Malý okruh Čínou - deň 4.

A je to tu. Očakávania... Máme navštíviť hlavný symbol Číny. Zobúdzame sa nie veľmi vyspatí a ešte nás čakali predpovedané 40-tky. Vždy v Číne sledujte počasie zahraničných portálov. Je tu totižto zakázané pracovať vonku, ak teplota v tieni prekročí 37 stupňov. Takže čínske médiá hlásia maximálne 36 stupňov. Po raňajkách nás čakala asi hodina a pol cesty k Veľkému čínskemu múru. Podľa pani Silvie je to vraj jedna z najkrajších častí. Toto bude čisto subjektívny pohľad. Neviem, či účinkovalo to pekelné teplo, no ja som úprimne očakávala múr, ktorý prezentujú aj na stránke, teda od nevidím do nevidím, tiahnuci sa po hrebeni hôr. Toto ma žiaľ nečakalo. Trochu nepresné informácie a nepochopenie spôsobilo, že ku koncu sme zistili, že to bol vlastne jeden okruh, ktorý bolo možné prejsť dokola. Jedna, strmšia časť, ktorá mala asi 2 km a miernejšia dlhá cca 2,5 km. Celý by sme ho asi s prehľadom a zastavovaním na fotky v tom teple nestihli.

Hádajte, akou časťou sme sa vybrali. Rozhodli sme sa pre tú strmšiu, sme predsa nejakí turisti. Ja som to pár minút pod najvyšším bodom vzdala a oddychovala v tieni na jednom zo stanovíšť. Priateľ je v teplách viac odolnejší, tak si to vybehol, videl trošku viac z výšky.

Áno, vyzerám tu tak, ako som sa práve cítila 😀 Môj oddychový point, teplo sálajúce od múru, pečúce z vrchu, ak som práve nebola v tieni a toho tam bolo minimum. Tu sme boli okolo 10:00 a nechcem vedieť, čo tam bolo potom.

Drahý ma nechcel trápiť, tak sme sa rozhodli ísť naspäť a pokračovať tou menej prudkou časťou. No ja vám poviem, vraj nie náročné, ale aj on mi hovoril, že sa mu to nezdá. Hlavne ten začiatok sú dosť vysoké schody. Keď sme vyliezli ten stupáčik, takt to bolo lepšie. Tá budovka vľavo je prosím predajňa suvenírov, tak ak tam budete, ani tam nestrácajte čas prechádzkou.

Ku koncu sme sa, celí červení a spotení z tepla, ocitli na ďalšej fotografií s domácim obyvateľstvom. Síce ani ň po anglicky, ale foto a posunkom sme rozumeli 😉

A tu sa môžete pozrieť, prečo sa mi táto časť múru nepáčila.

Pekné fotky tam určite spravíte. Ale ten celkový pohľad. Uprostred okruhu parkovisko, prechádzajúca cesta a koľajnice. Nemôžem si pomôcť, ale ako som tam samučičká sedela na tom múre v tieni a snažila sa vnímať niečo, tak som necítila nič. Niektorí si povedia, ale čo tam chce cítiť? Tí čo vedia, pochopia. Predsa len má svoju krutú históriu. Chýbal tomu ten duch. Podobný, ktorý som cítila skôr v chrámoch, ktoré sme navštívili. Nemyslím, že keby to bolo v komfortnejších podmienkach, tak sa tam cítim inak.

Na prejdenie múru sme mali cca 2 hodiny a nejaké drobné. Pred odchodom autobusu sme si skúsili znova zjednávanie a nakúpili magnetky a tričko. Netreba sa báť, tieto suveníry nájdete potom ešte na viacerých miestach, takže ak vyslovene nechcete suvenír spod múru, tak ten čas radšej strávte na ňom. V tomto komplexe sa tiež nachádza jedna zo štyroch vstupných brán do Pekingu.

Po prehliadke a nákupoch sme sa presunuli do blízkej tradičnej reštaurácie, kde mali aj manufaktúru s výrobkami z jadeitu, ktoré si tam tiež môžete kúpiť.

Po tradičnom obede (áno, bol tradičnejší, pretože nám z kuriatka nechali hlavu a kopu kostí na tanieri, čo majú Číňania radi) sme sa presunuli k hrobkám dynastie Ming. Toto bolo jediné miesto, ku ktorému sme dostali mapu.

A znova veľmi podobné budovy, ako všadeeeee.

Niečo na odľahčenie...

So sochami drakov, korytnačiek a inej hávede sa stretnete všade. Po ceste na hotel sme sa zatavili aj na mieste, odkiaľ bolo vidieť časť Olympijského komplexu. Náš vodič vďaka nášmu zájazdu získal pár čiernych bodov.

V tento deň, sa mi marí, mali niektorí zaplatený fakultatívny výlet. Čo sa mi trochu nepáčilo bolo, že keď sme my boli v divadle, tak zostatok odviezli na jedno námestie, ktoré sme nemali v programe a strávili tam tú hodinku a po predstavení pre nás prišli. Nás teraz odviezli na hotel a trochu sme sa cítili ochudobnení o nenavštívené miesto.