Nie, nebudem skúšať váš zrak, ani sa nejdeme hrať novú hru. Poďme trochu do bežnej každodennej premávky. Opäť tu máme ďalšie krásne ročné obdobie, ktoré nás ráno obšťastňuje často hmlami, ideálnymi na prechádzky a posilňovanie pľúc a skorším šerom a tmou, než ste boli zvyknutí v lete. A čo sa na cestách vtedy deje? Pozrime sa na to z pohľadu vodiča: chodci, cyklisti a iní vodiči, ktorých zle vidieť. 

Vidím ťa?

Bez reflexných prvkov?!

Chodci aj cyklisti. V obciach a mestách, ktoré nemajú to šťastie, že cesty lemujú chodníky, sa prechádzajú chodci, častokrát na úplne zlej strane cesty a v tmavom oblečení. No ale ako vás vidíme? Z pohľadu vodiča, skoro žiadno. Demonštratívna fotografia zo stránok Polície SR. Zbadáme vás, keď sme od vás asi 15 metrov. Ak máte svetlejšie oblečenie, o trošku skôr. Čo však je pri rýchlosti auta sekunda. Sekunda, ktorá človeka žiaľ občas stojí život. Ale toto vieme ovplyvniť. Na tieto účely vymysleli reflexné prvky.

Stačí ich mať umiestnené na správnom a viditeľnom mieste, teda na strane bližšie k vozovke (nie ku krajnici), najlepšie blízko ku kolenám a do úrovne pásu, alebo na ramene a pritom chodiť po správnej strane vozovky. To znamená, musím vidieť auto, ktoré sa ku mne blíži a teda na mňa svieti. Cyklisti môžu mať prvky na prilbe a bicykli. Reflexné nálepky nalepiť aj na podrážky topánok alebo korčule, prilby, kolobežky, školské tašky, barle, kočíky. Nesmie ich nič prekrývať. Na pohyblivej časti ich zaregistrujeme skôr.

Cyklisti a ich červené svetlo a predná blikačka?

Bežná realita. Majú aspoň niečo. Ale z pohľadu vodiča, je to v tme nedostačujúce. Čím viac reflexných a odrazových prvkov, tým rýchlejšie vás zaregistrujeme. Pozdravujem všetkých, ktorí nosia reflexnú vestu. Vždy vás chválim. 

Vodiči a nesprávne svietenie

Och áno, toto je to, za čo veľa vodičov kritizujem. Nevedia používať správne svietenie. V šere, v hmle, za dažďa. Áno, to sú tí, ktorí vtedy používajú iba denné svietenie. Sú to tí, ktorým v dopravných servisoch pripomínajú, používajte správne svietenie = stretávacie svetlá, ktoré ste za zníženej viditeľnosti povinní mať zapnuté.

A kedy vás milí vodiči vidieť príliš? Ak si napr. aj v kolóne zabudnete vypnúť hmlovky. Zadné hmlovky používajte v hmle cez deň, alebo v noci, kým za vami nič nejde. Vypnite ich, ak za sebou zreteľne vidíte auto. Zapnutá zadná hmlovka za vami idúcich vodičov v noci oslepuje.

Chráňte seba, aj svojich blízkych. Pretože v premávke sa oplatí vidieť a byť videný. "Vodič, ktorý včas nevidí prekážku, do poslednej chvíle nevie, že sa má pripraviť na nečakanú reakciu." (https://www.vidiet-a-byt-videny.sk/vodici)

To, že ma vidíš ty, neznamená, že ťa vidím aj ja. A ja ťa chcem vidieť. 

Použité obrázky:

https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/2279664372063772

https://www.topspeed.sk/poradna/v-hmle-a-dazdi-si-dajte-namahu-a-prepnite-na-stretavacie-svetla-/6585

https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/posli-to-dalej-naucte-spravne-nosit-reflexne-prvky

https://www.topspeed.sk/novinky/hmly-su-tu-zas-kedy-pouzivat-hmlovky-a-kedy-nie/15357

https://www.bezpecnecesty.cz/cz/dopravni-vychova/dopravni-vychova-ve-skolach/cyklista/viditelnost-cyklistu

Posledný deň bol tiež krásny. Na toto som sa skutočne tešila. Škocjanska jaskyňa (pamiatka UNESCO), ktorá vraj zatiaľ nie je až taká komerčná ako Postojna. Ráno sme dorazili celkom zavčasu, lebo ešte nepredávali vstupenky. Prišli sme pred 9:00 a vstup sme mali okolo 11. V programe bolo písané, že máme rezervovaný vstup o 10:00, takže tu nám začal časový sklz tohto dňa. Ľudí tam bolo celkom dosť, no v tej obrovskej jaskyni ste nemali šancu to vnímať. Všetci, asi 100 ľudí, sme sa spoločne presunuli k vstupu do jaskyne, ktorý bola oveľa nižšie, než kasa. Pre nás nezvyčajné, keďže u nás zvyčajne k jaskyniam ideme do kopca. Pred nami vstupovali asi 3 skupiny, hovoriace anglicky, nemecky a slovinsky, k akejkoľvek ste sa mohli pripojiť. Každý sprievodca sa predstavil, porozprával úvod a vzal svoju skupinu dnu. My sme išli ako poslední, výklad nám prekladal zo slovinčiny náš sprievodca. Na jaskyňu môžem napísať: WAU. Ja mám naozaj rada takéto komplexy a takú obrovskú u nás nemáme. Bola krásna a ten priestor tam, ktorý si na povrchu vôbec neuvedomíte. No krása. Nemohlo sa tam fotiť, ani by ste nič extra nevideli, ale pri východe si môžete skúsiť uvedomiť veľkosť. Na starom chodníku by bola úžasná ferata. Pozor, jaskyňa nie je vhodná pre ľudí, ktorí majú panický strach z výšok, keďže sa prechádza chodníkmi, kde vidíte hlboko pod seba, tiež je tam most v dosť veľkej výške. Určite ešte nejaké ich jaskyne pôjdeme pozrieť.

V jaskyni máte na výber viacero okruhov. My sme mali vnútorný, čo je škoda, pretože predtým sme sa boli prejsť a zvonku sme videli, kadiaľ pokračuje ďalšia časť vonkajškom. Mohlo to byť zaujímavé. To by som si veľmi rada pozrela kompletné.

No a keďže ja vleziem všade, tak sa aj náš sprievodca takto dozvedel, že sa v jednej časti, už vo vonkajších priestoroch, nachádza menší vodopád. Je to označená odbočka len pár minút mimo cesty.

Z jaskyne sme vyšli asi za hodinu a ku kase sme potrebovali asi ďalšiu pol hodinu úplne pohodovým tempom. Na konci jaskyne je možnosť vyviesť sa výťahom smerom hore. Naplnení zážitkom z podzemia sme sa presunuli k ďalšiemu krásnemu miestu, Predjamskému hradu, postavenému pred skalným previsom. Pri vstupe sme dostali audio guide v češtine, tak sme neboli na nikoho viazaní a mohli sme si všetko pozrieť sami. Celkom som sa bavila na všetkých ľuďoch, ktorí pri ušiach držali zariadenia a počúvali, rovnako ako ja. Na prehliadku hradu sme mali asi hodinu. Dlhšie sa tam ani stráviť čas nedá. Nezabudnite si tam niečo želať.

Keďže sme v tento deň mali časový sklz, tak sme nenavštívili posledné mesto z programu, Maribor. Čo je to škoda, pretože na fotkách vyzerá krásne a práve tam sme plánovali kúpiť si slovinské víno. Do Bratislavy sme dorazili večer a stihli vlak o 22:00.

Počasie nám celkovo vyšlo veľmi pekné a teplé. Síce sme mali búrky a občasné prehánky hlavne v prvý deň a po prehliadke Predjamského hradu, to nám zo zážitku nič neubralo.

Na tomto zájazde sa určite dá ešte trochu zapracovať. Veľmi sa mi na ňom páči, že je tu aj roklina Vintgar. V iných zájazdoch do Slovinska som nič takéto nenašla. Možno som zle hľadala. Mínus je ubytovanie v Sežane mimo mesta. Tiež pán sprievodca bol v určitých miestach chaotický a veľmi ma sklamalo, že sme nestihli Maribor. Takže posledné suveníry sme kupovali na jednom odpočívadle. Občas sa žiaľ nedá predvídať, ako sa čo bude stíhať. Možno práve ten opačný sled je vyhovujúcejší a pre mňa teraz lákavejší. Ak naň niekto počas Veľkonočných sviatkov pôjdete, dajte vedieť, ako ste všetko stíhali. Aj keď tretí deň programu vyzerá LTT, a teda v Ľubľane nebudete tak dlho, ako my, alebo ju nestihnete.

Vstupné:

• Škocjanska jaskyňa: cena 18 € /dospelí, 9 € /deti, 14 € /študenti do 26 r. (vyžaduje sa preukaz študenta), seniori nad 65 r. Prehliadka trvá 1,5 - 2 hodiny, trasa dlhá asi 3 km, cca 500 schodov – postupne, nie naraz. V jaskyni je teplota 10 -12º C, vyžaduje sa teplejšie oblečenie a pevná obuv.
• Predjamský hrad: 13,8 € /dospelí, 8,3 € /deti 6-15r., 11€ /študenti 16-25 r.

Pri mnohých vstupenkách býva kombo, tak si dopredu zistite, na aké miesta môžete uplatniť zľavu.

A čo miesta, ktoré sa určite oplatí vidieť z tohto zájazdu? Za mňa jednoznačne:

• jazero a hrad na Blede, 
• roklina Vintgar, 
• Škocjanska jaskyňa, 
• Predjamský hrad, 
• Ľubľanský hrad,
• Piran,
• a predpokladám, že by som sem pridala aj Maribor.

Každý ma iné preferencie, tak ho možno zaujmú práve iné časti zájazdu. Ja jednoznačne odporúčam objavovať Slovinsko. My sa tam určite ešte vrátime. Má rovnako, ako naše Slovensko, veľmi veľa prírodných aj kultúrnych krás. 

Hor sa do spoznávania 😉

Raňajky sme už mali na hoteli a v tento deň nás čakala návšteva žrebčína Lipica a mesto Piran pri mori. Žrebčín si určite užijú milovníci koní, ale oveľa viac ich uvidíte voľne sa pásť - kobyly a mladé. My sme znova oželeli a pozreli si okolie. Je tam aj menšie múzeum s kočmi, pre deti možnosť odviesť sa na poníkoch.

Môžete sa tam voľne pohybovať, sú tam cestičky. Sem-tam vám bude prekážať ohrada. Platený vstup je len do areálu za bránou. My sme sa dostali k pasúcemu sa stádu lipicanov, asi sme ich videli viac, než tí, ktorí boli v žrebčíne. Tí sa ale dozvedeli o histórií, ukázali im, ako sa cvičia. Na tomto mieste sme boli asi 2 hodiny, prehliadka žrebčína bola asi hodinová. Naozaj pekné koníky.

