Malý okruh Čínou - deň 3.

Tento deň, štvrtý z programu, bol viac aktívnejší a mne sa páčil najviac. Bolo to hlavne miestami, kde sme boli. Po raňajkách sme sa presunuli autobusom na stanovište rikší, a po pol desiatej sme s nimi vyrazili do starej časti Pekingu – hutongy, ktorými sme sa potom ešte prešli a navštívili sme dom významnejšieho občana mesta, kaligrafa.

Odporúčanie, naučte sa aspoň pospevovať internacionálu. Číňania sú spevavý národ a týmto im prejavíte aj svoju náklonnosť. Náš „vodič“ mal takú náladu, tak nám cestou pospevoval, ale keďže sme nepoznali melódiu, tak sme sa nemohli pripojiť, aj keby sme chceli.

Táto stará časť má svoje čaro. Turistické miesta sú pekné, s množstvom obchodíkov. Počas prechádzky sa pár krát stretnete s pouličnými predajcami, ktorí vám budú chcieť predať všetko čo majú. Vejáre, taštičky, pohľadnice... Ja len ľutujem, že som si tam nekúpila ich typickú píšťalu, mala krásny zvuk, len pán sa stratil, keď som za ním chcela ísť. Silvia vám počas zájazdu bude hovoriť, čo koľko stojí, na akú cenu máte zjednať a za čo sa neoplatí platiť veľa.

Ak sa hutongami budete prechádzať sami, ako my v jeden deň, mimo turistických miest, tak uvidíte reálnejší život. Ak nahliadnete cez otvorené brány, tak tam uvidíte skladisko všetkého možného, ale to máte možnosť vidieť aj na balkónoch panelákov. Číňania žijú v dosť malých priestoroch. Celé ich bývanie by ste niektorí zmestili do svojej obývačky. Navštívený kaligraf mal tiež poschodie a pre predstavu, takto zariadené máte možno chaty. Zato jeho maľby boli nádherné. Asi ako jediná som si ich prezerala. Vedela by som si viacero vybrať, ale pre nedostatok času (znova) som nemohla zistiť, za akú cenu by ich predal.

Po prehliadke domu sme sa prešli na ulicu s obchodíkmi, kde sme mali asi pol hodiny rozchod a mohli nakúpiť nejaké suveníry.

Po nákupe sme sa presunuli do jedného z chrámov. Tie farby, jednoducho krása. Tento si pamätám z nejakého dôvodu najviac.

Ďalej nás čakala Bubnová veža. Smerom do veže vedie veeeľa schodov, ale akých parádnych. Také ste videli aj v pražskom metre, ale tieto sa žiaľ nehýbali. Silvia nemala aktuálne informácie a tak nám nepovedala, že znova vo veži bubnujú. My sme medzitým stihli zísť dole, ale niektorí si to hore asi vypočuli. Zvrchu máte výhľad na časť Pekingu.

Predstavte si, toto všetko sme stihli do obeda. Niekde by som ocenila trošku viac času, ale tak asi sme mali vidieť čo najviac. Na obed sme sa presunuli do reštaurácie, kde sme jedli aj deň predtým. Obsluha už bola rýchlejšia a vedeli sme aké jedlo už máme očakávať.

Po naplnení síl nás čakalo ďalšie krásne miesto, zapísané do kultúrneho dedičstva UNESCO – Zakázané mesto. Históriu si môžete prečítať, ale môžem vám napísať, že to stojí určite za navštívenie. Kúsok k vstupu sme sa previezli, niektorí by sme to v pohode prešli, ale je to v cene zájazdu. Zakázané mesto je skutočne veľký komplex a cítite sa tam takí maličkí.

Počet turistov na fotke je vždy čisto náhodný. Vo veľa miestach sa koncentrovali viac, niekde sa medzi fotením presunuli celé húfy. My sme ešte neboli v plnej sezóne, ktorá začala až koncom nášho zájazdu. Silvia nám povedala, že vtedy niektoré výklady a pamiatky zakrývajú, aby sa davy presúvali plynulo a nezdržiavali.

Ako ste si všimli zatiahnutú oblohu, tak nám hrozila búrka, ktorú ale v tejto časti nehlásili. Keďže je Peking veľké mesto, tak išla smerom, kde sme neboli, zato sme si užili silnejší vietor a hromy v pozadí. Búrky v Pekingu bývajú vraj dosť brutálne, takže ani dáždnik by nám nepomohol.

Keďže je Zakázané mesto rozsiahly areál, neprebádali sme každý kúsok. Vždy po výklade sme mali cca 20 minút na samostatné chodenie po určenej časti a na jej konci sme sa znova stretli a vypočuli si Silviu. Celé mesto sme prešli za 2 hodiny aj nejaké drobné. Počúvajte pozorne, ktorá časť bude nasledovať, aby ste si obehli čo najviac častí daného miesta. Budovy vám už časom začnú pripadať rovnaké, takže nás milo prekvapila zmena. Na konci je pekná záhrada (priznám sa zbožňujem ich), kde som dostala svoju oficiálnu prvú žiadosť, ocitnúť sa na fotke. Asi 12 ročný chlapec ma peknou angličtinou poprosil, či sa s ním odfotím 🙂

Po prehliadne sa nám vyskytol pohľad na Letný palác, ktorý nás ešte len v programe čakal. Po prechode k autobusu mi prišlo celkom vtipné, ako sme sa stretli 3 skupinky, asi všetci Európania, na čele ktorých boli naši sprievodcovia s rybičkami na paličkách. Pre predstavu náš čínsky sprievodca v areáli parku:

Konečne som pochopila, prečo to robia. Inak by sme sa stratili 😀 Zo Zakázaného mesta sme sa presunuli na jedno námestie, kde sme sa v iný deň ešte vrátili. Pozreli sme si miestne „trhy“ s jedlom, aj keď všetko nebolo otvorené. Takže bizarnosti sme veľmi nevideli, len nejaké vtáčiky na paličkách, veľkoťou našim vrabcom.

Po sýtej večeri sme si na vytrávenie dali prechádzku v okolí hotela.

Krásny deň za nami a mohli sme zaspávať s vedomím, že nasledujúci deň bude pekelne horúci a užijeme si ho na Veľkom čínskom múre.