rúk masérke. V medicínskych centrách by ste ju mali lacnejšiu, to nám aj bolo povedané, neviem porovnať komfort. Išlo o celotelovú klasickú čínsku masáž. Bola celkom zaujímavá. Na Slovensku som ešte takú nemala. Masérka mala teda dosť sily, naťahovala mi aj ruky, nohy. Aj som sa bála, že ráno sa zobudím dolámaná 😀 Ale určite odporúčam vyskúšať. Trvala hodinu a na druhý deň som sa po nej cítila veľmi dobre. Po výdatnej večeri v hotelovej reštaurácií sme ešte míňali zásoby čínskeho piva.

Na zdravie 😉