A hurá more. Po 12:15 sme prechádzali popri mori do mesta Piran. Autobus nás vysadil v časti Santa Lucia, čo bolo do cieľa skoro 5 km. Asi cca kilometer pred cieľom bolo možné nastúpiť na minibus, ktorý vozil ľudí zadarmo. Zatiaľ, čo naň niektorí čakali, my sme tam prišli peši. Cestou sme si mali pozrieť miesto, kde sa potom hodíme do mora a budeme sa kúpať. Oveľa lepšie strávený čas za tých 5 km by bol prechádzaním a objavovaním uličiek. Je to veľmi pekné prímorské mesto. Nezabudnite si tam kúpiť Piranskú soľ. Sprievodca vás nasmeruje, nachádza sa na tomto námestí dole (hľadajte na mape: Soline pridelava soli d.o.o., Ulica IX. korpusa, Piran - Pirano, Slovenia). Nájdete ich aj v suvenírových obchodoch v Portoroži, ale sú tam drahšie. V tejto prímorskej časti sme strávili celkovo 6 hodín. Od parkoviska do centra Piran-u sme sa dostali s výkladom do hodiny a pol. Naspäť sme sa ale museli dostať znova na parkovisko v Santa Lucia, takže sme si museli odhadnúť čas.

Tu v pozadí vidíte hradby, na ktoré je tiež možné ísť sa prejsť. Platí sa tam vstupné. My sme tam neboli.

Po rozchode sme si prešli ešte pár uličiek, nakúpili soľ a vybrali sa smerom naspäť, hľadať si naše vytipované miesto na slnenie. Asi to nebolo ono, ale zakotvili sme blízko pizzerie, keby sme boli hladní a smädní. V niektorých častiach na brehoch sa nachádzajú sprchy, ktorými ako tak zo seba spláchnete soľ a blízko sa vždy nájde aj prezliekareň. Slovinské more v Portoroži nebude mojím favoritom. Keďže je to Istria, cítila som sa tam ako v Chorvátsku. Tento deň bol taký kvázi relaxačný, až na tú naozaj dlhú prechádzku počas najväčšieho výpeku. Vyšťavení teplým dňom sme na večeri zlikvidovali viedenský rezeň a hurá vyspať sa do nového dňa. 

Vstupné:

• Žrebčín v Lipici: cena  16 € /dospelí, 8 € /deti do 18 r., zľavnená skupinová vstupenka (nad 20 osôb): 12,5 € /osoba

Tu sa našlo aj kombo, takže ak ste boli v žrebčíne, mali ste na lístku zľavu na vstup do jaskyne.

V druhý deň po raňajkách sme mali plánovaný odchod o 9:00. Takže ráno si ešte stihnete pozrieť okolie hostela za svetla, či výhľady na okolitú krajinu. Pri parkovisku bola tržnica, kde si počas čakania môžete kúpiť v sezóne čerstvé ovocie. Odtiaľ sme sa presunuli na krátku prehliadku historického mestečka Škofja Loka kde sa nachádza najstarší kamenný most strednej Európy z 13. st., maľované stredoveké domy, či krivoľaké uličky. Akože fajn, pekné mesto. Ale ako podotkol priateľ, takýchto máme na východe celkom dosť. Napríklad taká Levoča. Tu je prosím ten najstarší most.

Strávili sme tu niečo cez hodinu a pokračovali do hlavného mesta, Ľubľany. Táto časť zájazdu sa mi z hľadiska organizácie až tak veľmi nepáčila. Ak tam budete aj mimo takýchto zájazdov, určite nevynechajte Ľubľanský hrad. Hore sme sa odviezli zubačkou a stretnúť sme sa mali všetci znova dole o hodinu a pol.

Je to veľmi pekný hrad. Keď vyjdete zubačkou, tak sa dostanete do podhradia, ktoré je zaujímavé. Keďže hrad stojí na skalnatom podloží, vidieť skaly a do tohto priestoru pridali architekti už modernejší ráz – betón a drevo. Žiaľ, zabudli sme odfotiť, musíte ísť pozrieť. V hrade sa nachádza niekoľko expozícií, skoro všetky sú nejakými chodbami prepojené. Majte vstupenku poruke, viackrát ju pri vstupoch budú kontrolovať. Na vežu sa dostanete zaujímavým točitým schodiskom. Jednou stranou sa ide hore a druhou dole, takže do seba nikto nenaráža a nemusí sa čakať v rade. Kto má strach z výšok, asi to dáte ťažko, ale mesto uvidíte aj z hradieb.

My sme si to smerom dole prešli pešo, pretože okolo hradu sa nachádza aj rozsiahly park, na ktorý sme nemali dostatok času. V ňom nájdete niekoľko vyhliadok, aj miesta na oddych v teplé slnečné dni. V celú hodinu sme si pozreli ich orloj na jednej budove, ale na ten pražský to veru nemá.

Pokračovali sme prehliadkou mesta, kde sme ale vôbec netušili, čo všetko pôjdeme pozrieť a dozvedali sme sa to cestou. Prišlo mi, že niektoré miesta boli nezaujímavé, a vyslovene by ste ich ani sami nešli navštíviť. Ale priateľ to chcel absolvovať, že kde všade nás sprievodca zavedie. Ja by som sa po chvíli odpojila, nabehla do infocentra pre mapu a prechádzala mesto sama. Toto mi dosť prekáža na viacerých zájazdoch. Že nedostaneme mapu mesta, ktoré ideme objavovať a máme tam dlhší rozchod. Párkrát nám bolo povedané, že o chvíľu prehliadku končíme a máme osobné voľno, ale trvalo to nekonečnú hodinu. Akosi si neviem vybaviť žiadne informácie, ktoré mi počas zájazdu boli porozprávané. Ale určite sme v meste videli všetko, čo bolo písané v programe.

Mali sme rozchod asi 2 hodiny, takže v meste sme strávili od obeda cca 6 hodín. Čo je naozaj veľa. Možno pre niekoho málo. My sme mali šťastie, že bol práve kulinársky trh. Ak budete mať chuť na niečo sladké, odporúčam vám skočiť na krémeš a ich domáci koláč do obchodíku, ktorý tam majú na rohu námestia Pogačarjev trg. Majú tam aj čapované oleje, tak keby ste nejaký chceli, berte prázdnu fľašu. Môj úlovok z jarmoku je slovinský medovicový med.

Z mesta sme sa presunuli na naše ďalšie ubytovanie – hotel Sežana, kde sme strávili dve noci. Izby veľmi pekné, ale hotel na úplnom okraji mesta, taká priemyselná časť. Nič v okolí sa nedalo pozrieť, do dediny to bolo cez 2 km a večer sa nám teda nechcelo hľadať cestu smerom tam. Takže poloha tohto ubytovania nič moc. Ak si ho budete chcieť vybrať aj individuálne, je vhodný len na prenocovanie. Hotel má aj svoj pivovar, takže sme aspoň vyskúšali ich pivo.

Ubytovanie a vstupné:

Druhá a tretia noc: Hotel PRUNK***, Sežana

Raňajky tiež formou bufetových stolov a večere za príplatok v hoteli. Tú netreba, je tam reštaurácia s pizzeriou, tak budete mať z čoho vybrať.

Vstupné do hradu: zubačka na hrad - obojsmerne 4 €, a hrad 7,5 €

Od tohto zájazdu ubehlo už pár mesiacov, ja sa musím učiť na skúšku a robím všetko iné, než mám. Tak pridávam informácie k poznávaciemu autobusovému zájazdu do Slovinska, ktorý nám sľuboval užiť si jeho prírodné aj kultúrne krásy. Toto bol výlet riešený LM priamo cez cestovku, ktorá ho organizovala. Takže som tam dva dni pred konaným zájazdom volala, či majú ešte 2 voľné miesta a na naše šťastie, bola ešte posledná izba. S pani na telefóne sa komunikovalo veľmi dobre, poslala potrebné údaje, ja som bežala s mokrou hlavou zaplatiť do banky a hurá o dva dni sme mohli vyraziť. V súčasnosti ho môžete nájsť aj na zľavomate, len s opačným poradím v programe. My sme si priplácali aj večere, čo podľa môjho názoru vôbec nemusíte, pretože tam, kde sme jedli sa dá normálne objednať z jedálneho lístka. Jediné, čo budete možno čakať o niečo dlhšie na jedlo.

Bol to zájazd na 4 dni (od 29.8. do 1.9.) a vyrážali sme z Bratislavy ráno pred 7, kde bolo možné nastúpiť pri Istropolise aj na vlakovej stanici. Autobus bol pohodlný, my sme vychytali predposledné miesta pred päťkou a za nami nikto nesedel, takže sme mohli slobodne sklápať sedadlá. Cesta tam ubiehala rýchlo, bez držaní a počas nej sme sa dozvedeli, kto je náš sprievodca a ako bude prebiehať zájazd a vyberanie peňazí na vstupné: zo začiatku vyrátal sumu za všetky vstupy, vyberie peniaze, nahlásite, aké máte zľavy – študent, dôchodca, ZŤP,  a v posledný deň pri návrate vracal za tie, kde sme neboli, alebo vyšli lacnejšie. Pán Ľuboš bol veľmi príjemný, milý a ochotný sprievodca.

V prvý deň sme navštívili krásne mesto Bled a roklinu Vintgar. Dosť ma mrzelo, že občas to bolo chaotické. Pôvodne sme mali stráviť čas pri jazere, potom ísť do rokliny a z nej naspäť do Bledu na hrad. Nešlo mi do hlavy, prečo chodiť hore-dole. Ale počasie to vyriešilo za nás, keďže v ten deň sa preháňali okolo búrky a v čase, kedy sme mali ísť do rokliny tam jedna panovala, tak sme od jazera išli na hrad. Čo sa týka jazera, budete mať možnosť zaplatiť si fakultatívne prevoz na ten miniostrovček, kde je kostol, v ktorom si môžete zazvoniť zvonom prianí. Mimochodom, jeden sa nachádza aj v Predjamskom hrade.

My sme oželeli miniostrov a radšej sa prechádzali popri jazere. Je celkom veľké, takže za ten čas, ktorý sme mali do stretnutia, by ste ho dookola obišli len ak veľmi rýchlo chodíte a bez kochania sa. Tesne pred vystúpením z autobusu sme sa dozvedeli, že sa v ňom dá aj kúpať, takže plavky môžete mať nachystané hneď pri sebe. Ak teda cestujete v letných mesiacoch. Niektorí hovorili, že si tiež mohli odpustiť tú jazdu na ostrovček. Je veľmi malý a nachádza sa tam len ten kostol. Na brehoch sa dá prenajať aj loďka, tak sa tu hodinku môžete člnkovať po jazere. Voda v jazere bola čistá a priezračná, no ak nemáte pri kúpaní radi ryby, tak tam nelezte.

Po zoskupení v určený čas sme sa autobusom presunuli na hrad. Je odtiaľ veľmi pekný výhľad na jazero a okolité hory.

Dali sme si tam ospevovaný Bledský krémeš, a musím povedať, že taký vynikajúci veru na Slovensku nerobia.

V Blede sme strávili asi 3 hodiny a presunuli sa do rokliny. Je naozaj krásna, mali sme hodinu na to, aby sme ju prešli, čo pre nás turistov je málo, pretože to nebola jediná turistická trasa. Na jej konci sa nachádza vodopád, ktorý asi viacerí pozrieť neboli. Spomínané búrky sa presunuli inam, ale v rokline nám ešte mierne pršalo, čo nám teda neprekážalo. Bol tam práve vynikajúci vlhký a chladný vzduch na dýchanie.  

Prechádzate sa väčšinou upravenými drevenými chodníkmi, schodmi. Trochu sme sa tam cítili ako v Jánošíkových dierach, či v Slovenskom raji. Pripomenulo mi to aj roklinu Samaria na Kréte, ale v nej bolo viac borovíc.

Je to nenáročná turistika, skôr prechádzková, ale odporúčam topánky, v ktorých sa nešmýka. Lístok nesmiete stratiť, pretože k vodopádu sa ide cez turniket, kde ho treba. Rovnako aj pri východe z rokliny. Autobus na nás musel pár minúť počkať, keďže sme si užívali trošku dlhšie tú prírodnú krásu. Pre nás to bolo krátko. Boli sme tam medzi 16:20 až 17:40 a potom sme sa ešte presunuli znova naspäť do Bledu. Tam si všetci ostatní išli dať spomínaný krémeš, do hotela, kde ho vraj robia najlepší. Bez jeho ochutnania zo Slovinska ani neodchádzajte. Mňam. Nám ten jeden stačil a za tú pol hodinu sme si pozreli ešte druhú stranu jazera po dažďoch. 

Na ubytovanie sme sa presunuli do mestečka Radovljica večer po siedmej, kde sme sa ubytovali, nejako tam vyriešili menší problém, keď sme zistili, že práve nás dvoch nemala pani recepčná na zozname s izbami, a skočili na večeru do neďalekej reštaurácie, kde sme aj raňajkovali. Nachádza sa námestí, od hotela pár minút chôdze. Určite sa choďte mestom poprechádzať, je pekné.

V našom čase sa tam konal vonku nejaký minikoncert v jednom podniku, tak sme si vypočuli trochu hudby. Slovinci sú vraj známi včelárstvom, tak na rôznych miestach môžete vidieť takéto farebné motívy, na ktorých si uctievajú včielky.

Prvý deň bol za nami a mohli sme sa tešiť na tie nasledujúce.

Ubytovanie a vstupné:

Prvú noc sme strávili v LIFE HOSTEL SLOVENIJA, hotelová časť so štandardom 3* hotela, v Radovljici 

Raňajky boli formou bufetových stolov v blízkej reštaurácii, asi 3 min. od hotela a večera bola za príplatok v tej istej reštaurácii. 

Miesta, ktoré sme mohli navštíviť a boli spoplatnené (vstupné je orientačné):

• plavba loďou na ostrov Bled + vstup do kostola na ostrove: 14,50€ 
• hrad Bled: 8 € /dospelí, 5 € /deti do 14 r., 6,5 € /študenti 
• roklina Vintgar: 10 € /dospelí, 6 € /študenti, 3 € /deti 6-15 r.

Pridávam vám ďalší fragment cestovateľského zážitku. V tento deň sme sa zobudili do trochu upršaného rána. Dážď hlásili rôzne a aj celkom intenzívne už od štvrtka. Aspoň sa o niečo schladil vzduch. S dáždnikmi a pršiplášťami sme si to autobusom zamierili do ZOO. Nie som človek, ktorý ich nejako rád navštevuje, ale keď to bolo v programe, tak sme sa tam poprechádzali. V ZOO nám pršalo nejakú hodinku, ale nič to. Niektoré zvieratá sme poriadne nevideli, lebo boli skryté, alebo práve jedli. Areál je pomerne veľký a za ten čas sme ho neprešli úplne celý. Takže sme videli slony, tučniaky, nosorožce, opice, hrochy, medvede, žirafy... a samozrejme pandy. Len tá červená sa nám nejako schovávala.  

Strávili sme tu 2 hodiny. Aby sme prešli celú ZOO v kľude, tak to by sme potrebovali viac času. Chodil tam aj "vláčik", ktorý vysádzal pri rôznych pavilónoch, ale tuším bol za poplatok. Na obed sme išli do reštaurácie, ktorá bola vybavená narýchlo, keďže tú, kam sme mali ísť, zatvorili. Vraj sa to stáva bežne. Čo sa týka stolovania v tejto krajine, tak Číňania jedia veľmi rýchlo, aj rukami, narobia pri to neporiadok na stole (ako úctu kuchárovi, že im chutilo), mľaskajú a grgajú. Takže sme sa zasmiali na poznámke pani Silvie, že tí učitelia, ktorí s nami sedeli v miestnosti budú študentom rozprávať, akí sme suchári 😀 Keď sme odchádzali, tak bola celkom veľký rad na obed.

Toto je len časť čakajúcich. 4x taký počet bol vo vnútri a 2x toľko v ďalšom vchode. Po asi 20 minútach jazdy nás autobus vysadil a čakal nás posledný plánovaný bod programu. Letný palác. Cestou sme išli okolo týchto mňamiek. Áno, skúšali sme. Ale až v posledný deň. Malých vysmážaných škorpiónov. Mimochodom, chutili ako chipsy, len s takou netypickou mäsovou dochuťou. Ale to dúfam nezabudnem ešte spomenúť.

V areáli paláca sme dostali posledné inštrukcie a hor sa objavovať. Palác sa nachádza pri umelo vytvorenom jazere a slúžil ako útočisko cisárskej rodiny pred horúčavami. Je veľmi rozsiahly. Dalo by sa tu stráviť blúdením aspoň pol dňa, určite by ste ho dokázali aj prejsť dokola a objaviť rôzne zákutia. My sme tam strávili asi 2,5 hodiny. Je tu tiež veľmi pekne. Keďže sme nemali počasie na fotografovanie, tak to nemusí vyzerať lákavo.

Prešli sme sa na ostrov a potom smerom naspäť popri okraji jazera, popod palác až k Mramorovej lodi. Kúsok od nej sme sa mali všetci stretnúť a vyraziť na hotel. Vidíte ten palác? Tak tam sme sa snažili aj dostať úplne hore, ale všade na konci schodov sme nachádzali len zavreté dvere, tak sme to ďalšom pokuse nájsť správne schody nakoniec vzdali a zmierili sa, že to neuvidíme zhora.

A tu spomínaná mramorová loď...

Takýchto mostíkov je tam oveľa viac, my sme mali takto zblízka cestou jeden. Lepšie vyzerajú fotené z diaľky. 

Počasie na poobedie nám vyšlo bez dažďa, žiaľ aj bez slnka. Po ceste autobusom nám už začalo pekne pršať. V tento deň som využila možnosť objednať si masáž priamo na izbu. Trošku kix, keď sme sa hľadali. Mne Silvia povedala, že mám masérku radšej čakať na recepcií s číslom izby na papieri, tak som čakala. Masérka mala správu od nášho čínskeho sprievodcu, na akú izbu má ísť. Len tú jej napísal nesprávne, tak ja som 15 minút čakala na recepcií a ona 15 minút hľadala na našom poschodí a klopala na nesprávne dvere. Platila som 130 yuanov priamo do rúk masérke. V medicínskych centrách by ste ju mali lacnejšiu, to nám aj bolo povedané, neviem porovnať komfort. Išlo o celotelovú klasickú čínsku masáž. Bola celkom zaujímavá. Na Slovensku som ešte takú nemala. Masérka mala teda dosť sily, naťahovala mi aj ruky, nohy. Aj som sa bála, že ráno sa zobudím dolámaná 😀 Ale určite odporúčam vyskúšať. Trvala hodinu a na druhý deň som sa po nej cítila veľmi dobre. Po výdatnej večeri v hotelovej reštaurácií sme ešte míňali zásoby čínskeho piva.

Na zdravie 😉

Horúčavy nám pokračovali aj v tento, šiesty deň programu. Do obeda sme navštívili lamaistický kláštor a Konfuciov chrám. V programe na web stránke to bolo rozpísané, že kláštor si pozrieme do obeda a chrám po obede. Počas cesty autobusom sme sa dozvedeli, ako sa utváralo náboženstvo v Číne, ktoré myšlienkové smery najviac pôsobili. Toto bolo ďalšie z miest, ktoré sa mne páčili najviac. Niečo pre tých, ktorých láka viac stará kultúra, duchovno, či náboženstvá. V kláštore bolo päť hlavných siení, ktoré stelesňujú slohovú zmes chánskych, mongolských a tibetských prvkov. Áno, zväčša budovy ako sme videli všade. Tu tomu dodávali inú atmosféru tyčinky, ktoré sa páli pred každou sieňou a modliaci sa ľudia. Uvidíte tu množstvo božstiev a každá sieň je venovaná inej oblasti. Takže, ak si niečo pri modlitbe chcete priať, tak môžete pri konkrétnej sieni a konkrétnemu božstvu. Sprievodca vám porozpráva, ktoré sú čomu zasvätené.

Nie som praktizujúca kresťanka a vždy mi boli blízke aj iné náboženstvá, tak som modlitbu a prianie venovala len pred touto sieňou. Tyčinky, ktoré pred vstupom dostanete zadarmo si môžete rozdeliť.

Majú tu aj jedného z najväčších Budhov.

Strávili sme tu hodinku, myslím, že dostatok času. Nie je to také veľké, že by ste si to nestihli v pokojnom tempe pozrieť. Ak tam chcete ale nasávať atmosféru, či už modlitbami, alebo rozjímaním, tak tam strávte určite viac času. Ku Konfuciovmu chrámu to bol krátky presun a mali sme na prebádanie niečo cez pol hodiny.

Po príjemne strávenom doobedí a vyhladovaní sme sa skoro všetci tešili na pekingskú kačku, ktorú sme mali namiesto večere, na obed. Tí, ktorí ju nemali dostali kung pao. Ak nie ste vegáni, či vegetariáni, rozhodne vám odporúčam si zaplatiť tento „fakultatívny“ výlet. Kačka bola vynikajúca, mäso sa úplne rozplývalo a koža bola vypečená do chrumkava, chutila ako oškvarky. Jednoducho mňam. Dostali sme k nej placky, zeleninu a fermentovanú sójovú omáčku a všetko sme si to spolu balili. Konečne sme si pochutili aj na polievke, keďže bol kačací vývar. Toto je prosím porcia kačky, teda jej polovica pre jedného človeka.

Pred kačkou sme si pripili ich ryžovou pálenkou, pre 8 ľudí 0,5 litrová fľaša (uvidíte v časti aké suveníry si doniesť), grády trošku viac než naša slivovica, takže z obeda sme väčšina vyrážali pomerne veselí 😀 Po tomto úžasnom obede nás čakal presun do modernej časti mesta s nákupným centrom, kde sme si mohli nakúpiť aj rôzne suveníry a tiež, od ktorého to bolo asi 15 minút peši k najväčšej obrazovke na svete. Kto má rád modernú architektúru, tak sa tu vyžije, pre nás toto poobedie žiadne terno.

Strávili sme tu asi dve hodiny, my blúdením po uliciach, občas nakuknutím do budov a obchodov. V posledný deň sme sa do tejto časti mesta znova vrátili.

A je to tu. Očakávania... Máme navštíviť hlavný symbol Číny. Zobúdzame sa nie veľmi vyspatí a ešte nás čakali predpovedané 40-tky. Vždy v Číne sledujte počasie zahraničných portálov. Je tu totižto zakázané pracovať vonku, ak teplota v tieni prekročí 37 stupňov. Takže čínske médiá hlásia maximálne 36 stupňov. Po raňajkách nás čakala asi hodina a pol cesty k Veľkému čínskemu múru. Podľa pani Silvie je to vraj jedna z najkrajších častí. Toto bude čisto subjektívny pohľad. Neviem, či účinkovalo to pekelné teplo, no ja som úprimne očakávala múr, ktorý prezentujú aj na stránke, teda od nevidím do nevidím, tiahnuci sa po hrebeni hôr. Toto ma žiaľ nečakalo. Trochu nepresné informácie a nepochopenie spôsobilo, že ku koncu sme zistili, že to bol vlastne jeden okruh, ktorý bolo možné prejsť dokola. Jedna, strmšia časť, ktorá mala asi 2 km a miernejšia dlhá cca 2,5 km. Celý by sme ho asi s prehľadom a zastavovaním na fotky v tom teple nestihli.

Hádajte, akou časťou sme sa vybrali. Rozhodli sme sa pre tú strmšiu, sme predsa nejakí turisti. Ja som to pár minút pod najvyšším bodom vzdala a oddychovala v tieni na jednom zo stanovíšť. Priateľ je v teplách viac odolnejší, tak si to vybehol, videl trošku viac z výšky.

Áno, vyzerám tu tak, ako som sa práve cítila 😀 Môj oddychový point, teplo sálajúce od múru, pečúce z vrchu, ak som práve nebola v tieni a toho tam bolo minimum. Tu sme boli okolo 10:00 a nechcem vedieť, čo tam bolo potom.

Drahý ma nechcel trápiť, tak sme sa rozhodli ísť naspäť a pokračovať tou menej prudkou časťou. No ja vám poviem, vraj nie náročné, ale aj on mi hovoril, že sa mu to nezdá. Hlavne ten začiatok sú dosť vysoké schody. Keď sme vyliezli ten stupáčik, takt to bolo lepšie. Tá budovka vľavo je prosím predajňa suvenírov, tak ak tam budete, ani tam nestrácajte čas prechádzkou.

Ku koncu sme sa, celí červení a spotení z tepla, ocitli na ďalšej fotografií s domácim obyvateľstvom. Síce ani ň po anglicky, ale foto a posunkom sme rozumeli 😉

A tu sa môžete pozrieť, prečo sa mi táto časť múru nepáčila.

Pekné fotky tam určite spravíte. Ale ten celkový pohľad. Uprostred okruhu parkovisko, prechádzajúca cesta a koľajnice. Nemôžem si pomôcť, ale ako som tam samučičká sedela na tom múre v tieni a snažila sa vnímať niečo, tak som necítila nič. Niektorí si povedia, ale čo tam chce cítiť? Tí čo vedia, pochopia. Predsa len má svoju krutú históriu. Chýbal tomu ten duch. Podobný, ktorý som cítila skôr v chrámoch, ktoré sme navštívili. Nemyslím, že keby to bolo v komfortnejších podmienkach, tak sa tam cítim inak.

Na prejdenie múru sme mali cca 2 hodiny a nejaké drobné. Pred odchodom autobusu sme si skúsili znova zjednávanie a nakúpili magnetky a tričko. Netreba sa báť, tieto suveníry nájdete potom ešte na viacerých miestach, takže ak vyslovene nechcete suvenír spod múru, tak ten čas radšej strávte na ňom. V tomto komplexe sa tiež nachádza jedna zo štyroch vstupných brán do Pekingu.

Po prehliadke a nákupoch sme sa presunuli do blízkej tradičnej reštaurácie, kde mali aj manufaktúru s výrobkami z jadeitu, ktoré si tam tiež môžete kúpiť.

Po tradičnom obede (áno, bol tradičnejší, pretože nám z kuriatka nechali hlavu a kopu kostí na tanieri, čo majú Číňania radi) sme sa presunuli k hrobkám dynastie Ming. Toto bolo jediné miesto, ku ktorému sme dostali mapu.

A znova veľmi podobné budovy, ako všadeeeee.

Niečo na odľahčenie...

So sochami drakov, korytnačiek a inej hávede sa stretnete všade. Po ceste na hotel sme sa zatavili aj na mieste, odkiaľ bolo vidieť časť Olympijského komplexu. Náš vodič vďaka nášmu zájazdu získal pár čiernych bodov.

V tento deň, sa mi marí, mali niektorí zaplatený fakultatívny výlet. Čo sa mi trochu nepáčilo bolo, že keď sme my boli v divadle, tak zostatok odviezli na jedno námestie, ktoré sme nemali v programe a strávili tam tú hodinku a po predstavení pre nás prišli. Nás teraz odviezli na hotel a trochu sme sa cítili ochudobnení o nenavštívené miesto.

Máme tu začiatok ďalšieho krásneho ročného obdobia. Ja mám na vás prosbu. Prosím, zamyslite sa nad tým sami a odkážte všetkým vo vašom okolí, ktorí si sadajú za volant a tiež všetkým, ktorí sa vonku pohybujú peši. Stretávam sa s tým na cestách pravidelne. V dopravných servisoch často hlásia: Používajte správne svietenie. Rozumej, stretávacie svetlá.

Toto počasie môže byť v mnohých smeroch nebezpečné a preto:
Vodiči, používajte počas hmly a dažďa stretávacie svetlá, ktoré ste za zníženej viditeľnosti povinní mať zapnuté. Nepoužívajte len tie dve denné bodky v prednej časti auta, ktoré, my za vami idúci vodiči, nevidíme. Ak vaše auto nemá automatické prepínanie reagujúce na intenzitu vonkajšieho svetla, nájdete ho na páčke vášho auta a nastavíte ho s použitím ruky. 

Vodiči, odporúčam si zákon o cestnej premávke raz za čas znova prečítať.

... zo znenia zákona: "Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené". https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2...

Chodci (aj cyklisti), reflexné prvky sú pre nás vodičov neuveriteľne nápomocné, keď sa pohybujete nielen v tmavom oblečení. Predovšetkým v šere a za tmy vás vidíme oveľa skôr a dokážeme skôr reagovať. Nezabudnite ich mať umiestnené na správnom a viditeľnom mieste. 

...správajte sa zodpovedne aj ako chodci, aj ako cyklisti. To ako sa máte správať na cestách upravuje cestný zákon v § 52 až 54 a § 55 zákona o cestnej premávke https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-8/znenie-2... 

Nezabúdajte, že podľa súčasného znenia zákona: vodič má povinnosť dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť!

Dávajte si prosím všetci pozor na cestách. Nerada si čítam štatistiky zbytočne vyhasnutých životov na ceste.

Obrázky použité z:

https://www.topspeed.sk/v-hmle-a-dazdi-si-dajte...

https://www.aktuality.sk/clanok/308312/dazd-sln...

https://www.topspeed.sk/chodci-na-jesen-a-v-zim...

Tento deň, štvrtý z programu, bol viac aktívnejší a mne sa páčil najviac. Bolo to hlavne miestami, kde sme boli. Po raňajkách sme sa presunuli autobusom na stanovište rikší, a po pol desiatej sme s nimi vyrazili do starej časti Pekingu – hutongy, ktorými sme sa potom ešte prešli a navštívili sme dom významnejšieho občana mesta, kaligrafa.

Odporúčanie, naučte sa aspoň pospevovať internacionálu. Číňania sú spevavý národ a týmto im prejavíte aj svoju náklonnosť. Náš „vodič“ mal takú náladu, tak nám cestou pospevoval, ale keďže sme nepoznali melódiu, tak sme sa nemohli pripojiť, aj keby sme chceli.

Táto stará časť má svoje čaro. Turistické miesta sú pekné, s množstvom obchodíkov. Počas prechádzky sa pár krát stretnete s pouličnými predajcami, ktorí vám budú chcieť predať všetko čo majú. Vejáre, taštičky, pohľadnice... Ja len ľutujem, že som si tam nekúpila ich typickú píšťalu, mala krásny zvuk, len pán sa stratil, keď som za ním chcela ísť. Silvia vám počas zájazdu bude hovoriť, čo koľko stojí, na akú cenu máte zjednať a za čo sa neoplatí platiť veľa.

Ak sa hutongami budete prechádzať sami, ako my v jeden deň, mimo turistických miest, tak uvidíte reálnejší život. Ak nahliadnete cez otvorené brány, tak tam uvidíte skladisko všetkého možného, ale to máte možnosť vidieť aj na balkónoch panelákov. Číňania žijú v dosť malých priestoroch. Celé ich bývanie by ste niektorí zmestili do svojej obývačky. Navštívený kaligraf mal tiež poschodie a pre predstavu, takto zariadené máte možno chaty. Zato jeho maľby boli nádherné. Asi ako jediná som si ich prezerala. Vedela by som si viacero vybrať, ale pre nedostatok času (znova) som nemohla zistiť, za akú cenu by ich predal.

Po prehliadke domu sme sa prešli na ulicu s obchodíkmi, kde sme mali asi pol hodiny rozchod a mohli nakúpiť nejaké suveníry.

Po nákupe sme sa presunuli do jedného z chrámov. Tie farby, jednoducho krása. Tento si pamätám z nejakého dôvodu najviac.

Ďalej nás čakala Bubnová veža. Smerom do veže vedie veeeľa schodov, ale akých parádnych. Také ste videli aj v pražskom metre, ale tieto sa žiaľ nehýbali. Silvia nemala aktuálne informácie a tak nám nepovedala, že znova vo veži bubnujú. My sme medzitým stihli zísť dole, ale niektorí si to hore asi vypočuli. Zvrchu máte výhľad na časť Pekingu.

Predstavte si, toto všetko sme stihli do obeda. Niekde by som ocenila trošku viac času, ale tak asi sme mali vidieť čo najviac. Na obed sme sa presunuli do reštaurácie, kde sme jedli aj deň predtým. Obsluha už bola rýchlejšia a vedeli sme aké jedlo už máme očakávať.

Po naplnení síl nás čakalo ďalšie krásne miesto, zapísané do kultúrneho dedičstva UNESCO – Zakázané mesto. Históriu si môžete prečítať, ale môžem vám napísať, že to stojí určite za navštívenie. Kúsok k vstupu sme sa previezli, niektorí by sme to v pohode prešli, ale je to v cene zájazdu. Zakázané mesto je skutočne veľký komplex a cítite sa tam takí maličkí.

Počet turistov na fotke je vždy čisto náhodný. Vo veľa miestach sa koncentrovali viac, niekde sa medzi fotením presunuli celé húfy. My sme ešte neboli v plnej sezóne, ktorá začala až koncom nášho zájazdu. Silvia nám povedala, že vtedy niektoré výklady a pamiatky zakrývajú, aby sa davy presúvali plynulo a nezdržiavali.

Ako ste si všimli zatiahnutú oblohu, tak nám hrozila búrka, ktorú ale v tejto časti nehlásili. Keďže je Peking veľké mesto, tak išla smerom, kde sme neboli, zato sme si užili silnejší vietor a hromy v pozadí. Búrky v Pekingu bývajú vraj dosť brutálne, takže ani dáždnik by nám nepomohol.

Keďže je Zakázané mesto rozsiahly areál, neprebádali sme každý kúsok. Vždy po výklade sme mali cca 20 minút na samostatné chodenie po určenej časti a na jej konci sme sa znova stretli a vypočuli si Silviu. Celé mesto sme prešli za 2 hodiny aj nejaké drobné. Počúvajte pozorne, ktorá časť bude nasledovať, aby ste si obehli čo najviac častí daného miesta. Budovy vám už časom začnú pripadať rovnaké, takže nás milo prekvapila zmena. Na konci je pekná záhrada (priznám sa zbožňujem ich), kde som dostala svoju oficiálnu prvú žiadosť, ocitnúť sa na fotke. Asi 12 ročný chlapec ma peknou angličtinou poprosil, či sa s ním odfotím 🙂

Po prehliadne sa nám vyskytol pohľad na Letný palác, ktorý nás ešte len v programe čakal. Po prechode k autobusu mi prišlo celkom vtipné, ako sme sa stretli 3 skupinky, asi všetci Európania, na čele ktorých boli naši sprievodcovia s rybičkami na paličkách. Pre predstavu náš čínsky sprievodca v areáli parku:

Konečne som pochopila, prečo to robia. Inak by sme sa stratili 😀 Zo Zakázaného mesta sme sa presunuli na jedno námestie, kde sme sa v iný deň ešte vrátili. Pozreli sme si miestne „trhy“ s jedlom, aj keď všetko nebolo otvorené. Takže bizarnosti sme veľmi nevideli, len nejaké vtáčiky na paličkách, veľkoťou našim vrabcom.

Po sýtej večeri sme si na vytrávenie dali prechádzku v okolí hotela.

Krásny deň za nami a mohli sme zaspávať s vedomím, že nasledujúci deň bude pekelne horúci a užijeme si ho na Veľkom čínskom múre.

Začal nám ďalší krásny a horúci tretí deň zájazdu. Každý deň bol organizovaný tak, že Silvia nám ráno porozprávala, čo uvidíme, na mieste kratšia organizácia, čo to o časti pamiatky, ktorou budeme prechádzať a za aký čas sa stretneme na ďalšom bode, kde sa dozvieme zase niečo nové. Do obeda sme navštívili jedno z miest zapísaných v zozname UNESCO: Tiantan – teda Chrám nebies (Oltár nebies). Všetky tieto komplexy sú pomerne veľké a ak ste tam organizovane, nemáte šancu ich sami prejsť celé. O histórií a zaujímavostiach sme sa dozvedeli asi na 3 zastávkach, v jednej časti bola možnosť obliecť si tradičné oblečenie a dať sa odfotiť, ale nevyužili sme to.

Cesta, ktorá začína pri Kruhovom oltári, trojvrstvovej terase z bieleho mramoru, ktorá znázorňuje peklo, zem a nebesia, a má 1,2 km. Vraj, kto si praje v strede nebies, tak sa mu prianie splní. A keďže prejavovanie citov na verejnosti v Číne nie je bežné, tak náš bozk s priateľom vytvoril na pár tvárach pobavený úsmev a tuším sme sa ocitli na pár fotkách 😀

Ku koncu prehliadky sme sa v komplexe dostali do parčíku, kde sme sa dozvedeli zaujímavú vec. Rodičia, ktorí majú slobodných potomkov tam chodia s niečím ako inzerátom. Napíšu o ňom pár informácií a hľadajú mu týmto spôsobom partnera. Rodičov tam uvidíte sedieť, prípadne sa medzi sebou rozprávať a inzeráty sú rozložené po zemi, kde si ich môžete prečítať (sú bez fotiek). Strana sa ale vždy snaží tieto zhromaždenia rozpustiť, my sme mali šťastie a videli túto „ponuku“.

Po obede v reštaurácií, kde sme hladní celkom dlho čakali na jedlo, sme išli do Pej-chaj parku. Je verejne prístupný a vstup do parku je platený. Nachádza sa tu ostrov uprostred lagúny, na ktorom nájdete jednu z pagód v meste. K nej vedie niekoľko schodov, z rôznych častí ostrova, cestičiek tam je pomerne dosť, tak je možné, že niektoré zabudne prejsť a v každom kúte nájdete niečo zaujímavé. Aj keď na mape môže pôsobiť lagúna malá, nie je to tak. Nebolo toľko času, aby sme ho prešli celé dokola. Ale je to naozaj pekné miesto s veľmi pekne upravenou zeleňou, typickou architektúrou, či lotosmi na jazere. Rovnako je ňom možnosť previesť sa v člne.

Z parku sme sa presunuli do nie veľmi vzdialenej manufaktúry na výrobu hodvábu. Krátka návšteva o tom, ako sa prebieha výroba s vtipným a zaujímavým výkladom. Sprievodkyňa anglicky a Silvia s prekladom. Máte tam možnosť si kúpiť u nich vyrobenú prikrývku z hodvábu, možno budem ľutovať, že som ju nepriniesla. Toto sa pred zájazdom nedozviete, tak aby sme mali dostatok financií. Nie, nerobím reklamu. Je ľahká, určená pre alergikov, vraj odolná proti roztočom, nezmuchlá sa po vášnivej noci do rohov. Som sa pobavila, lebo sa s tým komentárom zamerala práve na nás 😀 Cena v prepočte cca 92 € na klasickú jedno posteľ. Majú viacero rozmerov.

Deň sme niektorí ukončili návštevou predstavenia v Červenom divadle, ktoré bolo jedným z fakultatívnych výletov. Vstupné 200 yuanov. Videli sme KUNG-FU SHOW, tematické predstavenie v štýle výpravnej šou zo života šaolínskych mníchov a ich cesty k dokonalosti. Dej bol pretkaný príbehom malého chlapca, ktorého matka poslala stať sa mníchom. Mali sme to s anglickými titulkami. Príbeh celkom pekný, ako celok zaujímavé predstavenie s rôznymi ukážkami bojového umenia a čo mnísi dokážu navzdory gravitácií, doplnené akčnejšou hudbou. Vizuálne sme si to užili. Trvalo to cca hodinku, čínskym deťom, ktorých tam bola väčšina, sa to veľmi páčilo.

K poznávaciemu zájazdu nám prišla informácia, že ubytovaní budeme v hoteli Beijing Guantong Jianhui. Recenzie a fotky viem pozerať cez nasledujúcu stránku (tu priamo na hotel) https://www.tripadvisor.sk/Hotel_Review-g294212-d12134520-Reviews-Guantong_Jianhui_Hotel-Beijing.html. V prvý deň, po absolvovaní námestia Tiananmen nás tam doviezli na obed. Vyhladovaní sme všetci čakali na jedlo a popritom nám pani Silvia rozdávala čipové karty a čísla izieb. Čo som si pri konci pobytu stihla všimnúť, tak izby do ulice mali manželské postele a izby do dvora oddelené. My sme mali šťastie na tú s oddelenými a predpokladám, že sme mali oveľa menej hluku, ako z opačnej strany.  Takto vyzerá hotel z vonku. Celkom nenápadná budova.

Izba klasická hotelová. Postele, skrinky s úložným priestorom, televízor, rýchlovarná kanvica, šálky, ktoré vždy po uprataní bolo cítiť savom, fén, telefón, klimatizácia a oproti kúpeľni zrkadlo s pár vešiakmi. V kúpeľni v dávkovači na stene dopĺňaný sprchový gél a šampón. Kto nemá rád tieto hotelové, doneste si svoje. V písacom stolíku boli dostupné aj 4 obálky s listami a ceruzka.

Každý deň pri upratovaní nám menili uteráky (dva malé a dve osušky), aj keď sme ich nedávali do košíka pod umývadlom, ktoré je určené na tie, ktoré chcete vymeniť. Ako každý takýto hotel, bol nepraktický v sušení a vešaní. V skrinke pri zrkadle sme mali k dispozícií 2x zubné kefky s malou pastou, 2x hrebeň a jednu kúpaciu čiapku. Kúpeľňa zhodná pre hotel s 3*. Odporúčam obuv, v ktorej sa vám nebude šmýkať, nemáte si vodu na podlahe čím utrieť.

V hoteli sa nachádza aj reštaurácia, kde sme vždy raňajkovali. Raňajky boli formou švédskych stolov, pred vstupom ste odpípli vašu hotelovú kartičku a slečna vám zapriala dobrú chuť. Tu vám pridávam skoro moje typické raňajky. Toust s volskými okami, kúskom slaniny, také kvázi cibuľové krúžky (tie nevidíte), varená cvikla, melón. Nie, nie som tehotná 😀 Stoly som neodfotila. Obmieňali len pár vecí, aj to na tradičnejšej časti stolov. Nájdete niečo podobné párkom, zemiaky, maslo, džem, zeleninu, z čínskej časti vám viem pomenovať asi len tie krúžky. Kto si potrpí na jedlo, tak si raňajky neužije. Každý deň to isté. Pekinská kuchyňa je vo všeobecnosti veľmi nevýrazná. Mohli sme všade vyskúšať. Z pitia bol dostupný niečo ako džús, citrónová voda, čaj, káva, mlieko (tuším sójové). Dosť ma sklamali s čajom, pretože bol čierny Lipton. Áno, v Číne. Čínske čaje sme mali skôr pri obedoch v reštauráciách.

Dva krát sme si v hotelovej reštaurácií  dali aj večeru. Je tam aj bar, ten sme ale nenavštívili. V hoteli majú obsluhujúci brigádnici problém s angličtinou. Aj sprievodkyňa nám povedala, že v takýchto hoteloch sa stretneme s mladými z vidieka, ktorí si prišli zarobiť do mesta. Ani základné slovo, ako beer, im nič nehovorí. Našťastie aspoň jedálny lístok mali obrázkový. Vďaka jazykovej bariére sa im tam stal taký kix, ktorý sme potom zaplatili. Okrem nás tam bola ešte skupina iných návštevníkov, ktorí si objednávali približne v rovnakom čase. Keď nám jedlo doniesli na stôl, ešte som sa čašníka pýtala, či je to v poriadku, či je to všetko naozaj naše jedlo. Vôbec nechápal a všetko ok, aj keď sa pozrel na lístok našej objednávky. Po asi 10 minútach zistili, že jeden tanier mal ísť na iný stôl, než je náš. Tak sa tam ošívali, nič neprišli povedať, a už sme vedeli, ktorá bije. Takže sme mali účet vyšší o položku, ktorú sme si neobjednali, ale dali sme si z nej s vedomím, že to patrí nám. Ryba bola vynikajúca, niečo ako rizoto s krevetami (nami neobjednané) a rezance, ktoré som pôvodne chcela ja, pikantnejšie. Rybu a rizoto sme si dali v iný deň ešte raz.

Všeobecne v meste budete mať problém sa dorozumieť, s výnimkou predajcov, tí vedia anglicky veľmi dobre, aby vás ukecali, že si to máte kúpiť. Preto odporúčam, že ak viete, čo chcete majte v telefóne obrázky tých vecí (využívala som v supermarkete). V okolí hotela bolo pár reštaurácií, ale nejako sme ich neboli skúsiť. V blízkom okolí hotela je tiež niekoľko malých samoobslúh, kde si nakúpite základné veci, ako balenú vodu, keďže pre nás ich z vodovodu nie je pitná (na umývanie zubov ešte v poriadku), nejaké jedlo. Trošku ďalej nájdete dva supermarkety, ten najväčší sme objavili v posledný večer tesne pred záverečnou, takže tam môžete nakúpiť všetky jedlé a pitné suveníry. Pridávam mapu, ktoré sme objavili my. Je to približne, aspoň ktorým smerom máte hľadať 😀

Kúsok od hotela je aj veľmi pekný park, kam odporúčam ísť pozrieť. Všeobecne, všetka zeleň je v Pekingu krásna, upravená. V parku môžete vidieť cvičiacich, či naťahujúcich sa ľudí, tento kult cítiť všade v Pekingu a vo večerných hodinách možno natrafíte na niečo ako tanečnú. Príjemne sa to sledovalo, ale nepoznali sme kroky, tak sme sa nezapojili.

A pár foto z blízkeho parku.

Pre porovnanie, rovnaký park, len s osvetlením večer a trochu inými časťami.

Myslím, že v okolí je toho veľa na spoznávanie, ak si nájdete čas a nechcete ísť ďaleko od hotela. Popri rieke nájdete viacero oddychových zón, či parkov s ich klasickou architektúrou. V tomto sa naozaj máte na čo pozerať 😉

Nedávno sme s priateľom spoznávali ďalší kúsok sveta. Raz pri prechádzke nám padol do oka tento poznávací zájazd - Malý okruh Čínou. Čas strávený v Pekingu a jedno doobedie na Veľkom čínskom múre.

Úvodom, tento zájazd nie je pre dobrodruhov, ak nimi ste, môžete byť mierne sklamaní. Toto je pre "mestských ľudí". Alebo tých, ktorí sa idú niekam pozrieť, zbalia si do batožiny skôr šaty, sukne, žabky a podobne. Nie je vôbec fyzicky náročný, len veľa nachodíte. Najstaršia účastníčka tam mala asi 60 rokov, možno viac, oslavovala tam jubileum. Vekový priemer som odhadovala na 40 rokov. Po jeho prežití mi tento zájazd vyslovene sedí k českým cestovateľom.

A teraz k cestovnej kancelárií a letu.

Našla som potom viacero ponúk, ale vybrali sme si ESO travel, kde nás zaujala cena, aj program a vyhovovalo aj dĺžkou dovolenky. Recenzie na tripadvisore boli skôr pozitívne, asi som nečítala pozorne, že nebude úplne pre nás. Cena za zájazd bola 1228 € na osobu vrátane víz + tam sme minuli na suveníry a jedlo do 250 € (z toho cca 14 € za autobus v posledný voľný deň, kedy sa dohodlo a išlo nakupovať). Takže celková cena na osobu do 1500 €. Boli sme v termíne od 29.6 do 7.7, z toho dva dni cestujete. Odporúčam termíny mimo prázdnin a ak nechcete také teplo, tak asi apríl/máj. Takže tento náš bol asi posledný ideálny, kde neboli pozakrývané niektoré pamiatky, potom až po ich turistickej sezóne. Pôvodne sme mali v pláne ísť v máji, ale na tie termíny mi odpísali, že majú plno. Tu ma to zarazilo, keď sme prišli na letisko v Prahe a dozvedeli sme sa, že pre väčší záujem nás bude 31. Ja nemám rada také veľké skupiny a občas sme dostávali nie príliš jasné informácie, mapu sme dostali len raz (neviem, či k pamiatkam nemajú), takže u mňa za toto veľké bezvýznamné mínus. Program bol trochu pozmenený, kvôli zahraničným návštevám, ale videli sme všetko.

Komunikácia a prípadné otázky pri vybavovaní išli cez @levandula247 ktorá moje maily posielala do kancelárie a z nej mi preposlala odpovede. Takže komunikácia za mňa výborná a rýchla. Priebeh s podpísaním zmluvy opäť bezproblémový. Víza sme si dali vybaviť cez cestovku, takže bola potrebná fotografia, vyplnený dotazník, ktorý nám poslali a pas. Pri zasielaní informácií k zájazdu poslali naspäť aj pasy, niektorí si ich prevzali až na letisku.

Vybrali sme si odlet z Prahy, cena bola výhodnejšia. Tam sme si pod docestovaní nočným spojom RegioJet pozreli Karlov most. Odporúčam tak zavčasu ráno (okolo 7:00), je tam málo ľudí a videli sme aj fotiace sa čínske páriky v svadobnom. A hurá na letisko.

Vsuvka: kto necestujete často nočnými spojmi a očakáva od tohto konkrétneho nočného všetky služby, tak pozor. Poslednú objednávku nám vybavili po nástupe v Žiline a ráno roznášali iba kávu a nejaké kroasanty. Nebola možnosť kúpiť si nič vo vlaku, ani len vodu. Možno moja chyba, že som si to neprečítala, ale ani stevardka nás dostatočne neupozornila.

Na letisku nás čakala Silvia, ktorá bola našou sprievodkyňou celý čas. Odovzdala papiere, vysvetlila, že batožinu hlásiť až do Pekingu, vyzdvihnúť letenky a mohli sme čakať na odlet do Viedne, kde sme mali niekoľkohodinové čakanie, ktoré sme strávili medzi našimi bránami. V lietadle z Prahy sme sa zabavili na cudzom jazyku (sáčok na obsah žalúdka).

Po prílete do Viedne nám Silvia porozprávala niečo o ubytovaní, peniazoch, dala čínsky kontakt na ňu a povedala kde, čo, ako... Máte rozchod. Let z Viedne bol priamo do Pekingu s Austrian airlines. K dispozícií sme v ňom mali tenkú deku a vankúš, za mňa celkom nepraktický, ak sedíte do uličky, sedadlá celkom príjemné. V zásobe dostatok filmov v angličtine. Let trval okolo 9 a pol hodiny, ktoré sme sa snažili prespať, keďže sme pristávali v Pekingu ráno. Oproti nám je tam časový posun v letnom období +6 hodín. Po vzlietnutí sme dostali snack, potom večeru (na výber kura alebo ryba, kým prišli ku mne zostala len ryba) a raňajky (toast).

Medzitým chodili stevardi a roznášali pitie (alko aj nealko). Po krásne prespatom lete s úžasnou klímou sme pristáli v Pekingu. Medzitým sa nás v lietadle veľa vystriedalo na umytie zubov v toaletách. Dostali sme info, že terminál 3, kde sme sa ocitli, bol donedávna najväčšou stavbou na svete, ale niečo ju už prekonalo. Len akosi som si ju vôbec z lietadla nevšimla.

Po vysáčkovaní z lietadla spolu s nedočkavými pasažiermi, sme sa s priateľom od skupinky odpojili a išli si rýchlejšie vybavovať náležitosti na letisku. Mimochodom, zvykajte si, že budete vídavať aj foto-objektívy telefónov, či žiadosti o fotku s vami. Čo vás čaká na letisku?

Prvý kontakt bude s prístrojmi. Vôbec som si nevšimla, že kedy to meria, či máte zvýšenú teplotu, ale niekde to tam bolo. Pri kontrolách: zoskenujete pas, prejdete bunkou, kde si vás odfotia (akože po zobudení). Potom v ďalšom prístroji znova naskenujete pas a svoje odtlačky prstov. Má aj displej, kde ukazuje, čo máte robiť. Po tomto procese prejdete okolo zamestnancov letiska, ktorí vás budú smerovať k pasovej kontrole. Tam odovzdáte pas so všetkými náležitosťami, budú sa na vás prísne pozerať a premeriavať, či ste to vy, znova dáte odtlačky, zaprajú pekný deň a hurá prezliecť sa do 30 stupňov (zabaľte si do príručnej). Počkáte, kým sa všetci odbavia a k vláčiku. Ten vás prevezie k batožine. Všetci sa zoskupíte, dostanete info, čo sa bude diať a medzitým pôjdete k autobusu.

V prvý deň to budete musieť zvládnuť bez sprchy do času, kým neprídete na hotel. Z letiska odvezú batožinu na hotel, takže prezliekať sa na letisku! na tých pár hodín strávených v Pekingu. Okrem Silvie budete v kontakte aj s miestnym sprievodcom Samom, ktorý s nami býval počas celého zájazdu, vybavoval vstupenky a vstupy. Hovorí po anglicky, takže jazykovo zdatnejší si s ním v pohode pokecáte 😉

Autobus nás z letiska doviezol na najväčšie námestie Tian'an Men, alebo Námestie nebeského pokoja, ktoré je tretím najväčšiím námestím na svete. Svojou rozlohou 44 ha je veľké asi ako Vatikán. Bolo veľmi teplo a v čase obeda sme tam strávili cca hodinu. Už tam sme sa trochu cítili ako atrakcia. Ak si neuvedomíte súvislosti, ktoré sa tam udiali, tak je to len veľké námestie s peknou architektúrou a "veľký brat" sa všade pozerá. Celé námestie sme prešli dookola, čo to pofotili:

Po dohodnutom mieste a čase sme sa presunuli do autobusu a k obdu na hotel Beijing Guantong Jiannhui. V ďalšej časti vám napíšem, ako sa tam spalo,  a nejaké tie zaujímavosti z mesta.

No dobre. Tak sa išlo na to. Pridaný komentár k výzve, kto chce testovať. Prišla IP, že som vybratá na testovanie - neznášanlivosť lepku a pribaľujú aj test na boréliu z kliešťa, že sa zíde v lekárničke, keby bolo treba.

Krabička nie veľkých rozmerov a v nej sa nachádzal návod, v ktorom sú informácie ako test použiť a čo to o neznášanlivosti na lepok. Ďalej tam bola nádobka s riediacim roztokom, tampón napustený alkoholom, automatická lacenta (pre istotu 2, keby prvá zlyhala), sklenená kapilára v ochrannej nádobke, testovacia kazeta v obale, pipeta a náplasť. Nevyužila som iba druhú lacentu.

Z návodu rýchlo pochopíte, ako test vykonať. Nie je to nič náročné, ale treba si ho najskôr prečítať. Kto má strach a vie, ako bolí bodnutie ihly do prsta, tak tento test nezvládne, ak si do neho má bodnúť sám. Prečítala som si návod, všetko si nachystala, zabodla do prsta, no krvi ako z prasaťa, nabrala do kapikáry a šup do roztoku. Pretrepala a rýchlo použila náplasť, až nevykrvácam. Nakvapkala roztok s krvou do testovacej kazety a čakala 10 minút. Tu vám zatiaľ napíšem moje celkové postrehy z domáceho testu.

Niečo o teste

V príbalovom letáku je podľa mňa veľmi málo informácií o neznášanlivosti lepku. Teda podnázov má tento test – rýchly test na zistenie celiakie. No ak ste si prečítali môj prvý krátky článok, tak viete, že cieliakou trpí v obyvateľstve asi 1 % ľudí. Tak aká je pravdepodobnosť, že sa zaradím do tejto komunity, ak mi doteraz celiakiu nediagnostikovali? No mizivá. Pri čítaní letáka sa tiež dozviete, že test je vhodný na prvú diagnózu, ale aj na kontrolu v priebehu liečby.

A teraz pozor. Ak sa stravujete bezlepkovo, tak v priebehu niekoľkých týždňov zanikajú IgA látky, ktoré sú potrebné na toto zisťovanie. Po pol roku sa dokonca už nedajú zistiť. Tu som narazila na kameň úrazu. Ja sa stravujem skôr racionálne, teda biele pečivo, a veľa potravín, ktoré obsahujú lepok, aj tzv. glutén, nekonzumujem. V letáku sa ale nedozviete, koľko lepku máte bežne prijímať v strave a ako dlho, ak chcete mať dôveryhodnejší výsledok, ak ste si ho náhodou v strave obmedzili, keď vám robil ťažkosti. Ja som si na týždeň pridala do stravy viac lepku a moje brucho teda nadšené nebolo. A pokračujeme ďalej. Aj keď na základe referenčného testu deklarujú 98 % presnosť, môže sa stať, že test môže mať pozitívny výsledok i z úplne neškodných príčin a negatívny tiež nemusí byť úplne dôveryhodný. Akože vážne? Tak na čo to, keď aj tak konečnú diagnózu musí stanoviť lekár.

Chápem, že v súčasnej dobe sú všetci zaneprázdnení a málokedy si nájdu čas na lekára. Ja som zástancom toho, že on je v tomto odborník a ak mám naozaj dlhodobé problémy a viem, čo mi ich spôsobuje, ako sa prejavujú a kedy, tak si ten čas na lekára nájdem. Môže sa stať, že vylúčite zo stravy niečo, čo vám škodí a problémy zmiznú. O to lepšie, nemusíte nič riešiť a ja vám gratulujem, že sa ďalej môžete bezstarostne stravovať. Občas stačí len pridať do stravy zdravšie jedlo, viac pohybu a menej stresu.

Ideme na výsledok

Prešlo 10 minút. Palička pri (C) zostáva tmavo červená, pri (T) sa neobjavuje žiadna. Takže test bol vykonaný správne a ja zisťujem, čo som už tušila, že netrpím neznášanlivosťou lepku, teda podľa tohto testu, celiakou.

Môžem si vydýchnuť. Črevné problémy mi teda spôsobuje iná diagnóza, na ktorej zistení práve pracujeme (s odborníkom).

A čo test na boreliózu?

K nemu som sa našťastie nedostala. Návod je jednoduchý. Potrebujete celého kliešťa aj s hlavičkou. Je teda dôležité, ako ho vyberiete. Taká pomôcka, ako pinzeta na vybratie kliešťa mohla byť súčasťou testu, ale nie je. Rozdrvíte ho v skúmavke, roztok dáte do testovacej kazety a čakáte. Úprimne som zvedavá, ako to môže fungovať. Samotných kliešťov tiež môžete poslať do rôznych inštitúcií, ktoré, samozrejme za poplatok, kliešte vyšetrujú na rôzne choroby. A ako ho správne vybrať nájdete na internete, alebo v článku v mojom blogu.

Výber je na vás

Ja osobne by som si tieto testy nekúpila, ak by som nemala možnosť ich testovať. Keď som bola u môjho imuno-alergológa a spomenula mu tento test, na ktorý sa chystám, tak si to musel nájsť na internete. Ešte ho nepoznal. Pozitívum testu môže byť, že si ho rýchlo spravíte doma. Teda najskôr si ho musíte ísť kúpiť, alebo objednať.

Negatívum teda je, že si zaň musíte zaplatiť. Oproti tomu, krvné testy, ktoré vám dá spraviť lekár - odborník, ktorý vás bude diagnostikovať, sú hradené poisťovňou. A ďalšia vec, ak sa vám test potvrdí pozitívne, aj tak pôjdete k lekárovi, ktorý vám aj tak tie testy bude robiť a až na základe nich stanoví diagnózu a liečbu. Ja viem, som kritická. Pre mňa sú tieto testy ďalší marketingový ťah, ako zarobiť na ľuďoch. 

P.S.: Aj iné spoločnosti niektoré z testov zaviedli na trh už pred Hartmann, ale ich spoľahlivosť som nezisťovala.

Máme krásne počasie, ktoré nás ťahá von do prírody. No odtiaľ si môžete domov doniesť nežiadaného spoločníka – kliešťa. Toto malé stvorenie má jednu nemilú vlastnosť. Dokáže prenášať veľmi nebezpečné ochorenia pre človeka a zvieratá, ktoré v neliečených a posledných štádiách prinášajú vážne zdravotné komplikácie, až smrť. Európska kliešťová encefalitída, borelióza a babezióza.

Ako sa proti nemu chrániť? Pár naozaj dobrých odporúčaní:

• vyhýbať sa návštevám oblastí, v ktorých je vysoká prítomnosť kliešťov – vysoká tráva, krovie a pod., ako i ohniskám s vysokým výskytom infikovaných kliešťov. Prírodné ohniská kliešťovej ecefalitídy nájdete v tejto tabuľke http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=395:prirodne-ohniska-klieovej-encefalitidy-na-slovensku&catid=68:epidemiologia&Itemid=76
• nosiť oblečenie pokrývajúce čo najväčšiu časť tela, hlavne ponožky, topánky a dlhé nohavice. Odev by mal byť svetlý, aby sa z neho dali odstrániť prípadné neprisaté kliešte. Na nekryté časti tela je vhodné použiť špeciálne repelenty odpudzujúce kliešte.
• dobré je užiť pred prechádzkou do prírody i vitamíny skupiny B
• každý deň je potrebné skontrolovať celé telo, ale i odev, vzhľadom na možnosť prítomnosti i veľmi malého kliešťa. Skontrolovať je potrebné i psa, ak ste ho mali so sebou.

Ak si aj napriek všetkej snahe pri prehliadke tela objavíte kliešťa, tu je návod: 

Ako odstrániť kliešťa?

Miesto, kde sa kliešť prichytil, rozhodne nedezinfikujte rôznymi dráždivými látkami a alkoholom predtým, ako kliešťa vyberiete. Neodporúča sa ani kliešťa natierať masťami či olejom, pretože sa začne dusiť. Tým môžete spôsobiť, že vám do tela začne vylučovať sliny, v ktorých sa môžu nachádzať rôzne patogénne mikroorganizmy, ktoré zvyšujú riziko infekcie.

Kliešťa je potrebné odstrániť celého, čo najskôr, a kývavým pohybom pomocou pinzety (tie špeciálne možno kúpiť v lekárni). Žiadne krúživé pohyby v smere či proti smeru hodinových ručičiek. Kliešť má totiž po celej dĺžke rypáčika háčiky, nie závity, ako sa mnohí mylne domnievajú. Odstránená musí byť hlavne tá časť kliešťa, ktorou bol prisatý. Pri nesprávnom spôsobe vyberania kliešťa by sa teda mohlo stať, že v rane ostane jeho hlavohruď alebo len rypáčik, prípadne ho môžeme rozmliaždiť, v dôsledku čoho nám hrozí riziko infekcie. Po vybratí kliešťa ranku vydezinfikujeme alkoholom. V prípade potreby, je kliešťa možné dať vyšetriť na prítomnosť borélií. Ak sa podarí kliešťa dokonale odstrániť do 24 hodín po zaklieštení, pravdepodobnosť infekcie je malá.

Video návod: https://tivi.cas.sk/video/1778520/ako-spravne-vytiahnut-kliesta/

Kedy určite vyhľadať lekára?

• ak sa vám nepodarilo vybrať celého kliešťa,
• ak ste kliešťa vybrali celého, ale okolie ranky je začervenané, opuchnuté,
• ak sa začervenanie okolo ranky rozširuje.

V oblasti výskytu kliešťa na koži je obvykle malá ranka alebo začervenanie, ktoré je normálnou reakciou na zaklieštenie. Nepodceňujte však akékoľvek príznaky, ktoré sa vám objavia po jeho odstránení z rany. Predpokladá sa, že aby človek mohol byť infikovaný, je potrebná prítomnosť kliešťa na koži viac ako 24 hodín. Preto každodenná prehliadka tela i odevu na prítomnosť kliešťov môže byť prevenciou vzniku ochorenia. Borelióza sa prejaví najčastejšie horúčkou, únavou, bolesťami svalov a kĺbov (hlavne kolien) ale predovšetkým výraznou červenou vyrážkou, ktorá sa postupne zväčšuje na veľkosť viac ako 10 – 15 cm. V tomto štádiu je najvhodnejšie vyhľadať lekára a ochorenie dôkladne preliečiť antibiotikami. U niektorých ľudí sa však tieto kožné prejavy neobjavia a ochorenie môže nepoznane pokračovať.

Ďalšie príznaky skorého štádia infekcie môžu byť únava, bolesti hlavy, pocit obmedzenej hybnosti šije, bolesti svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny alebo začervenanie spojoviek. Neliečené ochorenie môže prejsť do chronického štádia s postihnutím srdcového svalu a nervového systému (zápaly mozgových obalov, mozgu, miechy, obrna tvárového svalstva a pod.). Vtedy je už často potrebné podávať v nemocnici antibiotiká do žily. Diagnózu je možné stanoviť vyšetrením krvi špeciálnymi testami.

Diagnostikovať si doma môžete aj kliešťa. Na trhu je ďalší test na ziťovanie boriélie v kliešťovi #test_veroval . Infekciu nezisťujete zo svojej krvi, ale z kliešťa. Neviem si osobne predstaviť, ako to ten test dokáže, keďže som ho ešte neskúšala. Keď sa mi to podarí, pridám aj naň recenziu. Pri laboratórnych testoch, kde môžete tiež poslať kliešťa, sa kliešť vyšetruje mikroskopickou metódou za poplatok.

Použité zdroje:

http://www.borelioza.sk/

https://primar.sme.sk/c/5871439/viete-ako-sa-spravne-zbavit-kliesta.html

Foto zdroj:

http://vedanadosah.cvtisr.sk/kliest-je-obavanym-strasiakom-leta-moze-prenasat-rozne-choroby

http://polopate.sk/ako-vybrat-kliesta/

Každá z nás sa už asi stretla so zdravotnými komplikáciami po konzumácií nejakého jedla. Mne sa to stáva tiež. Už niekoľko rokov sledujem, ktoré potraviny si môžem dovoliť a v akých množstvách, aby mi nespôsobili problémy. Zvyčajne to býva nepríjemné nafukovanie, „vrvlanie“ v bruchu a črevách, hnačky, kožné problémy. Zistiť, či môže byť príčinou intolerancia sa dá eliminačnou diétou, teda postupným vyraďovaním a znovu zavádzaním problémových potravín, ktorá je už však na ústupe. Je to beh na dlhú trať. Múdre hlavy rôznych spoločností vymysleli rôzne testy, keď nemáte čas ísť k lekárovi a môžete sa otestovať aj doma. Mne sa do rúk dostal test Veroval na neznášanlivosť lepku, ktorého výsledky a skúsenosti budem opisovať v záverečnom článku #test_veroval

Teraz vám však priblížim, ako laik, pár diagnóz, ktoré môžu byť príčinou spomínaných problémov. Ak po jedle máte dlhšie tieto problémy:

• tráviace problémy ako plynatosť, nadúvanie, hnačky či zápchy
• pocit únavy po jedle, ktorý obsahuje lepok
• diagnóza autoimunitných ochorení ako napríklad reumatoidná artritída, psoriáza, sklerodermia alebo roztrúsená skleróza
• neurologicé príznaky, medzi ktoré patrí strata rovnováhy a závraty
• hormonálna nerovnováha či nevysvetliteľná neplodnosť
• migrény
• chronická únava, ktorej príčiny váš lekár nevie identifikovať
• zápal, opuch a bolesti v kĺboch, v prstoch, kolenách či bokoch
• náladovosť, úzkosť či depresia
• bolesť brucha

môže vás trápiť niektorá z nasledujúcich diagnóz:

Celiakia. Znamená neznášanlivosť lepku a ide o autoimunitné ochorenie, kedy si organizmus vytvára protilátky proti bunkám sliznice čreva. Tá môže mať rôzne formy ako: manifestná celiakia s typickými príznakmi, manifestná celiakia s netypickými príznakmi, tichá celiakia, skrytá celiakia, potenciálna celiakia. V populácií touto chorobou trpí iba 1 % obyvateľstva.

Alergia na lepok. Je spôsobená alergickým mechanizmom a je charakteristická okamžitou a často silnou reakciou imunitného systému. Týmto ochorením trpí 1–2 %.

Neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS). Nejde o celiakiu, ale o určitý druh precitlivenosti na lepok. Ide o pacientov, ktorým lepok robí ťažkosti, no nebola im diagnostikovaná celiakia ani alergia na lepok. Sem spadá asi 5 % populácie.

Potravinová intolerancia na lepok. Pri intolerancii nejde o reakciu imunitného systému ako pri alergii, avšak spôsobuje ju napríklad nedostatočná funkcia či tvorba určitého konkrétneho enzýmu. Vyšetrujú sa špecifické IgG protilátky. Nejakou potravinovou intoleranciou, nie len na lepok, trpí asi 45 % obyvateľstva.
 

Test Veroval vám zistí neznášanlivosť lepku. Ak vám však vyjde pozitívny výsledok, tak musíte ísť k lekárov. Ak vaše zdravotné problémy stále pretrvávajú a test bol negatívny, taktiež navštívte lekára. Konečnú diagnózu musí vždy určiť lekár. Zdravie máme predsa len jedno 😉

No pozor! Ak vám lekár vylúčil potravinovú alergiu, intoleranciu aj celiakiu, môžete trpieť histamínovou intoleranciou. Zvyčajne sa však pri laboratórnych testoch, po popísaní problémov, zisťuje aj tá. A najlepší domáci test na ňu? Dajte si deci, dva naozaj kvalitného červeného vína a počkajte, či nastanú spomínané príznaky 😀

Zdroje:

http://www.bezlepku.sk/2018/01/25/lepok-vam-moze-sposobovat-rozne-zdravotne-problemy/

https://www.vyzivovo.sk/intolerancia-na-lepok-priznaky/

http://www.evablaho.sk/2013/07/potravinova-intolerancia-alebo-alergia/

https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/348694-lepok-moze-robit-problem-nielen-pri-celiakii/

Prešiel týždeň testovania, do ktorého som sa zapojila s pocitom, že toto budem testovať, a tak sa aj stalo. Bola som medzi 10-timi oslovenými a tak vám prinášam moje postrehy a dojmy z tejto zubnej pasty. Prosím zoznámte sa. Zubná pasta Zendium Complete Protection – moja nová priateľka.

Ako už bolo spomenuté pri výzve, testujem pastu, ktorá používa enzýmy a proteíny, ktoré vaša ústna dutina potrebuje pre boj proti baktériám. Neobsahuje antibakteriálne zložky na reguláciu zubného povlaku. Zendium Complete Protection chráni ústnu dutinu podporovaním jej prirodzenej obranyschopnosti. Pri čistení zubov zvyšujú enzýmy a proteíny nachádzajúce sa v zubnej paste obranný účinok slín proti baktériám spôsobujúcich problémy so zubami. Zendium Complete Protection navyše neobsahuje SLS  (Sodium Lauryl Sulphate), peniacu zložku, ktorá môže dráždiť citlivé ústa. Vďaka tomu sa vám nezmení vnímanie chuti jedla, a tak si ho vychutnáte aj bezprostredne po čistení zubov.

Tak pri prečítaní tohto som bola veľmi zvedavá, pretože mávam problémy s citlivými ďasnami, predovšetkým z jedla a tým pádom sa ozývajú aj niektoré zuby. A hlavne moja budúca ex osmička mi vie často komplikovať pohodu v ústach. Takže počas testovania som od nej mala mierne podráždenú vnútornú stranu líca, ktorú som inak neošetrovala. Po týždni testovania musím povedať, že ho stále cítim, ale nerozvinulo sa mi to do niečoho horšieho, ako to má občas vo zvyku. Veľa zázrakov som za jediný týždeň testovania neočakávala, ale postrehla som mierne zlepšenie citlivosti problematických zubov a ďasien. Chce to však dlhodobejšie používanie.

Čo nám prináša výrobca?

Pozrime sa na pastu zvonka. Keď pastu dostanete do rúk, zistíte, že obal je z matného, v ruke poddajného plastu, ktorý pri stlačení nezostáva na mieste. Oceňujem predovšetkým „klik“ zatváranie, lebo ho netreba dlho otáčať a dokážem pastu zavrieť aj jednou rukou veľmi rýchlo. Výrobca však mohol využiť potenciál naplnenia. Aj tu mi príde, rovnako ako pri iných pastách, zbytočné mrhanie prázdneho miesta.

Ideme na to

Testovať som začala v pondelok ráno. Ešte, než som odlepila ochrannú fóliu bolo cítiť jemnú vôňu pasty, ktorá mi pripomenula detstvo, konkrétne časy trávené v klimatických kúpeľoch a pastovanie kľučiek dvier 😀 Je príjemná, jemná.

Chuť je taktiež veľmi jemná, pre niekoho môže byť nepostrehnuteľná, ja som ju však počas prvých minút pri umývaní cítila. Podľa výrobcu nemá meniť chuť jedla po umytí zubov, tak som teda vyskúšala, aj keď si bežne dávam medzi týmito úkonmi aspoň štvrť hodinky. S týmto vyjadrením môžem súhlasiť. Jedlo malo chuť ako má mať a žiaden čudný pocit, inú chuť v ústach, či podráždenie ústnej dutiny som nepostrehla. Napriek tomu, že po umytí zubov som mala príjemne čisto v ústach, pristihla som sa, že mi občas chýba ten pocit pastovej chuti v ústach po umytí. Predovšetkým pri večernom umývaní, kedy kefku používam aspoň 10 minút.

Konzistencia nie je nijak zvlášť výnimočná. Klasická pastová, bielej farby.

Porovnanie

Mám doma taktiež zubnú pastu Curaprox Enzycal 950, ktorá je na veľmi podobnej báze ako Zendium (systém troch enzýmov posilňuje antibakteriálnu funkciu slín a tak podporuje prirodzenú obranyschopnosť ústnej dutiny) a tiež má mať podobné, alebo rovnaké účinky (zabezpečuje zdravé zuby, ďasná aj ústnu sliznicu, dokonca pomáha v boji proti aftám... ale to si viete nájsť aj na internete). Pri tejto paste je však chuť výraznejšia, aj keď sa prezentuje ako pasta s príjemnou jemnou chuťou, mne osobne skôr nechutí (viac mi pripomína zubára) a chvíľu po nej zostáva jemná chuť v ústach.

A ako je to s penivosťou u Zendium Complete Protection bez zložky SLS? Porovnávala som spolu so zubnými pastami Curaprox enzycal 950, Elmex sensitive whitening, Meridol a Aquafresh whitenig (ako jediná deklaruje v zložení SLS).

Pre porovnanie som sa snažila zachytiť penenie po 30 sekundách umývania kefkou, kedy som pri každej použila rovnaké množstvo pasty, teda cca veľkosť hrášku.

Najmenej z môjho pohľadu pení Curaprox Enzycal, kde je pena skôr tekutejšia, než penová. Pení najmenej aj pri dlhšom umývaní zubov, ku koncu skôr vôbec. Za ňou nasleduje zubná pasta Zendium, ktorá mierne pení, ale nie je to taká tá nadýchaná pena. Trochu pení aj pri dlhšom umývaní, ku koncu už mizne.  Nasleduje Elmex sensitive whitening, ktorej pena je nadýchanejšia, ale nie je jej zase tak veľa, aby ste sa ňou dusili. Meridol je na tom o niečo horšie, peny je už o niečo viac, je nadýchaná, čo som si doraz neuvedomila. Obe penia ako tak až do konca dlhého umývania zubov. Najviac peny v ústach som mala z pasty Aquafresh. No kto by to bol čakal. Neprešlo ani pol minúty a už bola všade, okrem toho aj štípala. Netestovala som pri večernom umývaní, na to mám moju ústnu dutinu veľmi rada.

Pri tomto porovnaní som prišla na to, že naozaj cítiť rozdiel medzi pastami. Najmenej dráždila ústnu dutinu Zendium, za ňou pre mňa nasleduje Curaprox, o trošku horšie je na tom Elmex, potom Meridol a na úplnom konci Aquafresh a tú vám rozhodne neodporúčam používať.

Čo nám má podporiť prirodzenú obranyschopnosť v ústach?

Tu sa dostávame k dôležitej časti a to zloženiu zubnej pasty Zendium Complete Protection (nájdete na zadnej časti krabičky). Dúfam, že sa ku každej zložke vyjadrím správne, sú to moje laické vedomosti a čo to ujo Gúgeľ dal. Ak je na to niekto odborník, budem rada, ak ma opravíte. V porovnaní s mnou najčastejšie používanou pastou na citlivé zuby má tých zložiek o niečo viac.

Konktrétne enzýmy a proteíny (z každého tri), ktoré sa v pastách Zendium nachádzajú sú Glucose oxidase, Amiloglucosidase, Lactoperoxidase, Lactoferrin, Lysozyme a Colostrum IgG.

Takže nech sa páči, zisťujte, čo ktorá jazykolamná zložka je:

Aqua (voda), Hydrated silica (hydratovaná silica – abrazívne, absorpčné, protihrudkujúce, zmatňujúce funkcie), Sorbitol (zahusťovadlo, stabilizátor, zvlhčujúca a hydratačná látka), Glycerin (hydratačná a zvlhčujúca látka), Steareth-30 (povrchovo čistiaca látka), Xanthan gum (xantánová guma, polysacharid - pojivo, emulzný stabilizátor, emulgačné činidlo, látka upravujúca viskozitu), Aroma (uff, tu sa môže skrývať čokoľvek), Carrageenan (karagénan E 407 – zahusťujúca látka, zmäkčujúca pokožku), Disodium phosphate (monohydrogénfosforečnan sodný E 339 – emulgátor, stabilizátor), Sodium fluoride (fluorid sodný – najjednoduchší fluorid, jeho ióny sú rýchlo a jednoducho prístupné zubnej sklovine), Amyloglucosidase (amynoglukosidáza – štiepi škroby zo zubného povlaku, zosilňuje efekt laktoperixidázy), Citric acid (kyselina citrónová – chelatačné činidlo, vonná prísada, úprava pH, konzervant), Zinc gluconate (glukonát zinočnatý – zinok), Sodium benzoate (benzoan sodný – konzervant E 211), Glucose oxidase (glucoseoxidáza – mení glukózu na glukonát a teda znižuje šírenie baktérií), Sodium saccharin (sodná soľ sachrínu E 954), Lysozyme (lyzozým - enzým), Potassium thiocyanate (thiocyanát draselný – dezinfekčné účinky), Colostrum (kolostrum v skratke imunomodulátor), Lactoferrin (laktoferín – glykoproteín, ľudskému telu vlastný), Lactoperoxidase (laktoperoxidáza – enzým nachádzajúci sa v slinách), CI 77891 (oxid titaničitý – biely farbiaci pigment, pohlcuje UV žiarenie), obsahuje sodium fluoride (1450 ppm F), vaječný a mliečny proteín.

Pevne verím, že žiadna zložka nie je veľmi škodlivá, keďže mi zubná pasta ústnu dutinu počas týždenného testovania nedráždila.

Na záver

Čo vám k tejto zubnej paste ešte napísať? V podstate aj môj zubár aj dentálna hygienička mi povedali, že dôležitá je technika čistenia zubov. Najlepšie používať spolu s kefkou s jemnými štetinami aj medzizubné kefky, dentálnu niť a škrabku na jazyk. Na paste vraj už nezáleží. Zubná pasta je pri správnom čistení zubov pridanou hodnotou a vytvára pocit, že sú o niečo čistejšie.

Ďakujem, že ste sa prehrýzli až na koniec tohto článku. Verím, že vám moje prvotné skúsenosti vytvorili obraz o zubnej paste a nejako pomohli.

V testovaní naďalej pokračujem, aby som zistila, aké má pasta dlhodobejšie účinky. K paste pridávam aj ústnu vodu Zendium Complete Protection. Ale to si nájdete po nejakom čase v pokračovaní #test_zendium 😉

S prianím príjemného dňa,

Táňa